Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Pc/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201899
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci oprávneného D. P. G., narodený XX. XX.

XXXX, bytom Č. X, XXX XX J., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné D. G., narodený
XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX J., o výživné pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné D. G., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom J.T., O. XX, voči oprávnenému D. P. G., narodenému XX.XX.XXXX, bytom J., Č. X, uložené mu
rozsudkom Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 7P/56/2013-40 zo dňa 07.03.2013 na sumu 150,00
Eur s účinnosťou od 02.07.2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na sumu 150,- Eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu t.j. od 02.07.2018 z dôvodu, že po rozvode rodičov bol zverený do

starostlivosti matky a povinnému bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 7P/56/2013
zo dňa 07.03.2013 prispievať na výživu oprávneného mesačne sumou 80,- Eur. Po dosiahnutí plnoletosti
naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojom matkou a pokračuje v štúdiu. Matka zo svojho príjmu
uhrádzanákladyspojenésbývaním,akoajjehoosobnépotrebynabývanie,štúdium,poistenie,lekársku
starostlivosť. Nakoľko sa zvýšili jeho potreby so zaškolovaním, oblečením, ako aj stravou oproti minulosti
kedy bol vydaný rozsudok, žiada o zvýšenie výživného na sumu 150,- Eur mesačne.

2. Povinný s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil s poukazom na svoje zárobkové a majetkové
pomery, ako aj na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom navrhoval výživné na sumu
výške 110,- Eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného a povinného, ako aj oboznámením sa s
pripojenými dokladmi a listinami predloženými účastníkmi konania a spisom tunajšieho súdu sp.zn.
7P/56/2013.

4. Oprávnený je študentom na Strednej odbornej škole policajnej v Košiciach. Povinný mu prispieva
v súčasnej dobe výživným vo výške 80,- Eur mesačne. Vzhľadom na to, že na železničnú stanicu sa
potrebuje nejakým spôsobom dopraviť, či už pešo alebo taxíkom, a v tomto prípade taxík stojí do 5,-
Eur, z 20,- Eur ktoré má na týždeň, už nemá túto sumu. Rovnako tak po príchode do Košíc potrebuje
finančné prostriedky na električku, aby sa dopravil na internát. Zároveň uviedol, že síce je pravdou, že
vlaky aj ubytovanie a stravu má, no potrebuje aj doplňujúcu výživu, keďže študuje na Strednej odbornej

škole policajnej, a musí mať aj patričnú stavbu tela.

5. Povinný pracuje s čistým priemerným mesačným zárobkom v sume 794,- Eur. Zotrval na svojich
písomných vyjadreniach, v ktorých uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 150,- Eurmesačne. Podľa jeho vedomostí je oprávnený študentom SOŠ Policajného zboru v Košiciach, ktorá
zabezpečuje bezplatné vzdelávanie a tiež ubytovanie a stravovanie. Nemá za preukázané, že potreby
oprávneného by sa oproti minulosti zvýšili o 100%, tak ako to uvádza oprávnený. Dokonca má za to, že

sa jeho náklady oproti minulosti znížili. Zároveň uvádza, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.

8. Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa ods. 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak

ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh oprávneného na zvýšenie
výživného je podaný dôvodne. Je nesporné, že oprávnený v súčasnej dobe nie je schopný sám sa živiť,
nakoľko je študentom SOŠ Policajného zboru v Košiciach. Pri rozhodovaní o výške výživného súd musí
prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu,
fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho

majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby
úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné

pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a podobne), ale aj ďalších potrieb dôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné
potreby, tvorba úspor a podobne). Pre určenie výšky výživného pre dieťa súd rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich

subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Po zistení skutkového stavu a po zohľadnení
vyššie uvedených podmienok pri rozhodovaní o výživnom na dieťa, dospel súd k záveru, že vzhľadom na
súčasné odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti a schopnosti povinného je potrebné zvýšiť
vyživovaciu povinnosť povinného, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene

pomerov nielen na strane oprávneného, ale aj povinného. Z uvedených dôvodov súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť povinného na oprávneného zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu na súd t.j. od 02.07.2018 s tým, že výživné v takejto výške v súčasnej
dobe bude postačovať na uspokojenie základných potrieb oprávneného, a to spolu s alikvotnou časťouvýživného zo strany jeho matky, ktorá sa zároveň o oprávneného aj osobne stará. Pri rozhodovaní o
výškevýživnéhosúdprihliadolajnaskutočnosť,žepovinnýmáďalšiuvyživovaciupovinnosť.Taktiežsúd
prihliadol na súčasné odôvodnené životné náklady povinného a dospel k záveru, že povinný je schopný

platiť výživné v sume 150,- Eur mesačne a táto suma pokryje sčasti základné potreby oprávneného a
vo zvyšnej časti tieto potreby sú pokryté výživným zo strany jeho matky.

14. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak. V zmysle §56 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania ak nejde o trovy konania

štátu súd rozhoduje len na návrh. Účastníci takýto návrh nepodali, preto súd o ňom ani vo výrokovej
časti tohto rozsudku nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku

pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).