Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116213044
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116213044.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Ingrid
Doležajovej a Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej, v spore žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený Advokátska kancelária
HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičová 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: C. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 640,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. marca 2017 č.k. 10C/237/2016-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.03.2017 č.k. 10C/237/2016-41 pri právnom posúdení podľa
§ 497 Obch. zák., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 565 Obč. zák., § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ a

§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 640,81 eura s príslušenstvom.

2. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému v
konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd mal za preukázanú existenciu
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rezultujúcim z klasickej zmluvy o úvere, napriek
tomu, že bola označená ako úver k ČSOB kreditnej banky, nakoľko žalobca umožnil žalovanému čerpať
peňažné prostriedky nachádzajúce sa na karte jednorázovo a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi
celkovú čiastku 277,87 eura. Predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská, pretože žalobca pri jej
uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba v rámci svojej

podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti nekonal. Na základe uvedeného sa pri rozhodovaní daného
sporu pre súd otvoril priestor aplikovať § 52 a nasl. Obč. zák., v spojení s niektorými ustanoveniami zák.
č. 129/2010 Z.z. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ako je doba trvania zmluvy, konečná splatnosť
úveru, správna celková čiastka, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť a výška a počet splátok. Vzhľadom
na absenciu týchto esenciálnych náležitostí, považoval súd podľa § 11 ods. 1 cit. zák., poskytnutý úver

za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov by bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi následne
iba tie vyčerpané finančné prostriedky, ktoré žalobcovi do rozhodovania súdu nevrátil.

4. Z dôvodov v spise sa nachádzajúcich, ktoré predložil žalobca nie je zrejmé, či žalobca umožnil
žalovanému čerpať finančné prostriedky, koľko finančných prostriedkov žalovaný vrátil žalobcovi, kedy
sa žalovaný dostal do omeškania a či žalobca vôbec žalovaného upozornil na jeho omeškanie a tým

vlastne získal aj nárok domáhať sa predčasného zaplatenia celej pohľadávky.5. Žalobca ani nepreukázal, čo predstavuje žalovaná istina, pričom iba z konečného výpisu je možné
zistiť dlh na istine 379,43 eura a k nemu úroky. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia KS
v Prešove č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. Zosplatnením záväzku žalovaného však prišlo k

zmene záväzku v tom smere, že žalobca má právo domáhať sa od žalovaného zaplatenia celej sumy
poskytnutého úveru spolu s úrokmi, inak nastáva protiprávny stav. A ak aj napriek uvedenému existuje
zmluvná úprava, ktorá sa s takýmto protiprávnym stavom stotožňuje, tak potom je podľa § 52 ods. 2
resp. § 53 ods. 1 a 5 obč. zák. absolútne neplatná.

6.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca,ktorýodvolaciemusúdunavrholzmeniťrozsudok
OS Nitra zo dňa 20.03.2017, č.k. 10C/237/2016 s tým, že mu bude priznaná istina 640,81 eura s 19,50%
p.a. úrokom z omeškania z istiny 379,43 eura od 11.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00%
p.a., zo sumy 560,44 eura od 11.05.2016 do zaplatenia, náhrada trov konania, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a takisto aj prejednávanú vec
nesprávne právne posúdil. Žalovanému boli finančné prostriedky poskytnuté formou revolvingového
úveru, kedy je dlžníkovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého ak vyčerpá časť alebo aj celý rámec a
následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, bude mať hneď po pripísaní tejto úhrady späť na úverový
účet opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak dlžník spláca čerpané finančné prostriedky postupne

formou splátok, má aj naďalej k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá zostala nevyčerpaná. Ide
teda o dlhodobý a opakovateľný úver, ktorý sa obnovuje, pričom pri tomto úvere nie je možné určiť
pri jeho zriadení aj konečnú splatnosť úveru určenú presným stanovením dátumu. Argumenty súdu o
absencii údajov o konečnej splatnosti úveru, resp. jeho výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov nemôžu obstáť. V tejto súvislosti odvolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu rozsudok

Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má
vykladaťtak,ženiejenevyhnutné,aby zmluvaoúvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľa
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy spotrebiteľovi umožňujú bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok.

8. Listom zo dňa 22.03.2014 označeným ako „posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ bol žalovaný
žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej pohľadávky, ktorá ku dňu 21.03.2014 predstavovala sumu 199,45
eura, pričom žalovaný bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru, ak nedôjde k úhrade dlžnej
sumy. Žalovaný pohľadávku podľa výzvy žalobcu neuhradil, pričom žalobca v súlade so zákonom
pristúpil k zosplatneniu úveru, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 21.06.2014 označeným ako

„oznámenieozosplatneníúveru“.Žalobcovapohľadávkakudňu21.06.2014predstavovalasumu384,21
eura. Špecifikácia pohľadávky v sume 640,81 eura predstavuje nasledovné položky: nezaplatená istina
vo výške 379,43 eura + nezaplatené riadne úroky vo výške 181,01 eura (čl. VIII. bod 17 Obchodných
podmienok pre ČSOB) + nezaplatené úroky z omeškania vo výške 80,37 eura tak, ako bolo uvedené aj
v rámci skutkového odôvodnenia podaného žalobného návrhu.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý
zamietajúci prvoinštančný rozsudok zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods.

1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a kontrario), následne dospejúc k
záveru o dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcu.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktoré vzhľadom na svoj obsah a dôvody nekorešponduje s obsahom ust. § 220 ods. 2 vety tretej
CSP, pretože je nepresvedčivé, sa nedostatočným a dá sa povedať, že tým aj nesprávnym spôsobom
vyhodnotil po právnej stránke otázku naplnenia esenciálnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere v

zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z.z. S poukazom na uvedené bolo potrebné napadnutý
rozsudok vyhodnotiť ako predčasný, pretože súd prvej inštancie dospel k záverom v ňom obsiahnutých
na základe nedostatočných, resp. nesprávnych skutkových zistení. V prvom rade je potrebné, aby súd
v ďalšom konaní vychádzal z tej skutočnosti, že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na
základe tzv. revolvingového úveru, čo je úver dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný, pri ktorom v rámci
jeho zriadenia nie je možné určiť konečnú splatnosť úveru, stanovenú na konkrétny deň a dátum.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že žalobca
ani nepreukázal z akých položiek vlastne pozostáva žalovaná istina 640,81 eura s prísl., pričom v
odôvodnení svojho rozhodnutia na č.l. 2 uvádza jasne a zrozumiteľne všetky tri čiastkové položky, ktoré v
súčte predstavujú sumu 640,81 eura. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak zo strany súdu existovali

pochybnosti o žalovanom nároku žalobcu, upresneného listinnými dôkazmi, ktoré boli podľa názoru
súdu sporné, nič nebránilo súdu stranám sporu poskytnúť možnosť predniesť a vysvetliť súdu špecifiká
prejednávaného záväzkového vzťahu.

14. Odvolací súd s poukazom na eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o

spotrebiteľských úveroch, ako aj s poukazom na obsah odôvodnenia rozsudku Európskeho súdneho
dvora C - 42/15 zo dňa 09.11.2016, resp. C - 212/07 nesúhlasí so zaujatým právnym záverom
prvoinštančného súdu v tom smere, že predmetný revolvingový úver je úverom bez úroku a bez
poplatkov. Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 prijal totiž záver, podľa ktorého
čl. 10 ods. 2 písm. k/ Smernice 2008/48 je potrebné vykladať tak, že nie je nevyhnutné aby zmluva o

úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, ak podmienky
takejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí s istotou identifikovať dátumy splátok. Úmyslom
zákonodarcu, ktorý je zreteľne vyjadrený aj v úvodnej časti dôvodnej správy k zák. č. 129/2010 Z.z.,
bolo transformovať Smernicu čl. 10 ods. 2 písm. k/ v celom rozsahu, a nie to, aby novo prijímané
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s týmto článkom citovanej

smernice. Eurokonformným výkladom citovaného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, odvolací súd zdieľa ten záver, že v spotrebiteľských zmluvách
uzatváraných podľa tohto zákona nie je možné od dodávateľov žiadať rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza
pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny“ splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné práve za

použitia tohto eurokonfomného výkladu dospieť k tomu záveru, že citované ustanovenie spresňuje iba
to, čo jednotlivá splátka v sebe zahrňuje.

15. Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tom smere, že bol vydaný
s poukazom na ust. § 297 písm. b/ CSP, pri aplikácii ktorého predmet sporu nesmie presiahnuť 1.000

eur, ide o jednoduché právne posúdenie veci a tvrdenia strán nie sú sporné, je z hľadiska právne-
argumentačného a aj s poukazom na obsah ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP nedostatočné, pretože
došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu v celom rozsahu a vôbec nie je možné z neho zistiť ako sa z hľadiska
verifikačného súd vysporiadal s tvrdeniami (dôkazmi) žalobcu, tak ako boli uvedené v žalobnom návrhu,
t.j. či ich považoval za nesprávne a ak áno, tak z akého dôvodu.

S poukazom na to isté kritérium, t.j. presvedčivosť súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2
CSP, prvoinštančný súd na patričnej argumentačnej úrovni a najmä zrozumiteľne odôvodní svoj právny
záver ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere, ktorý bol v danom prípade zaujatý s poukazom na
obsah rozhodnutia KS v Prešove č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015.

16. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacie konania
(§ 396 ods. 3 CSP).17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).