Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011799
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011799.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2019, v trestnej
veci obžalovaného E. D. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/78/2018 zo dňa 21.11.2018

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného E. D., nar. XX.XX.XXXX v E.A., trvale
bytom E., t. č. vo väzbe v ÚVV E., vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr.

zákona, na tom skutkovom základe, že

-od presne nezistenej doby až do 27.04.2018 v E., potom čo si od nezistenej osoby zabezpečil
najmenej 0,47 g bielej kryštalickej látky v zatavenej striekačke, s obsahom účinnej látky metamfetamín
s priemerným obsahom 63,2 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 7 bežných
jednotlivých dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, túto pri sebe prechovával a dňa

27.04.2018 v presne nezistenom čase najmenej raz poskytol bezodplatne, najmenej jednu dávku
s hmotnosťou 15 mg obvinenej J. U. , kde účinná látka metamfetamín je v zmysle zákona NR
SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny
psychotropných látok (správne malo byť uvedené „zaradená do II. skupiny“).

Za to mu uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zákona pri

prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona oproti neexistencii priťažujúcich
okolností podľa § 37 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal

odvolanie okresný prokurátor, a to len v neprospech obžalovaného E. D. a len proti výroku o treste. V
písomných dôvodoch odvolania namietal, že nesúhlasí s výškou uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody, pretože aj keď obžalovaný na okresnom súde vyhlásil vinu, táto skutočnosť ešte
nemôže byť dôvodom na uloženie tak nízkeho trestu. Taktiež podľa jeho názoru neboli dôvody na
mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona. Poukázal na to, že v danej veci
pri trestnom čine podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3

do 10 rokov, pričom nesúhlasil s tým, že okresný súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže obžalovanýbol doposiaľ trikrát súdne trestaný, aj keď prvý trest z roku 2007 mu bol zahladený, druhý z roku 2011
podliehal amnestii a tretí z roku 2015 vykonal, nemožno tieto okolnosti prehliadnuť s konštatovaním o
riadnom vedení života obžalovaným. Navyše, obžalovaný sa dopustil aj štyroch priestupkov, čo plynie

zo záznamu z evidencie Ministerstva vnútra SR. Taktiež namietal priznanie poľahčujúcej okolnosti v
zmysle § 36 písm. n) Tr. zákona, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, pretože podľa názoru odvolateľa toto nie je objektívne podložené, z vyšetrovacieho spisu
takáto okolnosť nevyplýva, keďže obžalovaný len priznal to, čo mu bolo preukázané. Podľa jeho názoru
okresný súd opomenul priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. n) Tr. zákona, t. j., že obžalovaný už

bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že obžalovaný
opätovne spáchal zločin, z ktorého dôvodu sa mu trestná sadzba pri ukladaní trestu zvyšuje. Použitie
§ 39 ods. 1 Tr. zákona nebolo zdôvodnené žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by mali a mohli
byť zohľadnené pri ukladaní trestu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa
ktorého, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradí o páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom na osobu páchateľa, charakter trestnej činnosti a predchádzajúce odsúdenia, považoval
uloženie tak mierneho trestu za neadekvátne na dosiahnutie účelu trestu, pretože nespĺňa požiadavky
ustanovenia § 34 Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súdu zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy

pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, plynie z neho, že prihliadal na zásady pre ukladanie trestov
vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob spáchaniu činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný bol v minulosti, vychádzajúc z odpisu registra
trestov, trikrát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/22/2012 zo dňa 05.03.2012
pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 03.11.2015. Zároveň mu bolo uložené ochranné liečenie
protitoxikologické ústavné, z ktorého bol prepustený dňa 17.10.2017. Z uvedeného potom plynie, že
obžalovaný pred spáchaním v tejto veci stíhaného trestného činu neviedol riadny život, keďže ani
zahladenie odsúdenia neznamená zahladenie skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin, pretože
zahladením odsúdenia sa zahladzujú len tresty.

V tomto prípade potom krajský súd konštatuje, že vo výroku napadnutého rozsudku bola okresný súdom
obžalovanému nesprávne priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Napokon v odôvodnení rozsudku sa
táto skutočnosť neuvádza, teda zrejme išlo o zrejmú nesprávnosť pri vyhlasovaní rozsudku. Taktiež

sa krajský súd stotožnil s odvolacou námietkou okresného prokurátora v tom smere, že obžalovaný
nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom takým spôsobom, aby bolo uňho
možné vzhliadnuť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, keďže pre priznanie takejto
poľahčujúcej okolnosti je potrebné, aby obžalovaný konal niečo navyše okrem priznania a oľutovaniatrestného činu, čo by reálne napomohlo orgánom činným v trestnom konaní. V tomto prípade obžalovaný
sa čiastočne priznal ku spáchaniu trestného činu, pričom aj ostatní spoluobžalovaní sami sa priznali
ku spáchaniu trestného činu, v časti práve naopak obžalovaná J. U. vo väčšom rozsahu usvedčovala

obžalovaného E. D., než bolo ustálené v rozsudku okresného súdu a aj v obžalobe prokurátora. Správne
súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda,
že sa k trestnému činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, keď už v prípravnom konaní sa k tomuto
priznal a napokon aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku kladenému mu za vinu. Pokiaľ ide o priznanie

priťažujúcej okolnosti, ktorej sa domáhal prokurátor podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že obžalovaný
už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, tu krajský súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom
smere, že túto priťažujúcu okolnosť obžalovanému nie je možné v danom prípade pričítať, pretože dve
odsúdenia mal zahladené a posledné odsúdenie u obžalovaného je dôvodom pre aplikáciu § 38 ods. 5
Tr. zákona, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie ods. 4 nepoužije.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v

prípade trestných činov uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že obžalovaný vyhlásil vinu, pričom navrhoval uzatvorenie
dohody o vine a treste už v prípravnom konaní. Nie je pritom zrejmé, prečo okresný prokurátor tento
návrh u obžalovaného neakceptoval. Zo zjednocujúcej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR

navyše plynie, že vyhlásenie viny v konaní pred súdom má obdobné následky ako dohoda o vine a treste
a môže byť dôvodom pre zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (stanovisko Najvyššieho
súduSRR44/2017).Vdanomprípadesúdprvéhostupňasprávnepostupoval,keďaplikovalustanovenie
§ 38 ods. 5 Tr. zákona, teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, a teda vychádzal
z dolnej hranice trestnej sadzby 6 rokov a 6 mesiacov. Zároveň správne aplikoval aj ustanovenie § 39

Tr. zákona. Krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na skutkové okolnosti, teda, že obžalovaný bol
uznaný vinným preto, že mal prechovávať omamnú a psychotropnú látku pre svoju vlastnú potrebu
a mal raz poskytnúť jednu dávku spoluobžalovanej, bol krajský súd toho názoru, že uloženie trestu
odňatia slobody vo výmere 5 rokov je trestom zákonným a primeraným tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie. Na druhej strane nesprávne priznanie dvoch poľahčujúcich okolností

krajský súd nenaprával zrušujúcim rozhodnutím, pretože naďalej zostal zachovaný pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností a prevaha poľahčujúcich okolností v danom prípade nebola dôvodom pre
mimoriadne zníženie trestu. Keďže aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody bol prvostupňovým súdom zákonne odôvodnený, krajský súd odvolanie prokurátora podľa §
319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.