Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12Er/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712202064
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7712202064.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda
SNP 48/A, Košice, proti povinnému K. Y., nar. X.X.XXXX, O. XXXX/XX, Y. F., o vymoženie 30,00
eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice,
Mlynárska 16, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi priznáva trovy exekúcie vo výške 47,57 eur, na ktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie - blok

na pokutu nezaplatenú na mieste č. 109056 zo dňa 22.6.2011, ktorý vydala Mestská polícia Košice.
Okresný súd Michalovce následne v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po
zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril
vykonaním tejto exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.2.2018 predložil súdny exekútor súdu podnet na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie
zistil, že povinný je nemajetný.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že povinný
nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Počas vedenia exekúcie sa nepodarilo
vymôcť pohľadávku, nakoľko povinný nemá ani nemal žiadne finančné prostriedky na svojom účte v
banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani

žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby,
rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Povinný je poberateľom invalidného dôchodku, avšakna základe oznámenia Sociálnej poisťovne, nemožno vykonávať zrážky z dôchodku povinného, nakoľko
suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť. Povinný
je vlastníkom motorového vozidla - FORD, SIERRA, na ktorom je viacero exekútorských blokácií. Proti

povinnému je vedených viacero exekučných konaní. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Súd v tejto súvislosti dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr.

aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie
musí mať reálny podklad. Ústavný súd Slovenskej republiky v podobnom prípade vo veci udáva (IV.
ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§
57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak

má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a

majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. V tejto veci sa majetkové
pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok,
na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.

8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený

predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti

je 3,32 eura.

14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

17. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy v sume 50,14 eur.

18. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1
vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu
exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa
ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných

úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj
bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima
33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udeleným poverením na vykonanie
tejto exekúcie súdom.

19. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 6,45 eur,
ktoré pozostávajú z poštovného vo výške 5,20 eur, z poplatkov za elektronické zisťovanie motorových
vozidiel povinného vo výške 0,25 eur, bydliska povinného vo výške 0,30 eur a bánk povinného vo
výške 0,70 eur. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil poštovné,
ktoré z predloženého spisu nevyplýva. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov,

ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1
VýnosuMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.3873/2003-52,ktorýmsavydávaKancelársky
poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria
všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a
pod).Zuvedenéhovyplýva,žeakékoľveklistinyčiinédokladypreukazujúcevzniktrovexekúcie,samajú

nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho
exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak,
akotovyplývalozuvedenéhoexekučnéhospisu,vzmyslektoréhomuvznikánároknanáhraduhotových
výdavkov len v súdom priznanej výške.

20. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 7,93 eur.

21. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora,

na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 47,57 eur.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, tak ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajší súd.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).