Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Er/79/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807201251
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7807201251.6

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (pôvodný
názov PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o.), IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
proti povinnému M. G., L. XX.XX.XXXX, P. J. G.. I.. Š. XXX, XXX XX L. D., vedenej pred súdnou
exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad v Košiciach, so sídlom Kováčska 32, 040 01
Košice, o vymoženie 2.032,20 Eur (61.222,- Sk) istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5808 009539 * zo dňa 14.03.2007 poveril Okresný súd Rožňava súdneho
exekútora Ing. Mgr. Slavomíra Borovského vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti

povinnému na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 29.01.2007, doručeného
súdnemu exekútorovi dňa 22.02.2007. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
- rozhodcovský rozsudok JUDr. Marianny Mochnáčovej, ad hoc rozhodcu č. k. RK-116/05 - MM zo
dňa 15.04.2005. V priebehu exekúcie bol ako náhradník súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského -
právneho nástupcu JUDr. Slavomíra Borovského ustanovený súdny exekútor JUDr. Lenka Borovská.

2. Dňa 29.01.2016 súdna exekútorka predložila súdu podanie, z dôvodu, že vo veci bol doplnený návrh
podľa § 39 ods. 4 a § 243f zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“).

3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 23. decembra 2015 (ďalej len
„Exekučný poriadok“), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal

nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa
pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

5. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do

účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.6. V zmysle odseku 3 predmetného ustanovenia Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa
odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

7. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v

lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k

predošlým majiteľom vždy.

11. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť

zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len
OZ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§52ods.3OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia alebo cenu plnenia

16. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.18. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

20. Podľa § 3 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

- neprijateľné zmluvné podmienky,
- obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

- rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým
boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §
57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

23. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a

šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú ( § 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým
sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konania sa začalo
pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1EP), t. j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie

podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom
stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods.6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený
návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.

24. Povinný je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe rozhodcovského
rozsudku, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

25. Oprávnený podaním zo dňa 14.01.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnemu exekútorovi bolo
podanie oprávneného doručené dňa 25.01.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
súlade s ust. § 39 ods. 4 EP. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že dňa 11.05.2004 uzavrel ako
veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 3976973132, na základe ktorej poskytol povinnému pôžičku
vo výške 1.461,46 Eur. Za poskytnutie pôžičky sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu

(zmluvnú odmenu) vo výške 672,27 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky a to za celú
dobu poskytnutia pôžičky. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a bola uhradená
započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy bol dlžník
povinný uhradiť istinu pôžičky v 36 mesačných splátkach vo výške 40,60 Eur. Vzhľadom na omeškanies úhradou splátok sa dňa 20.01.2005 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená
istina pôžičky vo výške 1.258,62 Eur a oprávnenému vnikol nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo
výške 824,53 Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa

za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením
jeho splatných záväzkov, a to v súlade s ustanovením zákona č. 258/2001 Z. z. Oprávnený v súlade s
vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou
príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Poukázal na to,
že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia

alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. vzhľadom nato, že v
čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky, tento právny predpis nebol účinný.

26. Oprávnený k doplneniu návrhu predložil zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 39769 - 73132 (ďalej
len zmluva) uzavretú s povinným dňa 11.05.2004 vrátane jej súčasti - zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovej pôžičke oprávneného (ďalej len zmluvné dojednania alebo ZD).

27. Zmluvné dojednania obsahujú aj rozhodcovskú doložku (čl. 16 ZD), podľa ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory)
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom

konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 16.2 ZD, pričom výber z dvoch alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi. Podľa rozhodcovskej doložky akékoľvek spory budú riešené a s konečnou
platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom zo štyroch
vymenovaných v ZD, resp. ak ani jeden z nich nebude môcť funkciu rozhodcu vykonávať, pred
rozhodcom určeným veriteľom.

28. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ - oprávnený je podnikateľ
a medzi predmety jeho činnosti v čase uzavretie zmluvy patrilo aj poskytovanie úverov nebankovým

spôsobom) spotrebiteľovi (§3 ods. 2 ZoSÚ, §52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo
preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver
bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva,
že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy
vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri

ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a
dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté formou
úveru,nebolzistenýdôvod,prektorýbysazákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.nazmluvu
nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom.

29. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu
na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe
práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy

upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné
zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež
prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu t. j. vrátane úroku z
omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.).

30. Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz
neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný

presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto
výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo
spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčenéopravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské
doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej
zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces

pred nezávislým súdom.

31. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky
vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. 16.2 ZD znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ.

Rozhodcovská doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny)
súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu,
je iba teoretická (formálna), pretože trvá iba do podania žaloby na začatie rozhodcovského konania
dodávateľom. Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že v prípade sporov medzi veriteľom a spotrebiteľmi,
je to práve veriteľ, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o pôžičke podaním žaloby na rozhodcovskom
súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď žalobu na rozhodcovský súd podal veriteľ, pričom po

jej podaní sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Preto, a aj rozhodcovská doložka
dáva na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského
konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným
dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4

písm. r) OZ iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad,
pretože v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ,
ktorý aj podal žalobu na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovskou doložkou vyplývajúcou zo
zmluvných dojednaní sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom

ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený na základe ním
vypracovanej rozhodcovskej doložky začlenenej do zmluvných dojednaní mohol vec predložiť na
prejedanie rozhodcovi, ktorého sám určil a vylúčil tak súd, ktorý bol inak príslušný. Na druhej strane
povinný stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.

Povinný sa tak vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o pôžičke riešený pred
nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ), ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený v ZD priamo
určil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke.
Povinnému tým bolo odňaté nielen právo výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním ale aj právo
výberu konkrétneho rozhodcu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka

dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na
ochranu spotrebiteľa.

32. Tiež je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom
vopred pripravená v rámci zmluvných dojednaní, ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť

ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvné dojednania len ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Veriteľ
rozhodcovskú doložku zahrnul do zmluvných dojednaní, s ktorými spotrebiteľ vyjadril súhlas tým,
že zmluvu podpísal. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje individuálne
vyjadrenie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho

rozhodnutia, pričom dodávateľ tam musí postupovať spôsobom preukázateľným. Preformulované
vyhlásenie spotrebiteľa, že si zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky prečítal a ich obsahu
porozumel a uzavrel zmluvu zo slobodnej vôle nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou.
Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky,

pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi.
Okrem toho možno len ťažko predpokladať, že si povinný, ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy
získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má.
Zo zmluvy o pôžičke pritom nevyplýva, že by bolo povinnému (spotrebiteľovi) poskytnuté poučenie
obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená vylúčenie sporov v rozhodcovskom konaní,

ak žalobu podá veriteľ (dodávateľ). Vzhľadom na formu a spôsob, akým sú zmluvné dojednania veriteľa
písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne
sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Zmluvné dojednania sú písané veľmi
drobným ťažko čitateľným písmom a aj keď sú jednotlivé články rozdelené do častí podľa témy, ktorúupravujú (napr. predmet zmluvy, zmluvná odmena, revolving, sankcie, zabezpečenie, rozhodcovská
doložka, záverečné ustanovenia) sú značne neprehľadné, keďže jednotlivé články na seba navzájom
odkazujú (pri čítaní jedného článku spotrebiteľ nemá možnosť hneď zhodnotiť obsah a význam tohto

článku, keďže odkazuje na ďalšie články zmluvných dojednaní).
33. Vo vzťahu ku skutočnostiam, že v čase uzavretia zmluvy OZ nemal medzi neprijateľnými zmluvnými
podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky,
súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmeli
a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje iba
príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovskú
doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy,
pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
ak žalobu podá dodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom
nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené
je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný,
nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 OZ, pričom absencia tejto

vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd
pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad
pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 3 OZ). V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Brandenburgu, ktorý v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U/17/06 konštatoval, že „Pri
skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového

súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri
posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.“
34. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť
návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať,
že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce

vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul
(ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. vo veci nie
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
35.Oprávnenýuvedenéskutočnostinepreukázal,naopakexekučnýsúdpreskúmanímdoplnenianávrhu

a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to,
ževkonaní,vktorombolvydanýrozhodcovskýrozsudoknebolo prihliadnuténaneprijateľnépodmienky,
obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom
(§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Keďže jednou z neprijateľných podmienok je aj rozhodcovská doložka, z
ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, bol rozhodcovský rozsudok vydaný

orgánom bez právomoci na jeho vydanie a exekúcie vedená na základe tohto rozhodcovského rozsudku
je preto neprípustná. Právomoc rozhodcu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke,
preto rozhodca nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

36. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m), §57 ods. 1 písm. g)
a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj
na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku
oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje, že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

37. Súd náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal vzhľadom ku skutočnosti, že
tento v podaní zo dňa 13.02.2017 uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Rožňava.