Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/22/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010111

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818010111.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Gabriela Čaudera a Zity Gromovej v trestnej veci obžalovaného O. D. R. na hlavnom
pojednávaní dňa 23. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. D. R., nar. X.X.XXXX v USA, trvale bytom Spojené štáty americké, J., R. U. R., I.. Y. XX/

X-X, toho času vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Z.,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 561/17/3307, doručenej súdu 13.2.2018,
pre skutky pod bodom 1/, 2/ v obžalobe právne posúdené ako

v bode 1/

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

v bode 2/

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na

§ 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona,

ktorých sa mal dopustiť tak, že

1/ dňa 15.8.2017 v presne nezistenom čase od 22,00 hod. do 06,00 hod. dňa 16.8.2017 v Prievidzi,
T. U. Q. I.. Y. XX/X-X, maloletej O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, najmenej jedenkrát aj proti jej vôli, využijúcsvoju fyzickú prevahu, dával prsty do jej vagíny, hoci sa tomu snažila zabrániť odsúvaním obvineného,
hmýrením a verbálnym nesúhlasom,

2/ dňa 16.8.2017 v presne nezistenom čase od 22,00 hod. do 06,00 hod. dňa 17.8.2017 v Prievidzi, T.
U. Q. I.. Y.N. XX/X-X, Q. J. O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, aj proti jej vôli, hoci mu vravela, že nech to nerobí
a snažila sa ho od seba odsunúť, využijúc svoju fyzickú prevahu, vyzliekol rifle a nohavičky, snažila sa
ich obliecť, ale znova ich vyzliekol, začal ju obchytkávať a vykonal na nej najmenej jedenkrát pohlavný
styk, ktorý si počas tohto natáčal na svoj mobilný telefón nezistenej značky, hoci vedel, že sa jedná o

osobu mladšiu ako 18 rokov, následne potom ju donútil k orálnemu styku tak, že jej chytil hlavu a dal
jej svoj penis do úst,

pretože skutky nie sú trestnými činmi,

a

je vinný, že

3/ dňa 24.8.2017 v presne nezistenom čase v čase od 22,00 hod. do 06,00 hod. dňa 25.8.2017 v
Prievidzi, T. U. Q. I.. Y. XX/X-X, Q. J. O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, aj proti jej vôli strhol z nej nohavice aj
spodné prádlo a snažil sa napriek jej aktívnemu fyzickému a verbálnemu odporu, keď si vagínu zakrývala
rukami, snažila sa dostať od neho preč, využijúc svoju fyzickú prevahu, chytil ju rukou za krk, držal
ju a pokúšal sa jej vniknúť do vagíny prstami a penisom, čo sa mu nakoniec aj podarilo a vykonal na

maloletej pohlavný styk,

4/ dňa 15.9.2017 v presne nezistenú dobu napísal maloletej O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, že nech príde za
ním, lebo ak nie, tak zverejní video, ktoré natočil počas ich pohlavného styku,

5/ dňa 16.9.2017 v čase od 00,00 hod. do 00,40 hod. v Prievidzi, T. U. Q. I.. Y. XX/X-X, vytrhol maloletej
O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, jej mobilný telefón z ruky, žiadal od nej heslo do mobilného telefónu, ktoré mu
nechcela dať, s jej mobilným telefónom odišiel na toaletu, kde jej uviedol, že ak mu nedá heslo, mobilný
telefón spláchne, po tomto jej mobilný telefón podal do rúk, ona ho odblokovala, znova jej ho vytrhol z
rúk, keď sa k nemu snažila dostať, zvalil ju na zem, vytiahol kuchynský nôž o dĺžke cca 30 cm, ktorý

držal v ruke a so slovami, že nech nič nerobí, lebo ju pichne, jej z telefónu vymazal časť ich spoločnej
komunikácie z Facebooku a Instagramu,

pričom obžalovaný v skutku pod bodom 3/ obžaloby konal ako osoba s výraznou fyzickou prevahou nad
maloletou O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, keď sám je profesionálnym trénovaným športovcom s výškou 203

cm a váhou 113 kg, pričom maloletá O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, meria iba 162 cm a váži 55 kg,

teda

v bode 3/

násilím donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe
- dieťati,

iného násilím donútil k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a čin spáchal

na chránenej osobe - dieťati,

bode 4/iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

v bode 5/

inéhonásilím,hrozbounásiliaahrozbouinejťažkejujmynútil,abyniečokonalačinspáchalzávažnejším
spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - dieťati a z osobitného motívu - v úmysle zakryť

iný trestný čin,

tým spáchal

v bode 3/

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

v bode 4/

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

v bode 5/

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b), c) Trestného zákona, s poukazom na
§ 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 140 písmeno

c) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 37 písmeno h)

Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, k úhrnnému trestu
odňatia slobody 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného O. D. R. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkyňu
poškodenú O. Q. (ďalej len poškodenú), vypočul svedkov J. U., Z. U., U. Q.Ú., H. B., J. X., N. U., D. U.,
oboznámil sa so znaleckými posudkami, listinnými dôkazmi.Obžalovaný vypovedal ku skutku pod bodom 1/, že s poškodenou stretol pred McDonald's v Prievidzi,
on išiel na tréning. Stretli sa neskôr v parku pri Lidli, išli k nemu pozerať televízor a rozprávať sa. Či mal
už i v tento večer s poškodenou pohlavný styk, sa nevedel presne vyjadriť, nevylúčil to. Ku skutku zo

dňa 16.8.2017 vypovedal, že stretli sa na prízemí domu, kde býval, išli k nemu pozerať televízor, začali
sa bozkávať, bozkávala ho aj poškodená, dala si aj dole nohavice, poškodená bola asi vyzývavejšie
oblečená, viac-menej poškodená vždy nosila oblečené legíny, mala asi na hlave šatku, asi i bežné tričko.
Ľahli si do postele, mali spolu orálny styk, ale i riadny pohlavný styk. Bolo to však dobrovoľné, on mal
pocit, že styk s ním sa poškodenej páčil. Poškodená išla domov asi o 24.00 hod. On nemal pocit, že

poškodenáto,čorobila,tedastyksnímnechce,notakýtopocitonnemalanivinérazy.Pritomtostretnutí
si on ich styk nenatáčal, nenatáčal si to však ani v iné dni. Je pravdou, že si pohlavný styk natočil, no
bolo to s inou osobou ako poškodenou, je to ten styk, z ktorého je obrázok v znaleckom posudku. Ani o
natáčaní styku s poškodenou neuvažoval, pretože ich vzťah bral ako priateľský. Ku skutku pod bodom
3/ vypovedal, že sa stretli, pretože sestru poškodenej požiadal o ostrihanie vlasov. Najprv prišla sestra
poškodenej - U., voči nej si určite nič nedovolil, poškodená prišla až asi po 15 minútach. Stretnutie i

dohadovala poškodená, veď na jej sestru ani nemal kontakt. Počúvali hudbu. Nakoniec však si vlasy
nedal ostrihať, ostrihal si ich sám. Svedkyňa U. Q. hovorila, že na Instagram dala fotky, videá. Priateľka
H. B. mu to povedala, že to tam na Instagrame je, on mu povedal, aby to stiahol, tento svedok bol
pre neho na Slovensku ako mentor. V ten večer mali s poškodenou pohlavný styk, tiež bol dobrovoľný,
hladkali sa, bozkávali, mal pocit, že s tým začala poškodená, ležali na gauči. Určite mu nenaznačovala,

že by to nechcela, ak by to tak bolo, určite by s tým prestal. Ku skutku pod bodom 4/ vypovedal, že
sa stretli vedľa benzínovej pumpy Slovnaft, asi po 15 minútach išli do disko-klubu Jantár, kúpil si jedlo,
potom išli do bytu, v televízii pozerali film, aj vtedy si poškodená dala dole nohavice, ľahla si k nemu
do postele, mali spolu sex, mali ho asi 2-3-krát, a sám bol prekvapený, aká je poškodená skúsená.
Poškodená nechcela ísť domov, že pôjde, až keď on pôjde na tréning. Nemal žiadne video, na ktorom

by bola poškodená, určite nič také neurobil. Ďalej uvádzal, že chodil na diskotéky, v klube z toho bol aj
problém, to, že sa stretával s poškodenou a mali, podľa neho, tak často styk, bralo mu silu, v klube chceli
túto jeho výkonnosť riešiť, riešili, či bude hrať alebo pôjde domov. Z tohto rozhodovania to čakanie bolo
pre neho stresujúce. Musel si teda upraviť priority, upravili mu aj zmluvu. Rozprával o tom aj poškodenej,
hovoril jej, že sa musia rozísť, neprijala to pozitívne. Vtedy aj zistil, že mu zmizol mobilný telefón, začali

mu chodiť zvláštne správy, vulgárne nadávky, buď tam do 5 minút. No ako uviedol, okrem týchto pre
neho zvláštnych správ, sa nič zvláštne nedialo, až do večera, kedy hrali zápas v Leviciach. Keď sa vrátili,
išiel ku kamarátovi, hrali hru, potom taxíkom prišiel domov. Boli tam dvaja ľudia, jedna bola poškodená
a tú druhú osobu nepoznal ani nevidel, lebo mala čiernu mikinu. Tretia osoba, počul, ako v slovenčine
povedala, ako „podrž dvere“. On s poškodenou išli hore do bytu výťahom, to druhé dievča schodmi

vybehlo hore, ako vystupovali z výťahu, dievča prebehlo popri ňom hore vyššie na schodisku, no buchlo
do neho. Opýtal sa poškodenej, či ju pozná, odpovedala mu, že nie, to dievča malo na hlave kapucňu.
Vošli do bytu, tam sa rozprávali, hovoril poškodenej, že sa chce s ňou rozísť, netrvalo to dlho a videl, ako
poškodená z okna volala, asi U. a potom prišla polícia. Poškodená mu vtedy i rozprávala, že jej otec bol
policajt, a že on sa môže dostať do väzenia. Polícia, keď prišla, bolo to tak po 5-10 minútach, búchali na

dvere, keď otvoril dvere, uvidel to dievča v čiernej mikine, sestru poškodenej a policajtov. On sa vtedy
cítil ako stratený, asi po 5 minútach uvidel kamaráta D. (svedok U.), ten išiel po schodoch. Poškodená
sa rozbehla do kuchyne, tam zobrala nôž, utekala k policajtom, niečo im povedala, povedala jeho meno.
Malo byť polícii povedané, že poškodenú znásilnil. Poškodenú policajti zobrali dolu, on ostal v byte asi
1 hodinu so svedkom U., potom išiel na políciu. S poškodenou sa stretávali tak 3-4-krát do týždňa, učila

ho slovenčinu, pozerali televízor. Mali spolu veľakrát sex, počas jedného stretnutia i viackrát. O tom,
koľko má poškodená rokov, vedel od prvého stretnutia, napísala mu, že má 17 rokov. Telefón, o ktorom
vypovedal, že zistil, že mu zmizol, bol iPhone 6, šedej farby s červeným obalom, našiel ho na posteli
po tom, ako prišli policajti. Tie správy, ktoré chodili, ako: „čo do riti to je, buď tam do 5 minút“, on nebol
odosielateľ, vyzeralo to, akoby ich písal on, no nepísal. Bola to aj bežná konverzácia. Vyrušovalo ho to,

no neriešil to. Snažil sa ju vymazať vtedy, ako prišiel z polície. Nehovoril o tom ani trénerovi. Je veselej,
kamarátskej povahy, komunikatívny. Poškodená prezentovala, že má rada černochov. Požiadala ho v
komunikácii aj o plagát s podpisom, chcela sa zúčastňovať jeho zápasov.

Svedkyňa O. Q. vypovedala, že s obžalovaným sa spoznala v polovici augusta 2017, náhodne sa

stretli, ako išla s kamarátkou U.. Obžalovaný sa jej pýtal na meno, aký má Facebook, a že musí ísť
na tréning, pýtal sa jej, koľko má rokov a kamarátka mu povedala, že 17 rokov. Potom ešte v ten deň
jej prišla správa, či pôjdu von. Stretli sa, išli k obžalovanému, najprv sa rozprávali, pýtal sa na jej vek,
zase mu povedala, že má 17 rokov, pozerali televíziu. Vypovedala, že stalo sa, čo sa stalo, to, čo jeuvedené v skutku pod bodom1/ obžaloby, stalo sa, neriešila to, stalo sa to z 15. na 16. 8. 2017, bolo
to dobrovoľné, i polícii hovorila, že to bolo dobrovoľné, chce na všetko zabudnúť, nepamätá si, tento
prvýkrát s obžalovaným „nespala“, došlo k tomu, ako vypovedala v prípravnom konaní, že obžalovaný

ju „vyprstoval“, k pohlavnému styku došlo až druhýkrát. Neriešila to, nevie, čo napísali policajti, stalo sa,
aj keď sa zdráhala, neprehováral ju. Chcel mať už vtedy pohlavný styk, no povedala obžalovanému, že
ešte s nikým nebola. Možno ku konaniu obžalovaného v tú noc došlo 1 alebo 2-krát, v tú noc sa ani spolu
nebozkávali. Nebrala to, že by niečo zlé obžalovaný urobil, preto u neho ostala až do rána. Druhýkrát i
keď mala s obžalovaným pohlavný styk, i keď mu najprv hovorila, že nemala s nikým styk, mali ho, boli

u obžalovaného v byte, pociťovala vtedy bolesť, myslela si, že to tak má byť, preto to nejako neriešila,
mali spolu i orálny styk, obžalovaný jej držal hlavu, no dobre, urobila mu to. Jednoznačne na hlavnom
pojednávaní uviedla, že to nebrala ako znásilnenie, že si to neuvedomovala, ako to má brať. Pripustila,
že mu i napísala, že si to užila, veď to nebrala ako znásilnenie, veď napísala veľa správ, pripustila i to,
že mu písala, že ho chce vidieť. Vyzliekol obžalovaný ju, nepamätá si, ako k tomu presne došlo, či s tým
súhlasila. Ostala tam do rána. Opäť to nebrala, že to bolo nasilu, myslí si, že vtedy ju asi obžalovaný

aj natáčal, mali spolu asi i viackrát pohlavný styk. Ostala v byte do rána. Keď už v tú noc povedala,
že viac nechce, obžalovaný prestal. Stále vysvetľovala, že to robila s mužom po prvýkrát, tak k tomu i
pristupovala, aj hovorila, že to nechce, no nebolo to výrazne dôrazne, no veď to má chápať ten druhý
človek, aj pociťovala bolesť ako po prvýkrát. Obžalovaný ju bol vyprevadiť domov, vtedy boli i objatia,
nebozkávali sa. Vypovedala, že to, čo sa stalo poslednýkrát, teda skutok pod bodom 3/ obžaloby, tak sa

snaží na to zabudnúť, má to akoby vymazané, no vypovedala, že stalo sa to, čo je uvedené v skutkovej
vete obžaloby. Obžalovaný jej pár dni predtým písal, prečo sa mu vyhýba, nevideli sa asi 2 týždne,
stretli sa večer, prešla k obžalovanému. Obžalovaný jej písal, že má video. Mala vtedy menštruáciu,
tak si myslela, že veď preto k ničomu nedôjde. Išla k nemu, že má to video. Povedala obžalovanému,
že nebudú mať spolu styk. Keď prišla k obžalovanému, ako stáli, povedala mu, že má menzes, on jej

odpovedal, že klame. Ona mu povedala, že má v sebe tampón, obžalovaný jej povedal, že tampón si
vyberie ona, alebo jej ho vyberie on. Zobral ju na ruky, zobral ju na WC, tampón si tam vybrala ona,
aby to neurobil obžalovaný. Sadla si na gauč do rohu, obžalovaný ju začal surovo vyzliekať, hmýrila
sa, uhla do rohu postele, dávala ho od seba preč rukami, udierala ho do chrbta, aj ho kopala nohami,
obžalovaný ju začal obchytávať na prsiach, hovorila mu, aby prestal, začal jej vyzliekať gate, stále sa

hmýrila,obžalovanýjejpovedal,akneprestane,takjutobudebolieť.Žiadalaho,abyprestal.Obžalovaný
jej hovoril, nech sa nebráni, že to bude ešte horšie, uvedomila si, že to asi nemá zmysel, že to bude
zlé. S obžalovaným mala styk, mali spolu aj styk prstami, hovoril jej obžalovaný, aby sa nebránila. Mali
takto styk len po jednom raze, určite sa nebozkávali. V byte zostala až do rána. Držal ju za ruky, hovorila
mu, že mu to nejde, hovorila mu to tak posmešným spôsobom, on jej i povedal, aby prestala, že to nie

je smiešne. Určite aj v tú noc plakala, tak musel vidieť, že to nechcela. Obžalovaný jej následné dni
písal správy, že kedy príde, ona mu odpisovala, že nepríde. Poslal jej obžalovaný fotku, ukazovala ju aj
sestre, najprv sa jej pýtala, že či vie, čo to je, potom si sama uvedomila, že na tej fotke je ona. Ukazovala
ju aj kamarátke Z. U.. Správami, ktoré jej písal, chcel, aby k nemu prišla a mali spolu pohlavný styk. Ona
odmietla prísť. Po asi 4 hodinách, ako išla v autobuse, jej prišla - pípla správa, že nechce, aby to video

videli ľudia, že? Keď si predstavila, že by to video (z ich styku, ktoré obžalovaný urobil asi na druhom
stretnutí a poslal jej z neho tú fotku, bolo to pri styku odzadu na stole, nevie presne, ona vtedy len počula
zvuk ako pri nahrávaní na telefón, a preto usudzuje, že vtedy to vzniklo) mali vidieť ľudia, vyhrážal sa, že
to ukáže rodičom. Nevedela, čo od nej chce, hovoril jej, že ho klame, že je „kurva“. Ona mu odpisovala,
že to mu hovoria ľudia. Stále chcela vedieť, čo mu urobila. Obžalovaný chcel, aby prišla, hovorila mu,

že nepríde. On jej napísal, že keď nepríde, tak zverejní to video. Potom povedala, že teda príde. O veci
komunikovala s jedným kamarátom, že čo má robiť, lebo si myslela, že jej nikto neuverí. Ten jej písal, aby
to riešila, aby to dala na políciu, že to riešil s nejakým právnikom. Stále sa nevedela rozhodnúť, či to má
ísť oznámiť na políciu, nakoniec sa rozhodla, že to vyriešia s kamarátkami samy. Obžalovaný jej písal,
aby prišila k nemu. No nakoniec sa v ten večer nestretli, lebo jej neskôr obžalovaný napísal, že vtedy

nemohol, mal nejaký zápas. Ona v ten deň, keď sa s obžalovaným nestretla, nevedela čo bude, keď si
uvedomovala, že má to video a písal tie vyhrážky. Stretli sa ďalší deň, bolo to v piatok. Riešila, či to teda
má ísť oznámiť polícii, ale nakoniec sa rozhodla, že si obžalovaného nahrá. S kamarátkou U. sa dohodli,
že tam pôjde s ňou, išla i sestra, no tú poznal, preto zobrali kamarátku, ktorú obžalovaný nepoznal. Ona
zazvonila, zdržala obžalovaného, zatiaľ kamarátka U. vošla do vchodu. Predtým jej povedala, na ktoré

poschodie majú ísť. Ako s obžalovaným vystupovala z výťahu, narazila kamarátka do obžalovaného.
Išla s obžalovaným do bytu, ona si sadla pod oknom k stolu, on si sadol na gauč, rozprávali sa. Ona
mala zapnutý telefón, no uvedomovala si, že keď je zapnutý iPhone, tak to vidieť, pozrela si aj telefón.
Pýtala sa obžalovaného, prečo jej to spravil, on jej odpovedal, že ho klamala. Pýtala sa ho, že prečoby ho klamala. Povedala obžalovanému, že sa dohodnú, že ona nepôjde na políciu, on zmaže to video
a dohodnú sa, že sa nič nestalo. Nepamätala si, ako obžalovaný reagoval, ona mu vymenovávala, čo
všetko urobil zle. Nevedela to po anglicky, tak vybrala mobil a pozrela si to v prekladači, ukázala mu

to, tak ten mobilný telefón naklonila a vtedy on asi uvidel to, že sa to nahráva. Ona mu i tak posmešky
povedala: „haha, mám ťa nahratého“. Obžalovaný jej začal trhať z ruky mobil, ona mu ho nechcela dať,
hovorila mu, že mu ho nedá, že s mobilom ide na políciu. Obžalovaný ju zvalil na posteľ, že jej to vymaže.
Vytrhol jej mobil, že s ním ide na WC a mobil spláchne, povedala mu, že ten obsah nájde uložený inde,
na iCloud. Chcel od nej, aby mu dala heslo na mobilný telefón. Nechcela mu ho dať, veď že mu ho

dala, obžalovaného to nahnevalo. Stále požadoval, aby mu odomkla mobil, hádali sa okolo toho, lebo
ona mu ten telefón nechcela odomknúť, veď chcel zmazať to, čo tam mala nahraté. Obžalovaný jej
zobral ten mobil, že jej ho vyhodí z okna, potom začal z neho vymazávať, zobral do ruky nôž s drevenou
rúčkou, že ju ním pichne, obžalovaný vtedy vymazával mobil. Premiestnili sa do tej malej chodby v byte,
stále obžalovaný vymazával z fotiek, lebo ona si to aj screenshotovala, chcel veci odstrániť, že veci
obžalovaný zo správ vymazal, zistila i neskôr, lebo chcela obnoviť, čo tam mala a už sa jej to nedalo.

Obžalovaný jej i hovoril, že u trénera zisťoval, či je v poriadku, keď mal styk so 17 ročnou, a že mu bolo
povedané, že to nie je trestné. Začala už aj kričať, niekto asi v tom čase zaklopal na dvere, obžalovaný
dvere nechcel otvoriť, podľa nej, ona zvnútra dvere otvorila, chytila kľučku. Obžalovaný nôž odhodil na
zem. Prišiel do bytu i obžalovaného kamarát, boli tam i policajti, do ktorých kričala, aby obžalovanému
vzali mobilný telefón, že to môže zverejniť, bála sa, že to video zverejní práve preto, že čo urobila.

Policajti ju zobrali dolu, hovorila im, čo sa stalo, kričala na nich, že ho tam vážne nechali, že to môže
zverejniť, teda to video, veď si uvedomovala, čo jej to môže spôsobiť. Určite hovorila všetko, čo sa stalo,
neskôr však zistila, že policajti zapísali len o tom mobilnom telefóne. Bola na polícii, vypovedala a, podľa
nej, tiež vypovedala, čo sa stalo. Obžalovaného pustili po krátkom čase. Potvrdila, že bola po nejakom
čase - v sobotu na polícii, s tým, že celú vec chcela stiahnuť, no nie preto, že by sa to, o čom vypovedala,

nestalo, ale preto, že si myslela, že obžalovaný sa teda poučil, nič obdobné v budúcnosti sa z jeho
strany nebude opakovať. Keď prišla na políciu, už obžalovaný však tam nebol, chcela vedieť, prečo ho
pustili, veď si myslela, že tam mal byť 48 hodín. Bola potom asi v pondelok pozvaná na políciu, tam
jej ten, čo ju vypočúval, povedal, že prečo to všetko, čo u neho vypovedala, nepovedala predtým, ona
mu tvrdila, že to tiež tak vypovedala. Jednoznačne poprela, žeby obžalovanému vzala niekedy počas

návštev u obžalovaného jeho mobilný telefón, ten mu nemohla vziať ani svedkyňa, tak ako vie, že o
tom vypovedal obžalovaný, pretože tá s ním nikdy ani nebola, ani popri tom, ako, vraj, do neho vrazila.
Určite nepísala ani „akože v jeho mene“ jeho správy, nemá to ani zmysel, veď to nie je ani technicky
možné. Žiadne správy za obžalovaného nepísala a neposielala si ich, správy však obžalovaný vymazal.
Potvrdila, že chcela od obžalovaného plagát s podpisom, no chcela to preto, že s ním komunikovala,

aby ho primäla vymazať to video a i to, že obžalovaný hrozil, že toto video zverejní, preto sa s ním i
stretávala. Na tom poslednom stretnutí jej obžalovaný chcel ukázať a ukazoval to celé video, no ona to
ani nechcela vidieť, zakrývala si oči, tak nevedela súdu presne popísať, čo na celom videu bolo, videla
len ten screenshot, ktorý jej poslal.

Svedkyňa Z. U. vypovedala, že poškodená jej povedala, že s obžalovaným sa spoznala pri McDonald's,
bolo to niekedy v auguste, že si písali a potom s ním išla von, potom išla k nemu domov, tam sa rozprávali
a tam ju potom „vyprstoval“. To jej povedala asi po 2 dňoch po tom, čo sa stretla s obžalovaným.
Vtedy jej ona pripadala normálne, obžalovaný bol poškodenej prvý chlapec. Iniciatíva bola zo strany
obžalovaného, mala pocit, že to poškodená brala normálne, teda že to chcela. Potom boli spolu vonku

druhýkrát, vtedy sa spolu vyspali, najprv že aj nechcela, teda že nebola ona iniciatívna, no potom sa
to stalo, že s tým súhlasila, že dobre, nejako to neriešila. Opäť jej to po pár dňoch povedala. Aj vtedy
mala z poškodenej rovnaký pocit, teda že to nejako neriešila. Keď bola poškodená s obžalovaným
tretíkrát, nechcela s obžalovaným spať (mať s ním pohlavný styk), že mala menzes, no obžalovaný jej
povedal, že buď si vyberie tampón sama, alebo jej ho vyberie on. Potom už s obžalovaným nechcela mať

pohlavný styk, on ju vraj k tomu nútil. Niekedy na začiatku mal obžalovaný, vraj, urobiť videonahrávku.
Sama poškodená jej aj ukázala screenshot z toho videa, že čo to je, ona uvidela postavu na štyroch,
poznala, že to je poškodená, záber bol tmavý, vrch tela mala vyzlečený, tmavé krátke vlasy, záber
sprava, zboku, poznala, že to je poškodená aj podľa vlasov. Záber bol zrnitý, no rozpoznala, že to je
poškodená. Povedala, že to natočil obžalovaný, keď boli spolu, že to natáča, ona nevedela, len započula

zvuk, ako keď sa končí natáčanie. Presne nevedela povedať, kedy to malo vzniknúť, no, vraj, pri tom
prvom pohlavnom styku. Poškodená jej písala správy, že obžalovaný sa jej vyhráža cez Instagram,
že to video z ich styku zverejní. Posielala jej správy, čo jej mal posielať obžalovaný, boli to správy
poškodenou pretlmočené do slovenčiny, pretože oni si s obžalovaným písali v angličtine, že to videozverejní, lebo že sa s ňou chce ďalej kamarátiť, prosto ju vydieral. Poškodená bola z toho dosť nesvoja,
bola stále doma, bála sa, či to video teda obžalovaný zverejní, aj sa s ním chcela stretnúť, aby to
video zmazal, nezverejnil. Mala sa poškodená s obžalovaným stretnúť, no nakoniec sa streli až na ďalší

deň, lebo bol na nejakom zápase. Na tom stretnutí ho chcela presvedčiť, aby to video zmazal. Išla
aj so sestrou poškodenej s poškodenou k obžalovanému, lebo sa dohodli, že sa stretnú. So sestrou
poškodenejčakalipreddverami,najprvcezdverepočula,žesaspolulenrozprávali,bolopočuťajhudbu,
potom počuli poškodenú, ako kričala, nedotýkaj sa ma, kričala to v angličtine (ona ju rozumela), počula
buchot, a preto zavolala políciu. Išli von zavolať políciu, prišiel tam aj obžalovaného nejaký kamarát.

Ako vonku čakali na políciu, tak poškodená cez okno na ňu kričala, či zavolala tú políciu. Neskôr jej
poškodená povedala, že ona chcela celý rozhovor, ktorý mala v byte s obžalovaným, nahrať na telefón,
no obžalovaný to zistil, potom jej chcel ten telefón spláchnuť v záchode, mal na ňu i vybrať nôž. To
si myslí, že poškodená tam i hovorila policajtom. Poškodená používala iPhone 7 biely, nevidela u nej
nikdy iPhone 6 červený, ona tiež taký nikdy nemala. Nevie o tom, žeby poškodená vzala obžalovanému
mobilný telefón, určite ani ona mu žiaden telefón nevzala, ani nič nevkladala, teda telefón. Určite vtedy

nič obžalovanému nevložila ani sestra poškodenej, lebo tá vo vchode v čase ich príchodu ani nebola,
ona jej bola neskôr otvoriť dvere na vchode a vošla do vchodu. Mala v ten deň oblečený čiernu mikinu
s kapucňou, prešla len popri obžalovanom tak, aby sa dostala do vchodu. Keď vec oznamovala polícii,
oznamovala, že kamarátku chcú znásilniť. Podľa nej, dvere otvorila poškodená, obžalovaný stál vedľa,
potom jej poškodená povedala, že obžalovaný dvere nechcel otvoriť. Nôž odniekiaľ doniesla poškodená,

hodila ich pred policajtov. Na mieste bol kamarát obžalovaného, prišiel v čase, keď zavolali políciu,
povedali mu, čo sa tam stalo, on im hovoril, že obžalovaný by nebol schopný niekoho znásilniť. Je
pravdou, že nechceli, aby išiel hore.

Svedkyňa U. Q. vypovedala, že poškodená jej hneď, ako sa spoznala - stretla prvýkrát s obžalovaným,

o tom povedala, teda že sa spoznala s černochom, aj si písali. Obe mali rady černochov. Bolo to v
lete. So sestrou - poškodenou nemajú veľmi dobrý vzťah, a preto ani neriešila správanie poškodenej, i
keď si všimla, že celé dni až týždne len ležala, nepýtala sa jej, prečo sa tak správa, lebo by jej ani nič
nepovedala. Poškodená jej povedala, keď ona prišla s priateľom domov, že dostane obžalovaného do
väzby. Nerozumela tomu, prečo, išla s tým kamarátom von - do kina a poškodená jej začala písať, a tak

sa jej pýtala, čo sa stalo a poškodená jej povedala, že sa jej obžalovaný vyhráža. Ukázala jej i screenshot
z videa, že čo tam vidí, bola tam postava na štyroch, holé telo, holé prsia z uhla, zboku, že to bola ona.
Písala jej vtedy, keď bola v kine, odpísala poškodenej, aby volala mame, že to dajú na políciu, ona si to
dala do súvislosti s tou fotkou a vyhrážaním. Nechcela to poškodená však dať na políciu, že veď vedia,
ako to skončí. Poškodená za obžalovaným chodila preto, lebo mal to video. O sexuálnych kontaktoch s

obžalovaným sa teda dozvedela až neskôr, nie hneď, keď k tomu malo dôjsť, bolo to vtedy, v tom kine
poškodená jej povedala, že prvýkrát ju obžalovaný „vyprstoval“, druhýkrát už mali pohlavný styk, že to aj
nechcela, no že stalo sa, nejak to neriešila, no ďalší raz za ním išla, lebo sa jej vyhrážal, myslela si, že k
ničomu nedôjde, veď mala menštruáciu, no obžalovaný jej povedal, že ten tampón si vytiahne ona, alebo
jej ho vytiahne on, stalo sa to, bránila sa však, no obžalovaný jej mal povedať, či jej má ublížiť, že tento

raz to bolo úplne najhoršie, že škriabala, vrieskala, utekala, no došlo k tomu. Vie, že obžalovaný písal
poškodenej, aby za ním prišla. Dohodli sa, že tam k nemu pôjdu (posledný skutok), obžalovaný chcel,
aby za ním prišla, no a prosto chceli tej návštevy využiť, že si ho aj nahrá, prečo jej to robil. Poškodená si
to stretnutie aj nahrávala, to sa dohodli, že to bude robiť, aby mali dôkaz. Nahrávanie aj obžalovaný zistil,
lebo jej ona stále volala. Poškodená sa pýtala obžalovaného, prečo to urobil, chceli teda mať nahratý ten

dôkaz o vyhotovenej nahrávke. Ona z bytu počula krik, nechytaj ma (kričala to poškodená v angličtine)
a buchot, a vtedy zavolali políciu. V čase, keď už boli vonku a čakali na políciu, počula silno zakričať
poškodenú „au“, ešte na nich z okna kričala, či zavolali tú políciu. Ako zistil obžalovaný nahrávanie, sa
vyhrážal, že jej spláchne mobil, že jej ho zlomí, mal byť pri tom nahnevaný. Niečo z toho počula, niečo
jej o tom neskôr povedala, ako sa to stalo, poškodená. Prišiel obžalovaného kamarát, tomu povedala,

aby tam nešiel, on tvrdil, že obžalovaný nie je ničoho schopný. Volali políciu, no tá prišla na inú adresu,
lebo svedkyňa U.Á. omylom pozrela zlú ulicu a tú nahlásila. Vie i to, že obžalovaný mal na poškodenú
vytiahnuť nôž, poškodená i kričala, bola i porezaná, to i ukazovala polícii, ako i kričala, nôž, hovorila, že
obžalovaný mal vymazať ním posielané správy. V správach posielal výhražné správy, že to video dá na
Instagram, ak k nemu nepríde. Bolo to pred tým, ako išli posledný deň za obžalovaným, no bolo to aj v

ten večer, ako mali k nemu ísť. Na toto posledné stretnutie prišli tak, že im prišiel dole otvoriť obžalovaný,
o nich však nevedel, svedkyňu U. on nepoznal, tak tá prebehla do vchodu, jej prišla otvoriť táto svedkyňa
neskôr dvere odzadu. K popisu poškodenej v tej dobe i uviedla, že veľmi schudla, nič nejedla, nerobila,
len ležala, nechodila ani cvičiť, čo bolo pre ňu v tom čase prioritou, raz, keď mala ísť na druhý deň kobžalovanému,celúnocnespala.Bálasa,lebosamalastretnúťsobžalovanýmatensajejmalvyhrážať,
že keď nepríde, tak to video zverejní, nevedela presne povedať, či vyhrážky smerovali i k tomu, aby sa
s ním „vyspala“. Takéto správy, ktoré mal poškodenej posielať obžalovaný, jej i poškodená ukazovala.

O všetkom vedela i svedkyňa U.Á., tá vedel skôr ako ona. Potom teda vymysleli ten plán. Obžalovaný
si dovoľoval i na ňu. Na otázku, či jej poškodená hovorila, že pri niektorom styku obžalovaný robil z toho
video, uviedla, že jej poškodená mala povedať, že len počula ako zvuk pri nahrávaní, no že vtedy to
neriešila. Poškodenej bol posielaný screenshot z toho videa. Poškodená používala iPhone 7 strieborný,
nevie, že by mala sivý s červeným obalom. Nevie o tom, že by poškodená vzala obžalovanému telefón,

ani ona a určite ani svedkyňa U., veď tá s ním ani nebola, určite pri tom stretnutí ani žiaden mobil
táto svedkyňa obžalovanému nevracala, rovnako ani ona, veď s ním ona v ten deň ani nebola. Vie
o tom, že sestra chcela ísť vec na polícii odvolať, lebo si nebola istá, ako to dopadne, neverila, že
by to tak skončilo, preverením políciou. Čo presne oznamovali, keď privolali políciu, si nepamätala,
myslí si, že bolo oznamované znásilnenie. Svedkovi U. nechceli dovoliť, aby išiel do bytu preto, že to
chceli, aby sa doriešilo, aby mali na obžalovaného ten dôkaz, prečo to robil. Nevedela povedať, v ktorom

momente tento svedok prišiel. Dvere otvoril obžalovaný, za ním bola poškodená, hneď ukazovala, podľa
nej, nôž, ktorý bol na zemi, určite bola poškodená porezaná. Pripustila, že v prípravnom konaní o noži
nevypovedala, no keď nad tým rozmýšľala, vybavil sa jej tmavý nôž. Vymazávanie z mobilného telefónu
obžalovaným ona nevidela, to len usudzovala. Poškodenú policajti odviedli dolu, obžalovaného nechali
v byte. Vtedy chceli pozrieť ten screenshot, ten už však v správach nebol, poškodená aj povedala, že v

kúpeľni obžalovaný zmazával správy z telefónu. Od poškodenej chcela neskôr vedieť, či to, čo uvádzala
polícii, je pravda, tá jej potvrdila, že áno, prečo by si to vymýšľala. Ani ona ani svedkyňa U. v byte
obžalovaného neboli.

Svedok J. X. vypovedal, že boli vyslaní na preverenie oznámenia na Lúčnu ulicu nie na Ulicu stavbárov,

kde malo dôjsť k nejakému násiliu. Prišli nejaké dievčatá za nimi a tie im povedali, že sú zle, že to je na
Ulici stavbárov, a že tam nejaký chlap znásilňuje dievča. Po zaklopaní na byte im byt otvoril obžalovaný.
Z bytu predtým nebolo počuť nič, možno nejakú anglickú konverzáciu. Obžalovaný po otvorení dvier len
pozeral, vyzeral ako zľaknutý, stále mal v ruke mobilný telefón, bol to ten, čo mal aj na polícii. Kolega -
U.Ž. vyťažoval dievča v byte, to stálo za obžalovaným 0,5 - 1 meter za obžalovaným. V byte bol neskôr

ešte jeden chlapec, ktorý im aj prekladal, keď prišli, bol pred bytom (svedok D. U.). Obžalovaný mal v
ruke mobilný telefón, ukazoval americkú kartu. Poškodená im stále hovorila, aby obžalovanému vzali
mobilný telefón, že ju tam má nahratú, vysvetľovali jej, že oni takú právomoc nemajú. Žiadala ich, aby
mu vzali telefón a vymazali to z neho, lebo že to dá obžalovaný na internet, že v telefóne obžalovaného
sú jej videá. K správaniu poškodenej počas ich zákroku vypovedal, že je pravdou, že si aj z nich robila

srandu, že aj tak s tým nič neurobia, poukazovala na to, že kolega je menší, prečo sú takí mladí a
neposlali starších policajtov. Pri vyťažovaní sa raz smiala, raz plakala, hovorila, že k obžalovanému
chcela ísť, vzápätí že nechcela. Na otázku, či poškodená im hovorila o znásilnení, uviedol, že nie, no pri
konfrontovaní s jeho výpoveďou z prípravného konania, v ktorej vypovedal, že im o znásilnení hovorila,
pripustil, že na to pre odstup času mohol pozabudnúť, že to bude tak, ako vypovedal v prípravnom

konaní. Hovorili i tie jej kamarátky, tie možno i viac. Hovorila, že otec je vo Chvojnici, že nedvíha telefón,
tennebralaijejmatka.Žiadali,abypoškodenáimukázalatedajejtelefón,ichkonverzáciu,poškodenáim
povedala,žetovšetkovymazalobžalovaný,žetamničnemá.AjnaOOPZ,kamjupredviedli,chcela,aby
to dokumentoval starší policajt, i tu mala také zmeny nálad, raz sa smiala, raz zase plakala. Poškodená
hovorila aj o nejakej zbrani, hovorila to kolegovi, aj ukazovala ruku, že ju má poškriabanú. Povedala

im, že v byte bola viackrát, že aj mali s obžalovaným styk, no že teraz už styk s obžalovaným nechcela
mať. Tvrdila im, že situáciu chcela vyriešiť po svojom. Osoby, ktoré s nimi komunikovali, kamarátky
poškodenej, pôsobili tak hystericky, naliehali, že prečo prišli tak neskoro, kde boli.

Svedok N. U. potvrdil, že boli vyslaní na zákrok, tak ako vypovedal kolega. Dvere na byte im otvoril

obžalovaný, pred zaklopaním z bytu nebolo počuť krik, len rozhovor v angličtine, nie však zvýšeným
hlasom, po zaklopaní po pár sekundách sa otvorili dvere, z bytu vybehla poškodená s mobilom v ruke,
utekala ku tam sa nachádzajúcim kamarátkam, ktoré ich mali privolať. Hovorila, že jej zobral mobilný
telefón, že ho chcel spláchnuť. Poškodená, podľa neho, bola na nich arogantná, drzá, vyčítala im,
prečo prišli tak neskoro, prečo prišli takí mladí policajti. Hrala sa s mobilným telefónom, ťukala do neho,

aj sa rozprávala s kamarátkami. Bola dosť neochotná na vyťaženie, vysvetľovali jej, že jej obvinenie
je dosť vážne. Na OO PZ bola už kľudnejšia, no stále bola drzá, namietala, že to robia takí mladí
policajti, že im neverí, že nemajú skúsenosti. Tvrdila vtedy, že ju sotil na posteľ, preto vtedy usúdili,
že to je len priestupok. Obžalovaného nevypočuli, neovládali angličtinu, po zistení totožnosti odišiel zpolície. Poškodená požadovala stále od nich, aby obžalovanému vzali mobilný telefón, aby zmazali
správy, vysvetľovala im, že je tam nejaká komunikácia, fotky, video, vysvetľovali jej, že na niečo také oni
nemajú oprávnenie, aj keď poškodená im nechcela povedať, čo na tom videu je. Na polícii poškodená

hovorila, že obžalovaný jej niečo z komunikácie zmazal, ale že niečo tam ešte má. O znásilnení však nič
nehovorila, nehovorila o ňom ani v čase, keď sa na byte otvorili dvere, nepamätá si, či napr. nehovorila o
pokuse znásilnenia. Na mieste bol však zmätok, hluk, mohlo sa stať, že celú komunikáciu s poškodenou
nezachytil. Poškodená menila nálady, aj sa smiala, aj plakala. Spomínala zbraň, nôž, on však žiaden
nôž nevidel, poškodená o ňom hovorila, aj ukazovala, že je tam, aj sa pozrel tým smerom, no nôž tam

nevidel. Aj kamarátky im hovorili, že sa mal obžalovaný vyhrážať s nožom. Obžalovaný mal tiež v ruke
mobilný telefón. Potvrdil, že tam bol ešte mladík (svedok U.), ktorý tam bol už v čase ich príchodu,
počas rozhovoru s obžalovaným im tlmočil. Aj sa obžalovaného niečo pýtali, čo sa stalo, mal pocit, že
znervóznel a nič im neodpovedal, len sa pýtal, čo sa stalo.

Svedok D. U. vypovedal, že on chodil za obžalovaným pre basketbal a preto, že si chodil trénovať

angličtinu. O poškodenej spolu hovorili len raz, no nehovoril mu, že majú spolu vzťah. Tak aj v čase
posledného skutku bol s obžalovaným dohodnutý, že za ním príde. Dolu vo vchode on však stretol
nejaké dievčatá, pýtali sa ho, či ide za obžalovaným, a tiež mu hovorili, že obžalovaný už 3-krát znásilnil
jednej z nich sestru, a že aj teraz ju tam drží, že zavolali políciu, že tam má byť s nimi. Nepustili
ho hore. Prišla polícia, mali byť, vraj, najprv zavolaní a poslaní na zlú adresu. Ako boli vonku, videl,

že sa poškodená vyklonila z okna a opýtala sa tých dievčat, či volali políciu, podľa neho, pôsobila
kľudne, dievčatá jej potvrdili, že áno. Policajti zaklopali, dvere otvoril obžalovaný, bolo to možno po
10 sekundách, poškodená bola hneď za ním, hneď žiadala policajtov, aby ho zobrali. Jemu to vtedy
pripadalo dosť smiešne. Nepočul predtým z bytu nejaký krik, on aj v čase ako prišiel, podľa neho, počul z
bytu televízor. Poškodená z kuchynskej linky vzala nožík a ten dávala policajtom, že toto jej držal pri krku,

potom ho položila na zem. S policajtami sa dohodli, že oni pôjdu s poškodenou von, tam ju vypočujú,
a že on má s obžalovaným zostať v byte. On policajtom prekladal komunikáciu s obžalovaným. Vtedy
povedal obžalovanému, že polícia bola zavolaná pre znásilnenie a vyhrážanie. Obžalovaný mu hovoril,
že nič také nespravil, že pred týždňom poškodená jemu vzala mobil a posielala mu správy. Vie, že
obžalovaný mal asi 3 telefóny, nejaký telefón dal aj vtedy na posteľ. Pýtal sa ho na ten nôž a obžalovaný

mu povedal, že ho nemal v rukách, že to nie je pravda, čo tvrdí poškodená, potvrdil len to, že mal s
poškodenou styk, že či je to nezákonné. On z okna sledoval komunikáciu poškodenej s policajtami, bola
taká zvláštna, ako mladého dievčaťa.

Svedkyňa J. U. vypovedala, že dcéra - poškodená jej len povedala, že sa zoznámila s černochom.

Poškodená dovtedy s nikým nechodila, nemala s nikým pohlavný styk. Mala záujem len o fitcentrum.
Potom sa jej správanie zrazu zmenilo, nechcela komunikovať. O veci sa ona dozvedela až po podaní
veci polícii, nič bližšie jej však dcéra o veci nechcela povedať, ona sa jej ani veľmi nechcela vypytovať, jej
správanie sa však zmenilo i v tom, že bola dosť zlá, nepríjemná. O tom, že poškodená bola obžalovaným
znásilnená, sa ona dozvedela od druhej dcéry U. Q., od nej sa dozvedela o i to, že obžalovaný si styk

mal nahrávať, že mal poškodenú napádať nožom. Potvrdila, že poškodená mohla v čase, kedy malo ku
skutkom dôjsť, chodiť domov i nadránom, pretože ona nebola doma, bola u priateľa v Púchove.

Svedok H. B. vypovedal, že on o samotných skutkoch nič nevie. On v klube obžalovanému pôsobil
ako starší brat, podporoval ho. Skoro každý deň mali tréningy. Vie o tom, že sa obžalovaný stretával

s poškodenou, on ju videl len jedenkrát, v klube v Jantári, poškodená prišla za nimi, snažila sa dostať
k obžalovanému, bola s kamarátkou. Poškodená mala zriadený Instagram, niektoré obrázky tam boli
veľmi provokujúce, mala tam videá s cvičenia fitnes. On upozornil na poškodenú obžalovaného po tom,
čo bola zverejnená jeho fotka, jeho priateľka si myslela, že je na nej on, no bol to obžalovaný, upozornil
ho, že aby bol opatrný, lebo nevie, ako sa takýto vzťah môže vyvinúť. On sa stretol s obžalovaným aj

po tom, čo bol pustený z polície, išli na zápas, rozprávali sa, situácia sa javila, že je v poriadku, len
mu opäť povedal, aby bol opatrný. Následne bol obžalovaný zatknutý. Obžalovaný mu ukázal erotické
video, bol to styk odzadu, dievča bolo bielej pleti, nebola na videu vidieť žiadna tvár, dievča malo blond
vlasy, ktoré boli po krk, kto to bol, sa nepýtal, bolo vidieť gauč, bolo to pod oknom, svietilo slnko, bol deň.
Obžalovaný mu hovoril o vyššom počte sexuálnych aktivít s poškodenou, či mal v tej súvislosti i pokles

športovej aktivity, dá sa povedať, že to skôr hodnotil tréner, že má pokles aktivity, bez konkretizácie.

Súd sa oboznámil i so Znaleckým posudkom č. 23/2017 (č.l. 404-416), z ktorého vyplýva, že poškodená
je osobnosť nezrelá, má typické črty hyperkinetickej poruchy, je impulzívna, emočne nevyzretá, schýbajúcou empatiou, je egocentricky zameraná. Emotivita a pocit zodpovednosti sú na úrovni dieťaťa
školského veku, má tendenciu sa správať manipulatívne, presadzovať sa. Má presnú predstavu o etikete
a mravnej zodpovednosti, ich dodržiavanie sa jej nie vždy darí dôsledkom impulzivity a nezrelosti. Jej

intelekt a mnestické funkcie sú v pásme priemeru. Vierohodnosť poškodenej je vzhľadom na osobnostnú
nezrelosť a osobnostnú štruktúru znížená - má tendenciu vnímať zážitky asubjektivisticky, reagovať
impulzívne, nevnímať nebezpečie a byť manipulatívna. Zmeny v správaní poškodenej v jej psychickom
stave neboli zistené, došlo k prechodnému psychickému dyskomfortu, v dôsledku obáv zo zverejnenia
videa, tieto odzneli a nemajú ďalšie následky na jej psychike. V zhrnutí záverov i konštatuje, že u

poškodenej nezistila tendenciu ku konfabulácii. Nelogické správanie k obžalovanému, keď napriek
tomu, že sex s obžalovaným nechcela, sa k nemu vrátila, znalkyňa pripisuje nedostatočnej anticipácii
nebezpečenstva a naivity z neskúsenosti poškodenej, no mohlo to súvisieť i s jej zvedavosťou a s
tendenciou štrukturovať situáciu podľa jej predstáv.

Súd sa oboznámi so zápisnicou o ohliadke miesta činu vykonanej až dňa 21.9.2017 a k nej

prislúchajúcou fotodokumentáciou (č.l. 190-196), z ktorej je popis bytu, v ktorom býval v čase skutkov
obžalovaný, bol pri nej zaistený i kuchynský nôž s hnedou drevenou rúčkou, ktorý sa v čase ohliadky
nachádzal v strednej poličke kuchynskej linky, oboznámil sa s úradným záznamom zo dňa 21.9.2017
(č.l. 569), z ktorého vyplynuli miery a váhy tak osoby obžalovaného - výška 203 cm a váha 113 kg, ako
i poškodenej - výška 162 cm a váha 55 kg. Oboznámil sa súd i s odborným vyjadrením (č.l. 578), z

ktorého vyplynulo, že poškodená bola podrobená gynekologickému vyšetreniu dňa 22.9.2017, pri ňom
poškodená udávala posledný styk asi pred 3 týždňami, lekár konštatoval - hymen nerovných okrajov,
ide o stav po deflorácii v minulosti, staršej ako 24 hodín, nie sú prítomné žiadne stopy po násilnom
pohlavnom styku.

Súd sa oboznámil na návrh strán s časťou komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou spracovanou
znalcom v Znaleckom posudku č. 1/2018 ( jej prekladom, pretože táto prebiehala v angličtine), z ktorej
vyplýva predovšetkým tak bežná komunikácia oboch osôb vedúca k ich stretnutiam, resp. komunikácia
o bežných veciach dňa, no vyplýva i opakovaná komunikácia poškodenej k obžalovanému ako zo dňa
17.8.2017 o 17:19:22 (č.l. 343), aby obžalovaný zmazal video, resp. i na ďalšie správy (na č.l. 562, 563,

565), návrhy a požiadavky, výzvy obžalovaného, aby k nemu prišla (č.l. 346), vyjadrenia poškodenej,
že už za obžalovaným nepríde, nechce prísť, nenávidí ho (č.l. 562), ako i vyhrážky, že to ukáže ľuďom
(č.l. 564) a prosby poškodenej, aby to nerobil.

Na obžalovaného bola podaná obžaloba - pod bodom 1/ - že iného násilím donútil k iným sexuálnym

praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, čím mal
naplniť zákonné znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, v bode 2/ - že násilím donútil
ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, iného
násilím donútil k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a čin spáchal na

chránenej osobe - dieťati, využil dieťa na výrobu detskej pornografie, čím mal naplniť zákonné znaky
zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek1písmenoa)Trestnéhozákona,zločinusexuálnehonásiliapodľa§200odsek1,odsek2písmeno
b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, a zločinu výroby
detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona, v bode 3/ - že násilím donútil ženu k súloži

a na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, iného násilím donútil
k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe
- dieťati, čím mal naplniť zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1

písmeno a) Trestného zákona, v bode 4/ - iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin
spáchal na chránenej osobe - dieťati, čím mal naplniť zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a v bode 5/ - iného násilím, hrozbou násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - dieťati a z osobitného

motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin, čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b), c) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a § 140 písmeno c) Trestného zákona.Podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu
alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo

iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj
vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná
za pravú.

Podľa § 127 odsek 1 Trestného zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak

Trestný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 132 odsek 4 Trestného zákona detskou pornografiou sa na účely Trestného zákona rozumie
zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného
obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie
obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho

uspokojenia inej osoby.

Vzhľadom na vykonané dôkazy jednotlivo a súhrnne je súd názoru, že má bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný už od prvého momentu, kedy sa spoznal s poškodenou, vedel o jej veku,
vedel, že ide o osobu, ktorá má 17 rokov, teda že je to v zmysle definície Trestného zákona dieťa.

Táto skutočnosť vyplýva tak z výpovede poškodenej, ako i svedkyne U., no v neposlednom rade túto
skutočnosť nerozporuje ani sám obžalovaný. Rovnako je súd názoru, že bez akýchkoľvek pochybností,
tak vzhľadom na úradný záznam v spise na č.l. 569 o hmotnosti a výške obžalovaného a poškodenej, v
neposlednom rade i samotným vzhliadnutím oboch osôb no predovšetkým osoby obžalovaného má súd
preukázané, že možno hovoriť o existencii bezbrannosti poškodenej pri akomkoľvek bránení sa, snahe

brániť sa telesnej prevahe obžalovaného pri zápase s ním.

Obžalovaný v rámci svojej výpovede nespochybňuje, že medzi ním a poškodenou došlo opakovane k
stykom v dňoch, kedy mu to za vinu kládla obžaloba, no jednoznačne popiera, žeby tak k pohlavným
stykom ako i iným sexuálnym praktikám došlo v jednotlivé dni, tak pri skutku pod bodom 1/, 2/ ako i 3/

proti vôli poškodenej, za použitia akéhokoľvek násilia voči poškodenej, žeby pri skutku pod bodom 2/
vyhotovoval nahrávku ich styku.
Súd však vzhľadom na samotnú výpoveď poškodenej a v jej kontexte i popisu priebehu stretnutí
poškodenej s obžalovaným svedkami U. a sestry poškodenej U. Q. má za to, že v dňoch, časoch, mieste
uvedených pod bodom 1/ a 2/ obžaloby došlo medzi obžalovaným a poškodenou k iným sexuálnym

praktikám popísaným v skutku pod bodom 1/ a 2/ obžaloby a rovnako i pri skutku pod bodom 2/
obžaloby k súloži medzi obžalovaným a poškodenou, no došlo k tomu dobrovoľne, bez donútenia,
použitia násilia, zneužitia bezbrannosti dieťaťa, tak ako to predpokladajú skutkové podstaty žalovaných
zločinov. Poškodená, i keď súdu popísala určité jej prejavy nesúhlasu, neboli, podľa názoru súdu, takej
povahy, prejavu, žeby páchateľ, v danom prípade obžalovaný, si musel byť vedomý, že poškodená

so súložou resp. inými sexuálnymi praktikami v týchto prípadoch nesúhlasí. Rovnako súd má za to,
že konaním obžalovaného popísaného v skutku pod bodom 2/ obžaloby nemohlo a ani nedošlo k
naplneniu zákonných znakov zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona,
pretože i v prípade, že obžalovaný vyhotovil nahrávku pohlavného styku a screenshot tohto videa,
kde bolo obnažené telo poškodenej, toto jeho konanie nenapĺňa zákonnú definíciu detskej pornografie

podľa § 132 odsek 4 Trestného zákona, pretože toto zobrazenie nesmerovalo k vyvolaniu sexuálneho
uspokojenia inej osoby. V neposlednom rade však súd musí uviesť, že tak video ani screenshot z neho
nebol stranou obžaloby súdu predložený, pretože tento, ako bolo poškodenou opakovane potvrdené,
pri poslednom skutku obžalovaný zmazal.
Vzhľadomvšaknavýpoveďpoškodenej,aleivýpovedesvedkyneZ.U.,U.Q.,oboznámenúkomunikáciu

obžalovaného a poškodenej, ale i závery oboznámeného Znaleckého posudku č. 23/2017 (č.l. 404-416),
mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov pod bodom 3/,
4/, 5/ obžaloby, tak ako mu to kládli za vinu skutkové vety podanej obžaloby. Obranu obžalovaného vo
vzťahu k týmto skutkom súd hodnotí ako účelovú v snahe zbaviť sa svojej trestnoprávnej zodpovednosti,
vyvrátenú práve vyššie uvedenými dôkazmi. Poškodená od počiatku popisuje konanie obžalovaného

konzistentne, jednoznačne, spontánne. Pri skutku pod bodom 3/ rozsudku si už obžalovaný musel byť
vedomý, že poškodená s ním tak pohlavný styk ako i sexuálnu praktiku popísanú v skutkovej vete
bodu 3/ rozsudku nechce mať, prekonajúc jej jasne daný na vedomie nesúhlas nebral do úvahy, na
prekonanie nesúhlasu použil násilie, donútenia ju k súloži, k inej sexuálnej praktike, použil násilie,zneužil jej bezbrannosť. Strach z existencie nahrávky, vydieranie sa obžalovaného touto nahrávkou,
jej zverejnenie, ak poškodená nepríde za ním, potvrdzuje tiež samotná poškodená, ako i komunikácia
medzi obžalovaným a poškodenou. I svedkovia - U., X. potvrdzujú, že poškodená predovšetkým pri ich

prvotnom kontakte hovorila stále, aby vzali obžalovanému telefón, čo je v jasnom súlade s výpoveďou
poškodenej, keď táto mala stále obavu zo zverejnenia videa z ich vzájomného styku obžalovaným,
keby to tak nebolo, nemala by dôvod naliehať na zaistenie telefónu. Osobitné správanie poškodenej
súd nehodnotí tak, ako sa to v rámci obrany snažil súdu prezentovať obžalovaný resp. obhajoba, že
je to účelové klamanie v snahe uškodiť obžalovanému a dostať jeho osobu do väzenia, ale súd toto

jej správanie, s ktorým sa mal možnosť zoznámiť pri výsluchu i súd, podľa názoru súdu, objasnila
v znaleckom posudku znalkyňa, jednoznačne súvisí s osobnosťou poškodenej, jej povahovými a
osobnostnými črtami, javí sa súdu účelová, nevierohodná obrana obžalovaného, keď tento uvádza, že
žiadne správy a teda ani vyhrážky úmyselne prinútiť poškodenú chodiť za ním, jej neposielal, naopak,
mala to byť poškodená, ktorá si sama tieto správy z jeho mobilného telefónu posielala. Táto obrana
obžalovaného je vyvrátená tak výpoveďou samotnej poškodenej, ako i svedkyňami U., U. Q., keď títo

svedkovia vyvracajú akúkoľvek možnosť pre ich zmocnenie sa mobilného telefónu obžalovaného a v
nadväznosti na to i možnosť jeho vrátenia, pretože tieto svedkyne vôbec neboli s obžalovaným, resp.
s ním boli jedenkrát v takom kontakte, kedy mobilný telefón nemali možnosť ani obžalovanému vziať,
prípadne vrátiť. Súd má za to, že pre nevierohodnosť a nelogickosť takejto možnosti nasvedčuje aj
samotné konanie obžalovaného, resp. jeho nekonanie, keď tento nepodnikol žiadne kroky k tomu, ak

by k odcudzeniu a k posielaniu správ z takéhoto zariadenia obžalovanému v takom znení, ako uvádzal
on, malo dochádzať. Je nelogické, aby nepodnikol kroky k zablokovaniu takéhoto telefónu, prípadne
oznámeniu jeho zmiznutia aspoň najbližším priateľom, k čomu nedošlo. I vo vzťahu ku skutku pod
bodom 5/ má súd, vzhľadom na vykonané dôkazy jednotlivo a súhrnne, z nich vzhľadom na výpoveď
poškodenej na hlavnom pojednávaní, ale i výpovede svedkyne U. G. U. Q. preukázané, že ku skutku

došlo tak, ako to obžalovanému kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby. Súd má za to, že
obžalovaný, uvedomiac si, že kontakt s ním si ona v ten deň nahrávala, resp. že existuje záznam ich
komunikácie, v snahe zmazať stopy sa snažil k mobilnému telefónu ako nositeľovi tejto nahrávky dostať,
pretože mobilný telefón iPhone poškodenej sa nedal prehliadnuť, pretože je to telefón, ktorý komunikuje
len s jeho užívateľom, snažiac sa dostať k heslu resp. jeho sfunkčneniu a odblokovaniu použil voči

poškodenej násilie, hrozbu násilia, inej ťažkej ujmy - vytrhnutie, zápas o telefón, spláchnutie telefónu,
zápas o telefón a vyhrážania sa v snahe mobilný telefón odheslovať za použitia zbrane - kuchynského
noža v ruke, nakoniec pristúpil až k tomu, že komunikáciu s poškodenou, ich vzájomnú komunikáciu
na sociálnych sieťach, v ktorých vzájomne komunikovali - Instagram, Facebook zmazal. S prihliadnutím
na vyššie uvedené dôkazy, skutočnosti jednotlivo i súhrnne mal potom súd preukázané, že skutky pod

bodom 1/, 2/ nie sú trestnými činmi, a preto obžalovaného pre tieto skutky spod obžaloby prokurátora
2Pv 561/17/3307 oslobodil, no pri skutkoch pod bodom 3/, 4/, 5/ mal bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný sa dopustil týchto skutkov, tak ako mu to kládli za vinu jednotlivé skutkové
vety a toto jeho konanie napĺňa zákonné znaky trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným, tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pretože obžalovaného neuznával vinným i zo skutku

pod bodom 1/, 2/, opomenul tieto skutky v časti skutkovej vety, kedy obžalovaný konal ako osoba s
výraznou fyzickou prevahou nad maloletou O..Q.. a upravil skutok pod bodom 3/ rozsudku, že vykonal
na maloletej pohlavný styk, nie na mladistvej (takýto pojem vo vzťahu k obeti Trestný zákon nepozná,
pozná ho vo vzťahu k páchateľovi).

Súd sa oboznámil s charakteristikami, ktoré ešte v prípravnom konaní zabezpečila obhajoba k osobe
obžalovaného v súvislosti s hodnotením jeho správania (č.l. 601-609, 600, 604, 608), z ktorých vyplýva,
že obžalovaný je hlavným trénerom basketbalového mužstva S. J. I., kamarátom obžalovaného, ako i
kňazom kostola, ktorý v mieste bydliska navštevoval, je hodnotený ako priateľský, nekonfliktný mladý
človek, ktorý sa venoval predovšetkým športu, basketbalu, bol vodcovský, kamarátsky, ktorý chcel byť

a bol i vzorom pre spoluhráčom. Z registra (č.l. 589-590) vyplýva, že nebol postihnutý v priestupkovom
konaní, nebol doposiaľ súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania
činu, jeho následok, u obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písmenoj) Trestného zákona, že do spáchania trestnej činnosti viedol riadny život, vzhliadol jednu priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona - že spáchal viac trestných, teda vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného

zákon a potom prihliadnuc na skutočnosť, prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť
nápravyaprizohľadnenívšetkýchtýchtookolnostípotomdospelkzáveru,ženadosiahnutieúčelutrestu
je postačujúce pôsobiť na obžalovaného trestom na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda úhrnný
trest odňatia slobody 7 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,

pretože nebol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v dostatočnej miere bude
plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Podľa § 60 odsek 1 Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,

c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).

Podľa odseku 4 tohto paragrafu trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu
páchateľovi.

Súd nedospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre ukladanie trestu prepadnutia veci
- kuchynského noža, tak ako to v záverečnej reči navrhoval prokurátor. Zo žiadneho na hlavnom
pojednávaní vykonaného dôkazu nemal súd preukázané, že obžalovanému patril daný nôž, keď je
nesporné, že býval len v prenajatom byte, ktorý mu prenajal basketbalový klub (č.l. 447), teda nemal

splnenú podmienku, i keď je nesporné, že daný nôž bol obžalovaným použitý pri skutku pod bodom 5/,
že patrí páchateľovi. Preto súd takýto trest obžalovanému neuložil. Daný nôž, ako dôkaz, ostal súčasťou
trestného spisu.

Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.