Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216837
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6115216837.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom v spore žalobcu BNP

PARIBAS PEROSNAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska
republika, reg.č. 54209790, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom
Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému M. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W.
XXXX/X, H. H., o zaplatenie 1 038,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v rozsahu istiny 574, 21 Eur, v časti úroku vo výške 30% ročne zo sumy 874,68 Eur od

16. 09. 2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 543,84 Eur od 16. 09.
2014 do zaplatenia zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %, ktoré j e p o v i n n ý zaplatiť žalobca
v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené
vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasaprostredníctvomprávnehozástupcužaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystrica
dňa 14. 08. 2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 038,68 Eur, spolu s úrokmi z dlžnej úverovej

istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 874,68 Eur od 21. 09. 2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 008,29 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania
titulom uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 11.
11. 2012. Žalobca svojim podaním zo dňa 31. 08. 2015 pod názvom Oprava žalobného návrhu žiadal,
aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 038,68 Eur, spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny
vo výške 30 % ročne zo sumy 874,68 Eur od 16. 09. 2014 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 1 008,29 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 14C/277/2015 - 44 zo dňa 18. 03. 2016 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ( v tom čase CETELEM SLOVENSKO, a.s., Bratislava) sumu
464,47 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 464,47 Eur od 16. 09. 2014 do
zaplatenia na označený účet v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (druhý výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (tretí výrok).

3. Žalobca proti druhému výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal
v zákonnej lehote odvolanie.4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/210/2016-74 zo dňa 31. 10. 2017 zrušil rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol (druhý výrok) a v závislom
výroku o trovách konania (tretí výrok) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Banskej Bystrici okrem iného uviedol, že okresný súd sa
má vysporiadať s otázkou záväznosti rozsudku Súdneho dvora EÚ (C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová, z 09. 11. 2016), príp. so závermi v ňom uvedenými. Tiež sa má v zmysle §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa zaoberať aj skúmaním jednotlivých náležitostí uzatvorenej zmluvy,

jasnosťou a zrozumiteľnosťou zmluvných dojednaní, a vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či
zmluva o revolvingovom úvere nie je zmluvou o tzv. viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle § 15
zákona o spotrebiteľských úveroch, a či spĺňa tam uvedené obsahové náležitosti v spojení s § 9 ods.
1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Súd na základe uvedeného vec opätovne prejednal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán v
zmysle § 180 CSP.

8. V prípadoch, kedy Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) podáva právny výklad ustanovení
európskeho práva či už v jednotlivých rozhodnutiach alebo na žiadosť súdov členských štátov či iných
orgánov a inštitúcií EÚ má judikatúra ESD všeobecnú záväznosť. To znamená, že týmto výkladom
ESD sa musí riadiť nielen súd, ktorý o výklad požiadal či štát alebo inštitúcia EÚ, ktorej je rozhodnutie

určené, ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo ako aj samotné orgány EÚ. Predmetný
rozsudok C-42/15 obsahoval, okrem iného, aj výklad smernice EP a Rady 2008/48/ES, pokiaľ ide o účel
sledovanými jej ustanoveniami, vrátane rozdelenia úverovej splátky na jej jednotlivé zložky.

9. V zmysle odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. 02. 2018, „Nakoľko v sporoch

medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať,
či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento
nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné
znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k

riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110)“. Aj toto rozhodnutie NS SR zaujalo názor,
že: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej

amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych
záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových

právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo

vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“

10. Súd uvádza, že pokiaľ ide o posúdenie, či predmetná zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb z 11. 11. 2012 (na č.l. 9),

je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle § 15 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase
uzavretia zmluvy), kritériom je, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere, bol spotrebiteľský úver dojednaný
výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom
tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok (§ 15 ods. 1).11. V danom prípade mal súd za to, že bolo ako spôsob čerpania revolvingového úveru (článok 3.1)
uvedené financovanie nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodným miestach na základe vydanej karty,

výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty, prevodom na účet určený dlžníkom alebo
iným dohodnutým spôsobom. Prvé čerpanie úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby (článok
1 zmluvy). Z toho je možné vyvodiť, že daný revolvingový úver nebol poskytnutý len výhradne na
financovanie kúpy konkrétneho tovaru (v zmluve je uvedený sporák (elektrický, plynový). Bol dohodnutý
úverový rámec (5 000 Eur, jeho aktuálna výška 700 Eur), v rámci ktorého pri druhom a ďalšom čerpaní

úveru, bolo teda možné aj iné čerpanie než na nákup tovaru alebo služby.

12. Výška mesačnej splátky bola určená ako min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší
násobok 300 Eur, pritom ako výška 1. čerpania r. úveru bola uvedená suma 301 Eur a zároveň ako cena
tovaru alebo služby bola uvedená suma 336 Eur. Nie je teda podľa názoru súdu táto povinná obsahová

náležitosť danej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) uvedená určito (nie je
zrejmé, aká je dlžná čiastka, od ktorej sa odvíja výška splátky), preto je v tejto časti zmluva neplatná
(§ 37 ods. 1 OZ) a teda neobsahujúca povinnú náležitosť. Preto je predmetný úver bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.

13. Na základe uvedeného, teda nemá žalobca právo na zaplatenie žalovaného úroku podľa opravného
uznesenia na č.l. 82 (30 % ročne zo sumy 874,68 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia), a ani, vzhľadom
na to, že zamietajúci výrok sa má týkať (tak ako v predchádzajúcom rozsudku na č.l. 44) aj istiny nad
priznanú sumu 464,47 Eur, na zaplatenie úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 543,82 Eur (rozdiel
medzi uplatnenou sumou, pokiaľ išlo o úrok z omeškania, 1 008,29 Eur a sumou, z ktorej sa priznal

úrok z omeškania 464,47 Eur) od 16. 09. 2014 do zaplatenia, preto súd žalobu v rozsahu istiny 574, 21
Eur, v časti úroku vo výške 30% ročne zo sumy 874,68 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 543,84 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo

veci. Na základe uvedeného úspech žalobcu je 40 % a úspech žalovaného predstavuje 50 %, súd preto
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu 10 %.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.