Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201394
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2712201394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Tomáš Kušnír, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. L., nar. X.X.XXXX, adresa
R., H. XXXX/X, do 30.6.2015 za účasti OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13,
Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom: JUDr. Ladislav Mikluš, so sídlom Stará Baštová
2, Košice, o zaplatenie sumy 1.935,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Skalica, č. k. 3C/182/2012-202 zo dňa 2.6.2014, v spojení s opravnými uzneseniami č.

k. 3C/182/2012-268 zo dňa 9.7.2015 a č. k. 3C/182/2012-277 zo dňa 26.7.2016 a doĺňacieho uznesenia
č. k. 3C/182/2012-284 zo dňa 3.8.2017 - v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania OZ
právna pomoc spotrebiteľom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268 sa voči žalobcovi
p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie čiastočne a to o úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 773,74 Eur od 11.12.2009 do zaplatenia zastavil, v nezastavenej časti návrh zamietol,
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 267,47 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu
(t.j. združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom - poznámka odvolacieho súdu), Spotrebiteľskému

združeniu OSA nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho
poriadku, § 497, § 269 ods. 2, § 502 ods. 1 veta prvá, § 503 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 392
ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53, § 54 ods. 1, 2 § 558, § 40 ods. 3, §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) c), d) a e), § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 93 ods. 2, 4, § 18, § 24, § 25 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, § 225 ods. 1 až 3, § 251, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie v napadnutej časti dôvodil, že: „V prvom rade sa zaoberal právnou povahou
a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právnehovzťahu vzniknutého medzi účastníkmi. Súd má za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o vydaní
a používaní platobnej karty zo dňa 9.11.2005 má spotrebiteľský charakter zmluvy a preto pri právnom
posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úverový limit v rámci vykonávania svojej
obchodnej činnosti. Odporca túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Ide tak o zmluvu uzavretú
ako spotrebiteľskú, ktorej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového
vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Odporca uzatvoril s právnym predchodcom
navrhovateľa zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Zo zmluvy vyplýva, že vzájomné vzťahy sa budú medzi účastníkmi spravovať príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. V spotrebiteľskom vzťahu platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských
úverov zákonom č. 258/2001 Z.z., účastníci uzatvorili platnú zmluvu o vydaní a používaní platobnej
karty s tým, že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať
režim Obchodného zákonníka. Keďže ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné
použiť na daný vzťah tiež ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia

zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Vedľajší účastník
podal dňa 23.2.2013 námietku premlčania. Tunajší súd je toho názoru, že vedľajší účastník nemôže
sám účinne vzniesť námietku premlčania, preto súd jeho podanie obsahujúce vznesenie námietky
premlčania zaslal odporcovi, pričom odporca s vyjadrením vedľajšieho účastníka súhlasil a žiadal návrh
z dôvodu premlčanej pohľadávky zamietnuť. V predmetnej veci vzniesol odporca námietku premlčania

navrhovateľom uplatneného nároku. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je
premlčaný alebo nie. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany odporcu súd aplikoval
ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba štyri roky. Úpravu
premlčania obsahuje tiež Občiansky zákonník, avšak vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi ide o
absolútny obchod, použil súd premlčanie podľa Obchodného zákonníka, súd má za to, že použitie

tejto právnej úpravy nie je v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o
vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 9.11.2005, ktorú pôvodný veriteľ vypovedal dňa 9.11.2005.
Navrhovateľ síce nepredložil k uvedenej výpovedi doručenku k vypovedaniu zmluvy, čo však nemôže
slúžiť v neprospech odporcu, t.j. nemôže ísť na ujmu spotrebiteľa, keďže má súd v konaní preukázané,
že si odporca riadne preberá zásielky, čo potvrdzuje tiež, že pripojená doručenka, ktorou oznamoval

pôvodnýveriteľpostúpeniepohľadávky. Podľaprílohyč.1kzmluveopostúpenípohľadávokbolodporca
ku dňu 10.12.2009 1163 dní teda viac ako 3 roky v omeškaní. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa
20.2.2012, z čoho má súd jednoznačne preukázané, že návrh podal až po uplynutí 4 ročnej premlčacej
lehoty. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh riadne nesplácal, v dôsledku čoho sa s plnením
dostal do omeškania. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže úver sa stal koncom roka 2005 resp. v roku

2006 v celom rozsahu splatný a navrhovateľ podal na súd návrh až dňa 20.2.2012, teda po uplynutí
štvorročnej premlčacej lehoty, bolo potrebné návrh navrhovateľa, pre vznesenú námietku premlčania
odporcom, ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Premlčané právo nemožno navrhovateľovi
priznať, nakoľko sa odporca premlčania dovolal. Čo sa týka Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 19.4.2011 súd posúdil, že táto je neplatná. Aj pre platnosť Dohody o uznaní

záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať
všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle §
40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný
konajúcou osobou. Po oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver, že je neurčitá, neobsahuje výšku
splátky, ktorú sa odporca zaviazal splácať, z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý

konzultoval uzavretie dohody s odporcom, súd zistil, že odporca podpísal dohodu iba z dôvodu, aby
sa vyhol exekúcii, už pri jej podpise odporca tvrdil, že nemá finančné prostriedky na splácanie splátok,
tiež zo správania odporcu vyplýva, že po uzavretí dohody nesplatil navrhovateľovi nič, súd má za to,
že odporca neprejavil vôľu uzatvoriť takúto dohodu, pričom túto podpísal len z dôvodu, aby sa vyhol
exekúcii. Neurčitosť dohody súd vidí tiež vtom, že v nej nie je určito vymedzená celá výška dlhu, ktorú

odporca uznáva, je v nej uvedená len istina 773,74 eur a náklady inkasného konania v sume 150
eur, pričom príslušenstvo nie je bližšie špecifikované, je uvedené, len že odporca uznáva príslušenstvo
pohľadávky podľa zmluvy, nie je z nej zrejmé, aké príslušenstvo je zahrnuté do uznanej čiastky istiny,
či sú v nej úroky a poplatky, príslušenstvo nie je s ohľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka špecifikované, súd ho považuje za neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

kedy sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Pokiaľ
sa týka listiny nazvanej Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku ako takej ide o predtlač -
formulár navrhovateľa, označený ako „dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“,
ktorý je napísaný vo všetkých bodoch zástupcom navrhovateľa, pričom odporca si nebol vedomý, aképrehlásenia jej podpisom vykonal. Súd má za to, že navrhovateľ pre uzavretie dohody použil nekalú
obchodnú praktiku, kedy ako vyplýva z vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorému odporca uviedol
okolnosti uzavretia dohody o uznaní záväzku, navrhovateľov pracovník vyhľadal odporcu v mieste

bydliska odporcu, kde ho pred dverami ho požiadal o podpísanie dohody o uznaní záväzku, pričom mu
tvrdil,žeidelenoto,abysvojimpodpisompotvrdilvedomosť,žepohľadávkaprešlazpôvodnéhoveriteľa
Slovenskej sporiteľne na EOS KSI a ďalej mu oznámil, že podpisom zabráni tomu, aby sa jeho dlh
vymáhal v exekúcii. Odporca nemal v čase podpisu finančné prostriedky na splácanie dlhu v splátkach.
Dohodu, ktorú predložil zástupca navrhovateľa spotrebiteľovi - odporcovi a na jej základe v súdnom

konaní žiada navrhovateľ priznať premlčaný dlh, uznanie dlhu odporcom súd považuje za právne
neúčinné, pretože odporca nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do
Dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom v konaní bolo preukázané, že nešlo o skutočný prejav
vôle odporcu uznať dlh ani uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. Odporca nemal možnosť v
pokojisiuvedenúdohoduprečítať,nebolomupovedané,žejejehodlhpremlčaný,anioúčinkochdohody
vo vzťahu na premlčanie. Navrhovateľom bolo vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní

dlhuajehonásledkochumiestnenédo3.častinazvanejformasplateniazáväzku,pričomsplývastextom
a obsahovo s uvedeným textom nesúvisí. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
podpísaním dohody spotrebiteľom, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku so záverom, že pri
podpísaní dohody spotrebiteľom boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo

strany navrhovateľa, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného
spotrebiteľa. Svedčí o tom aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorý konzultoval spísanie dohody s
odporcom a tiež vyjadrenie odporcu o tom, že vyjadrenie k dohode už súdu zaslal vedľajší účastník,
kde odporca uviedol, za akých neprijateľných okolností došlo k podpisu zmluvy. Súd má za to, že v čase
uzavretia Dohody bola pohľadávka odporcu premlčaná, v konaní nebolo preukázané, že by odporca

vedel o premlčaní pohľadávky navrhovateľa v čase jej uznania tak ako to vyžaduje ustanovenie § 558
OZ, uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav má právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel,
že dlh je premlčaný, čo v predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal. O trovách konania súd rozhodol v
súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol plne úspešným účastníkom konania náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si odporca žiadne trovy neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy

nevyplývajú, súd rozhodol tak, že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Keďže v danom
konaní na strane odporcu vystupuje vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom, súd rozhodoval
aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré boli účelne vynaložené. Z
ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri
navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa

osobitného predpisu, ktorým je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov
vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv
v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane
odporcu, ktorý je spotrebiteľom. Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak
právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované
právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na
náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností
patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná
náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu

trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Súd sa nestotožňuje
s argumentom navrhovateľa, ktorý spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov vedľajšieho
účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v
ktorom vzniesol námietku premlčania, ku ktorej sa pridal tiež odporca a tiež jeho podanie k okolnostiam
podpísania dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, bolo dôvodom zamietnutia

návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol
v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho
zastúpenia v celkovej sume 267,47 eur. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane
odporcu pozostávajú z troch úkonov právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady, vyjadrenie k
návrhu, vyjadrenie k dohode o uznaní dlhu) á 81,33 eur a z režijného paušálu k trom úkonom 7,63 eur,

7,81 eur a 8,04 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v zamietajúcej časti a v
časti o náhrade trov konania OZ právna pomoc spotrebiteľom odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal,aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil tak, že
návrhu vyhovie, resp., aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil voči odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod uviedol,

že súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal pritom na
znenie § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka, ako i na obsah dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi účastníkmi dňa 19.4.2011. Upozornil na to, že v danom prípade
došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom aby nastali právne účinky spojené s uznaním podľa
§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, teda k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej

lehoty, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva
podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon
spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začatiu novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v

čase uznania o premlčaní dlhu vedel alebo nie. Na rozdiel od toho § 558 Občianskeho zákonníka
spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky,
že dlh v čase uznania trval a ust. § 110 OZ nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s
nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a jeho následkoch. Keďže v danom prípade
v predmetnej dohode žalovaný potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu, nastali účinky § 558 Občianskeho

zákonníka a to, že záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Odvolateľ
zdôraznil,žeprávnyúčinokspojenýsuznanímpráva,ktorýpredpokladá§110ods.1vetadruháOZ,teda
prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej lehoty a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty, v
takomto prípade nastupuje a žalovaný sa nemôže brániť námietkou premlčania. Spôsob vyhodnotenia
predložených dôkazov súdom prvého stupňa odvolateľ považuje za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na

jednoznačný dôkaz, že žalovaný sa dohodol s veriteľom na splátkach a zároveň uznal svoj záväzok voči
nemu. Zároveň poukazuje aj na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju
nemožnochápaťakoochranuľahkomyseľnostianezodpovednostispotrebiteľa.Vsúvislostisplatnosťou
Dohody odvolateľ poukázal na rozhodnutie KS Banská Bystrica sp. zn. 15Co/28/2013. Odvolateľ
zdôraznil, že daným prístupom dochádza k popretiu zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej

ochrane spotrebiteľa. Odkázal na rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 9Co/35/2013, ako aj na ďalšiu rozsiahlu
judikatúru krajských súdov.

5. V ďalšom odvolateľ nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V tejto
súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.3.2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013,

z ktorého možno uzavrieť, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom,
avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie na ochranu spotrebiteľa podľa §
25 zák. č. 250/2007 Z.z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Je zrejmé, že

na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať
zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia
možností vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o
zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia

o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania
nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu.
Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod,
iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa,

ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, ani sa k riadne doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. K odvolaniu podalo prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie OZ právna pomoc spotrebiteľom,

v ktorom uviedol, že odporcovi bol podpis pod uvedenú dohodu prezentovaný ako jediné možné
riešenie pred exekúciou a tiež mu bolo povedané, že podpisom dohody mu bude umožnené splácať
v splátkach ako bude môcť, čo taktiež nebolo pravdou. Navyše už len z faktu, že v dohode o
splátkach nie je určená výška splátky a teda je tento právny úkon neurčitý a neplatný je zrejmé, ženavrhovateľovi išlo len o dosiahnutie uznania záväzku a teda mu vôbec nešlo o uzavretie splátkového
kalendára s odporcom tak, ako to odporcovi deklaroval. Keďže prípadným nepodpísaním dohody
nemohla nasledovať exekúcia spotrebiteľa tak, ako to navrhovateľ spotrebiteľovi zavádzajúco uviedol,

je možné uzavrieť, že navrhovateľ dosiahol dohodu nekalou obchodnou praktikou. Predmetná dohoda
nepochybne zhoršuje postavenie odporcu ako spotrebiteľa, pretože pôvodne nevymáhateľnú naturálnu
obligáciunavrhovateľamenínanárok,ktorýmožnouplatnínasúdeatobeznepochybnéhodôkazu,žeto
bolo skutočne vôľou odporcu ako spotrebiteľa a že tento bol o právnych následkoch uzatvorenia dohody
oboznámený. Je názoru, že navrhovateľ dosiahol dohodu o uznaní nekalou obchodnou praktikou, ak

na jednej strane vôbec spotrebiteľovi nevysvetlil, čo znamená premlčanie dlhu, aké sú účinky uznania
dlhu na premlčanú pohľadávku a ak na druhej strane zavádzajúco prezentoval podpísanie dohody
ako jediné riešenie pred hroziacou exekúciou spotrebiteľa, resp. ako ústupom v povolení splátok hoci
splátkový kalendár pre jeho neurčitosť so spotrebiteľom nebol dojednaný. V dôsledku zmeny právnej
úpravy uznania premlčaného dlhu po 1.1.1992, sa právne následky viažuce na možnosť počítania
10-ročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky (§ 110 ods. 1 veta

druhá Občianskeho zákonníka) už závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Tvrdenie
navrhovateľa, podľa ktorého nevedomosť o premlčaní dlhu nemá vplyv na účinky uznania práva podľa §
110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže obstáť. Obdobne rozhodol aj Krajský súd v Banskej Bystrici
sp. zn. 17Co/891/2013-129 zo dňa 26.2.2014. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka uvádza, že sú
účelne vynaložené, je nepochybné, že je riadnym účastníkom, teda v súlade s cit. čl. 47 ods. 2 Ústavy

SR aj Občianskym súdnym poriadkom má právo, vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku
konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho spotrebiteľského
združenia - právnickej osoby, advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo
dňa 22.12.2010 vo veci C-279/2009. V tejto súvislosti odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 MCdo 30/2012 a ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, pojem účelne vynaložené

náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred
nadbytočnými, či nadmernými nákladmi. Tvrdí, že v tomto prípade šlo o trovy právneho zastúpenia,
ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Vo veci podal vyjadrenie k žalobnému návrhu až po tom, čo
sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh, svoje právne a skutkové posúdenie
prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, preto nie je tento úkon ani nadbytočným a vyjadrenie

bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa. Už len v rámci princípu
rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej
SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali
iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Nie je možné ignorovať ani fakt, že
vyjadrenie vo veci, pričom ku každému sporu sa vyjadroval nie hromadne, ale priebežne jednotlivo až

po doručení žalobného návrhu, teda po riadnom oboznámení sa s vecou, aj preto je vždy vyjadrenie
konkrétne, nie je iba administratívna činnosť, ale takémuto vyjadreniu vo veci, aj pri vznesení námietky
premlčania, nevyhnutne predchádza vždy právne posúdenie a skutkový rozbor uplatneného nároku
zohľadňujúce individuálne a konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Zároveň si uplatňuje aj
trovy odvolacieho konania v sume 89,37 Eur za jeden úkon právnej služby v odvolacom konaní a režijný

paušál.

8. K predmetnému vyjadreniu žalobca prostredníctvom právneho zastúpenia písomne uviedol, že trvá
na odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 220
Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa voči odporcovi, resp. v

zmysle § 221 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku ho zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

9. Ďalšie písomné podania strany a subjekty sporu nepodali.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
„OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenialegitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po
oboznámení sa s obsahom spisovu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správne.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou

žalobcu vo vzťahu k napadnutému zamietajúcemu výroku vo veci samej bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že uplatnený nárok je premlčaný pre nenastúpenie
plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty, z dôvodu neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.4.2011 (t. j. pre nenastúpenie právnych účinkov spojených s
uznaním podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).

13. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (súdom prvej inštancie na vec aplikovaného) ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

14. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí
predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho
vzniku a výšku v akom dlh uznáva.

15. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým,
že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Ide o jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34
Občianskeho zákonníka) je k jeho platnosti treba písomná forma a vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a
uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky, čiže ak má mať písomné uznanie práva dlžníkom právne dôsledky

uvedené v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka, je potrebné, aby došlo k uznaniu práva ako čo
do dôvodu, tak čo do výšky a rovnako musí byť pri uznaní práva jednoznačne odvoditeľný aj prísľub dlh
zaplatiť. Pretože ide o právny inštitút v podobe právneho úkonu, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti
stanovenápísomnáforma(§40ods.1Občianskehozákonníka),musíbyťurčitosťprejavuvôleuznaťdlh
čo do dôvodu a výšky a zároveň prisľúbiť dlh zaplatiť daná obsahom listiny, na ktorej sú zaznamenané;

nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, príp. veriteľovi, ktorému je tento úkon
adresovaný, bol jasný dôvod uznávaného dlhu, jeho výška, tak aj prísľub dlh zaplatiť, ak to nie je
poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle
by nemal vzbudzovať dôvodne pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

16. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska
možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti
použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu),
interpretácia obsahu právneho úkonu súdom však nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy
vôle (použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba na to, aby obsah právneho úkonu

vyjadreného slovami, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, kedy
bol úkon vyvíjaný).17. Možno preto uzavrieť, že písomnosť (dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a žalovaným ako dlžníkom) zo dňa 19.4.2011 nevyhnutné
náležitosti uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nespĺňa; chýba v nej

výslovné vyjadrenie prísľubu žalovaného čoby dlžníka žalobcovi čoby veriteľovi v listine spomínanú
čiastku 773,74 Eur uhradiť. Jediný v písomnosti zo dňa 19.4.2011 označený bod 3. ako Forma splatenia
dlhu odkazuje na „záväzok žalovaného splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach“, ktoré
nie sú konkretizované výškou (!), ako aj na „predčasnú splatnosť pohľadávky prvým dňom nasledujúcim
po splatnosti prvej neuhradenej splátky ak osoby uvedené v dohode nebudú splácať svoj záväzok podľa

dohodnutýchsplátok“jepodľanázoruodvolaciehosúdunedostatočný,pretožeznehonevyplývaurčitým
spôsobom vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť dohodnutým spôsobom.

18. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že v uznávacom prejave žalovaného absentuje
vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh konkrétnym spôsobom a dokedy, keďže uvádzané z dohody nevyplýva,
preto mal za to, že v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovaného na vec i súdom prvej

inštancie, je v tejto časti dohoda neplatná pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a chýbajúcu podstatnú
náležitosť, čím potom nemohla založiť plynutie novej 10 ročnej premlčacej lehoty, ako sa toho žalobca
v odvolaní domáha.

19. S poukazom na uvádzané a zároveň skutočnosť, že odvolateľ inú odvolaciu argumentáciu

nenastolil, čím sa obmedzila jeho preskúmacia právomoc, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny, včítane závislého výroku
o trovách konania žalovaného a Spotrebiteľského združenia OSA, osobitnými odvolacími dôvodmi
nenapadnutého, potvrdil.

20. V súvislosti s napadnutým výrokom rozsudku o náhrade trov konania OZ právna pomoc
spotrebiteľom ako vedľajšieho účastníka do 30.6.2016, odvolací súd po preskúmaní prvoinštančného
rozhodnutia v tejto časti rovnako dospel k záveru, že je vecne správne.

21. V zmysle § 142 OSP <. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej

osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva
a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

30. OZ právna pomoc spotrebiteľom pritom poskytlo žalovanému kvalifikovanú ochranu, ktorá súvisela s
ochranou spotrebiteľa. V tomto súdnom konaní sa občianske združenie k veci vyjadrilo po tom, ako mu

bola doručená žaloba spolu s prílohami, pričom vyjadrenie občianskeho združenia bolo možné hodnotiť
ako kvalifikované, so znalosťou skutkových a právnych okolností. Pokiaľ činnosť občianskeho združenia
viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z
úradnej moci povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Uplatnené námietky
neúčelnosti prípadnej náhrady neboli dôvodné.

31. Rozhodnutie v časti o náhrade trov konania žalovaného a Spotrebiteľského združenia OSA ako
ďalšieho vedľajšieho účastníka, ktoré sú závislými výrokmi, nebolo uplatnenými odvolacími dôvodmi
žalobcu napadnuté a preto netvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu.

32. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému, OZ právna pomoc spotrebiteľom (tu vo
vzťahu k výroku o náhrade jeho trov vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v
zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.33. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

34.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

35. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

36. Pokiaľ ide o náhradu trov OZ právna pomoc spotrebiteľom, tu prvoinštančný súd pri určovaní ich
výšky bude musieť ešte posúdiť ich účelnosť.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).