Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207701
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615207701.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej
a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika,
zapísaný v Obchodnom registri spoločností Paríž pod číslom zápisu: 542097902, na území Slovenskej
republiky konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej

banky, Karadžičova ul. č. 17, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanému: M. C., D., XX. XX. XXXX,
N. X.. O.. N. Č.. XXX, S. U., o zaplatenie istiny 422, 66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. marca 2018, č. k. 5C/1107/2015 - 39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 422,66 eur s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17, 88
% ročne zo sumy 820, 43 eur od 18. 02. 2014 do 15. 12. 2014, zo sumy 622, 66 eur od 16. 12. 2014
do 16. 01. 2015, zo sumy 422, 66 eur od 17. 01. 2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške
8, 25 % ročne zo sumy 922, 66 eur od 18. 02. 2014 do 04. 11. 2014, zo sumy 822, 66 eur od 05.

11. 2014 do 15. 12. 2014, zo sumy 622, 66 eur od 16. 12. 2014 do 16. 01. 2015, zo sumy 422, 66
eur od 17. 01. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z. z. (zákon o spotrebiteľských zmluvách), § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm.
k), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že síce Zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru a vydaní úverovej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, uzavretú medzi

právnym predchodcom žalobcu (obchodnou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s.) a žalovaným
dňa 01. 02. 2012, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver
formou úverového rámca vo výške 5. 000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a záväzok
žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, formou
mesačných splátok považoval za platne uzavretú spotrebiteľskú zmluvu, avšak v dôsledku chýbajúcich
náležitostí (podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z.) dospel k záveru, že poskytnutý

úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.), a nakoľko sa úver považuje
za bezúročný a bezpoplatkový, žalobcovi neprislúchajú žiadne úroky z úveru a ani poplatky spojené s
poskytnutím úveru (vrátane poplatkov za poistenie úveru). Poukázal na skutočnosť, že po preskúmaní
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty z pohľadu či obsahuje náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že zmluva neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona),

nakoľko obsahuje len údaj o výške splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300 a údaj o termíne splatnosti, uvedený ako 10. deň v mesiaci, a preto z nej nie je zrejmé, aká časťsplátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku s tým, že
žalobca takýmto postupom obchádzal ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., a to hlavne § 9 ods. 2
písm. k), podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo, a napriek tomu, že rozpis predpísanej splátky je
uvedený vo výpise z úverového účtu, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému táto

informácia bola poskytnutá v čase podpisu zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
ďalej uviedol, že Zmluva neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. f/ citovaného zákona), ktorý má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a
roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Uviedol, že ďalšími zložkami, ktoré boli
na ťarchu žalovaného účtované zo strany žalobcu, boli nároky na poplatky za upomienky, poplatky za
hotovosť a náklady spojené s uplatnením pohľadávok s tým, že súčasťou uzavretej Zmluvy nie je žiadne

dojednanie o poplatkoch a ich výške a nakoľko sa úver považuje za bez poplatkov (v zmysle § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch), veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve, a preto dospel k záveru, že žalobca nemal právo úhrady vykonané žalovaným
započítavať na predmetné poplatky. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 121 ods. Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, avšak žalobca súdu

nijako nepreukázal, o aké náklady sa jednalo, ako mu mali vzniknúť, prípadne komu mali byť žalobcom
uhradené, teda čo predmetná suma predstavuje, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do
tvrdeniaooprávnenostivýškyuplatnenejpohľadávkyvčastinárokunanákladyvsúvislostisvymáhaním,
pretože nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť
výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že

žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1. 307, 27
eur s tým, že z rozpisu úverového účtu sú zrejmé len výbery v ATM v celkovej výške 1. 214, 18 eur,
keď na splatenie úveru uhradil sumu 1. 439, 40 eur, z čoho vyplýva, že žalovaný žalobcovi vyčerpané
peňažné prostriedky vrátil, zaplatil viac ako bol povinný platiť, z dôvodu ktorého žaloba dôvodná nie je,
a preto ju zamietol v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, keď na jednej strane vystupuje
fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri
uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s tým, že z formy a obsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky

písané malými písmenkami, mal žalobca už vopred pripravené, do ktorej sa dopisovali iba údaje
týkajúce sa žalovaného, keď žalovaný tento obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol ovplyvniť,
ani neovplyvnil. Uviedol, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré
si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

Vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania odôvodnil právne ust. § 297 písm. a) C. s. p. a vecne
citáciou tohto zákonného ustanovenia. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne
ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 2, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že nakoľko žalovaný, ktorý bol v
konaní plne úspešný náhradu trov konania nepožadoval a ani mu žiadne trovy nevznikli, ich náhradu
mu nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h C.
s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(zrejme zrušiť celý rozsudok, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu, pozn. odvolacieho
súdu) a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok
za odvolanie vo výške 16, 50 eur a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 46, 91

eur. Poukázal na skutočnosť, že svoj nárok si uplatnil titulom neuhradených záväzkov žalovaného z
uzavretejZmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyzodňa01.02.2012,na
základe ktorej Cetelem poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.
000 eur s tým, že žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverovéhorámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1. 307, 27 eur, pričom svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru mu žalovaný
uhradil do dňa podania návrhu na začatie konania len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1. 439, 40

eur. Uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa
17. 02. 2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu, a preto
ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania predstavoval jeho dlh sumu v celkovej výške 422, 66 eur,
ktorá plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z jeho
úverového účtu. Poukázal na skutočnosť, že sa zároveň domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej

istiny vo výške 17, 88 % ročne zo sumy 820, 43 eur od 18. 02. 2014 do 15. 12. 2014, zo sumy 622,
66 eur od 16. 12. 2014 do 16. 01. 2015, zo sumy 422, 66 eur od 17. 01. 2015 do zaplatenia a úrokov
z omeškania vo výške 8, 25 % ročne zo sumy 922, 66 eur od 18. 02. 2014 do 04. 11. 2014, zo sumy
822, 66 eur od 05. 11. 2014 do 15. 12. 2014, zo sumy 622, 66 eur od 16. 12. 2014 do 16. 01. 2015 a
zo sumy 422, 66 eur od 17. 01. 2015 do zaplatenia, keď súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatné

náležitosti poukazujúc na ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to termín konečnej splatnosti úveru a výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto považoval poskytnutý revolvingový
úver za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Namietol, že s takýmto posúdením veci nesúhlasí a poukázal

na skutočnosť, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je
poskytnutie revolvingového úveru na základe spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú (bod
2.1. časti 2. úverovej zmluvy), z čoho vyplýva, že žalovanému poskytol určitý úverový rámec, z ktorého
mohol žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého
úverovéhorámca,pričomzáležalovýlučnenavôližalovaného,či,kedyakoľkopeňažnýchprostriedkovz

poskytnutého úverového rámca vyčerpá, keďže mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol
čerpať len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek
časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia
atď. Poukázal na skutočnosť, že vôľu žalovaného nevie ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol
v zmluve uviesť termín konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov inak než to urobil na úverovej zmluve tak, že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej
na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci s tým, že výšku povinnej mesačnej
splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi (zrejme žalovanému, pozn. odvolacieho
súdu) vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, a preto
mal žalovaný presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška, z dôvodu ktorého údaj o konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru nie je možné v zmluve o revolvingovom úvere uviesť, keďže táto zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú a klientovi je poskytnutý úverový rámec, z ktorého môže kedykoľvek čerpať
peňažné prostriedky a úhradami klienta sa tento rámec vždy dopĺňa. Uviedol, že vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam, je termín konečnej splatnosti a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov v zmluve uvedený v súlade s ustanovením prílohy č. 2 bodu II. písm. d) bod 1 a 2 zákona

č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovapoukázalna
rozsudokSúdnehodvoravoveciC-42/15zodňa09.11.2016,ktorýmSúdnydvorrozhodoltak,žečlánok
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:
„zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí

vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a zároveň na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, č. k. 3 Cdo 146/2017 (spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 12. 02. 2018, v ktorom
konštatoval, že „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona 129/2010 Z. z., ktorý je v

danomprípadenielenmožný,aleajpotrebný,dospeldovolacísúdkzáveru,ževzmluváchuzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška" alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu

dospieťkzáveru,žetotoustanovenielenspresňuje,čosplátkaúveruzahrňuje."Poukázalnaskutočnosť,
že z výkladu Súdneho dvora k smernici 2008/48, ako aj z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
nevyplýva povinnosť, aby zmluva o úvere obsahovala presné rozčlenenie vnútornej skladby jednotlivých
splátok na časť istiny, úrokov a poplatkov, a preto medzi stranami sporu uzavretá zmluva obsahovalavšetkyzákonompožadovanénáležitostiuvedenévustanovení§9ods.2zák.č129/2010Z.z.vúčinnom
v čase uzatvorenia zmluvy a súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko mu mal správne priznať uplatnený nárok v celom rozsahu.

3.

Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené do vlastných rúk dňa 29. 05. 2018, sa k nemu
nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l
písm. b), c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok),
túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

5.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s., IČO: 35 787 783) uzavrel dňa 01. 02. 2012 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb, v ktorej časti 1. uzavreli zmluvné strany Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský

úver vo výške 9. 300 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 169, 01 eur
(splatnosťprvejmesačnejsplátkydňa15.03.2012,15.deňvmesiacinasledujúcompomesiaci,vktorom
bol úver žalovanému poskytnutý v dohodnutej výške s tým, že konečná splatnosť úveru a konkrétny
dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude žalovanému oznámený písomne po poskytnutí úveru) a
v časti 2. danej Zmluvy uzavreli zmluvné strany Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní

kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, s výškou úverového rámca 5. 000
eur, s výškou mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300 eur, pri výške úrokovej sadzby 28, 68 p. a., pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 45,
94 %, poplatkom za poistenie 4, 99 %.

6.

Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu právnemu záveru, že zmluva, ktorú strany sporu
uzavreli má povahu spotrebiteľskej zmluvy a keďže jej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy

sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom
predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú formálnu aj obsahovú
stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je
nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. § 11 zákona č. 129/2010
Z. z.

7.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

8.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).9.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje

dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v

súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

11.

Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych

noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemážiadnazvýkladovýchmetódabsolútnuprednosť;jednotlivéuplatnenémetódybysamalinavzájom
dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri
výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich

doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu(umožňujúcehonapr.viacverziíinterpretácie)alebovprípaderozporutohtozneniasozmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

12.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č.
129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverupreúčelysplateniaavprípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu

bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici
2008/48/ES, pričom účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice
2008/48/ES.

13.

Vychádzajúc z účelu a zmyslu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd dospel k
záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho
eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

14.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne
závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutéhorozhodnutia, pričom zákonom č. 279/2017 Z. z. zo dňa 12. 10. 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ust. § 9 ods. 2 písm. i)

zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 01. mája 2018 slová "a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a", čím sa legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom, ktorý
sícenemôženahradiťabsenciuvýslovnéhozneniazákonaavšakvyžaduje,abyvnútroštátnesúdyurobili

všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy
ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 04. 07. 2006, rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo dňa 13. 07. 2000, uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 11. 10. 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016).

15.

Z uvedeného preto vyplýva, že v zmluvách dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno
od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis
splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm.

k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov", je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva
o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie,

aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a
poplatky,nakoľkoúčelompredmetnéhoustanovenianebolo,abymalspotrebiteľužpriuzatvorenízmluvy
k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (ktorej výška
je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z ust. § 9 ods. 3,
5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže dlžník získať kedykoľvek v priebehu

trvania zmluvy, bezplatne.

16.

Odvolacím súdom zvolená eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.

z. v plnej miere korešponduje s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017) ako najvyššej súdnej autority,
ktorá plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní
rôzneho výkladu zákonných ustanovení.

17.

Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý vyžaduje,
aby bola v zmluve uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti,
sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalobcu, že Zmluva túto náležitosť obsahuje, keď z nej vyplýva,

že dlžník bol povinný poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach, vždy do 15. dňa
v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky mesiac po poskytnutí úveru a lehotou splatnosti po
poskytnutí úveru, pričom takto vymedzené obdobie trvania záväzku dlžníka je zároveň dobou trvania
zmluvy.

18.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou
súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu v kontexte toho, že stranami uzavretá

Zmluva vykazuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z., zároveň
posúdiť, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napr. takých, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesledujezáujmy spotrebiteľa, ako sú rôzne poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky
za výzvy, upomienky a pod.) a opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo

zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky
odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p.

19.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

20.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).