Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202267
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716202267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: STAV-TATRY, s.r.o., so sídlom
Teplická 4370, Poprad, IČO: 36 497 495, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: BizPartner a.s.,
so sídlom Dlhé Hony 5031/6, Poprad, IČO: 36 798 916, zastúpenému splnomocneným zástupcom L..
D. G., G..U.., Z. V. P. K. X, XXX XX M., o zaplatenie 13.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/60/2016-140 zo dňa 14.9.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie sumy 13.500,- eur s
príslušenstvom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05
% ročne zo sumy 13.500,- eur od 1.1.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.“

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca vykonával na základe
Zmluvy o dielo zo dňa 28.7.2015 (ďalej „ZoD“) stropné a stenové omietky pre žalovaného na stavbe

Polyfunkčného komplexu W. X. P.. V čl. 3 ZoD boli dohodnuté termíny plnenia, kde v súvislosti s
preberaním staveniska bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, že stavenisko bude prevzaté v
deň začatia stavebných prác, ktoré mali trvať 10 dní/podlažie, pričom podlaží na budove bolo 6. Z
uvedeného vyplýva, že práce v prípade pripravenosti staveniska a možnosti neprerušovaného výkonu
prác mali trvať po dobu 60 dní. Nástup na práce podľa zmluvy bol dohodnutý na deň 20.8.2015 a
nástup na každé ďalšie podlažie bol dohodnutý tak, že bude plynulý po ukončení predchádzajúceho
podlažia. Pokiaľ by stavenisko nebolo pripravené, táto skutočnosť po dohode zmluvných strán bude

mať za následok zmenu v termínoch plnenia. V zmluve nebol presne stanovený dátum ukončenia
stavebných prác. Žalobca v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok práce vykonával, avšak podľa
tvrdení žalobcu v konaní malo k reálnemu začatiu prác dôjsť až dňa 24.8.2015, pričom táto skutočnosť
vyplýva zo záznamu v stavebnom denníku, kedy sa aj preberalo stavenisko, s tým, že zhotoviteľ nažiadosť investora začne s realizáciou omietok napriek tomu, že nie je ukončená hrubá stavba. Túto
stranu listu zo stavebného denníka podpísal C.. V. ako stavebný dozor a zamestnanec žalovaného spolu
so stavbyvedúcim žalobcu p. G.. V konaní malo byť sporné, podľa tvrdení žalovaného, kedy žalobca

prevzal stavbu, avšak žalovaný žiaden dôkaz o tom, že práce sa začali až dňa 20.8.2018 neprodukoval,
okrem predložených fotografií. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ 24.8.2015 došlo k reálnemu začatiu
stavebných prác, potom tento deň v zmysle zmluvy je aj dňom prebratia staveniska žalobcom tak,
ako to má na mysli aj ZoD v čl. 3 bod 3.1, kde je uvedené, že „prebierka staveniska prebehne v deň
začatia stavebných prác“. Pokiaľ žalovaný aj naďalej rozporoval 4 dni (20. - 24.8.2015), táto okolnosť

nemala vplyv na omeškanie s odovzdaním diela, ktoré namieta žalovaný. Podľa zápisov v stavebnom
denníku, ako ďalej uviedol súd prvej inštancie, žalobca opakovane poukazoval na to, že stavenisko
na omietanie nie je pripravené a v dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemohol reálne vykonávať
dohodnuté práce, kedy podľa stavebného denníka malo tomu tak byť v dňoch 16. až 3.9.2015, a kedy
v zápise je konštatovaná nepripravenosť 4. nadzemného podlažia a žalobca práce prerušuje, pričom
žiada objednávateľa, aby zabezpečil prípravu pred omietaním, vymenovaním konkrétnych úkonov, ktoré

je potrebné urobiť. V dňoch 26.10.2015 až 1.11.2015 je v stavebnom denníku opätovne záznam o
prerušení prác kvôli nepripravenosti stavby, pričom bol žalovaný opätovne požiadaný, aby sa v prácach
mohlo plynule pokračovať. K tomuto nevykonávaniu prác sa vyjadrili aj svedkovia, pričom títo uvádzali,
že niektoré veci nedokázali urobiť promptne a niekedy mali s tým problémy tak, aby žalobca mohol
kontinuálne pracovať, i keď sa to snažili urobiť. Počas realizácie prác ani v samotnom protokole o

odovzdaní nie je záznam, aby žalovaný mal výhrady k priebehu výstavby a k dodržiavaniu termínu
realizácie diela zo strany žalobcu. V stavebnom denníku sa naopak nachádzajú žiadosti o poskytnutie
súčinnosti a upozornenia na nepripravenosť diela, ktoré boli adresované žalovanému. Prerušenie prác
a stiahnutie zamestnancov zo stavby žalobca odôvodňoval tým, že to bolo spôsobené nepripravenosťou
stavby a nemožnosťou realizovať predmet diela, nakoľko nebola zo strany žalovaného poskytnutá

dostatočná súčinnosť. V rámci konania nebol predložený dôkaz, aby žalovaný naliehal na posilnenie
pracovného tímu u žalobcu a neupozorňoval ho ani na omeškanie s plnením prác, čo nasvedčuje
tomu, že si bol vedomý nepripravenosťou staveniska. V samotnom protokole o odovzdaní a prevzatí
stavby v kolónke „skutočný termín dokončenia prác“ je uvedený dátum 30.11.2015. Zistené vady a
nedorobky, ktoré boli zaprotokolované v uvedenom písomnom protokole nemožno hodnotiť ako vady,

ktoré by bránili užívaniu diela, a preto bolo dielo aj protokolárne odovzdané, pričom preberacie konanie
prebehlo až dňa 18.12.2015. Práve C.. V. bol tou osobou, ktorá bola oprávnená dielo prevziať a
skutočnosť, že protokol bol vypracovaný až dňa 18.12.2015, nemožno hodnotiť v neprospech žalobcu,
ktorý bol pripravený a ochotný dielo odovzdať v čase, keď práce už boli ukončené, avšak zo strany
žalovaného bolo možné pristúpiť k prevzatiu diela až 18.12.2015. Zistené vady a nedorobky žalobca

v dohodnutom termíne odstránil, čo nebolo nikým následne spochybňované. Dňa 30.11.2015 žalobca
vystavil aj konečnú faktúru, ktorú žalovaný prevzal, avšak žalovaný následne v súvislosti s vyúčtovaním
zmluvnej pokuty poukazoval na protokol, v ktorom mal byť určený termín začatia ako aj termín ukončenia
prác dňa 18.10.2015. Súdu však takýto protokol ani zo strany žalovaného ani zo strany žalobcu
nebol predložený. Žalovaný ďalej spochybňoval aj listinný dôkaz, a to stavebný denník, ktorý viedol

stavbyvedúci žalobcu na základe poverenia zhotoviteľa. Poukázal však, že táto osoba sa nenachádza
v databáze stavbyvedúcich vedenej na Informačnom portáli Slovenskej komory stavebných inžinierov
a z toho dôvodu táto osoba nebola oprávnená vykonávať funkciu stavbyvedúceho ani viesť stavebný
denník. Súd však nesúhlasil s týmto tvrdením žalovaného, že ide čisto o interný dokument žalobcu bez
akejkoľvek vypovedacej hodnoty, keďže sa jedná o jediný dokument na predmetnej stavbe, ktorý bol

podpísaný stavbyvedúcim a podpisovaný oprávnenou osobou za žalovaného a ako taký dáva obraz
o tom, ako prebiehali práce, ktoré mal vykonávať zhotoviteľ, čo bolo namietané z jeho strany, po akú
dobu boli práce zhotoviteľom vykonávané. Súd teda považuje stavebný denník za listinný dôkaz, ktorý
má v predmetnom konaní svoju výpovednú hodnotu. Žalovaný taktiež trval na tom, že dielo malo byť
ukončené v priebehu 60 dní, a to kalendárnych, pričom žalobca tvrdil, že sa jednalo o 60 pracovných dní,

keďže išlo o obvyklú zaužívanú prax, kedy počas víkendov sa nepracuje tak, ako uviedol svedok, práce
počas víkendov sú len na základe dohody. Žalovaný žalobcu nevyzýval k tomu, aby práce vykonával aj
počas víkendov. Nebolo taktiež preukázané, aby žalobca bol upozorňovaný na omeškanie so stavbou a
je nepravdepodobné, aby pokiaľ sa malo jednať o kalendárne dni, žalobca nepracoval počas víkendov
a sviatkov súc si vedomý hrozby vo forme zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1 zmluvy,

a na druhej strane, aby žalovaný neurgoval žalobcu, aby tento práce vykonával aj počas víkendov a
sviatkov.3. Súd dospel okrem iného k záveru, že žalobca dielo vykonal v súlade s uzavretou ZoD, keď práce
ukončil 30.11.2015. V konaní bolo preukázané, že žalobca po niektoré dni nemohol pre nepripravenosť
staveniska, ktoré predstavovalo omeškanie na strane objednávateľa, na stavbe pracovať, kedy žalobca

nespochybňoval, že jeho zamestnanci nepracovali počas víkendov a ani v niektoré dni pracovného
pokoja, pričom sa tak dialo vedome a pri počte dní, počas ktorých mali práce vykonať, a to 60
pracovných dní pri zohľadnení už vyššie spomínaných prekážok (na strane žalovaného), pokiaľ dielo
bolo dokončené. Pokiaľ dielo bolo dokončené dňa 30.11.2015, žalobca dodržal dohodnutý termín,
a potom u žalovaného nie je spôsobilá pohľadávka na započítanie - uplatnená zmluvná pokuta

za omeškanie s odovzdaním diela. Nárok žalobcu súd prvej inštancie považoval za preukázaný
a žalobu za dôvodnú. Súd zároveň konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k započítaniu
splatnýchpohľadávok(pokiaľbytakéexistovali),keďženeexistujerelevantnýzapočítacíprejavzostrany
žalovaného.

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 365 Obchodného zákonníka, § 369 ods.

1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, a Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z.
Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok
na zákonné úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal. Taktiež v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žalovaný má za to, že právny názor
súdu prvej inštancie obsiahnutý v bode 15 napadnutého rozsudku, že lehota na dokončenie diela sa
má počítať ako lehota podľa pracovných dní a nie kalendárnych, je podľa žalovaného arbitrárny a ničím
nepodložený. Ďalej uviedol, okrem iného, že pokiaľ by zmluvné strany mali za to, že ide o pracovné
dni, muselo by to byť v zmluve jednoznačne uvedené. V opačnom prípade sa má za to, že ide o dni

kalendárne.Vzhľadomnato,ikeďjepravdou,ževzmluveniejevýslovneuvedenýdátum,kedymalobyť
dielo odovzdané, z tohto zmluvného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pokiaľ má stavba 6 podlaží,
tak dielo má byť dokončené v lehote 60 dní od nástupu na práce a keďže podľa zmluvy je dňom nástupu
na práce 20.8.2015, tak z toho jednoznačne vyplýva, že dielo má byť podľa zmluvy odovzdané dňa
18.10.2015. Taktiež žalovaný poukázal na názor súdu, že lehota na dokončenie diela, t.j. 10 dní na každé

začaté podlažie, pričom ide o 6 podlaží a pracovať sa má kontinuálne, sa má počítať podľa pracovných
a nie kalendárnych dní a je v rozpore s ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože súd vyššie
uvedené citované zmluvné ustanovenie nevykladal podľa výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35
Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nesúhlasí ani so skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie, pretože aj tvrdenie súdu, že dňa 16.9.2015 žalobca oznámil žalovanému,

že prerušuje práce na 4. nadzemnom podlaží pre nepripravenosť staveniska sa absolútne nezakladá
na pravde a nemá oporu v stavebnom denníku a zo stavebného denníka vyplýva iba to, že žalobca
žiada, aby žalovaný zabezpečil prípravu staveniska pred omietaním. Zo stavebného denníka nie je
zrejmé a ani súd prvej inštancie v rámci dokazovania nezistil, prečo boli práce prerušené od 16.9.2015
do 24.9.2015, t.j. po dobu 8 dní, keď požadovaná príprava sa dala spraviť v rámci jedného dňa a

nebol dôvod práce prerušiť po dobu 8 dní. Okrem iného poukázal žalovaný na to, že má za to, že
súd prvej inštancie sa opomenul dostatočne vysporiadať so svedeckou výpoveďou C.. E. V., z ktorej
jednoznačne vyplýva, že žalovaný poukazoval na omeškanie žalobcu a so svedeckou výpoveďou F.
M., ktorý dosvedčil, že nepripravenosť staveniska sa dala rýchlo a ľahko odstrániť, a tak súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd

prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal iba z protokolu o odovzdaní a prevzatí
diela, ktorý bol spísaný až dňa 18.12.2015, pričom vôbec nezval do úvahy, že žalobcovi objektívne
nič nebránilo v tom, aby dielo protokolárne odovzdal už dňa 30.11.2015 za predpokladu, že k tomuto
dátumu by dielo bolo skutočne dokončené. Taktiež poukázal na to, že žalovanému stavebný denník v
rozsahu od 24.8.2015 do 30.11.2015 nikdy zo strany súdu a ani žalobcu predložený nebol a o obsahu

tohto stavebného denníka v uvedenom rozsahu sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie súdu prvej inštancie tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, resp. zruší rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že realizoval dielo na základe Zmluvy o dielo
zo dňa 28.7.2015 pre žalovaného, pričom zmluvné strany sa v čl. 3 zmluvy dohodli, že stavenisko

bude prevzaté v deň začatia stavebných prác, dĺžka trvania prác na stavbe bude 10 dní na každé
podlažie, ktorých bolo 6, nástup na práce bol dohodnutý na deň 20.8.2015 a na každé ďalšie podlažie po
ukončení predchádzajúceho podlažia, avšak s tým, že nepripravenosť staveniska bude mať za následok
zmenu termínov plnenia. Zároveň sa objednávateľ - žalovaný zaviazal v čl. 5.1 zmluvy, že zhotoviteľovi
odovzdá pracovisko alebo jeho časti spôsobilé k vykonaniu dojednaných prác. Žalobca práce vykonal

v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. V zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebného
diela podpísaného dňa 18.12.2015 bolo dielo dokončené dňa 30.11.2015 a tento dátum sa zhoduje
s dátumom dokončenia diela uvedenom v stavebnom denníku, pričom bol podpísaný aj stavebným
dozorom žalovaného C.. V.. Na základe uvedeného vystavil žalobca záverečnú faktúru č. 11/006/15 dňa
30.11.2015 na sumu 24.047,77 eur. Žalovaný túto faktúru uhradil žalobcovi len v časti, a to vo výške
10.547,77 eur a následne sám vystavil žalobcovi faktúru dňa 22.12.2015 pod č. 852015, a to na sumu

13.500,- eur dôvodiac, že žalobca sa dostal do omeškania s realizáciou diela. Žalovaný si tak uplatnil
voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 250,- eur za každý deň omeškania s poukazom na relevantné
ustanovenia zmluvy, pričom dĺžku omeškania určil na 54 dní, keď termín ukončenia prác vypočítal na
18.10.2015, hoci dielo bolo dokončené s vadami až 11.12.2015. Žalobca je presvedčený o tom, že
dielo vykonal včas, a teda nebol daný dôvod na postup zvolený žalovaným, ale naopak, bol dôvodný

žalobcov nárok na úhradu plnej výšky žalovanej sumy. Opätovne zotrval na tvrdení, že k reálnemu
začatiu prác došlo až dňa 24.8.2015 v zmysle stavebného denníka. Poukázal na nepripravenosť
staveniska, ktoré malo za následok zmenu termínov a taktiež na v čl. 3.1 zmluvy dohodnutý postup, a
síce nástup na každé ďalšie podlažie plynule po ukončení predchádzajúceho podlažia. Vyjadril sa aj k
ukončeniu prác a k dátumu odovzdania diela objednávateľovi, za ktorý deň považuje 30.11.2015 ako

dátum dokončenia diela, ktorý je uvedený aj v protokole o odovzdaní a prevzatí stavebného diela, ktorý
vlastnoručne podpísal dňa 18.12.2015 C.. V. za objednávateľa, t.j. za žalovaného a konateľ žalobcu za
zhotoviteľa. Uviedol, že žalobca dielo dokončil v súlade so zmluvou, keď s prácami začal dňa 24.8.2015
a ukončil ich 30.11.2015 tak, ako konštatoval súd prvej inštancie. Taktiež uviedol, že nemohol pracovať
na stavbe pre nepripravenosť staveniska, a teda pre omeškanie na strane objednávateľa v dňoch

16.9.2015 až 23.9.2015 (vrátane) a v dňoch 26.10.2015 až 1.11.2015. Čo sa týka stavebného denníka
uviedol, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so stavebným denníkom predloženým v konaní ako
dôkaz, ktorý bol predkladaný žalovanému na pojednávaniach, pretože dokazovanie sa týkalo práve
skutočnostíobsiahnutýchvstavebnomdenníku.Uviedol,žepokiaľbyajdošlokprocesnémupochybeniu
súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého nebola táto príloha žaloby žalovanému doručená, v takomto

pochybení, podľa názoru žalobcu, nemožno vidieť tak závažný nesprávny procesný postup, ktorým by
súd akýmkoľvek spôsobom mohol žalovanému znemožniť uskutočnenie jeho procesných práv až v takej
miere, že by bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. K uvedenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný už nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný
sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a násl. CSP, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.13. Podľa § 470 ods. 2, prvá veta, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Uvedené ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti
s nadobudnutím účinnosti CSP treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré
začali plynúť dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných
úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v
časeichrealizácie.UvedenémávýznamajzpohľaduaplikácietýchustanoveníO.s.p.(Občianskysúdny

poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie, je v súvislosti s realizáciou
dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym

skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

16. Odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

17. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

18. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý

považuje za vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP, ak vyslovil, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. Vychádzal zo skutočnosti, že v odvolacom konaní

žalovaný úspešný nebol, naopak, úspešný žalobca požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania.
O týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).