Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/205/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221371
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113221371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.,
XXX XX Z. XXX/X, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpenému advokátskou spoločnosťou WERNER & Co, s r.o., 831 01 Bratislava,
so sídlom Stromová 54/A, o zaplatenie sumy 1.348 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/212/2013-66 zo dňa 15.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.348 eur s 9% úrokom z omeškania od 21.05.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. S odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Napokon
tretím výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 80,50 eura na účet súdu do
troch dní. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s

príslušenstvom právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré zaplatil žalovanému v súvislosti s
uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver 1.400 eur a on mu dlh
splatil v celom rozsahu dňa 14.08.2012 spolu s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 1.348 eur.
Pred podaním žaloby vyzval žalovaného na vrátenie tejto sumy s ohľadom na stanovisko Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorého žalovaný v zmluve o úvere neuviedol zákonom
vyžadovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“), a teda takto poskytnutý úver
je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný odmietol požiadavku žalobcu splniť s tým, že na

základe vyhlásenia žalobcu mal poskytnuté prostriedky použiť na výkon zamestnania, a preto zmluvu
nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca tvrdil, že je stredoškolský učiteľ -
pedagóg,tedaniejepodnikateľomaodžalovanéhonepotrebovalžiadneprostriedkynavýkonpovolania,
pričom zmluvu vypĺňal zamestnanec žalovaného, s ktorým sa o účele úveru nerozprávali; v kolektívnej
zmluve zamestnávateľa a ani vo vyššej kolektívnej zmluve sa nenachádza údaj, že by zamestnávateľ
preplácal na výkon povolania prostriedky zamestnancovi. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že nešlo
o spotrebiteľský úver, ale o oprávnenie veriteľa plnenie poskytnúť; zamestnanie učiteľa je zároveň aj

povolaním a podľa § 145 Zákonníka práce za dohodnutých podmienok v kolektívnej alebo v pracovnej
zmluve zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného
zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce.2. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli dňa 19.07.2011 zmluvu o úvere číslo
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 1.400 eur a žalobca sa zaviazal túto
sumu veriteľovi zaplatiť zvýšenú o poplatok vo výške 1.348 eur, t. j. celkovo 2.748 eur v 12 splátkach po

229 eur mesačne počnúc dňom 22.08.2011. V dodatku k zmluve žalobca podpísal vopred pripravený
text - vyhlásenie, že poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup technických zariadení za účelom
výkonu zamestnania, pričom zamestnávateľom je Spojená škola, povolanie pedagóg; ide o opakovanú
žiadosť o úver a finančné prostriedky žiada na výkon zamestnania. Účastníci zároveň uzavreli aj dohodu
o zrážkach zo mzdy na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Obrana žalovaného spočívala predovšetkým v

tvrdení, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere, lebo
žalobca do právneho vzťahu vstúpil s tým, že peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a nie
na osobnú potrebu, a teda zmluva o úvere nemusela obsahovať údaje o RPMN a ani ďalšie náležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Z právneho hľadiska súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 1 ods.

2, § 2, § 9 ods. 1,2,6,7,8, § 11 ods. 1,2, § 24 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „zákon“), ďalej
s odkazom na Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov, § 52 až § 54, § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Osobitne súd
poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonom
určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné
vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd predmetné zmluvné ustanovenie ex offo

vyložilpriaznivejšieprespotrebiteľa.Podľazáverusúdujetátozmluvabezohľadunaoznačeniezmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
na jej základe poskytol peňažné prostriedky veriteľ, ktorý je zapísaný v registri veriteľov vedenom
Národnou bankou Slovenska podľa § 20 zákona. Zmluva neobsahuje predpísané náležitosti podľa
§ 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je úver v zmysle § 11 zákona bezúročný a bez

poplatkov. Argumentácia žalovaného o tom, že veriteľ je oprávnený a nie povinný poskytnúť úver, je
iracionálnym argumentom, tendenčným a nenachádzajúcim logiku s postupom žalovaného, navyše
keď je vedený v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Vzhľadom na obsah žiadosti
žalobcu bolo veriteľovi zrejmé, že spotrebiteľ je v pracovnom pomere a že predmetný zmluvný vzťah
sa má spravovať ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa snažil vyhnúť režimu

zákona o spotrebiteľských úveroch, nekonal s odbornou starostlivosťou a predmetné formulárové
zmluvy predkladal na podpis dlžníkom, ktorí si neuvedomovali dôsledky podpisu takýchto zmlúv. To
však neznamená, že na nich nespadá režim ochrany spotrebiteľov. Prijatím plnenia vo výške úrokov
a poplatkov nad rámec istiny došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca mal
postavenie spotrebiteľa, keďže výkon práce učiteľa je jeho zamestnaním na základe pracovnoprávneho

vzťahu; išlo teda o spotrebiteľský úver a zmluva a jej ustanovenia mali byť v súlade so zákonom na
ochranu spotrebiteľa. Súd preto považoval žalobu za opodstatnenú a žalovaného zaviazal na zaplatenie
žalovanej sumy spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

bankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Počiatokplateniaúrokovzomeškania
súd priznal žalobcovi v súlade so žalobou, aj keď k omeškaniu došlo skôr na základe výzvy žalobcu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nekonal v súlade s
ustanovením § 118 ods. 2 OSP, nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Zotrval na svojom stanovisku prednesenom v prvoinštančnom konaní. Dodal, že žalobca
potreboval úver na výkon zamestnania a tak mu bol úver aj poskytnutý. Listinné dôkazy predložený v
konaní pritom jasne preukazujú existenciu zamestnania žalobcu s druhom práce učiteľa a poskytnutie

úveru výlučne na výkon tohto zamestnania. Neexistuje teda skutkový základ na to, aby sa súd zaoberal
povolaním žalobcu s jeho bližším obsahom. Namietal, že aplikované ustanovenie § 2 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť až dňom 01.12.2011, pričom v čase uzavretia zmluvy sa
pod spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorej je ponúknutý alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úverna iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd posúdil vec nesprávne právne
aj v časti žalovaným preukázanej absencie záväzku žalovaného poskytnúť úver žalobcovi. Došlo aj k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, pretože súd nevykonal žiadny dôkaz pre prijatie záveru o potrebe

aplikácie § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa nezaoberal jeho námietkou, prečo je
potrebné, aby zo strany žalovaného nebol daný záväzok, ale len oprávnenie poskytnúť úver; v tomto
smere nie je rozsudok dostatočne odôvodnený a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Namietal
záver súdu o tom, že v prípade poskytnutia peňažných prostriedkov veriteľom registrovaným v registri
veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery ide automaticky o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa

textu zmluvy o úvere táto zmluva obsahuje aj z hľadiska účelu úveru kolónku „iný účel“, kedy ide o
spotrebiteľský úver a v takom prípade má relevanciu údaj na zmluve o úvere o registrácii žalovaného
v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Za týmto účelom je v zmluve o úvere obsiahnutá
aj kolónka pre uvedenie RPMN. V tejto veci je však zrejmé, že poskytnuté financovanie môže byť
určené aj na iný ako spotrebiteľský účel. V odôvodnení rozsudku súdu absentuje aj údaj, o aký prípad
bezdôvodného obohatenia ide, pričom sú len odcitoval jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného

obohatenia.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné. Tvrdenie
žalovaného, že úver bol poskytnutý na účel výkonu zamestnania, nie je pravdivé. Jeho zamestnávateľ,
Spojená škola Nitra, mu poskytuje všetky potrebné prostriedky na výkon zamestnania a súd prvej

inštancie sa s tým správne vysporiadal. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. V danej veci o odvolaní pôvodne rozhodol odvolací súd rozsudkom č. k. 7Co/12/2015-91 zo dňa
09.04.2015 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil
a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP

nepriznal.

7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 26XCdo/11/2018 zo dňa 31.05.2018 tak, že rozsudok zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia k tvrdeniu dovolateľa dovolací súd uviedol,

že v rozhodnutí odvolacieho súdu sú zreteľne vysvetlené podstatné dôvody, uvedené ustanovenia,
ktoré súd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Dovolaním napadnuté rozhodnutie
obsahuje i vysvetlenie úvah, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a zodpovedajúcim spôsobom reagoval
aj na argumentáciu žalovaného ohľadne účelu poskytnutia úveru. Prijaté právne závery sú primerane
odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP. Za procesnú vadu konania v zmysle § 420

písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
dovolateľa. V danej veci však dovolací súd zohľadnil to, že žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne
vyjadril podaním doručeným dňa 09.01.2015, avšak žalovaný sa nemal možnosť dozvedieť o tomto
vyjadreníaprípadnesa nemuvyjadriť,lebototovyjadreniemunebolodoručené.Týmpodľadovolacieho
súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým aj k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle §
237 ods. 1 písm. f) OSP, resp. teraz § 420 písm. f) CSP.

8. Obsah vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu je uvedený vyššie v bode 5. odôvodnenia tohto
rozsudku. Odvolací súd doručil dňa 26.10.2018 písomné vyjadrenie žalobcu právnemu zástupcovi

žalovaného, ktorý naň nijako nereagoval.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§
385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziťlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa obsahu spisu predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia na podklade
spotrebiteľského vzťahu z dôvodu, že strany sporu si zmluvou o úvere zo dňa 19.07.2011 (v spise na
č.l. 7) dojednali úver, ktorý žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi - podľa obsahu zmluvy
- bez osobitného účelu a až následne uzavreli osobitný dodatok k zmluve o úvere datovaný tým istým
dňom. Podľa tohto dodatku úver bol poskytnutý na výkon zamestnania žalobcu (v spise na č.l. 23).

Súd prvej inštancie urobil záver, že pravdivosť tohto dojednania preukázaná nebola, keďže žalobca túto
skutočnosť namietal s odôvodnením, že je zamestnaný ako stredoškolský učiteľ v pracovnom pomere,
že on peniaze na nákup technických zariadení do zamestnania nepotreboval a že takéto vyhlásenie bolo
urobené zo strany žalovaného účelovo.

11. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že ak ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne
normy. Pri spotrebiteľskej zmluve spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou
bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Jednou z

podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j)
zákona o spotrebiteľských úveroch je aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ide o porovnateľné
číslo slúžiace spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery.
S absenciou tohto údaju v zmluve o úvere zákon nespája neplatnosť zmluvy o úvere, ale spotrebiteľovi
poskytuje ochranu spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa poskytnutý úver bez zmluvného údaju o RPMN považujú za
bezúročný a bez poplatkov, plnenie prijaté žalovaným od žalobcu je nesporne plnením bez právneho
dôvodu,atedaideobezdôvodnéobohatenienastranežalovaného,ktorémusívydať.Účelposkytnutých
peňažných prostriedkov na výkon zamestnania tak, ako je vyplnený v predtlači dodatku k zmluve o úvere
uzavretej účastníkmi dňa 19.07.2011, nebol zo strany žalovaného v konaní preukázaný.

12. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za
následok kvalifikácie úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v
zmluve a Obchodnom zákonníku, v tomto prípade veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti

pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon zamestnania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie odberateľa a aký konkrétny
súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy
malo. Žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto súd správne konštatoval, že
vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon zamestnania" malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve

nebol jej účel vymedzený vôbec. To znamená, že súd prvej inštancie na vec musel aplikovať ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Keďže je nesporné, že
v zmluve o úvere chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo je obligatórnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, takýto
nedostatok zákon v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Dlžník je v takom prípade povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

13. S ohľadom na uvedené v tejto veci mal žalobca ako dlžník povinnosť vrátiť žalovanému iba
poskytnutý úver vo výške 1.400 eur a ak v skutočnosti žalovanému zaplatil okrem tejto sumy aj poplatok
vo výške 1.348 eur, plnil bez právneho dôvodu. Toto plnenie prijaté žalovaným bez právneho dôvodu aj

odvolací súd hodnotil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať v súlade
s ustanoveniami 451 ods. 1, 2, § 456 prvej vety a § 458 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Na
tomto závere nemení nič ani rozdielna definícia pojmu „spotrebiteľ“ podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy oproti definícii tohto pojmu v zákone
v aktuálnom znení.

14. Žalovaný v odvolaní namietal aj to, že súd porušil ustanovenie § 118 ods. 2 OSP, podľa ktorého
„po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov
konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné,ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané
a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli“. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa
15.05.2014 je zrejmé, že sudkyňa súdu prvej inštancie skutočne účastníkov neoboznámila s tým, ktoré

právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považuje za zhodné, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná, aj keď ich
účastníci navrhli, avšak ani jeden z účastníkov námietku o procesnom pochybení nevzniesli a odvolací
súd konštatoval, že toto procesné pochybenie nemalo za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci
samej.

15. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval odvolanie žalovaného za
opodstatnené,pretohoakovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdil.Vpodrobnostiachpoukazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré dopĺňa navyše o to, že výrok o povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 80,50 eura je poplatkom za návrh (žalobu). Žalobca bol totiž
v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto bol daný dôvod
na vyrubenie súdneho poplatku žalovanému podľa § 2 ods. 2 prvej vety tohto zákona a položky 1 písm.
a) sadzobníka súdnych poplatkov tohto zákona.

16. O náhrade trov odvolacieho konania aj dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
náhradu týchto trov nepriznal, pretože v tomto štádiu konania mu s ohľadom na obsah spisu žiadne
trovy nevznikli a ani ich nepožadoval.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).