Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816000043
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6816000043.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, v trestnej veci obžalovaného N. F. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zák., na neverejnom
zasadnutí konanom 06.12.2016 o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
Revúca z 05.10.2016, sp. zn. 0T/30/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil vec obžalovaného N. F.,
na ktorého bola podaná obžaloba pre prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zák. a porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. písm. d) Tr. zák. na prejednanie a rozhodnutie Okresnému

úradu Rimavská Sobota ako priestupok, pričom skutku sa mal dopustiť tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti napadnutého uznesenia.

Naznačeným spôsobom rozhodol senát prvostupňového súdu po prijatí záveru, že žalovaný skutok nie
je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal sťažnosť okresný prokurátor,
ktorú následne aj písomne odôvodnil. Argumentoval predovšetkým tým, že s názorom okresného súdu
nemôževôbecsúhlasiť.Zospáchaniažalovanéhočinubolobžalovanýjednoznačneapriamousvedčený
výpoveďou poškodenej z prípravného konania, na ktorú nadväzujú ďalšie vykonané dôkazy, najmä
priznanie obžalovaného. Vykonané dôkazy vo svojom súhrne teda tvoria spoľahlivý základ pre záver,
že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe. Výpoveď poškodenej na hlavnom

pojednávaní, ktorá je v podstatných častiach rozporná s jej výpoveďou v prípravnom konaní, je potrebné
vyhodnotiť ako nevierohodnú a účelovú, vykonanú v snahe pomôcť svojmu druhovi, s ktorým po
skutku obnovila partnerský vzťah. Je teda zjavná tendencia oboch zľahčovať priebeh skutku a vyviniť
obžalovaného.

Ak by poškodená skutočne nemala obavu o svoj život a zdravie, tak by nevolala na políciu a nepodávala

by trestné oznámenie na obžalovaného. Z týchto dôvodov sťažovateľ navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal krajský súd správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného
prokurátora nie je dôvodná.Okresný súd totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia síce stručne, ale jasne uviedol skutočnosti, ktoré
považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na základe ktorých podľa príslušných ustanovení

zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Postup i hodnotenie dôkazov - predovšetkým rozporných
výpovedí poškodenej okresným súdom, si odvolací súd plne osvojuje a keďže sa s nimi aj stotožňuje,
na ne ako správne v podrobnostiach poukazuje.

Poškodená K. C. totiž na hlavnom pojednávaní vlastnou výpoveďou spochybnila resp. zmenila priebeh

konania obžalovaného kritického dňa. Uviedla totiž, že policajtom volala len preto, že „jej bolo jasné,
že obžalovaný tak rýchlo neodíde“. Z obsahu fonogramu - hlásení vyplynulo, že poškodená na polícii
18.09.2016 o 17.10 h telefonicky oznámila, že „jej bývalý priateľ N. F. násilím vošiel do jej bytu a chcel ju
napadnúť a ona ho udrela pohárom po hlave“. Skutočnosť, že usvedčujúce výpovede poškodenej, ktoré
uviedla hneď po čine, boli motivované hnevom na obžalovaného, že tento bude príčinou omeškania sa
naplánovanýlekárskyzákroksvojhosyna,tedajepreukázateľnýaumocnenýajvyjadrenímpoškodenej,

ktorá uviedla, že bola v čase činu značne podráždená. Naviac treba dodať, že priebeh konania
obžalovaného poškodená nepochybne nadsadila, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že s obžalovaným
bezprostredne po čine obnovila partnerský vzťah.

Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva aj zásada - in dubio pro reo, podľa ktorej ak zostanú dôvodné

pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba
rozhodnúť v prospech obžalovaného. V posudzovanom prípade má aj odvolací súd výrazné pochybnosti
o vierohodnosti výpovedí poškodenej v prípravnom konaní, a tým aj o rozsahu, spôsobe a intenzite
fyzického útoku na ňu zo strany obžalovaného. Skutočne totiž nemožno vylúčiť, že tvrdenia poškodenej
bezprostredne po čine boli motivované hnevom na obžalovaného a jej podráždenosťou.

Z týchto dôvodov aj krajský súd preto považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a keďže
obžalovaný mohol svojim konaním sa dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, bolo namieste vec postúpiť na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému úradu Rimavská Sobota, ktorý by mohol skutok obžalovaného kvalifikovať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.