Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/161/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223621
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111223621.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: Z. Š., nar.

XX.X.XXXX, bytom Ľ. S. XX, L., zastúpená advokátkou: JUDr. Adriana Grendová, Mickiewiczova 2,
Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. S. XX, L., 2. Š. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ľ. S. XX, L., obaja zastúpení splnomocnencom: A.. Š. C., nar. X.XX.XXXX, Š. X, R., o vytýčenie
hranice medzi pozemkami a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.10.2011 domáhala viacerých
nárokov a to aby súd určil:
I. priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XX zapísanej na LV č. XX a parc. č. XX zapísanej na LV
č. XXXX, k.ú. L.,
II. uložil povinnosť žalovaným umožniť jej vstup na pozemok parc. č. XX zapísaný na LV č. XXXX za
účelomvykonaniastavebnýcharekonštrukčnýchprácsúvisiacichsozateplenímstavbyrodinnéhodomu

žalobkyne s.č. XXX na parc. č. XX LV XX v nevyhnutnom rozsahu a čase,
III. uložiť povinnosť žalovaným odstrániť osadenie stĺpu vstupnej brány na parc. č. XX z domu patriaceho
žalobkyni s.č. XXX na parc. č. XX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci vlastnia susediace parcely. Žalobkyňa chce zatepliť svoj dom
zo strany žalovaných na čo potrebuje ich súhlas, o ktorý žiadala ešte v roku 2008. Žalovaní jej vstup na
svoj pozemok odmietli a namietli priebeh hranice. P.. F. jej vyhotovil vytyčovací návrh a odkázal ju na

súd, aby rozhodol o správnosti zamerania. Žalovaní poškodili jej stavbu tým, že osadili svoju vstupnú
bránu do jej nehnuteľnosti a na jej výzvy na odstránenie osadenia brány reagovali záporne.

3. Súd vyzval žalobkyňu uznesením čl. 46 zo dňa 18.11.2011 odstrániť nedostatky návrhu v druhom
odseku. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2011 doplnila v druhom odseku návrh spresnením, aby súd
uložil žalovaným po dobu 30 dní povinnosť sprístupniť svoju parcelu o šírke 2,2 m a dĺžke 25 metrov za
účelom stavebných a rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením stavby.

4. Podaním doručeným súdu dňa 2.5.2013 žalobkyňa rozšírila žalobu. Po výzve súdu doplnila svoje
podanie a domáhala rozšírenia žaloby o povinnosť žalovaných strpieť vykonanie výkopových prác za
účelom vykonania izolačných prác na základoch rodinného domu s.č. XXX v dĺžke 25 metrov a šírke 0,5m a v hĺbke existujúcich základov po dobu trvania 60 pracovných dní. Súd na pojednávaní dňa 9.9.2013
pripustil zmenu petitu rozšírením o tento nárok.

5. Predmetom konania po pripustených zmenách a odstránení vád návrhu sú nasledovné nároky:
I. určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XX zapísanej na LV č. XX a parc. č. XX zapísanej
na LV č. XXXX, k.ú. L.,
II. uložil povinnosť žalovaným umožniť žalobkyni vstup na pozemok parc. č. XX zapísaný na LV č.
XXXX po dobu 30 pracovných dní o šírke 2,2 m a dĺžke 25 metrov za účelom vykonania stavebných a

rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením stavby rodinného domu s.č. XXX na parc. č. XX LV XX,
III. uložiť povinnosť žalovaným odstrániť osadenie stĺpu vstupnej brány na parc. č. XX z domu patriaceho
žalobkyni s.č. XXX na parc. č. XX,
IV. uložiť žalovaným povinnosť strpieť vykonanie výkopových prác za účelom vykonania izolačných prác
na základoch rodinného domu s.č. XXX v dĺžke 25 metrov a šírke 0,5 m a v hĺbke existujúcich základov
po dobu trvania 60 pracovných dní.

6. Žalovaní navrhli zamietnuť žalobu na určenie hranice, nakoľko je nedôvodná. Rovnako i v časti
osadenia brány, nakoľko nie je osadená do domu žalobkyne. Nemali námietky voči obnove omietky na
dome žalobkyne v rámci rekonštrukčných prác, ale nesúhlasili so zateplením steny, tak ako požaduje
žalobkyňa, t.j. 10 cm hrúbka zateplenia, pretože by zasahovalo do ich pozemku. V časti izolácie základov

domu žiadali predložiť sanačný projekt. Nesúhlasili s dobou 60 dní, počas ktorých sa mali vykonať
sanačné práce, nakoľko je to neúnosne dlhá doba.

7. Žalobkyňa k žalobe pripojila listinné dôkazy a to listy vlastníctva č. XX, XXXX, korešpondenciu s
Obcou L., s žalovanými, protokol o vytýčení hranice pozemku č. XX/XXXX zo dňa 12.4.2010 P.. Z. F.,

písomné vyjadrenie firmy E. K..Q..X.., Poľný náčrt z 19. a 20. 1. 1965, geometrické plány. Navrhla doplniť
dokazovanie znaleckým posudkom na určenie priebehu hranice a následne kontrolný znalecký posudok,
znalecký posudok na stavebné práce. Súd vykonal všetky navrhované dôkazy s výnimkou kontrolného
znaleckého posudku z dôvodov uvedených nižšie.

8. Žalovaní pripojili viacero fotografií svojej nehnuteľnosti a stavebné povolenie na svoju nehnuteľnosť
vrátane projektu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením všetkých predložených listinných dôkazov, výsluchom
účastníkov, Listami vlastníctva č. XX, XXXX, XXX, znaleckými posudkami, ostatnými listinnými dôkazmi

zo spisu uvedenými nižšie a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Účastníci vlastnia susediace nehnuteľnosti v k.ú. L. a to žalovaní parc. č. XX o výmere 456 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, každý v 1/2-ici, zapísanú na LV XXXX, ktorá susedí s nehnuteľnosťou
žalobkyne a to parc. č. XX o výmere 698 m2 - zastavané plochy a nádvoria v celosti, zapísanú na LV

XX. Na danej parcele je postavený rodinný dom s.č. XXX.

11. Súd pripojil historické Listy vlastníctva aj s listinami, na základe ktorých nadobudli svoje vlastníctvo
k nehnuteľnostiam účastníci a zistil, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť dedením po neb. otcovi
rozhodnutím Š. H. N. R. č.k. M. zo dňa 4.11.1975 v podiely 1/6 -iny, po neb. matke rozhodnutím Š. H. N.

R. č.k. XD XXX/XX zo dňa 28.4.1987 v podiely 3/6 -iny a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.2010
nadobudla 2/6 nehnuteľností dňa 27.1.2011.

12. Nehnuteľnosť žalovaných vlastnili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.1.1955 F. O. s manželkou v
podiely 30/66-ín a od 19.6.1963 na základe kúpnej zmluvy rodičia žalovaných v 30/66- inách a B. E.K.

s manželkou v 18/66-inách. B. E. s manželkou predali rodičom žalovaných svoj podiel kúpnou zmluvou
zo dňa 23.4.1974.

13. Žalovaný v 1.rade nadobudol podiel 30/66-ín parc. č. XX (pôvodné č. parc. X) od F. O. s manželkou
na základe kúpnej zmluvy č. Q. XXX/XX zo dňa 3.8.1967. Na základe dedičského rozhodnutia č.k. XXD

XXXX/XXXX zo dňa 13.2.2007 nadobudol podiel 12/66-ín.

14. Žalovaný v 2.rade nadobudol podiel 12/66-ín parc. č. XX (pôvodné č. parc. X) na základe dedičského
rozhodnutia č.k. XXD XXXX/XXXX zo dňa 13.2.2007 a podiel vo výške 12/66-ín nadobudla aj ich sestra.Žalovaní uzatvorili so svojou sestrou Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam dňa 1.8.2007, na základe ktorej nadobudol žalovaný v 1.rade 1/2-icu predmetnej
nehnuteľnosti, žalovaný v 2.rade nadobudol 1-inu a spoluvlastníčka nadobudla tiež 1-inu nehnuteľnosti.

Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 4.2.2009 darovala svoj podiel 1-inu nehnuteľnosti
žalovanému v 2.rade.

15. Obec L. vykonala stavebný dohľad dňa 30.9.2008 a listom zo dňa 15.12.2008 oznámila účastníkom,
že zateplenie nehnuteľnosti odporkyne nie je možné vykonať vzhľadom na úzky vstup do dvornej časti

žalovaných. V prípade, že sa účastníci nedohodnú odkázal ich na súd. Ďalej listom zo dňa 17.6.2009
oznámila, že z vytyčovacieho náčrtu P.. F., nie je zrejmé, či hranicu pozemku tvorí obvodová stena domu
alebo odkvap strešnej nehnuteľnosti. Listom zo dňa 26.4.2011 oznámila navrhovateľke, že susedský
spor o určenie hranice nie je príslušný riešiť a je nutné, aby sa obrátila na súd.

16. Žalovaní listom zo dňa 11.4.2011 oznámili žalobkyni, že nesúhlasia so zateplením, pretože by

zasiahlo do ich pozemku, súhlasili s opravou do hĺbky 1,5 cm bez zateplenia. Nesúhlasili s posunom
stĺpu brány, nakoľko je na rovnakom mieste od roku 1960 na hranici pozemkov.

17. Z protokolu o vytýčenie hranice pozemku č. XX/XXXX zo dňa 12.4.2010 P.. Z. F. súd zistil, že navrhol
abysprávnosťzameraniavykonalsúdnyznalec,zároveňpotvrdilsprávnosťvýmerpozemkovzapísaným

na Liste vlastníctva.

18. Žalovaní založili do spisu viacero fotografií, napr. na čl. 55, z ktorých je zrejmý spôsob osadenia
brány odporcov v minulosti a to v tesnej blízkosti s domom žalobkyne a tiež v súčasnosti (čl. 61).

19.Zprojekturodinnéhodomužalovanýchzodňa7.5.1955vyhotovenéhopreichprávnychpredchodcov
súd zistil, že stavba žalovaných mala priamo nadväzovať na susediace domy z oboch strán, steny sa
mali dotýkať. Mali tvoriť súvislý rad domov a to aj s rodinným dom žalobkyne.

20. Žalobkyňa uviedla, že vykonala rekonštrukciu svojho domu a následne chcela zatepliť svoju

nehnuteľnosť zo strany žalovaných a to podľa odporučenia odborníkov s použitím zateplenia minimálne
v hrúbke 12 cm. Pri zateplení je potrebné posunúť ich bránu. Pred podaním návrhu si dala zamerať
dvakrát svoj pozemok a obaja geodeti jej odporučili obrátiť sa na súd. Podľa vytyčovacieho návrhu sa
10 cm zo stĺpu brány žalovaných nachádza na jej pozemku. Podľa jej názoru jej patrí aj pozemok o šírke
30 cm za domom, v šírke presahu strechy, ktoré nechce odčleniť len zatepliť vlastný dom.

21.Žalovanízhodneuviedli,ževčasekeďstavaliichpredchodcoviasvojdom,domnavrhovateľkynemal
presah strechy 30 cm ako je v súčasnosti. Domy na seba nadväzovali, čo doložili fotografiou pôvodného
domu (čl. 264), ktorý ich právny predchodcovia zbúrali. Mal širšiu zastrešenú bránu a dom bol užší.
Strechy domov na seba nadväzovali, bez presahu. Zbúrali stenu susediacu s domom žalobkyne a na

jej mieste mala byť postavená podľa projektu stena ich domu o hrúbke 15 cm. K tomuto nedošlo lebo
právny predchodcovia navrhovateľky s tým nesúhlasili. Preto postavili len dom a uzavreli priestor medzi
domami bránou, teda nepostavili pôvodne navrhnutú zastrešenú bránu, nadväzujúcu na susediaci dom.
Ich predchodca, ktorý staval dom im povedal, že hranicou je múr domu. Brána je postavená na svojom
mieste 55 rokov a za toto obdobie sa len 2x zdvíhala. Vylúčil jej osadenie do domu žalobkyne. S opravou

fasády súhlasili, ale len do hrúbky 2,5 cm, nie zateplenie 12 cm ako žiada žalobkyňa.

22. Zo znaleckého posudku znalca P.. Q. Y. č. XX/XXXX zo dňa 4.9.2015 súd zistil, že hranica medzi
nehnuteľnosťami účastníkov je definovaná múrom stavby žalobkyne tak, ako bol zistený v čase merania,
t.j. bez zateplenia a nie strešným presahom jej rodinného domu. Tento skutočný stav užívania parc. č.

XX je rovnako evidovaný v katastrálnom operáte a jeho správnosť potvrdil znalec svojim meraním. V
prešetrovacom náčrte č. XX, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku (v ktorom sa omylom uvádza č.
náčrtu XX) je zakreslený presah strechy stavby navrhovateľky, ale nie je definovaný lomovými bodmi,
číslicami a ani súradnicami. Tento záver potvrdzuje aj výmera parciel č. XX a XX počítaná z lomových
bodov prešetrovacieho náčrtu, ktorá je totožná s výmerou evidovanou na listoch vlastníctva.

23. Znalec na pojednávaní uviedol, že meračský náčrt č. XX z roku 1985 bol vypracovaný pri technicko-
hospodárskom mapovaní a je vlastne geometrickým plánom. Nevyplýva z neho posun hranice. Pri
vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii listiny založené v katastri nehnuteľností. Rovnáhranica medzi nehnuteľnosťami vznikla približne v roku 1985. Poľný náčrt z roku 1965 mal k dispozícii
a aj sa s ním oboznámil. Na záveroch znaleckého posudku zotrval.

24. Zo znaleckého náčrtu zo dňa 4.9.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť znaleckého posudku súd
zistil, že stena domu žalobkyne tvoriaca hranicu pozemkov je úplne rovná.

25. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX-XX zo dňa 19. a 20.1.1965 (čl. 226) súd zistil, že hranica
medzi nehnuteľnosťou žalobkyne v tom čase p.č. X (v súčasnosti po prečíslovaní parc. č. XX) a

pozemkom žalovaných parc. č. X (v súčasnosti po prečíslovaní parc. č. XX) nebola rovná, v časti od
ulice bol pozemok odporcov širší v tvare obdĺžnika do domu navrhovateľky.

26. Z poľného náčrtu č. XXX-XXXX-XX-XX zo dňa 6.7.1967 (čl. 230), ktorý vychádzal z novozameraných
hraníc zo dňa 20.1.1965 súd zistil, že hranica medzi nehnuteľnosťou žalobkyne v tom čase parc. č.
X a pozemkom žalovaných parc. č. X nebola rovná, bol v nej zásek v tvare trojuholníka do domu

navrhovateľky, v tejto časti sa pozemok žalovaných rozširoval.

27. Rovnako i z geometrických plánov č. XXX-XXXX-XXXX-XX zo dňa 6.5.1987 a č. XX/XXXX zo dňa
3.7.2006 ako aj z Vytyčovacieho výkresu č. XX/XXXX zo dňa 17.6.2012 vyplýva, že sporná hranica
medzi pozemkami účastníkov je úplne rovná a neobsahuje ani presah strechy nehnuteľnosti žalobkyne

v zúženej časti pozemku žalovaných.

28. Žalobkyňa uviedla, že v roku 1961 až 1963 bola prestavaná zadná stena jej rodinného domu a od
roku 1963 sa žiadna stavebná úprava zadnej steny domu nerobila. Odvtedy je susediaca stena domu
úplne rovná. Pôvodný dom končil za okienkom v stene, pristavená časť domu je zateplená, čo vidno i z

fotodokumentácie v znaleckom posudku. Asi mesiac pred zameraním pozemku znalcom Y. si žalobkyňa
zavolala na obhliadku znalca Q. a tento jej tvrdil, že stĺpik brány je osadený na jej pozemku. Navrhla
vypočuť tohto svedka.

29. Súdu sa z adresy uvedenej žalobkyňou a ani lustráciou nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu

svedka a predvolať ho na pojednávanie. Následne žalobkyňa upustila od doplnenia dokazovania
výsluchom tohto svedka, sama nevedela zabezpečiť jeho účasť.

30. Súd vykonal ohliadnu nehnuteľností dňa 10.4.2013 a zistil, že stĺp brány sa hýbe, len v malej časti
stĺpu v dolnej tretine sa dotýkal domu žalobkyne.

31. Súd vyzval žalobkyňu, aby predložila podrobný popis rekonštrukčných prác súvisiacich zo
zateplením stavby a s izoláciou základov. Na čo žalobkyňa predložila písomné vyjadrenie firmy E.
K..Q..X.., ktorá navrhla len hrubý postup prác izolácie steny domu, opravy trhlín steny komory a
pohyblivej rímsy a to odkopaním až na pevnú zem vedľa základu, vyčistiť stenové nánosy a natrieť

izolačným náterom 2-3 vrstvy, nalepiť Hydrobit, upevniť zašalovaným betónom s prísadou izolačnej
zmesi na úroveň susedného dvora v hrúbke 20 cm, odšaľovaný priestor zasypať a upevniť, znovu
vymurovať rímsu na konci domu. Písomné vyjadrenie neobsahuje žiadne presnejšie údaje o čase
potrebnom na vykonanie jednotlivých prác, neobsahoval žiadny bližší údaj v akej hĺbke a šírke sa majú
základy odkopať.

32. Zo znaleckého posudku č. XX-XX/XXXX zo dňa 27.5.2014 vypracovaného Technickým a skúšobným
ústavom stavebným, n.o. súd zistil, že brána do dvora odporcov nie je pevne uchytená o rodinný dom
žalobkyne. Ďalej uviedli, že vzhľadom na zistený technický stav budovy žalobkyne zo strany žalovaných
budepotrebnévykonaťviacerorekonštrukčnýchprác,ktorýchrozsahsanedástanoviťbezvypracovania

sanačného projektu, ktorý nebol predložený. Postup prác uvádzaný firmou E. znalec nepovažoval za
technicky vhodný a postačujúci na kvalifikovaný odhad dĺžky trvania rekonštrukčných prác potrebných
na vykonanie izolácie základov. Len hrubým odhadom určil potrebnú dobu v rozpätí od 24 do 29 dní.
Znalec výkopové práce odhadol na dĺžku 25 m, šírku 0,60 m a hĺbku 0,75 m, pričom vedľa sa bude
musieť ukladať aj výkopok, čo si vyžiada ďalší záber pozemku žalovaných, ktorý bližšie nešpecifikoval.

33. Žalobkyňa po oboznámení sa so znaleckým posudkom uviedla, že sanačný projekt je drahý a preto
ho nedala vyhotoviť. Konkrétny postup prác pri izolácii základov by sa aj tak zvolil až po odkrytí základov.Žiadala vypracovať kontrolný znalecký posudok z odboru geodézie, pretože nesúhlasí so závermi znalca
Y..

34. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania vykonaním kontrolného znaleckého posudku, nakoľko
neboli žalobkyňou uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nariadenie. Listinné dôkazy
predložené žalobkyňou si vzájomne odporovali, pričom sama žalobkyňa potvrdila, že od roku 1961 až
1963 je stena domu tvoriaca spornú hranicu rovná a totožná so súčasným stavom zapísaným v katastri
nehnuteľnosti. Predložené listinné dôkazy a to geometrický plán z roku 1965 a poľný náčrt z roku 1967 si

vzájomneodporujúazároveňodporujúskutočnostiexistujúcejužvčaseichzameraniaaždosúčasnosti,
čopotvrdilažalobkyňa,nakoľkoodroku1961až1963nebolivykonanénahraničnejstenežiadneúpravy.

35. Žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko užívacia a právna hranica sú totožné.
Od počiatku sa nebránili oprave fasády, ale nesúhlasia so zateplením, pretože by to zúžilo už aj tak úzky
priestor medzi domami a znemožnilo jeho doterajšie využívanie. S izoláciou základov by tiež súhlasili,

ale po predložení sanačného projektu, z ktorého bude zrejmý rozsah prác a doba realizácie. Sanačný
projekt doposiaľ nebol žalobkyňou predložený. Brána nie je osadená do domu žalobkyne a preto navrhli
návrh zamietnuť aj v tejto časti. Čo sa týka vlastníctva pozemku poukázal na to, že ho v rovnakom stave
užívajú dlhé roky a teda, ak by aj časť pozemku susediaca s domom žalobkyne jej patrila, túto časť
pozemku by nadobudli vydržaním. Žalovaný v 1. rade uviedol, že stena domu žalobkyne je po celej dĺžke

rovná, čo vidno podľa základov, len v zadnej časti nehnuteľnosti je zateplenie, ktoré tvorí odskok, ale
stena od základov až po už zrealizované zateplenie je po celej dĺžke domu rovná. V nehnuteľnosti býva
od roku 1967. Spor so susedmi ohľadne múru nehnuteľnosti nikdy predtým nemal. O tom, že je brána
osadená u susedov sa dozvedel prvýkrát až pred začatím sporu.

36. Podľa § 137 písm. a),c) zák. č.160/2015 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti a o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa § 132a Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.1983 do 1.12.1991, kto s vecou

zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má -
pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

38.Podľa§135aods.1,4Občianskehozákonníkavzneníplatnomod1.4.1983do1.12.1991,vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§

132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené
inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).(4) Do doby podľa
odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v
držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

39. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

40. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

41. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na

nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

42. Predmetom konania je viacero uplatnených nárokov. V prvom rade sa žalobkyňa domáha určenia
priebehu hranice pozemkov. Spor o určenie hraníc pozemkov môže byť z povahy veci buď sporom 1. o
určenie vlastníctva (pokiaľ sa tvrdí len iný priebeh hranice a v dôsledku toho spravidla posun hraničnej
čiary žalovaným do pozemku žalobcu) alebo 2. o ochranu vlastníckeho práva (uplatnením požiadavkyna vypratanie časti pozemku, kedy sa otázka vlastníctva k spornej časti pozemku skúma obvykle len
ako otázka predbežná) a aj v prejednávanej veci šlo (pre nedostatok tzv. vypratacej požiadavky) o prvý z
práve zadefinovaných prípadov. Po vykonanom dokazovaní žalobkyňa naďalej trvala na určení priebehu

hranice a nedomáhala sa určenia vlastníctva a ani vypratania. Vykonaným znaleckým dokazovaní a
aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že hranica medzi nehnuteľnosťami účastníkov je definovaná
múromstavbyžalobkynebezzatepleniaaniestrešnýmpresahomjejrodinnéhodomuakotvrdila.Znalec
potvrdil správnosť priebehu hranice evidovaného v katastrálnom operáte. Sama žalobkyňa uviedla, že
od roku 1961 až 1963 neboli vykonané žiadne úpravy hraničnej steny domu, ktorá je v nezmenenom

stave. K tomuto tvrdeniu sa pripojili aj žalovaní. Stav a priebeh zadnej steny domu videl súd pri obhliadke
a rovnako je zachytený na fotografiách, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. Stena domu (jej základy
s výnimkou zateplenej zadnej časti steny, ktorá nie je predmetom tohto konania) je rovná, čo je v
rozpore s poľným náčrtom z roku 1965 a meračským náčrtom z roku 1985, na ktoré sa odvoláva
žalobkyňa. V týchto náčrtoch nie je stena domu rovná, dokonca sa pozemok podľa nich rozširuje v
prospech žalovaných. Správnosť záverov znalca podporujú aj fotografie pôvodného domu stojaceho

na pozemku žalovaných a aj predložená projektová dokumentácia stavby ich nehnuteľnosti. Z nich
jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti pôvodne na seba nadväzovali, teda stena zbúraného domu sa
priamo dotýkala nehnuteľnosti žalobkyne. Z tohto dôvodu je zrejmé, že právny predchodcovia žalobkyne
nemohli vlastniť časť pozemku zastavanú nehnuteľnosťou právnych predchodcov žalovaných. Rovnako
podľa projektovej dokumentácie mal byť postavený aj súčasný dom žalovaných. Dom žalobkyne nemal

pôvodne žiadny presah strechy nad pozemok žalovaných, nakoľko múry nehnuteľnosti žalobkyne a
žalovaných na seba nadväzovali, teda sa dotýkali.

43. Naviac, ak by aj žalobkyňa preukázala, že jej patrí aj časť sporného pozemku za stenou jej
nehnuteľnosti, žalovaní by nadobudli túto časť nehnuteľnosti do vlastníctva dňa 1.4.1984 uplynutím

desaťročnejvydržacejdoby.Vkonaníbolopreukázané,žeprávnypredchodcoviažalovanýchanásledne
aj žalovaní boli od kúpi nehnuteľnosti 13.1.1955 dobromyseľný, že im celá nehnuteľnosť patrí až po
stenudomužalovanej.Premlčacialehotaskončilarokododňa 1.4.1983vzmyslecitovanýchustanovení
§ 135a ods. 1,4 v spojení s § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania
súd v tejto časti žalobu zamietol.

44. Ďalej sa žalobkyňa domáhala odstránenia osadenie stĺpu vstupnej brány na pozemku žalovaných
z nehnuteľnosti žalobkyne. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že hranicou pozemkov je nehnuteľnosť žalobkyne. Stĺp brány
žalovaných nie je osadený ani na jej pozemku a ani nie je pevne spojený s jej nehnuteľnosťou, ako

tvrdila počas konania. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

45. Žalobkyňa sa domáhala aj, aby súd uložil žalovaným povinnosť umožniť jej vstup na svoj susediaci
pozemok po dobu 30 pracovných dní o šírke 2,2 m a dĺžke 25 metrov za účelom vykonania stavebných
a rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením stavby a ďalej sa domáhala uloženia povinnosti

žalovaným strpieť vykonanie výkopových prác za účelom vykonania izolácie základov jej rodinného
domu v dĺžke 25 metrov a šírke 0,5 m a v hĺbke existujúcich základov po dobu trvania 60 pracovných dní.

46. Nakoľko napriek vykonanému dokazovaniu žalobkyňa naďalej trvala na svojej požiadavke, aby jej
bol umožnený vstup na pozemok žalovaných za účelom vykonania zateplenia domu v hrúbke 12 cm,

súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko by zateplením svojej nehnuteľnosti zasiahla do vlastníckeho
práva žalovaných.

47. V oboch prípadoch bolo potrebné predložiť sanačný projekt, ktorý žalobkyňa napriek výzve súdu
nedoložila a to ani po oboznámení sa so znaleckým posudkom, v ktorom znalecká organizácia

uviedla, že bez sanačného projektu nemôžu kvalifikovane určiť rozsah a dobu, počas ktorej by boli
žalovaní povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva realizáciou izolácie základov domu.
Súdu predložila len hrubý postup prác, ktorý je podľa znalca nevhodný a nedostatočný. Bez sanačného
projektu sa ani znalec nevedel vyjadriť presne, aký nevyhnutný čas je potrebný na rekonštrukciu izolácie
základov, v akom rozsahu je potrebné, aby žalovaní umožnili žalobkyni vstup na svoj pozemok. Len

hrubým odhadom určil dĺžku trvania prác na 24 dní a vrátane zrenia na 29 dní a výkopové práce
odhadol na dĺžku 25 m, šírku 0,60 m a hĺbku 0,75 m, pričom poukázal na to, že vedľa výkopu sa bude
musieť ukladať aj výkopok, čo si vyžiada ďalší záber pozemku žalovaných. Po vykonanom znaleckom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno určenia presného postupuprác rekonštrukcie izolácie základov. Nepreukázala akým spôsobom by bola izolácia ukončená nad
terénom, prípadne či len v teréne. Z týchto dôvodov, súd nemohol posúdiť či by rekonštrukciou izolácie
základov nedošlo aj k zásahu do vlastníckych práv žalovaných. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala

presnú dobu, počas ktorej a v akom rozsahu by mali byť obmedzené vlastnícke práva žalovaných, preto
súd aj tejto časti žalobu zamietol.

48. Naviac žalovaní od počiatku tvrdili, že nemajú námietky voči vykonaniu údržby fasády domu
realizáciou novej omietky domu bez zateplenia a nemali ani výhrady voči izolácii základov po

oboznámení sa so sanačným projektom, ktorého predloženie žiadali.

49. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným priznal náhradu trov
konania v plnej výške, t.j. 100%, nakoľko boli v konaní plne úspešný.

52. Podľa článku 4 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na

základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci
(1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

53. Podľa § 258 ods. 1 Civilného sporového poriadku svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

54. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

55. Štátu vznikli v konaní výdavky poukázaním znalečného z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu
priznaných znalcom ako znalečné. Nakoľko vykonané znalecké dokazovanie bolo v záujme žalobkyne,

súd neúspešnú žalobkyňu zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).