Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/58/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811010608
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811010608.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 13. júna 2012 prejednal
odvolania obžalovaných J. L., F. S. a C. R. proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo 16.04.2012,
sp.zn. 7T 69/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných J. L., F. S. a C. R. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní J. L., F. S. a C. R. uznaní za vinných zo
spolupáchateľstva obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 20 Tr. zák., § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a), c),
ods. 3 písm. a) Tr. zák. taktiež formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktoré zločiny boli spáchané
v jednočinnom súbehu.

Predmetnej trestnej činnosti sa mali dopustiť tak, že 6. júla 2011, po predchádzajúcom požívaní
alkoholických nápojov v obci K., v okrese K., sa dohodli, že pôjdu do K. za známym J. L. vypožičať si
peniaze, a tak v čase okolo 20.00 hod. sa v stave ťažkého stupňa opitosti dostavili pred bytový dom na
ulici E. L. s popisným číslom XXXX/XX v K., kde im na zazvonenie otvoril vchodové dvere do bytového
domu Z. H., nar. XX. H. XXXX, trvalým bydliskom v tomto bytovom dome na 1. poschodí v byte č. X,

ktorý ich už čakal sediac na stoličke pri otvorených dverách bytu, pričom J. L. od neho žiadal požičať
peniaze, čo mu však odmietol, následne J. L. sotil Z. H. do chodby bytu, ktorý spadol zo stoličky a J.
L. a F. S. vošli do bytu a zatvorili za sebou dvere, pričom C. R. ostal stáť pred dverami bytu. V byte J.
L. opäť žiadal od Z. H. ležiaceho na zemi chodby bytu, aby mu požičal peniaze, pričom v tom čase na
zaklopanie vošiel do bytu aj C. R., ktorého tam vpustil F. S., následne J. L. a F. S. zviazali Z. H. ruky za
chrbtom, k čomu im dopomohol C. R. tým, že im podal kovový drôt, následne mu C. R. zaviazal okolo

úst nejakú handru, aby nekričal, pričom tú mu neskôr F. S. stiahol a rozviazal a J. L. naďalej pýtal od Z.
H., kde má peniaze, na čo mu odpovedal, že má v byte 10,- Eur, nech si ich zoberú a idú preč. Obvinení
potom nechali Z. H. ležať so zviazanými rukami za chrbtom, na zemi v chodbe bytu a prehľadávali byt
za účelom nájdenia peňazí, resp. iných cenných vecí, pričom J. L. a C. R. prehľadávali byt v rukaviciach,
ktoré tam našli a z bytu odcudzili 60,- Eur, ktoré našiel J. L. a ktoré si neskôr rozdelili rovnakým dielom
po 20,- Eur, najmenej 10 fliaš a alkoholom rôznych značiek, ktoré odniesli v dvoch taškách a neskôr ich

spotrebovali a C. R. aj vodu po holení zn. Diplomat a dva kusy mobilných telefónov zn. Nokia 1600 a
Samsung SGH X680, čím spôsobili Z. H. povrchové pruhovité kožné odreniny rúk nad zápästiami, kožné
odreniny na lakťoch, pravom a ľavom kolene, krvné podliatiny na pravom a ľavom kolene a na ľavej
zadovonkajšej ploche dolných 2/3 chrbta, krvné výrony v koži na prednej ploche horných 2/3 predlaktí
nad zviazaním drôtom a smrť, ku ktorej došlo 6. júla 2011 v čase okolo 23.00 hod., ktorá bola dôsledkom
toho, že ho obvinení nechali ležať na zemi v chodbe bytu na chrbte so zviazanými rukami a ktorá nastala

v dôsledku zlyhania chronicky chorobne poškodeného srdca , po prežití stresovej záťažovej situácie po
napadnutí obvinenými H. H., nar. X. O. XXXX, trvale bytom v K., na ulici Y. č. XXX/XX, škodu spôsobenúodcudzením vecí vo výške 152,36,- Eur a škodu, ktorú vynaložila v súvislosti s obstaraním pohrebu Z.
H. vo výške 1.352,02,- Eur.

Za to boli odsúdení všetci traja obžalovaní na nepodmienečné tresty odňatia slobody podľa § 188 ods.
3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., u obžalovaných L. a S. aj podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 36
písm. l) a § 37 písm. h), m) Tr. zák., a to obžalovaný J. L. vo výmere 12 rokov, obžalovaný F. S. vo
výmere 11 rokov a 8 mesiacov a obžalovaný R. vo výmere 11 rokov. Všetci traja obžalovaní boli na výkon
trestu zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia v zmysle

§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. a všetkým trom obžalovaným bol uložený ochranný dohľad vo výmere 18
mesiacov podľa § 76 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným uložená povinnosť spoločne nerozdielne nahradiť
poškodenej H. H. škodu v sume 1.504,38,- Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali všetci traja obžalovaní odvolania, pritom odvolania
obžalovaného L. a R. smerovali len do výroku o treste, resp. aj s požiadavkou zaradenia pre výkon trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný S. napadol
rozsudok okresného súdu vo výroku o vine aj treste.

Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných L. a R., už bolo konštatované, že ich odvolania smerujú do výroku
o treste a zaradenia pre výkon trestu do miernejšie stráženého zariadenia. Obžalovaný L. vyslovil názor,
že neboli dostatočne zhodnotené poľahčujúce okolnosti v tom smere, že sa priznal ku všetkým skutkom,
cíti sa byť vinným, spáchanie trestnej činnosti oľutoval, aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v
trestnom konaní, je ochotný nahradiť škodu poškodenej strane v celom rozsahu a prejavuje úprimnú a

účinnú snahu po náprave. Okrem toho súd prvého stupňa pri ukladaní trestu neprihliadol k poľahčujúcej
okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. n) Tr. zák., pretože dobrovoľne označil spolupáchateľov skutku, a to C.
R. a F. S. a práve obžalovaného S. aktívne napomáhal usvedčiť a objasniť mieru jeho účasti na spáchaní
predmetných skutkov už v prípravnom konaní a tiež pri konfrontáciách v rámci prípravného konania. V
budúcnosti chce viesť riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti a nezákonnosť svojho konania

si si v plnej miere uvedomuje. Uložený trest vo výmere 12 rokov je neprimeraný a nie je v súlade so
zásadami a účelom ukladania trestov, nebude napĺňať funkciu účinnej ochrany spoločnosti ani funkcii
individuálnej prevencie.

V tomto rozsahu odôvodnil odvolanie aj obžalovaný R., s dôrazom na splnenie podmienky pre aplikáciu

ust. § 36 písm. n) Tr. zák. pri ukladaní trestu a ostatné poľahčujúce okolnosti, priznanie, oľutovanie
trestnej činnosti, usvedčovanie spoluobžalovaného, hlavne obžalovaného S., pričom spoluprácou s
orgánmi činnými v trestnom konaní. Rovnako zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
maximálnym stupňom stráženia považuje za príliš prísne, podľa jeho názoru mohol prvostupňový súd
aplikovaťust.§48ods.4Tr.zák.,ktorémuumožňujezaradiťhonavýkontrestuajdoústavusostredným

stupňom stráženia.

Obžalovaný F. S. podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejedanie a rozhodnutie, podľa
jeho názoru súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnych skutkových zistení pri rozhodovaní aj o treste,

nesprávne bol skutok posúdený, pritom poukázal v ďalšom na záverečnú reč obhajcu na hlavnom
pojednávaní 16.04.2012 s tým, že podrobnejšie odôvodní odvolanie po tom, čo sa oboznámi s dôvodmi
rozsudku súdu prvého stupňa, pritom dodatočne toto odvolanie bližšie odôvodnené nebolo.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali odvolania odvolateľov,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, zvlášť u obžalovaného
F. S., ktorý napadol rozsudok v celom rozsahu. V rámci preskúmania veci v takomto rozsahu odvolací
súd zistil, že odvolania odvolateľov nie sú dôvodné.

V úvode treba konštatovať, že súd prvého stupňa na začiatku hlavného pojednávania prijal podľa § 257
ods. 6 Tr. por. vyhlásenia obžalovaných L. a R., ktorí uznali svoju vinu a následne dokazovanie o vine v
tomto smere nevykonával. Samozrejme, že takémuto dokazovaniu sa úplne súd prvého stupňa nevyhol,
pretože obžalovaný F. S. popieral aj na hlavnom pojednávanie spáchanie predmetnej trestnej činnosti,podľa jeho názoru spoluobžalovaní nevypovedali pravdu vo vzťahu k nemu, v rozsahu podieľania sa na
trestnej činnosti tak, ako to nakoniec bolo aj ustanovené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Na
jednej strane sa priznáva k tomu, že v čase spáchania skutku bol v byte poškodeného s obžalovanými

L. a R., teda v byte, kde býval poškodený H., ale on sa nedopustil žiadneho fyzického útoku voči
poškodenému, on sám bol prekvapený, čo spáchal vo vzťahu k poškodenému obžalovaný L.. On sám
bol do značnej miery opitý v čase tohto skutku, neuvedomoval si možné následky tohto konania. On
v byte poškodeného len prezeral kuchynskú linku, ale nič z nej nezobral a pri odchode z bytu chcel
rozviazať pána H., teda poškodeného, ale L. mu to nedovolil a vyhodil ho z bytu, do ktorého sa nemohol

vrátiť, lebo z vonku dverí bola guľa. Bol to obžalovaný L., ktorý ho pred dverami bytu chytil za krk a
zobral ho so sebou dovnútra a zavrel za nimi dvere, on z bytu potom nevyšiel, lebo si myslel, že pán
H. L. požičia peniaze, za ktorým účelom išli do tohto bytu. Pomoc neprivolal, lebo dostal strach a bál
sa, že by mal problémy so zákonom. Následne vpustili do bytu aj R., pritom poškodený H. bol už na
zemi, keď došiel do bytu R., na zem ho zvalil L. a L. žiadal jeho a R., aby pánovi H. vykrútili ruky, čo
on odmietal urobiť s tým, že nechce mať s trestom nič spoločné. Prehľadával preto byt, ale tiež len na

podnet L.. Obžalovaný R. zaviazal pánovi H. ústa, ktorú šatku, resp. handru on dal pánovi H. dole z úst,
nie preto, že by mu to kázal L., ako to on tvrdí, ale z vlastného rozhodnutia. Pripustil, že mohol dať L.
drôt na zviazanie poškodeného, ale on ho nezväzoval, tento drôt chcel dať dole z rúk poškodenému pri
odchode, ale mu to L. nedovolil.

ZbytupoškodenéhoH.vzallenjednutaškusalkoholom,ktorúspoločnevšetcitrajanaplniliapriodchode
z bytu kázal L. skontrolovať pána H. na hrudi, či žije, pritom L. mu povedal, že ešte žije, pritom sám
počul, že poškodený chrčí.

Odvolací súd už zo samotnej výpovede obžalovaného S. musí konštatovať, že už týmto konaním

obžalovaného F. S., ako sám priznal a popísal vo svojich výpovediach, boli naplnené znaky skutkových
podstát obidvoch zločinov, pre ktoré bol obžalovaný so spoluobžalovanými uznaný za vinného v
zmysle napadnutého rozsudku. Na druhej strane však treba konštatovať, že jeho spoluobžalovaní v
prípravnom konaní vo svojich výpovediach, vrátane pri konfrontáciách, jednoznačne zhodne popisovali
priebeh predmetného skutku tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a predtým

aj v obžalobe okresného prokurátora. Tieto výpovede obžalovaných sú v súlade aj s ostatnými
dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané, hoci ide o nepriame dôkazy vo forme listinnej alebo aj vo forme
znaleckýchposudkovohľadommechanizmuvznikuzraneniaapríčinnejsúvislostikonaniaobžalovaných
s následkami vo forme úmrtia poškodeného Z. H.. Znalci pritom jednoznačne zotrvali na stanovisku,
že k následkom smrti poškodeného došlo v dôsledku napadnutia poškodeného inými osobami, čím sa

narušila činnosť chronicky chorobne poškodeného srdca, čo viedlo k jeho zlyhaniu a následnej smrti
poškodeného krátko po incidente. Okrem toho vonkajšie zranenia tiež zodpovedajú obsahu skutku a
konania obžalovaných tak, ako ich popísali práve obžalovaní L. a R., čiastočne aj obžalovaný S., len
s tou výnimkou, že on sa na vzniku týchto zranení nemohol podieľať, pretože žiadnym spôsobom na
poškodeného fyzicky neútočil.

V ostatných častiach odvolací súd poukazuje na podrobnejší popis jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie
a závery, ktoré si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi, a preto v ďalšom na ne iba poukazuje.

Vo veci boli vykonané aj znalecké dokazovanie ohľadom psychického zdravotného stavu obžalovaných,

rovnako bol vypracovaný psychologický posudok, pritom u obžalovaných neboli zistené žiadne
ochoreniaalebostavyvzmyslechoroby,ktorébyovplyvňovalirozpoznávaciualeboovládaciuschopnosť
obžalovaných v čase spáchania predmetného skutku, s výnimkou požitých alkoholických nápojov, do
tohto stavu sa však obžalovaní privodili dobrovoľne a sami, dokazovaním bolo zistené, že všetci traja
obžalovaní sa v čase skutku nachádzali v stave ťažkého stupňa opilosti.

Vychádzajúc z týchto dôkazov krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní v záujme ustálenia skutočného stavu veci všetky dostupné dôkazné prostriedky, pri plnom
rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov a v dôvodovej
časti písomného vyhotovenia vysvetlil v súlade s ust. § 168 ods. 3 Tr. por., ktoré skutočnosti mal za

preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne zistenia a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Takýto súhrn dôkazov bol vyhodnotený prvostupňovým
súdom v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného
presvedčenia a tieto dôkazy a tento postup hodnotenia dôkazov vedie aj odvolací súd k záveru, ževšetci traja obžalovaní sú páchateľmi predmetného skutku a trestných činov v zmysle výrokovej časti
napadnutého rozsudku, teda vrátane obžalovaného S., ktorý napádal okrem výroku o treste aj výrok o
vine, resp. právne posúdenie predmetného skutku.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste u jednotlivých obžalovaných, pretože pri
rozhodovaníodruhuavýmeretrestuprihliadolnavšetkyvýznamnéskutočnosti,dôležitéprerozhodnutie
o druhu a výmere trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., diferencovane bral v úvahu mieru zavinenia
jednotlivých obžalovaných, ich osoby, predchádzajúcu kriminálnu minulosť, spáchanie dvoch zločinov,

teda celkový spôsob života obžalovaných v minulosti. Bral pritom v úvahu, že majú sklony k páchaniu
násilnej a majetkovej trestnej činnosti všetci obžalovaní. Predchádzajúce tresty u obžalovaných nesplnili
zákonom sledovaný účel, napriek tomu sa dopúšťali postupne závažnej trestnej činnosti, až došlo
k teraz prejednávanému k obzvlášť závažnému konaniu, s nenapraviteľnými následkami vo forme
úmrtia poškodeného v zákonom chránenom prostredí svojho bytu. Diferencovane súd prihliadol aj k
poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam u jednotlivých obžalovaných, ktoré boli u obžalovaného R. v

rovnováhe, naproti tomu u obžalovaných L. a S. prevažovali priťažujúce okolnosti, preto bolo u nich
aplikovanéust.§38ods.4Tr.zák.,smerujúcekzvýšeniutrestnejsadzbyojednutretinu.Uobžalovaného
L. však značnú úlohu zohrala skutočnosť, že predmetnej trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre inú majetkovú trestnú činnosť, pre ktorú bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Praha 9. U obžalovaného R. nemohol prehliadnuť skutočnosti, že v

minulosti bol dvakrát súdne potrestaný pre násilnú trestnú činnosť, pritom v jednom prípade to bol aj
trestný čin lúpeže. Naproti tomu mu výrazne poľahčovala hlavne okolnosť, že spáchal skutok vo veku
blízkemu veku mladistvého.

Odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku pri hodnotení významných okolností pre uloženie trestu

žiadne pochybenie, teda ani vo forme uznania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, aj v odvolaní
uvádzané námietky aplikácie ust. § 36 písm. n) Tr. zák., boli dostatočne zhodnotené pri ostatných
poľahčujúcich okolnostiach u všetkých obžalovaných.

Vychádzajúc z týchto skutočností dospel krajský súd k záveru, že uložené diferencované tresty u

jednotlivých obžalovaných zodpovedajú stavu veci a zákonu, pritom ide o tresty nevyhnutné pre splnenie
aj účelu individuálnej a generálnej prevencie.

Všetci traja obžalovaní boli správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradení zo zákonných dôvodov
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom

stráženia, pritom hlavne kriminálna minulosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, predpoklady
nápravy obžalovaných neodôvodňujú pre postup v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. a ich zaradenia do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaným bolo taktiež zákonne z obligatórnych dôvodov ust. § 76 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný

dohľad na primeranú dobu, ktorý má splniť účel dohľadu nad obžalovanými po vykonaní trestov, aby ich
usmernil k vedeniu riadneho života.

Zákonný je aj výrok o náhrade škody, keď súd prvého stupňa uložil obžalovaným povinnosť nahradiť
škodu,ktorúspôsobilisvojoutrestnoučinnosťoupoškodenejstrane,hlavnevoformenákladovnapohreb

a pochovanie nebohého poškodeného, pritom poškodená strana si uplatnila svoje nároky riadne a včas
a o opodstatnenosti týchto nárokov ani u odvolacieho súdu nevznikli žiadne pochybnosti.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.