Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010098

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010098.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2018, v senáte zloženom z
predsedu JUDr. Viliama Hlaváča, prísediacich Ing. Moniky Genčiovej a Márie Hencelovej, v trestnej veci
obžalovaného Z.. Z. F., takto

r o z h o d o l :

X. Z.. Z. F., H.. XX.XX.XXXX N. E. - Š., R. C.

E. XXXX/XXX, XXX XX Z., R.. Č.. Q. L. N. F., XXX XX N. F.

j e v i n n ý ,

ž e dňa 20.01.2017 v poobedňajších hodinách, približne okolo 14:25 hod. v Dobšinej, okres Rožňava,
v budove M. M., na ulici H. XXX, ktorého bol v tom čase chovancom, v suteréne odhodil na posteľ s

textilným čalúnením a molitanovou výplňou tlejúci cigaretový ohorok, následne zapálil čalúnenie postele
zapaľovačom, po založení požiaru odtiaľ odišiel, došlo k rozšíreniu požiaru, k silnému zadymeniu na
schodišti budovy detského domova, kde sa v tom čase nachádzalo 16 chovancov a 4 zamestnanci, čím
došlo k ich ohrozeniu na živote a zdraví,

t e d a

vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva
škody veľkého rozsahu tým, že spôsobil požiar a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č.

300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení zákona č. 316/2016,za to sa

o d s u d z u j e :

podľa § 284 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. §
38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. h), j), l) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2

(dvoch) rokov nepodmienečne.Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre
mladistvých.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal na Z.. Z. F. M. XX.XX.XXXX obžalobu pre obzvlášť závažný zločin
všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm.
a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to opísané vo výroku rozsudku.

Obžalovaný po tom, čo prokurátor neprejavil záujem na konaní o uzavretí dohody o vine a treste, po
zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 Tr. por. a po poučení podľa § 257

ods. 2 aj v rozsahu podľa ods. 5 a ods. 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie
o vine a o tom, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu. Obžalovaný potvrdil, že porozumel,
čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä

o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť
o spôsobe obhajoby. Obžalovaný v rámci vyhlásenia potvrdil, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako
trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený
mu za vinu. V konečnom dôsledku dal vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za
spáchanie skutku, ktorý sa v obžalobe okresného prokurátora kvalifikuje ako určitý trestný čin.

Vina obžalovaného je založená na vlastnom priznaní sa, keď svoje konanie aj oľutoval, ďalej na
výpovediach poškodených, svedkov, znalcov, znaleckých posudkoch a ďalších
objektívnych listinných dôkazoch. Vina vyplýva z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní aj na
hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný sa pri výsluchu v prípravnom konaní obhajoval tým, že v kritický deň, keď došlo k spáchaniu
skutku, nepožil lieky, ktoré sú mu predpísané, a ktoré užíva na tlmenie porúch svojho správania.
Motivácioujehokonaniamalabyťpodľajehoslovtúžbavrátiťsadosvojhodomácehoprostrediakrodine.
Požiar založil v suteréne, ktorý bol prázdny, aby ho nikto nevidel. Nevedel, že v budove sú ďalšie osoby.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr. por. prijal
jeho vyhlásenie o vine a po pozitívnom stanovisku prokurátora podľa § 257 ods. 8 Tr. por.
rozhodol o tom, že dokazovanie o spáchaní skutku sa nevykoná. Súd však ďalej vykonával dôkazy v
súvislosti s rozhodovaním o treste výsluchom svedkýň X.. O. B. B.. L., výsluchom

znalkyne z odvetvia psychiatrie MUDr. Kornélii Fabišíkovej a znalkyne z odboru
psychológie PhDr. Jany Čorejovej.

Z výpovede svedkýň X.. O. B. B.. L., súd zistil, že obžalovaný v kritický deň, kedy došlo k spáchaniu

skutku, užil predpísaný liek s názvom Tisercin ráno, na obed aj večer. Obžalovaný užíval iba tento jeden
liek, a to trikrát denne. K podávaniu lieku v domove dochádza v osobitnej uzamknutej miestnosti za
prítomnosti vychovávateľa a chovanca. Dieťaťu je podaný liek, čo sa následne zaznamená do zošita a
potvrdípodpisomvychovávateľa.Svedkynepredložilisúduzošit,vktorombolozaznamenanépodávanie
lieku obžalovanému mladistvému Z. F., a ktorého obsah preukázal, že liek mu v daný deň bol podaný

ráno, na obed, keď prišiel zo školy, aj večer. (č.l. 381)

Zhodne, ako v písomne vypracovanom posudku, znalkyňa MUDr. Kornélia Fabišíková aj na hlavnom
pojednávaní uviedla, že obžalovaný netrpel a ani v súčasnosti netrpí duševnou poruchou ani chorobou
v zmysle psychózy. U obvineného ide o diagnózu Debilitas mentis s významnou poruchou správania

s potrebou pozorovania alebo liečby (Ľahká mentálna retardácia s poruchami správania.) a zmiešanú
poruchu správania a emotivity. Ľahká mentálna retardácia na úrovni debility predstavuje stav trvalého
zníženia rozumových schopností, ktorý nie je možné psychiatrickou liečbou ovplyvniť. Obžalovaný je
schopný chápať zmysel trestného konania a ako v súčasnosti, tak aj v čase spáchania skutku bol
plne zachovaný kontakt s objektívnou realitou bez psychotických porúch, ktoré by mohli byť podkladom

pre patologickú motiváciu konania. Aj napriek nižšiemu intelektu bol v čase spáchania skutku schopnýrozpoznávať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho ovládacia schopnosť bola nepodstatne znížená,
podstatné zníženie či vymiznutie tejto schopnosti znalkyňou zistené nebolo. Osobnosť obžalovaného
je nezrelá, asociálna, jej vývin je disharmonický, trpí citovou depriváciou, frustráciou základných

psychosociálnych potrieb, nedostatočnou saturáciou rodinným prostredím, a preto je jeho prognóza
vývinu vo vzťahu k protispoločenskému konaniu nepriaznivá. Pobyt na slobode nie je nebezpečný.
Psychiatrické liečenie nie je potrebné.

Znalkyňa uviedla, že liek Tisercin, ktorý má obžalovaný užívať, nie je návykový. Vynechanie jednej alebo

dvoch dávok, dokonca ani celodenného užívania, preto nemá žiadny vplyv na rozvoj abstinenčných
prejavov. Liek užíval dlhší čas pred spáchaním skutku a užíval ho aj po jeho spáchaní. Liek, ktorým
by bolo možné liečiť alebo zmierniť poruchy správania obžalovaného, neexistuje, pretože tieto poruchy
majú svoj základ v povahe obžalovaného.

Vývin osobnosti nie je ukončený, a jeho prognóza je vzhľadom na podpriemernú mentálnu výbavu a

zníženú mieru empatie neistá.

Rovnako znalkyňa PhDr. Jana Čorejová v súlade so závermi svojho znaleckého posudku uviedla, že
intelektová výbava obžalovaného dosahuje hranicu pásma subnormy a mentálnej retardácie ľahkého
stupňa. Schopnosť chápať a využívať informácie v súvislostiach je oslabená. Prítomné je zvýšené riziko

agovania, impulzívneho a zjavne agresívneho konania, osobnostné brzdy a schopnosť prispôsobenia
sú oslabené. Pravdepodobnou motiváciou protiprávneho konania obžalovaného bol pravdepodobne
neuváženýanepremyslenýimpulz,odbrzdené,niedôsledneplánovanékonanieakodôsledokfrustrácie,
hnevu a dysfórie. Riziko recidívy je značné. Znalkyňa uviedla, že osobnosť človeka sa vyvíja od ranného
detstva a v adolescentnom veku je jej vývin zhruba ukončený. Osobnosť má istú nadstavbu, vôľové

vlastnosti, ktoré vie v dospelosti, za predpokladu, že chce, zľahka meniť a prispôsobovať. Na akúkoľvek
pomoc obžalovanému je v jeho veku nevyhnutná jeho spolupráca a vnútorná motivácia, ktorá pri
vyšetrení nebola zistená. Preto sú možnosti intervencie smerujúcej k náprave značne limitované. Vo
formálnej rovine obžalovaný spolupracuje dobre, no vnútorne so spoluprácou nie je stotožnený, a preto
na neho nemá pozitívny vplyv.

Z výpovedí oboch znalkýň vyplýva, že poruchy správania sú sčasti zapríčinené genetikou, sčasti
sociálnym prostredím, v ktorom sa obžalovaný doposiaľ nachádzal, nedostatočnou starostlivosťou
rodiny.

Na základe nazhromaždených dôkazov je nesporné, že obžalovaný dňa 20.01.2017 v poobedňajších
hodinách v Dobšinej, okres Rožňava v suteréne detského domova na Ul. Novej 809, kde
bol v tom čase umiestnený odhodil na posteľ s textilným čalúnením a molitánovou výplňou cigaretový
ohorok a následne zapálil čalúnenie postele zapaľovačom a po takto založenom požiari odtiaľ odišiel.

Požiar sa rozšíril so suterénu cez schodište detského domova, kde došlo k silnému zadymeniu a kde
sa v tom čase nachádzalo 16 chovancov a 4 zamestnanci, čím došlo k ich ohrozeniu na živote a zdraví.
Ako vyplýva z výpovede obžalovaného motívom jeho konania bola, snaha aby sa po zhorení objektu
mohol dostať domov k rodine. Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin
všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák..

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života alebo zdravia ľudí, alebo
záujem na ochrane majetku. Tieto chránené záujmy nemusia byť všeobecne nebezpečným konaním
ohrozené, aj keď tak spravidla býva, a stalo sa tak aj v tomto prípade. Objektívna stránka spočíva v
konaní páchateľa, ktorý úmyselne vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví,

alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu spôsobený niektorým zo zákonom
uvedených udalostí, v danom prípade požiarom. Ohrozenie chránených záujmov musí dosahovať
všeobecne nebezpečný stupeň. Tak ako aj v tomto prípade boli viacerí ľudia vydaní do nebezpečenstva
smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a išlo o bezprostredne hroziace nebezpečenstvo smrti, resp. ťažkej
ujmy na zdraví. Predpokladom naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty je úmyselné konanie.

Závažnosť trestného činu spočívala najmä v tom, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním ohrozil
osoby nachádzajúce sa v čase požiaru v horných podlažiach budovy detského domova, a to na zdraví
a živote, z ktorých čas po zadymení jedinej únikovej cesty , schodiska, opustila budovu cez okno a
následne zliezla hromozvodom na dvor objektu. Osoby nachádzajúce sa vo vyššom poschodí horiacia zadymený objekt nemohli opustiť cez schodište ani nijako inak a to pre značné
zadymenie tejto jedinej únikovej cesty a budovu mohli opustiť až po uhasení požiaru, pretože dym ktorý
sa schodiskom šíril neumožňoval bezpečný únik. V čase požiaru sa nachádzalo v objekte detského

domova spolu 16 chovancov, 3 vychovávateľky a mzdová účtovníčka. Nebyť
rýchleho zásahu príslušníkov hasičského a záchranného zboru a včasnej lokalizácie požiaru hrozili by
mimoriadne vážne následky na životoch a zdraví ľudí. Pred súdom neobstojí ani tvrdenie obžalovaného,
že nevedel, že v budove sa nachádzajú v danom čase osoby. Obžalovaný ako chovanec zariadenia
poznajúc jeho chod a režim musel za daných okolností vedieť, že minimálne administratívny pracovníci

v čase založenia požiaru budovu neopustili. Obžalovaný svojim protiprávnym konaním navyše spôsobil
Detskému domovu Dobšiná majetkovú škodu vo výške 284,76 € vyčíslenú na základe odborného
vyjadrenia a ďalšiu škodu, na ktorej sanáciu boli náklady verejným obstarávaní vyčíslené vo výške
22.786,84 €.

Súd pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy vychádzal zo zásady, že
trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej

činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa súd zaoberal možnosťou použitia § 118 ods. 1 Tr. zák.
a taktiež aj obhajobou prednesenou obhajcom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, okolnosťami
mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Aj napriek existencii troch poľahčujúcich okolností, súd nepristúpil k aplikácii § 39 ods. 1 a tieto okolnosti
v ich súhrne nehodnotil ako mimoriadne. Priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimná ľútosť nad
jeho spáchaním, ako aj skutočnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život sú
obvyklé okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Napriek ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) Tr. zák. viažucej sa na tiesnivé osobné a

rodinné pomery, ktoré

siobžalovanýnespôsobilsám,súdvzhľadomnaokolnostiprípaduazávažnosťtrestnéhočinunepristúpil
k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spácha trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti
a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa, by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v ods. 3 a zároveň mu uloží ochranné liečenie.

Po podrobnom preskúmaní všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k tomu, že závery znaleckého
dokazovania z odvetvia psychológie a z odboru psychiatrie preukazujú, že obžalovaný sa trestnej
činnosti nedopustil v stave zmenšenej príčetnosti, naopak bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo

svojho konania a jeho ovládacia schopnosť bola len mierne zmenšená, pričom toto zmenšenie
nebolo spôsobené duševnou chorobou, ale mentálnou retardáciou obžalovaného, ktorú nie je možné
psychiatrickou liečbou ovplyvniť. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a psychiatrické liečenie nie
je potrebné. Obžalovaný berie lieky, ktoré slúžia na tlmenie jeho správania, čoho si je vedomý, keďžeaj v rámci obhajoby tvrdil, že v daný deň liek nepožil, čo malo mať vplyv na jeho zvýšenú agresivitu.
Toto tvrdenie obhajoby neobstojí, keďže dokazovaním bolo preukázané, že daný liek v deň spáchania
skutku požil, a súčasne bolo vyvrátené, že by jeho prípadné nepožitie mohlo mať reálny vplyv na jeho

rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť. Súd vzhľadom na uvedené hodnotil jeho diagnózu len v
súvislosti s poľahčujúcou okolnosťou.

Vzhľadom na závažnosť a charakter posudzovanej trestnej činnosti obžalovaného konajúci súd

považoval za potrebné sa podrobne oboznámiť s jeho osobou. Obžalovaný ml. Z. F. bol opakovane
umiestňovaný v Detskej psychiatrickej liečebni n. o. Hráň, v Detskom domove Dobšiná, v Reedukačnom
centre Bačkov a po spáchaní skutku bol umiestnení v Reedukačnom centre Veľké Leváre.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že obžalovaný mladistvý Z. F. pochádza
z družobného pomeru Z. Q., H.. XX.XX.XXXX B. M. F., H.. XX.XX.XXXX. Jeho rodičia majú spolu 6 detí.

Všetkysúumiestnenévústavnejstarostlivosti.Otecjebezdomovcom,striedavovovýkonetrestuodňatia
slobody. Matka je nezamestnaná. S novým druhom má ďalšie štyri deti. Spolu žijú v drevenej chatrči
pozostávajúcej z jednej miestnosti a o maloleté deti umiestnené v ústavnej starostlivosti neprejavuje
žiadny záujem, nekontaktuje ich a na ich výživu neprispieva. Deti k nej idú občas na prázdniny. Otec ich
kontaktuje zriedka prostredníctvom listovej korešpondencie.

Z hodnotiacej správy Detského domova Dobšiná súd zistil, že obžalovaný sa správal počas pobytu v
zariadení arogantne, drzo, vulgárne, bol iniciátorom konfliktov. Snažil sa byť stredobodom pozornosti
a vodcom skupiny. Neskôr boli u neho zaznamenané aj opakované nevhodné sexuálne praktiky. Do
zariadenia bol v roku 2012 spolu so svojimi ďalšími piatimi súrodencami umiestnený z dôvodu, že deti

vo svojom rodinnom prostredí nemali zabezpečené základné životné podmienky, a to stravu a ošatenie.
Profesionálnu rodinu, do ktorej bol aj so svojimi súrodencami umiestnený, po čase prestal rešpektovať a
správal sa násilne. Situácia sa vyhrotila až do ohrozenia bezpečnosti profesionálnych rodičov. Rovnako
sa prejavoval aj v školskom kolektíve vo vzťahu k učiteľom a spolužiakom. Po nutnom premiestnení
jeho a jeho súrodencov do samostatnej výchovnej skupiny bolo potrebné túto skupinu z bezpečnostných

dôvodov dočasne rozdeliť. Zo strany domova prebiehali opakované snahy obžalovanému pomôcť. Tieto
však zakaždým zlyhali, keď na pomoc spočiatku reagoval pozitívne, no neskôr po adaptácii do prostredia
sa prejavoval opäť negatívne. Jeho správanie sa vždy zhoršovalo po návrate z prázdnin, ktoré niekedy
trávil pri matke.

Reedukačné centrum Leváre oznámilo, že aktuálne je zaradený do 1. ročníka Odborného učilišťa,
odbor stavebná výroba. V škole spolupracuje podľa nálady. Je lenivý, len postupne nadobúda pracovné
návyky.Povinnostisiplnílenpovrchne.Rádšportujeapočúvahudbu.Zapájasadovýchovnýchčinností.
Spočiatku bol drzý a arogantný, snažil sa o vodcovskú pozíciu, postupne sa však upokojil. Spolupracuje
podľa momentálneho naladenia, býva neposedný a hlučný, no po upozornení sa dokáže upokojiť.

Riziková je jeho ľahká ovplyvniteľnosť. Dopustil sa viacerých útekov zo zariadenia.

Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Dvakrát bol postihnutý za
priestupky proti majetku. V prvom prípade úmyselne poškodil majetok Detského domova Dobšiná a v

druhom prípade odcudzil z potravín čokoládu. Za tieto priestupky mu bola uložená sankcia pokarhanie.

Súd vychádzajúc z týchto úvah uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 2 rokov. Tento trest považuje vzhľadom na osobu obžalovaného

za spravodlivý a objektívny pre potreby individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v plnej miere
odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery
obžalovaného. Súd má za to, že vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, okolnosti prípadu a
osobnosť obžalovaného mladistvého je zjavné, že trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
nebude viesť k dosiahnutiu jeho účelu.

V súlade s ustanovením § 117 ods. 4 Tr. zák. súd pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.Súd uložiltakýdruhtrestu,ktorýbudespojenýbezprostredne svýkonomajprizohľadnenípoľahčujúcich
okolností v zmysle § 36 písm. h), j), l) Tr. zák., keď nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37

Tr. zák.

Poľahčujúce okolnosti spočívajú v tom, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých
osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. Súd k tomuto záveru prišiel

na základe výsledkov skúmania osobnosti obžalovaného a prostredia, z ktorého pochádza. Vykonané
dokazovaniejasnepreukázalo,žeobžalovanýtrpíľahkoumentálnouretardáciousporuchamisprávania,
pochádza z mnohodetnej rodiny, ktorá dlhodobo nezabezpečovala potrebnú starostlivosť o neho a jeho
ďalšíchsúrodencov,vdôsledkučohobolrozhodnutímsúduumiestnenýdodetskéhodomovaaviacerých
reedukačných centier. Rodičia o neho dlhodobo nejavia žiadny záujem a sociálne prostredie, v ktorom
sa nachádzal sa výrazne podpísalo na charaktere jeho osobnosti. Tento stav si obžalovaný neprivodil

sám, a preto súd prihliadal na túto skutočnosť ako na poľahčujúcu okolnosť. Ďalej poľahčujúce okolnosti
spočívajú v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, nebol súdne trestaný a že
sa k spáchaniu skutku priznal a čin úprimne oľutoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15

dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.