Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224971
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116224971.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Q. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomI.XXX/XX,Q.I.,prechodnebytomE.Y.XXX/XX,O.,tohočasuumiestneného
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov a oddelenie výkonu trestu
s miestom výkonu služby v Sabinove, so sídlom Kpt. Nálepku 15, Sabinov, v konaní označený ako: Q.

B. - VENIKOM, s miestom podnikania Slovenské Nové Mesto 270, Slovenské Nové Mesto, IČO: 35
479 345, v konaní zastúpeným JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, Sabinov,
IČO: 42 029 759, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 79 827,00
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
19C/1/2017-120, zo dňa 14.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Súd konanie z a s t a v u j e.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec p o s t ú p e n á Daňovému úradu Košice,
so sídlom Železničná 1, 041 90 Košice.
Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok náhradu trov konania voči žalobcovi.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právo, ktorého sa žalobca domáha, nemá súkromnoprávnu povahu.
Žalobca svoj nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi daňovým subjektom ako platiteľom

dane z pridanej hodnoty a správcom dane. Vzťah daňového subjektu (platiteľa dane) a daňového orgánu
(správcu dane) nevzniká rozhodnutím daňového orgánu. Práva a povinnosti vo vzťahu upraveného
daňovými predpismi žalovanému vznikli už registráciou podľa § 4 zákona o DPH, ďalšie povinnosti
prijatím a uskutočnením zdaniteľného plnenia a uplatnením nadmerného odpočtu DPH (§ 79 zákona
o DPH). Účastníci v danom vzťahu nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre
právne vzťahy založené na súkromnom práve v zmysle § 3 CSP. Vzťah daňového subjektu (platiteľa

dane) a daňového orgánu (správcu dane) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim
dôsledky vzniku neodôvodneného nárastu (nadmerného odpočtu dane) ustanovujúcim jednak osobitný
postup zákonom určeného (daňového) orgánu, jednak tiež podmienky, len pri splnení ktorých sa má
(a môže) vyporiadanie tohto nárastu uskutočniť. Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov
predmetného vzťahu súd dospel k názoru, že právny vzťah medzi žalobcom a štátom ako subjektom,
ktorému sa daň platí, je vzťahom daňovoprávnej povahy, v rámci ktorého sa žalobca domáha vrátenia

dane zaplatenej nad rámec daňovej povinnosti. Uvedený vzťah nemožno podriadiť ani pod vzťahy
vymenované v § 3 CSP, ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 4 CSP (keďže žiaden právny predpisneustanovuje, že o takomto práve rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní). Súd preto dospel k
záveru, že na prejednanie predmetnej veci nie je daná právomoc súdu. Daňové konanie, ako súčasť
správy daní upravuje daňový poriadok. V zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona je na správu daní

vecne príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad, ak daňový poriadok alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak daňový poriadok alebo osobitné
predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.
Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3, § 4, § 10 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 256
ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Rozhodnutie okresného súdu považuje za arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Poukázal
na to, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť dobrovoľne nesplnil, žalobca nemá inú možnosť, ako sa

domáhať vrátenia nadmerného odpočtu súdnou cestou. Bez súdnej ochrany nároku žalobcu dochádza
k porušeniu práva žalobcu domáhať sa ochrany svojho porušeného práva na nestrannom a nezávislom
súde. Namietal, že postupom okresného súdu, ktorý zastavil konanie, bola žalobcovi odňatá možnosť
konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolanie odmietnuť pre nedostatok
zákonných náležitostí podľa § 363 CSP, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
okresného súdu. Žalobca vo svojom odvolaní nevyvrátil skutočnosť, že v prípade nároku uplatneného
žalobou ide nepochybne o verejnoprávny vzťah založený a vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a jeho

orgánov, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy vymenované v § 3 a § 4 Civilného sporového poriadku. Na
prejednanie veci tak nie je daná právomoc súdu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3MOdbo/7/2010 zo dňa 31.10.2011. Uviedol, že právny poriadok poskytuje relevantné prostriedky,
uplatnenímktorýchjemožnédosiahnuťpreskúmanierozhodnutiaapostupovsprávnychorgánov.Takým
prostriedkom nie je civilná žaloba na plnenie, preto zastavením konania pre nedostatok právomocí súdu

nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu
z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán.
Rozhodnutie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP

z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových
a právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uznesenie okresného súdu
potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd
svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

8.Snámietkoužalobcu,ato,žerozhodnutieokresnéhosúdujearbitrárneavychádzajúceznesprávneho
právneho posúdenia veci, ako aj nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, sa
odvolací súd nestotožňuje a nepovažuje ju za dôvodnú. Rozhodnutie je preskúmateľné, transparentné
a taktiež kontrolovateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd rozhodoval arbitrárne,

či svojvoľne, pretože svoje rozhodnutie založil na správnych skutkových a právnych záveroch. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, ako aj právnymi závermi.
Z rozhodnutia jednoznačne vyplývajú dôvody rozhodnutia, ktoré nesvedčia o svojvôli v súdnom
rozhodovaní.9. Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej
činnostištátuajehoorgánov,prípadneorgánovmiestnejsamosprávy.Takýtovzťahnemožno považovať

za vzťah občianskoprávny, ani za vzťah obchodnoprávny. Nárok daňovníka na vrátenie daňového
preplatku nie je nárokom, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3
CSP. Na prejednanie a rozhodovanie takéhoto návrhu nie je daná právomoc súdu (R 24/2002). Okresný
súd preto postupoval správne, keď konanie zastavil a zároveň rozhodol o tom, že po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená Daňovému úradu Košice, so sídlom Železničná

1, 041 90 Košice, a to správcovi dane, ktorému je osobitným zákonom zverená predmetná vec do
rozhodovacej činnosti. Námietku žalobcu, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, preto odvolací súd považoval
za nedôvodnú.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1

CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.
Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné,
aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto
odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď uznesenie

NS SR sp. zn. 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6Cdo/5/2017).

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).