Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215203604
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215203604.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. O. L., nar. X.X.XXXX,
bytom S. X, G., proti žalovanému: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13,
Košice, IČO: 44 518 684, o ochranu pred diskrimináciou, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II z 19.4.2018, č. k. 37C/116/2015-64

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením odmietol podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, s odôvodnením, že
napriek výzve na odstránenie nedostatkov tohto podania a po náležitom poučení, žalobca nevymedzil
žalobný nárok jasným, určitým a vykonateľným formulovaním žalobnej žiadosti (petitu), pričom pre túto

vadu nemožno podľa úvahy prvoinštančného súdu v konaní pokračovať.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
„zmenil, alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie“. V odvolaní žalobca na prvom mieste
namietalnedostatkyodôvodnenianapadnutéhouzneseniasargumentáciou,ževodôvodneníuznesenia
o odmietnutí podania sa súd musí vysporiadať nie len s otázkou jeho neúplnosti, neurčitosti alebo

nezrozumiteľnosti, ale tiež aj s otázkou, prečo pre tieto nedostatky nemožno v konaní pokračovať. Podľa
odvolateľa súd prvej inštancie pochybil tiež v tom, že napriek tomu, že v spore požíval procesné ohľady
slabšej strany [§ 307 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)],
nepoučil ho dostatočne o spôsobe, akým mal nedostatky pri vymedzení žalobného nároku odstrániť.
Podľa odvolacej argumentácie žalobcu v tomto smere, výzva na odstránenie vád žaloby nemôže byť
len neurčitá a formálna, ale spôsob nápravy vytýkaných nedostatkov má výzva vyjadrovať celkom

konkrétne tak, aby žalobca pochopil, čo súd od neho žiada. V danom prípade z uznesenia, ktorým súd
prvej inštancie vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, nie je podľa odvolateľa zrejmý dôvod, pre
ktorý prvoinštančný súd považoval žalobný nárok za neurčitý či nezrozumiteľný. Procesne nesprávne
postupoval podľa žalobcu súd prvej inštancie napokon aj preto, že odmietol jeho žalobu bez toho,
aby sa vysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania do času právoplatného skončenia dvoch
prebiehajúcich sporov strán o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom.

Žalobca svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť procesného postupu súdu
prvej inštancie a vytýkajúcimi prvoinštančnému súdu tiež nesprávnosť právneho posúdenia otázky ne/
splnenia zákonných predpokladov pre odmietnutie jeho podania, uplatnil odvolacie dôvody podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. V odvolaní odvolateľom formálne označené a tiež citované odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), d) a e) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími
námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nedostatok podmienok konania, na prítomnosť

inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo na neúplnosť
skutkových zistení, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvodyžalobcom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti
poznamenať, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok odvolací súd v zmysle ust. § 380 ods.
2 C.s.p. prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
Preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

4. Žalobca vymedzením odvolacích dôvodov nastolili predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť
spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov

pre odmietnutie jeho podania, majúceho nepochybne povahu podania vo veci samej, keďže i
napriek jeho obsahovým nedostatkom ním žalobca nepochybne mienil vyvolať konanie o ochranu
pred diskrimináciou. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky
prvoinštančným súdom a za správny považuje jeho záver, že z podania žalobcu zo dňa 14.2.2015, a
to ani po jeho doplnení podaním zo dňa 21.5.2015 a ani po jeho doplnení podaním zo dňa 25.6.2015,

nevyplýva určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný údaj akej konkrétnej ochrany vo vzťahu ku konkrétnemu
diskriminačnému konaniu žalovaného sa žalobca domáha, a tiež i záver, že pre tento nedostatok v
konaní nemožno pokračovať. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, s konštatovaním, že úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil, plne
zodpovedajú právnemu názoru, ktorý k spôsobu právneho posúdenia a od neho sa odvíjajúcemu

procesného postupu v tejto veci vyjadril už Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 1Co/199/2016
zo dňa 28.4.2017, v ktorom uzavrel, že formulácia žalobného petitu je nekonkrétna a že súd prvej
inštancie procesne správnym spôsobom, vyzval žalobcu na odstránenie tejto vady s poučením o tom,
ako je potrebné ho vykonať. Nakoľko ani v nadväznosti na toto uznesenie, ktorým síce bolo formálne
zrušené skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby z dôvodu vytvorenia procesného

priestoru pre možnosť právneho zastúpenia žalobcu v konaní, avšak v praktickej rovine vysloveným
právnymnázoromnímzároveňdošlokodobreniusprávnostiprávnehoposúdeniaaprocesnéhopostupu
súdu prvej inštancie, žalobca žalobu nedoplnil, niet dôvodu sa od už takto vyjadreného právneho názoru
odvolacieho súdu, z ktorého v ďalšom konaní vyšiel aj súd prvej inštancie, odkloniť. Len na zvýraznenie
správnosti napadnutého uznesenia v kontexte tiež odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dodáva:

5. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a teda k právnym vadám
rozhodnutia, dochádza v prípadoch ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu
vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval, zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a
i tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne

interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

6. Podľa ust. § 79 ods. 1 veta druhá zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších
zmien a doplnkov (pozn. odvolacieho súdu: procesný predpis platný v čase uplatnenia nároku na súde),
návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum

narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a
musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

7. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaného ustanovenia zákona tiež pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými
žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje [§ 42 ods. 3
O.s.p.; v súčasnosti §127 ods. 1 písm. d) C.s.p.] a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol
vec prejednať a meritórne v nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá
určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha.

Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.
Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných
skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho
subjektívneho práva a tou druhou je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca konkretizuje akej špecifickejochrany sa k tvrdenému porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (por. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 479).

8. V danom prípade žalobca v rámci opisu rozhodujúcich skutočností mimo tvrdení o zhoršení vzťahov
na pracovisku a o ohováraní medzi zamestnancami žalovaného, uviedol celý rad konaní, opatrení,
udalostí a javov, ku ktorým došlo v období mesiacov júl 2014 až február 2015, a ktorými podľa
jeho presvedčenia bol pri výkone prác pre žalovaného diskriminovaný. Medzi inými takto žalobca v

neúplnej žalobe tvrdil tiež, že mu žalovaný ako zamestnávateľ znemožnil vykonávať práce na zverenom
úseku na Sládkovičovej ulici, pričom dôvodom takého opatrenia malo byť údajné neuspokojivé plnenie
pracovných povinností z jeho strany; žalobca v žalobe vytkol zamestnávateľovi i to, že spolu s kolegyňou
dostali najmenšie odmeny za rok 2014; poukázal ďalej na to, že v mesiaci január 2015 mu vedúca
zamestnankyňa uložila napísať, čo urobil od 29.12.2014, tvrdil tiež, že vedúca zamestnankyňa mu
napriek opakovaným výzvam odmietala prideľovať prácu a dňa 27.1.2015 mala tiež pozmeniť žiadanku

na motorové vozidlo; žalobca v žalobe vytýkal zamestnávateľovi, že dňa 27.1.2015, v nadväznosti
na závery porady z predchádzajúceho dňa, mienil plniť úlohy na C. ulici, z miesta výkonu prác
však bol bez objasnenia stiahnutý a požiadaný, aby sa do podniku vrátil, pričom od toho času mu
bolo znemožnené odísť z pracoviska a boli mu prideľované iba nezmyselné úlohy, napriek tomu, že
sa riadneho prideľovania prác domáhal; žalobca tiež tvrdil, že dňa 30.1.2015 bol slovne napadnutý

technickým riaditeľom spoločnosti žalovaného; dňa 2.2.2015 žalobca uviedol, že mu nadradená uložila
vyplniť tabuľku o pracovných výsledkoch od roku 2013; žalobca vyjadril nespokojnosť tiež i s tým, že pri
vracaní agendy na úsekoch Sládkovičova a Na Demeteri mu bolo uložené vypracovať analýzu a že dňa
10.2.2015 mu bola predložená novo skoncipovaná pracovná náplň, ktorou bol degradovaný na pozíciu
referenta, pričom miesto vedúceho bolo obsadené blízkou osobou technickému riaditeľovi.

9. Žalobca teda v žalobe vyjadril minimálne týchto 10 skutkových dejov, z ktorých každý sám o sebe
predstavoval potenciálne porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa ust. § 2a ods. 2 zák. č.
365/2004 Z. z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), v znení neskorších zmien a doplnkov

a preto i samostatný dôvod právnej ochrany žalobcu pred diskrimináciou podľa ust. § 9 uvedeného
zákona. I napriek tomu však, že žaloba podľa opisu rozhodujúcich skutočností v sebe evidentne
subsumovala viacero nárokov so samostatným skutkovým základom, žalobca formuláciou žalobného
petitu túto pluralitu nárokov nezohľadnil, keďže sa nedomáhal adresnej ochrany pred konkrétnym
konaním zamestnávateľa porušujúcim zásadu rovnakého zaobchádzania, ale všeobecných sankcií za

celý komplex v žalobe priamo alebo nepriamo opísaných diskriminačných prejavov. Žalobca sa takto bez
špecifikácie konkrétneho konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania domáhal určenia, že
žalovaný svojim konaním porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, a uloženia povinností žalovanému
od konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania upustiť, ospravedlniť sa zaň žalobcovi a
zaplatiť žalobcovi tiež peňažnú satisfakciu.

10. Prostriedky nápravy proti diskriminačnému konaniu podľa požiadaviek európskych
antidiskriminačných smerníc, z cieľa ktorých vychádza tiež úprava zák. č. 365/2004 Z. z., by mali byť
efektívne, primerané a odstrašujúce, pri súčasnom rešpektovaní priority iných foriem nápravy pred
priznaním finančného zadosťučinenia, ktoré by v hierarchii právnych prostriedkov malo predstavovať

vždy krajnú možnosť (§ 9 ods. 3 zák. č. 365/2004 Z. z.). Tomu podľa úvahy odvolacieho súdu
musí zodpovedať aj žalobný návrh antidiskriminačnej žaloby, ktorý vo svojej podstate má vyjadrovať
prostriedok spoločenského odsúdenia nápravy a sankciu konkrétneho diskriminačného konania, nie
skupiny konaní a opomenutí rôznej povahy, závažnosti a dopadu, a už vôbec nie v kontexte iných ako
diskriminačných prejavov, závadných postojov a narušených medziľudských vzťahov. Je potrebné mať

v tejto súvislosti na zreteli, že sporné práva a povinnosti sa medzi stranami usporiadavajú výrokom
rozhodnutia, nie jeho odôvodnením a preto nie je prípustné všeobecne skonštatovať porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania vo výroku rozhodnutia a v jeho odôvodnení potom hľadať, v čom porušenie
spočívalo. Obdobne nemožno uložiť povinnosť zdržať sa vo všeobecnosti diskriminačného konania vo
výroku s predstavou, že identifikácia, o aké konkrétne konanie ide, vyplýva z odôvodnenia. Žalobný

návrh tu teda musí byť konkrétny, jasný a určitý tak, aby mohol byť poňatý do výroku, aj keď nie s tou
istou formuláciou. Jedine konkrétne formulovaný petit antidiskriminačnej žaloby preto môže byť účinným
a efektívnym podkladom exekučného vymáhania v rozhodnutí poskytnutej ochrany pred konaním
porušujúcim zásadu rovnakého zaobchádzania. Potreba vymedzenia konkrétneho diskriminačnéhokonania v žalobnom petite antidiskriminačnej žaloby je dôležitá aj z hľadiska ustálenia rozsahu
rozhodujúcich skutočností, zvlášť preto, že dôkazné bremeno preukázania, že konanie označené
žalobcom nebolo diskriminačné, spočíva na žalovanom, a preto je nezastupiteľné, aby aj vymedzením

konania v petite žaloby bol sústredený rámec dokazovania a tým i dôkaznej povinnosti žalovaného.
Z pohľadu vykonateľnosti rozhodnutia a zamerania dokazovania je podľa názoru odvolacieho súdu
nevyhnutné vyselektovať diskriminačné konanie (konkrétne alebo druhové), voči ktorému sa žalobca
domáha ochrany, každému diskriminačnému konaniu treba priradiť spôsob nápravy a satisfakcie a až
takto vyjadrené špecifické prostriedky ochrany voči konkrétnemu diskriminačnému konaniu umožňujú

podľa úvahy odvolacieho súdu prejednať vec z hľadiska dôvodnosti základu antidiskriminačnej žaloby
a tiež zvolených prostriedkov ochrany, včítane priznania relutárnej satisfakcie.

11. Odvolací súd akcentuje, že súdu, a to ani v sporoch s ochranou slabšej strany, zásadne neprináleží
nahradzovaťprocesnúiniciatívustránasúdpretonemôžeanizasahovaťdodispozičnejvoľnostižalobcu
v smere výberu niektorého z do úvahy prichádzajúcich právnych vzťahov alebo porušení subjektívnych

práv, a to ani i ak by boli v kontexte ostatných zjavne dominantné a tiež v smere výberu nároku, z
týchto právnych vzťahov, či z porušení subjektívnych práv, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to
ani i ak by sa v okolnostiach prípadu javil byť najzrejmejší, najpotrebnejší alebo najhodnotnejší. Je
výlučne na žalobcovi, aby predložil na riešenie spor, vyplývajúci z realizácie konkrétneho právneho
vzťahu a z porušenia konkrétneho subjektívneho práva vymedzeného určitým a zrozumiteľným opisom

rozhodujúcich skutočností a aby zároveň vymedzil konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, jasným, určitým a zrozumiteľným vyjadrením, čoho sa mieni žalobou domáhať.
I so zreteľom na prípadné osobitné postavenie či stav subjektov konania jeho kontradiktórna povaha
a pravidlá z toho vyplývajúce neumožňujú ingerenciu súdu do spôsobu vymedzenia predmetu sporu.
Na podklade týchto úvah odvolací súd uzavrel, že bolo na žalobcovi, aby v žalobe nie len vymedzil

konania, ktorými malo dôjsť k jeho diskriminácii, ale aj konkrétne právne prostriedky, ktorými má byť proti
tomu-ktorému diskriminačnému konaniu ochránený. Nedostatky v tomto smere sa súd prvej inštancie
procesne správnym postupom neúspešne pokúsil odstrániť uznesením zo dňa 8.5.2015, v ktorom
výslovne informoval žalobcu o potrebe vyjadriť v žalobnom petite tiež konkrétne konanie, ochrany voči
ktorému sa dovoláva („...je potrebné špecifikovať, od akého konania porušujúceho zásadu rovnakého

zaobchádzania konkrétne má odporca upustiť...“.). Súd prvej inštancie náležite inštruoval odvolateľa
o spôsobe, akým je potrebné nedostatky žaloby odstrániť a správne ho tiež poučil o tom, že jeho
podanie v prípade neodstránenia vytknutých nedostatkov bude odmietnuté. Možno preto konštatovať,
že napadnuté uznesenie je nie len vecne správne, ale je tiež výsledkom správneho procesného postupu
súdu prvej inštancie.

12. Žalobca v doterajšom priebehu konania i napriek procesne bezvadnej výzve na doplnenie
relevantných údajov, navzdory už zmienenému právnemu názoru formulovanému Krajským súdom
v Košiciach v uznesení sp. zn. 1Co/199/2016 zo dňa 28.4.2017 a na vlastnú škodu dokonca aj po
opätovnom odmietnutí jeho žaloby súdom prvej inštancie, neurčitosť žalobného petitu neodstránil. V

tomto štádiu konania sa pritom bez opory v zákone spoliehal tiež na to, že v danom prípade sú splnené
predpoklady pre prerušenie konania do času právoplatného skončenia dvoch pracovnoprávnych sporov
strán a touto skutočnosťou v podstatnej časti argumentuje tiež v odvolaní. Žalobca si však dostatočne
razantne neuvedomil, že logickým predpokladom pre prerušenie konania, bez ohľadu na dôvod takého
opatrenia, je naplnenie základných predpokladov pre to, aby vec vôbec mohla byť prejednaná

a rozhodnutá. Pokiaľ preto žaloba žalobcu nespĺňala parametre určitosti a vykonateľnosti, správne
postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ na návrh na prerušenie konania žalobcu neprihliadal a po márnom
pokuse o odstránenie vád jeho žalobu odmietol.

13. Záverom sa odvolaciemu súdu žiada poznamenať, že odmietnutie „žaloby“ pre nedostatok jej

obsahových náležitostí nie je prekážkou toho, aby žalobca podal novú žalobu, ktorá v prípade obsahovej
bezvadnosti, za predpokladu naplnenia i ostatných procesných podmienok konania, bude riadne
prejednaná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.