Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113220463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113220463.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. G.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XX, 2/ Ing. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XX, zastúpení:
NAGYOVÁ & PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 8, IČO: 47 233 923,
proti žalovaným: 1/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., U. 8, 2/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., U.
8, zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, o zaplatenie sumy
19.650,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 08. marca 2017 č. k. 14C/42/2014-238 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
zaplatiť žalobcom v 1.a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 12.712,20
euro v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej vyhovujúcej časti odvolací súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcom priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52%, o výške ktorého

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1 a v 2. rade sumu 13. 537,60 eur v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, (do sumy 3.825,40 eur) súd žalobu zamietol a žalobcom v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 62%.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 544 ods. 1, 2 § 545 ods. 1, 2, 3, § 545a Občianskeho
zákonníka.

1.3. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania mal za preukázané, že žalovaní, ako predávajúci,
uzatvorili dňa 18. 09. 2008 so žalobcami, ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti parc. číslo 3701/45 o výmere 625 m2 v
katastrálnom území D. T.. V zmluve v bode IV. sa predávajúci zaviazali do 31. 08. 2009 zabezpečiť
zrealizovanie dopravnej a technickej infraštruktúry, čo v dohodnutom termíne nezrealizovali, preto dňa
04.12.2009 uzatvorili Dodatok ku kúpnej zmluve. Dodatkom zmenili článok IV a doplnili bod VIII kúpnej

zmluvy. Článkom IV predĺžili lehotu na zrealizovanie predmetnej dopravnej a technickej infraštruktúry
žalovanými do 31.05. 2010 a žalovaní sa zaviazali do 31. 12. 2010 zrealizovať dopravnú komunikáciu a
zabezpečiť kolaudačné rozhodnutie na túto komunikáciu a poskytnúť súčinnosť v kolaudačnom konaní
tak, aby tieto boli vydané do 31. 12. 2010. Ustanovenie bodu VIII kúpnej zmluvy zmenili tak, že akžalovaní nesplnia dojednania a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v bode IV dodatku, sú povinní
odkúpiť spätne nehnuteľnosť od žalobcov do 10. 01. 2011. Taktiež sa dohodli na zmluvných pokutách
tak, že v prípade nesplnenia záväzku žalovanými dohodnutom v bode IV, sú povinní zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 186 euro mesačne od 31. 08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v bode IV a v
prípade nesplnia záväzku spätne odkúpiť nehnuteľnosti uvedené v bode VIII. dodatku, majú kupujúci
právo odstúpiť od zmluvy a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 000 euro. Žalobcovia
listom zo dňa 31.12.2010 požiadali žalovaných v zmysle čl. VIII. Dodatku o spätné odkúpenie pozemku,
nakoľko do 31.12.2010 nesplnili podmienky článku IV. (zabezpečiť zrealizovanie dopravnej a technickej

infraštruktúry), s upozornením, že inak budú postupovať podľa čl. VIII. Dodatku. Žalovaní listom z 05.01.
2011 žalobcom oznámili, že stavebné práce jednotlivých objektov Západný prameň v Nitre sú ukončené.
Stavebný objekt komunikácie bol zrealizovaný firmou Cesty Nitra, a.s. až v novembri 2010, čo spôsobilo
posun termínu podania žiadosti na kolaudáciu, nakoľko väčšina stavebných objektov je viazaná na
kolaudáciu objektu komunikácie. Technické zabezpečenie kolaudácii jednotlivých objektov zabezpečuje
Ing. G. V., ktorý žiada stavebný úrad o kolaudáciu predmetných stavebných objektov. Ing. V. je od 15. 12.

2010 na dovolenke a do práce nastupuje v dňa 10.01. 2011. Preto by bola vhodná osobná konzultácia
v kancelárii firmy Parnas v Nitre. Žalobcovia v liste zaslanom žalovaným dňa 23.4.2013 - pokus o
zmier uviedli, že evidujú, že dňa 05. 02. 2013 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na stavebný objekt
- kanalizácia dažďová. Keďže sa jednalo o posledný stavebný objekt z celkovej dopravnej a technickej
infraštruktúry, berú týmto na vedomie, že ku dňu 05. 02. 2013 bol tento záväzok splnený. Nakoľko však

nedodržali stanovené termíny v zmysle kúpnej zmluvy, uplatňujú si dojednanie v článku VIII 2 kúpnej
zmluvy,atozmluvnúpokutuvovýške186euromesačneododňa31.08.2009dodobysplneniazáväzku
uvedeného v článku 4 tejto zmluvy. K dátumu splnenia záväzku činí omeškanie 41 mesiacov a 4 dni, čo
pri zmluvnej výške pokuty predstavuje čiastku 7.652,54 eura.

1.4. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, (že zmluvná pokuta 12.000 euro
bola dohodnutá za porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť a žalobcovia v súlade s dodatkom
zmluvy vyzvali žalovaných na spätné odkúpenie, pričom táto povinnosť žalovaných bola podmienená
nedodržaním povinností v termínoch dohodnutých v čl. IV a bola ohraničená dátumom 10. 01. 2011
zaujal právny názor, že žalobcovia majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 12 000 eur. S poukazom

aj na názor odvolacieho súdu uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute a jej výške je vecou dohody
zmluvných strán a pokiaľ zaplatenie zmluvnej pokuty viazali na porušenie povinnosti dojednanej v článku
IV, nemohol nahrádzať vôľu strán. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo
iné, zaväzuje dlžníka okrem prípadu, že porušenie zmluvy nezavinil, čo v tomto prípade nebolo splnené,
nakoľko žalovaní si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť, i keď žalobcom

nevzniklavtejtosúvislostižiadnaškoda.Prihliadajúcna hodnotuavýznamzabezpečovanejpovinnostiv
tom, že žalobcovia nemohli začať s výstavbou domu tak, ako plánovali a ako to bolo pôvodne dohodnuté
v kúpnej zmluve, že si museli hľadať iné bývanie, mali náklady na zabezpečenie iného bývania a že
im viazli peniaze v nehnuteľnosti, ktorú nemohli využívať, hoci inak z nich mohli poberať úroky v banke
vyslovil, že žalobcovia majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.000,- eur.

1.5. Posudzujúc nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 186 eur, ktorý odvodzovali
z bodu VIII/2 dodatku súd uviedol, že povinnosť zaplatiť túto zmluvnú pokutu sa viaže na nesplnenie
záväzkov dohodnutých v článku IV, ktoré mali žalovaní zrealizovať do 31. 05. 2010 a záväzkov
súvisiacich so zabezpečením kolaudačných rozhodnutí, ktoré mali byť vydané do 31. 12. 2010.

Žalobcovia zmluvnú pokutu vyčíslili sumou 7.650,80 eur za obdobie od 31.08.2009 do 05.02.2013,
t.j. do dátumu vydania posledného kolaudačného rozhodnutia (41 mesiacov a 4 dni x 186 eur). Súd
konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že do 31. 05. 2010 boli práce vykonané. Žalobcovia nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzovali od nedodržania termínov kolaudácie dopravnej komunikácie
a vydania kolaudačného rozhodnutia do 31. 12. 2010. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,

že k oneskoreniu splnenia povinností žalovaných došlo aj vplyvom vyššej moci, t.j. počasia, keď
žalovaní v konaní preukázali výpoveďou svedkov a odborným vyjadrením stavebného dozoru, že práve
v období 07/2009 - 11/2010, t.j. keď žalovaní realizovali predmetné inžinierske siete, bolo evidované
nadpriemernézrážkovéobdobie,čotiežovplyvniloaspomaliloplynulosťvýstavby.Ďalšouskutočnosťou,
ktorá výrazne ovplyvnila vydanie posledného kolaudačného rozhodnutia pri dažďovej kanalizácii dňa

05.02.2013 bolo, že pri kolaudačnom konaní bolo potrebné dokladovať kolaudačné rozhodnutie od
jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do ktorého sa stavebný objekt SO 05 kanalizácia dažďová napája
(Bažant, s.r.o.), preto bolo konanie prerušené. Na dažďovú kanalizáciu z areálu Bažant s.r.o. sa pôvodná
projektová dokumentácia nezachovala. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že oneskorenie kolaudácienezavinili žalovaní, keďže takúto skutočnosť vôbec nemohli predvídať; išlo o také skutočnosti, ktoré
nemohli svojím konaním ovplyvniť, pričom už dňa 14. 03. 2011 doručili návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia, ktoré bolo vydané až dňa 05. 02.2013.

1/ S poukazom na ust.. § 545 ods. 3 OZ vyslovil, že žalovaní nezavinili porušenie zmluvnej povinnosti
z dôvodu pôsobenia uvedených faktorov, ktoré mali vplyv na ich omeškanie (aj keď nie absolútny) a
majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.825,40 eur. Táto suma predstavuje zmluvnú pokutu
186 eur za 20,5 mesiaca, t.j. od 30. 08. 2009 do 15. 05. 2011, keď súd prvej inštancie zmluvnú pokutu

znížil s poukazom na § 545 a OZ, pretože sumu 7.650,80 eur považoval za neprimeranú. Mal za to,
že priznaná suma 3.825,40 eur je postačujúca aj s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, keď v podstate oneskorená realizácia inžinierskych sietí spôsobila ten istý následok ako pri
dojednanej zmluvnej pokute v sume 12.000 eur, a to znemožnenie výstavby rodinného domu žalobcami
v dohodnutej dobe. Obe zmluvné pokuty penalizujú žalovaných za nedodržanie zmluvných dojednaní, v
prípade sumy 12.000 eur za spätné neodkúpenie nehnuteľnosti, ktoré je tiež naviazané na nedodržanie

termínu výstavby a kolaudácií inžinierskych sietí. Keďže súd priznal rozsudkom č. k. 14C/42/2014-153
zo dňa 30.5.2015 žalobcom z tohto nároku už sumu 2.287,80 eur, preskúmavaným rozsudkom zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 1.537,60 eur, čo potom celkovo predstavuje nárok žalobcov vo výške
3.825,40 eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe procesné strany.

2.1. Žalobcovia navrhli rozsudok v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a zaviazať
žalovaných zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 3.825,40 euro a náhradu trov konania vo výške
100%. Namietali nesprávny procesný postup súdu, ktorý im znemožnil uskutočňovať procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že zmluvná pokuta
vo výške 186 euro bola dohodnutá pre porušenie záväzkov dojednaných v článku IV dodatku, t.j.

povinnosť vybudovať a skolaudovať inžinierske siete. Súd zmluvnú pokutu znížil s poukazom na ust.
§ 545a Obč. zákona argumentujúc tým, že na jednej strane majú nárok na zmluvnú pokutu len od
30. 08. 2009 do 15. 05. 2011 (namiesto 05.02.2013) z dôvodu nezavinenia celého omeškania zo
strany žalovaných. Zároveň zmluvnú pokutu znížil, keď žalovanú sumu 7.650,80 euro považoval za
neprimeranú. Zníženie pokuty odôvodnil nezavinením omeškania žalovanými po celú dobu omeškania,

ale nezdôvodnil, prečo považuje zmluvnú pokutu za nedôvodnú práve od 15.05.2011. Argumentácia
súdu je zmätočná, nezrozumiteľná a rozporná. Ak mal súd za to, že žalovaní porušenie povinnosti
nezavinili, mal postupovať podľa § 545 ods. 3 a nie z toho dôvodu moderovať zmluvnú pokutu podľa
§ 545a Obč. zákonníka, preto zníženie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný svoje omeškanie
celé nezavinil právne neobstojí a je v rozpore so zákonom. Znížiť mohol súd zmluvnú pokutu len s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, čo ale neskúmal. Nebola predmetom
dokazovania hodnota inžinierskych sietí, ktorých oneskorená realizácia bola sankcionovaná. Nie je
preto jasné, ako dospel k záveru o neprimerane vysokej zmluvnej pokute, keď ju nemal k čomu
primerať. Podľa citovaného ustanovenia súd musí skúmať pri znížení aj výšku škody, ktorá porušením
povinnosti vznikla, nakoľko žalobcovia neboli oprávnení požadovať aj náhradu škody spôsobenej

porušenímpovinnosti,naktorúsazmluvnápokutaviazalaasúdvýškutejtoškodyneskúmal.Aniohľadne
moderácie zmluvnej pokuty súd nevykonal dokazovanie. K argumentácii o dlhodobo nepriaznivom
počasí poukázal na vyjadrenie odvolacieho súdu v uznesení, že exkulpácia žalovaných pre dodržanie
termínu vyhotovenia inžinierskych sietí a staveništnej komunikácie a nedodržanie termínu dopravnej
komunikácie nie je dôvodná. Ďalej poukázali na svoje námietky týkajúce sa hodnovernosti doplňujúcich

dôkazov žalovaných o dlhodobo nepriaznivom počasí a odborného stanoviska p. N. s grafom
priemerných zrážok, ktoré bolo bez oficiálneho potvrdenia zdroja, pričom hodnoty nevyjadrujú zrážkovú
činnosť v okrese Nitra, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa ich názoru nebol dôvod na spomalenie
výstavby z dôvodu zrážkovej činnosti, keď žalovaní mali na realizáciu lehotu od 18. 09. 2008 - (deň
uzatvorenia zmluvy) do 31.05.2010, resp. 31.12.2010 (cestná komunikácia) - t.j. 3 mesiace z roku 2008

a celý rok 2009 a 5 - 12 mesiacov r. 2010, čo je viac ako dva roky. Z predloženého grafu priemerných
zrážok vyplýva, že v roku 2009 nebola zameraná žiadna nadmerná zrážková činnosť v porovnaní s
ostatnými rokmi. V konaní nebolo sporné, že v článku IV. bod 1 Dodatku dohodnuté inžinierske siete
boli realizované do dohodnutej doby a k omeškaniu došlo z dôvodu nezabezpečenia kolaudačnýchrozhodnutí. Stavebný dozor, pán Dekra, na ktorého vyjadrenia o tom, že práce boli fyzicky dokončené
v dohodnutých termínoch podľa dodatku, avšak podľa jeho názoru žiadosti o kolaudáciu mohli byť
podané až po vybudovaní cestnej komunikácie sa súd odvoláva, neobstojí už len z dôvodu, že z

predložených dôkazov vyplýva že žiadosť na kolaudáciu cestnej komunikácie bola podaná 07.06.2011,
avšak v tomto čase už bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na splaškovú kanalizáciu (10.05.2011),
elektrický káblový rozvod NN (01.04.2011); kolaudačné rozhodnutie objektu cestnej komunikácie bolo
vydané z 19.09.2011 a kolaudačné rozhodnutie na stavebné objekty vodovod, plynárenské zariadenia
(02.08.2011), trasy slaboprúd rozvodov (02.08.2011), verejné osvetlenie (02.08.2011), boli vydané

pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na cestnej komunikácie. Dokonca aj žiadosť o vydanie
kolaudačného objektu kanalizácia dažďová, ktoré omeškanie bolo najdlhšie, bola podaná 14.03.2011,
teda ešte pred podaním žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia objektu cestnej komunikácie.
Preto nie je pravdivé tvrdenie stavebného dozoru, že žiadosti o kolaudáciu inžinierskych sietí mohli byť
podané až po vybudovaní cestnej komunikácie. Keďže omeškanie žalovaných so splnením povinnosti
bolo zapríčinené najmä tým, že nezabezpečili vydanie kolaudačných rozhodnutí na jednotlivé objekty

v dohodnutých termínoch, nemôžu sa odvolávať na to, že ich omeškanie bolo spôsobené dlhodobo
nepriaznivými poveternostnými podmienkami, najmä keď nebolo sporné, že objekty v článku IV. bod 1 -
inžinierske siete boli realizované v dohodnutej lehote. Preto súd nemôže priznať žalovaným, že nemohli
z dôvodu zlého počasia ovplyvniť vydanie kolaudačných rozhodnutí. Okrem toho vyjadrenie pána Dekra
ako stavebného dozoru nie je možné považovať za odborné vyjadrenie podľa § 206 CSP ale len za

vyjadrenie žalovaných. Z uvedeného vyplýva, že súd dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a
pochybil, keď sa s uvedenými rozpormi dôkazov nevysporiadal a neodôvodnil, prečo považoval dôkaz
v dlhodobých nadmerných zrážkach za preukázané a aký konkrétny súvis mal na omeškanie žalovaný.
Vyslovil, že omeškanie vydania kolaudačného konania nezapríčinil žalovaný, ale bolo zapríčinené
potrebou napĺňať dažďové kanalizácie napriek právnemu záveru odvolacieho súdu, že toto nie je

dôvodom na exkulpáciu. Kolaudačné konanie na dažďovú kanalizáciu bolo prerušené 29.06.2011 s
výzvou na odstránenie nedostatkov podania s požiadavkou doplnenia - dokladovať zabezpečenie
správcovstva, vybudovania vodnej stavby, stavebný denník, doklad o nahlásení začiatku prác na
krajský pamiatkový úrad, doklad o vytýčení sietí, dokladovať kolaudačné rozhodnutie o jestvujúcej
dažďovej kanalizácii, do ktorej sa objekt napája. Z uvedeného je jasné, že podanie žalovaných malo

viacej nedostatkov, nielen nedodanie kolaudačného rozhodnutia od jestvujúcej dažďovej kanalizácie. K
tvrdeniu, že žalovaní nemohli vedieť, že do kolaudácie tohto objektu bolo povinnosťou dodať kolaudačné
rozhodnutie od jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do ktorej sa objekt napájal uviedli, že išlo o zákonom
požadovanú povinnosť na vydanie kolaudačného rozhodnutia, preto neznalosť problému napojenia
kanalizácie ich nemôže ospravedlňovať, práve naopak len potvrdzuje, že stavba nebola pripravená na

užívanie a žalovaní si riadne nezistili skutočnosti potrebné k realizácii a užívaniu stavby. Omeškanie
teda nemohlo byť spôsobené tým, že nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie od jestvujúcej dažďovej
kanalizácie Bažant, s.r.o. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť prečo priznal zmluvnú pokutu
do 15.05.2011 a ďalej už nie; ak by prijali názor, že k omeškaniu vydania kolaudačného konania
na dažďovú kanalizáciu nedošlo z viny žalovaných je jednoznačné, že omeškanie vydania bolo

zapríčinené žalovanými. Ako predposledné bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na cestnú komunikáciu
dňa 19. 09. 2011. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Z uvedeného
vyplýva, že napriek viazanosti prvostupňového súdu s právnym názorom odvolacieho súdu sa súd
prvej inštancie od tohto názoru odchýlil. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, najmä v prípade, keď považoval za dokázanú nadmernú zrážkovú činnosť a jej

priamy vplyv na omeškanie žalovaných, preto vec nesprávne posúdil z dôvodu, že moderoval zmluvnú
pokutu podľa § 545a OZ, pritom ako dôvod uviedol, že žalovaní svoje omeškanie celé nezavinili. Pri
moderácii nepostupoval podľa § 545a OZ. Neoznačil dôkazy v súlade s princípmi CSP, rozsudok riadne
neodôvodnil a rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné, a preto aj nepreskúmateľné.

2.2. Žalovaní v odvolaní proti vyhovujúcej časti navrhli rozsudok zmeniť, žalobu v tejto časti
zamietnuť a priznať im právo na náhradu trov konania. Uviedli, že bolo preukázané, že do
31.05.2010 splnili všetky povinnosti vyplývajúce z dodatku zo 04.12.2009, s výnimkou okolností
spočívajúcich v napojení kanalizácie na kanalizačnú prípojku. Je nesporné, že jednotlivé inžinierske
siete vymedzené v článku IV.1 boli zrealizované včas, t.j. 31.05.2010. Jedine staveništná cesta nebola

vyhotovená v rozsahu zadanom v stavebnom povolení. Súdu predložili zápisnicu o odovzdaní a
prevzatí dokončenej stavby, z ktorej je zrejmé, že 08.12.2010 bola odovzdaná dopravná komunikácia.
Podľa projektu staveniskovej komunikácie, sa stavenisková komunikácia nachádza pod dopravnou
komunikáciou, t.j. odovzdanou 08.12.2010. Podľa stavebného povolenia na odbytnú skupinu Západnýprameň z 26.04.2010, právoplatné 18.05.2010 sa rozlišuje stavenisková komunikácia a komunikácia.
Stavenisková komunikácia je to, čo žalobca označuje ako staveništná cesta, komunikácia to, čo
zhotovovali Cesty Nitra, a.s. V stavebnom povolení, pokiaľ ide o staveniskovú komunikáciu, bolo ich

povinnosťou zabezpečiť existujúci zjazd a spevniť podlažie vozoviek pre prevádzkovanie pracovných
vozidiel a mechanizmov do štrkodrvi v hrúbke 0,20m. Z prípisu žalobcu zo 07. 01. 2015 vyplýva, že k
16. 06. 2010 nebola zrealizovaná stavenisková komunikácia v súlade s územným rozhodnutím a nie je
zrealizovaný dočasný vjazd k pozemkom podľa požiadaviek územného rozhodnutia. Podľa vyjadrenia
Ing. G. zo 16. 06. 2010 stavenisková komunikácia v zmysle platného územného rozhodnutia má byť

umiestnená v odkopávke v priemernej hrúbke 0,6m a má byť zrealizovaná so štrkodrvi v hrúbke 0,30,
pričom nie je zrealizovaná podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie a ďalej uvádza, že nie je
zriadený dočasný vjazd k pozemkom zo štátnej cesty tretej triedy. Zo stavebného povolenia je zrejmé,
že v čase kedy bolo vydané, bolo zabezpečené dočasné pripojenie staveniska na regionálnu cestu
druhej triedy nesprávne označenej v rozhodnutí tretej triedy existujúcim vjazdom, teda dočasný vjazd
bol zhotovený včas. Zo stavebného povolenia je naďalej zrejmé, že stavenisková komunikácia mala

byť 0,20 m, štrkodrvinie 0,60 m a 0,30 m, čím stanovisko znaleckého posudku stráca opodstatnenie.
Je pravdou, že vydanie kolaudačného rozhodnutia ohľadne kanalizácie nebolo vydané v stanovenej
lehote. Súdu predložili rozhodnutie o povolení na uskutočnenie vodnej stavby kanalizácie a vodovodu
z 13.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.06.2009. Na strane 7 rozhodnutia sa uvádza, že
SO 05 - kanalizácia dažďová rieši odvádzanie dažďových vôd navrhovanou dažďovou kanalizáciou

zahustením do jestvujúcej kanalizácie. Z dokazovania vyplýva, že v čase keď bolo vydané rozhodnutie
na uskutočnenie vodnej stavby o žiadnom probléme napojenia kanalizácie na existujúcu kanalizačnú
prípojku nevedeli, dozvedeli sa to až v preberacom konaní. V roku 2010 už bola kanalizácia vybudovaná,
čo vyplýva z prípisu z 21.02.2013. Bez napojenia kanalizácie SO 05 nebolo možné vydať kolaudačné
rozhodnutie na dažďovú kanalizáciu. V konaní preukázali odborným vyjadrením p. N. z 20.09.2016,

že v období výstavby bolo evidované zrážkové obdobie, čo ovplyvnilo plynulosť výstavby. Technológia
kladenia inžinierskych sietí sa podľa normy nedá klásť do podmočených alebo zaliatych výkopov. Tiež
uvádza, že napriek tomu boli fyzicky práce dokončené s termínom dohodnutým s dodatkom, avšak
žiadosti o kolaudáciu mohli byť podané až po vybudovaní cestnej komunikácie, t.j. 31. 12. 2010, nakoľko
správcovia komunikácií jednotlivých inžinierskych sietí podmieňujú prebratie až po ukončenej úprave v

telesekomunikácie.Ďalejpoukázalinaprávnyzáverodvolaciehosúduomožnostizníženianeprimerane
vysokej zmluvnej pokuty a uviedli, že zmluvná pokuta vo výške 12.000 euro mala byť sankciou za
nesplnenie povinnosti na spätné odkúpenie pozemku. V danom prípade mali žalobcovia povinnosť
preukázať, v čom im vznikla škoda a v akej výške tým, že spätne pozemok neodkúpili. Povinnosti
sankcionované zmluvnou pokutu splnili, preto nemajú povinnosť pokutu žalobcom zaplatiť. Ohľadom

zmluvnej pokuty 186 euro mesačne poukázali na to, že povinnosti uvedené v článku IV. splnili a pokiaľ
v niektorých bodoch došlo k omeškaniu, stalo sa tak z dôvodov zlých poveternostných podmienok a
nemožnosti technického riešenia napojenia dažďovej kanalizácie. K záverom súdu prvej inštancie, že
žalobcovia boli poškodení tým, že nemohli začať s výstavbou domu ako pôvodne plánovali uviedli, že
v konaní predložili stavebné povolenie z 15. 05. 2010, z ktorého je zrejmé, že Ing. F. W. s manželkou

obdržali stavebné povolenie na rodinný dom. Jedná sa o stavbu, ktorá sa nachádza v areáli, kde je aj
ich pozemok. Žalobcovia bývajú v byte, v ktorom bývali v čase uzatvorenia zmluvy, nie je preto pravda,
že si museli zabezpečovať bývanie a tým im vznikla škoda.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných opätovne poukázali na to, že zmluvná pokuta

podľa bodu VIII. dodatku sa vzťahuje nielen na nesplnenie povinností uvedených v IV/1 dodatku,
ale aj vybudovaním inžinierskych sietí za 31. 05.2010 a na vybudovanie dopravnej komunikácie a
jej kolaudácie ako aj kolaudácie ostatných inžinierskych sietí do 31.12.2010, čo žalovaní nesplnili.
Kolaudačnérozhodnutianebolivydanévdohodnutomtermíne,tedažalovaníporušilizmluvnépovinnosti
a im vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v bode VIII/2 dodatku. Je bezpredmetná

ich argumentácia o splnení povinností uvedených v bode IV/1, keď sami nepopierajú nesplnenie
povinností uvedených v bodoch IV/2 a IV/3. Zotrvali na vyjadreniach ohľadom omeškania s vydaním
kolaudačných rozhodnutí a poukázali aj na vyjadrenie odvolacieho súdu, že nejde o exkulpačné dôvody.
Ďalej uviedli, že žalovaní podali žiadosť o kolaudáciu dažďovej komunikácie až 14.03.2011, pričom
tvrdia, že bola vykonaná do 31.05.2010; je nepochopiteľné, prečo podali žiadosť po viac ako trištvrte

roku po realizácii. Kolaudačné konanie na dažďovú kanalizáciu bolo prerušené dňa 29.06.2011 z dôvodu
odstránenia viacerých nedostatkov. To, že neexistovalo kolaudačné rozhodnutie od jestvujúcej
dažďovej kolaudácie nie je dôvodom vyššej moci. Argumentácia o omeškaní žalovaných z dôvodu
neprimeraného nadpriemerného zrážkového obdobia je nadbytočná, keď na druhej strane tvrdia, žepráce dohodnuté v bode IV.1 dodatku realizovali včas. Keďže omeškanie žalovaných bolo zapríčinené
najmä tým, že nezabezpečili vydanie kolaudačných rozhodnutí na jednotlivé objekty, nemôžu sa logicky
odvolávaťnato,žeichomeškaniebolospôsobenénepriaznivýmipoveternostnýmipodmienkami.Okrem

toho nevidia dôvod odvolávať sa na spomalenie výstavby z dôvodu zrážkovej činnosti, keď mali na
realizáciu viac ako dva roky. Námietka, že nepreukázali výšku škody nemá oporu s ohľadom na ust. §
544 ods. 1, podľa ktorého majú nárok na zmluvnú pokutu aj bez vzniku škody.

4. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázali na stranu 8 odsek 3 rozsudku, kde súd prvej

inštancie oprel svoje rozhodnutie o § 545a OZ, preto nie je právne významné, k akému dátumu by malo
dôjsť k zániku ich zmluvnej povinnosti. Súd na tomto mieste aj zdôvodnil, prečo tak rozhodol a označil
skutkové okolnosti, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Vychádzal z predložených dôkazov, ktoré mohli
predložiť aj žalobcovia. Z výzvy na odstránenie nedostatkov podania na prerušenie konania vyplýva, že
išlolenoformálnenedostatky,rozhodujúceboloto,žedažďovákanalizácianebolariadneskolaudovaná,
čo bolo zistené až v priebehu kolaudačného konania. To bola prvá príčina oneskoreného skolaudovania

stavby, za ktorú nemohli niesť zodpovednosť. Po dlhších prieťahoch zo strany Stavebného úradu v
Nitre boli stavebné povolenia vydané až v priebehu júna 2009 a termín ukončenia prác podľa kúpnej
zmluvy 31.08.2009 bol nereálny, pristúpilo sa k spísaniu dodatku kúpnej zmluvy, v ktorom sa zaviazali
dokončiť jednotlivé objekty do 31.05.2010, okrem cestnej komunikácie, kde bol dohodnutý termín
31.12.2010. Realizácia jednotlivých objektov napriek nepriazni počasia bola do 31.05.2010 ukončená,

čoho dôkazom bol nástup prác subdodávateľa cestnej stavby Nitra na realizáciu cestnej komunikácie,
ktorá mohla byť začatá až po zabudovaní všetkých inžinierskych sietí pod teleso komunikácie. Cestná
komunikáciabolaukončenápokládkouobalovanejasfaltovejdrtevdecembri2010.Vpriebehurealizácie
stavebných objektov a v období výstavby bola zvýšená zrážková činnosť, dochádzalo k sústavnému
podmokaniu podlažia výkopových prác. K problematike žiadosti o vydanie kolaudačných rozhodnutí

k termínu ukončenia prác uviedli, že správca inžinierskych sietí pristúpil k vydaniu kolaudačných
rozhodnutí osadených prvkov v úrovni povrchovej úpravy komunikácie, preto sa žiadosti presunuli na rok
2011, aby sa predišlo prerušeniam kolaudácie. Samostatným problémom bolo skolaudovanie dažďovej
kanalizácie, keď odvedenie dažďových vôd z priestorov firmy Bažant, ktoré bolo v prevádzke minimálne
10 rokov, nemalo námietky. Uvedená stavba bola podľa nich zrealizovaná legálne, avšak sa nezachovali

potrebné doklady, čo ich časovo finančne zaťažovalo a predlžovalo vydanie kolaudačného rozhodnutia
do 05.02.2013. Namietali, že by ako realizátori stavby mali niesť zodpovednosť za chyby, ktoré vznikli
v minulosti. Zotrvali na dôvodoch odvolania a žiadali rozsudok vo vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu
zamietnuť.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods. l CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385
ods.1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie (§ 384 ods.1 CSP), s následným

verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je
čiastočne dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

§ 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 19.650,80 eura s príslušenstvom titulom
zaplatenia dvoch zmluvných pokút v zmysle dodatku z 04.12.2009 ku kúpnej zmluve z 18.09.2009.
Kúpnou zmluvou odkúpili od žalovaných nehnuteľnosť v kat. úz. D. T., parc. č. XXXX/XX, pričomžalovaní sa v zmluve (bod IV) zaviazali zrealizovať dopravnú a technickú infraštruktúru špecifikovanú v
zmluve do 31. 08.2009. V uvedenom termíne práce neboli vykonané, preto uzatvorili dodatok ku kúpnej
zmluve. Dodatkom zmenili bod IV kúpnej zmluvy tak, že predĺžili lehotu na zrealizovanie dopravnej a

technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010 a do 31. 12. 2010 mali žalovaní povinnosť zrealizovať dopravnú
komunikáciu vrátanie zatrávnenia cestnej zelene, zabezpečiť kolaudačné rozhodnutia na komunikáciu
a zabezpečiť a poskytnúť súčinnosť tak, aby na predmetnú dopravnú a technickú infraštruktúru boli
vydané kolaudačné rozhodnutia do 31. 12. 2010. V dodatku ďalej doplnili bod VIII tak, že ak žalovaní
nesplnia dojednania a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v bode IV dodatku, sú povinní odkúpiť

spätne nehnuteľnosť do 10. 01. 2011 za kúpnu cenu špecifikovanú v dodatku. Pre prípad nesplnenia
záväzku uvedeného v bode IV boli žalovaní povinní zaplatiť zmluvnú pokutu 186 eur od 31. 08. 2009 do
splnenia záväzku uvedeného v bode IV a v prípade nesplnenia záväzok spätne odkúpiť nehnuteľnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu 12.000 eur. Žalovaní nesplnili záväzok uvedený v bode IV kúpnej zmluvy, preto
ich žalobcovi listom zo 31. 12. 2010 a vyzvali na spätné odkúpenie nehnuteľností, čo neurobili. Podanou
žalobou sa žalobcovia domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty 12.000 eur a 7.650,80 eur za obdobie od

31.08.2009 do 05.02.2013, t.j. za 41 mesiacov a 40 dní v sume 186 eur za mesiac.

9. Súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom č.k. 14C/42/2014-153 z 30. 03. 2015 žalobe čiastočne
vyhovel, žalobcom priznal zmluvnú pokutu vo výške 2.287,80 eura, keď zmluvnú pokutu vo výške
186 eur krátil na polovicu majúc za to, že je neprimerane vysoká, pretože zahŕňa jednak povinnosť

žalovaných na realizáciu dopravnej a technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010 ako aj dopravnej
komunikácie do 31. 12. 2010, a s oneskorením mali žalovaní počítať, pretože firma žalobcu realizovala
stavebné práce, nemal sa v dodatku zaviazať zabezpečenie vydania kolaudačných rozhodnutí v
uvedenej dobe, pričom inžinierske siete a cesta boli vybudované včas. V časti zmluvnej pokuty 12.000
eursúdžalobuzamietolzdôvodujejneplatnostipodľa §39OZpre vrozporsdobrýmimravmi.Malzato,

že žalovaní boli sankcionovaní za oneskorené splnenie zmluvnej povinnosti dvakrát, jednak zmluvnou
pokutou 186 eur mesačne a jednak povinnosťou spätne odkúpiť nehnuteľnosť, pričom žalobcovia nemali
záujem následne o spätné odkúpenie nehnuteľnosti a škoda im nevznikla, pretože stavať mohli už v máji
2010, keď bolo vydané stavebné povolenie pre iných vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite.

10. Proti zamietajúcej časti rozsudku podali žalobcovia odvolanie a odvolací súd uznesením sp. zn.
8Co/182/2016 z 26. 05. 2016 rozsudok súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnymi závermi súdu o duplicitnom sankcionovaní žalovaných za
rovnaké porušenie povinnosti a pre nepreskúmateľnosť rozsudku v časti týkajúcej sa zníženia zmluvnej
pokuty.

11. Predmetom konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zostal nárok žalobcov na zaplatenie
zmluvnej pokuty 12. 0000,- eur a zmluvnej pokuty 5.363,- eur, pozostávajúci zo zmluvnej pokuty 93,-
euro za obdobie od 01.09.2009 do 19. 09. 2011 v sume 2.287,80 (nárok za toto obdobie do výšky 93,-
euro bol právoplatne priznaný) a od 20. 09. 2011 do 05. 02. 2013 v sume 3.075,20 euro.

12. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom
v 1 a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 13. 537,60 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku, ( do sumy 3.825,40 eur) žalobu zamietol. Priznanú sumu tvorí zmluvná pokuta 12.000
euro a zmluvná pokuta 186 euro znížená a súdom priznaná za obdobie od 30.08.2009 do 15. 05. 2011

v sume 1.537,60 euro.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku vo vyhovujúcej a taktiež v zamietajúcej
časti, teda v časti týkajúcej sa priznanej zmluvnej pokuty 12.000,- euro dohodnutej v čl. VIII.3 dodatku
a časti priznanej (1.537,60 euro) a časti zamietnutej (3.825,40 euro) zmluvnej pokuty dohodnutej vo

výške 186 euro v čl. VIII. 2 dodatku.

14. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.000 eur žalovaní odvodzujú z porušenia povinností
žalovaných najneskôr do 10. 01. 2011 spätne odkúpiť nehnuteľnosť (VIII.1), ktorá povinnosť im vznikla
porušením povinností dohodnutých v článkoch IV/1, IV/2, IV/3 ( t.j. do 31. 05. 2010 zabezpečiť

inžinierske siete a do 31. 12. 2010, zrealizovať dopravnú komunikáciu so zatrávnením pásov zelene
medzi komunikáciou a prednými hranicami pozemkov a zabezpečiť kolaudačné rozhodnutie, vrátane
kolaudačných rozhodnutí pre stavebné objekty IV.1 a IV.2 a to do 31.12.2010) .15. Podstatným pre posúdenie veci, po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu,
v ktorom vyslovil záväzný právny názor, že dojednanie o zmluvnej pokute 12.000 eur je platné,
je vedľajším dojednaním v kúpnej zmluve (§ 610 OZ) a nie je duplicitným sankcionovaním za

oneskorené splnenie tej istej povinnosti, bolo posúdenie opodstatnenosti tohto nároku s ohľadom
na tvrdenia žalovaných, že z ich strany boli práce do 31. 05. 2010 dokončené a omeškanie s
činnosťami určenými konečným dátumom 31.12.2010 bolo spôsobené nepredvídateľnými okolnosťami,
nadmernými zrážkami a problémami, ktoré sa objavili až v kolaudačnom konaní dažďovej kanalizácie,
a preto nemali povinnosť nehnuteľnosť spätne odkúpiť.

16. Súd prvej inštancie po prejednaní veci konštatoval, že žalovaní zavinili porušenie zmluvných
dojednaní, keď si nesplnili povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť v zmysle dodatku (v ktorom
sa zaviazali v lehotách do 31.05.2010 a 31.12.2010 zrealizovať práce a zabezpečiť kolaudačné
rozhodnutia), preto žalobcovia, i keď im nevznikla škoda, majú nárok na zaplatenie sumy 12.000
eur. Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom súdu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti

týchto záverov a reagujúc aj na odvolacie námietky žalovaných dodáva nasledovné. Nebolo sporné, že
žalovaní činnosti dohodnuté v článku IV.1 dodatku realizovali v dohodnutom termíne do 31.05.2010 a že
práce a kolaudačné rozhodnutia v dohodnutom termíne do 31.12.2010 neboli zabezpečené. Žalovaní
tvrdili, že omeškanie nezavinili, toto bolo spôsobené nepredvídanými okolnosťami (nadmerné zrážky a
problémy pri napojení dažďovej kanalizácie).

17. Odvolací súd už aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu v občianskoprávnom vzťahu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, je viazaná na zavinené
porušenie povinnosti povinnou osobou, pričom sa predpokladá zavinenie povinného subjektu. Dôkazné
bremeno o neexistencii zavinenia potom spočíva na povinnom subjekte. Z hľadiska ustanovenia § 545

ods. 3 OZ stačí na splnenie podmienky zavinenia nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický
vzťah povinnej osoby k porušeniu povinnosti, charakterizovaný tým, že povinný subjekt nechcel, aby
došlo k porušeniu povinnosti a ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil, nie je
dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie či osobné
pomery mal a mohol vedieť.

18. Vychádzajúc z uvedeného výkladu ani odvolací súd nevzhliadol dôvody pre postup podľa § 545
ods. 3 OZ, nakoľko žalovanými uvádzané dôvody pre exkulpáciu nepovažoval za právne významné.
V čase uzatvárania dodatku kúpnej zmluvy, t.j. 04. 12. 2009, bolo vydané len územné rozhodnutie
(21. 10. 2008), nebolo vôbec známe, kedy bude vydané stavebné povolenie (vydané 26. 04. 2010)

aké budú jeho podmienky a aký bude časový priebeh prác, a napriek tomu sa žalovaní zmluvne
zaviazali realizovať práce a zabezpečiť kolaudačné rozhodnutia do 31.12.2010. Žalovaný v 1. rade
bol znalý v oblasti stavebníctva, sám v tejto oblasti podnikal a vzhľadom aj na problémy a omeškanie
pri projektovej dokumentácii (plánovaný termín vyhotovenia rok 2008, vyhotovený v máji 2009), mohol
predpokladať, že realizácia v dodatku dohodnutých prác a zabezpečenie rozhodnutí nebude reálne z

časových dôvodov. Žalovaný v 1. rade potvrdil jeho vedomosť o tom, že (len) kolaudačné konanie trvá 3
- 4 mesiace. Splnenie povinností dohodnutých v dodatku bolo viazané na okolnosti (vydanie stavebného
povolenia a kolaudačných rozhodnutí), ktorých splnenie záviselo od činnosti tretej osoby, preto žalovaní
museli počítať aj s tým, že podmienky alebo okolnosti, ktorými je podmienené splnenie ich povinnosti
buď vôbec nenastanú, alebo k nim dôjde v inom, ako predpokladanom čase. Žalovaní tak svojou

nevedomou nedbanlivosťou zavinili porušenie povinností, na ktoré bola viazaná povinnosť spätného
odkúpenia nehnuteľnosti. Napriek tomu, že nebolo vydané ani len stavebné povolenie, zaviazali sa k
vybudovaniustaveništnejcesty,kanalizácií,plynovodu,el.káblovýchrozvodovaďalšíchazabezpečeniu
kolaudačných rozhodnutí a to všetko v lehote do 1 roka. Od vydania stavebného povolenia, t..j. od
26. 04. 2010 im do konca posledného termínu (31.12.2010) reálne zostalo 8 mesiacov, čo podľa

názoru odvolacieho súdu nepostačovalo na splnenie dojednaných povinností. Preto ak by aj tvrdenie o
nadmernej zrážkovej činnosti bolo preukázané, táto nebola prvotnou príčinou omeškania žalovaných
a jej časový dopad sa, pre chýbajúci časový plán priebehu (harmonogramu) prác, preukázať nedal.
Odvolací súd súhlasí s námietkou žalobcov, že žalovaní nadmernú zrážkovú činnosť nepreukázali.
Vyjadrenie p. N. nie je vyjadrením oficiálneho zdroja, navyše sa vyjadroval k udalostiam, ktoré sa mali

stať pred 6. rokmi a podľa grafu celej SR ako aj tabuľky, ktorá uvádza pre rok 2010 hodnoty zrážok
pre Západoslovenský kraj v mesiaci 5/ 2010 - 200, 6/2010 - 119, 7/2010-91, 8/2010-130, 9/2010-108,
10/2010-30, 11/2010-79, 12/2010-57 vyplýva, že vyššie hodnoty - priemerné - boli zaznamenané len vmáji 2010, ale nepreukazujú zrážkovú činnosť v Nitre. Ani Ing. V., poverený výkonom inžinierskej činnosti
nepotvrdil, že by výrazný vplyv na výstavbu v rokoch 2009-2010 malo počasie.

19. Pokiaľ teda žalovaní zavinili nesplnenie povinností, ktoré mali realizovať do 31.12.2010, právne
bezvýznamná je ich argumentácia o dôvodoch omeškania s vydaním kolaudačného rozhodnutia na
dažďovú kanalizáciu (napojenie na Bažant s.r.o. - otázka napojenia bola zrejme podcenená v projekte).
Odvolací súd napriek tomu poukazuje na to, že do 31.12.2010 žalovaní o ich vydanie ani nepožiadali,
hoci práce s realizáciou komunikácie boli ukončené a cesta odovzdaná 04. 12. 2010. To, že vybavením

týchto záležitostí poverili inú osobu, ich nezbavuje zodpovednosti za porušenie povinnosti. Tvrdenie, že
museli čakať na vydanie kolaudačného rozhodnutia na cestu, aby neboli kolaudačné konania prerušené,
nepovažuje odvolací súd za dôvodné, keďže žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia na cestnú
komunikáciu podali 07. 06. 2011 a vydané bolo 19. 09. 2011, pričom žiadosti o kolaudáciu ostatných sietí
boli nielen podané, ale aj vydané skôr, s výnimkou dažďovej kanalizácie. Z uvedených dôvodov odvolací
súd uzavrel, že žalovaní v 1.a 2.rade zavinili porušenie povinností dohodnutých v dodatku kúpnej

zmluvy, preto im vznikla povinnosť nehnuteľnosti spätne odkúpiť. Keďže nesplnili ani túto povinnosť,
žalobcom vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.000,- euro.

21. V časti zmluvnej pokuty 186 euro mesačne, dojednanej v čl. VIII.2 dodatku kúpnej zmluvy, súd
prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom priznal žalobcovi sumu 1.537,60 euro a vo zvyšku žalobu

zamietol. Súd vychádzal zo záveru, že žalovaní nezavinili oneskorenie termínu kolaudácie z dôvodu
dlhodobo nepriaznivého počasia a pre problémy s dažďovou kanalizáciou, ktoré nemohli ovplyvniť, preto
krátil obdobie, za ktoré priznal zmluvnú pokutu na cca polovicu, t.j. za 20,5 mesiacov (žalobcovia žiadali
za 41 mesiacov a 4 dni) a súčasne zmluvnú pokutu znížil, pretože sumu 7. 650,80 považoval za
neprimeranú. Uzavrel, že žalobcovia majú nárok na zmluvnú pokutu v celkovej sume 3825,40 eur, t.j.

vo výške polovice zo žalovanej sumy. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd priznal nárok
na zmluvnú pokutu do 15. 05. 2011.

22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa nestotožnil s vyššie uvedenými skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí

poukázal na to, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné, zaväzuje
dlžníkaokremprípadu,žeporušeniezmluvynezavinil,tedadlžníkniejepovinnýzmluvnúpokutuzaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 OZ). Odvolací súd taktiež poukázal na možnosť
modifikácie výšky zmluvnej pokuty, ak súd bude mať za to, že je neprimeraná ( § 545a OZ), teda
na možnosť aplikácie týchto ustanovení za predpokladu, že súd na základe vykonaného dokazovania

dospeje k záverom o dôvodnosti aplikácie týchto zákonných ustanovení.

23. V danej veci súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci neprípustne, súčasnou kombináciou
oboch zákonných ustanovení jednak krátil dĺžku obdobia, za ktoré zmluvnú pokutu priznal a jednak
výšku pokuty modifikoval. Neprípustnosť kombinácie týchto ustanovení vyplýva z ich gramatického a

logického výkladu, pretože ak podľa súdu prvej inštancie žalovaní porušenie povinností, na ktorú bola
zmluvná pokuta viazaná nezavinili, nevznikla im povinnosť v zmysle § 545 ods. 3 zmluvnú pokutu
vôbec zaplatiť, a preto túto nebolo dôvodné ani krátiť a ani znižovať. K zníženiu výšky pokuty mohol
súd pristúpiť len v prípade, ak by dospel k záveru, že zmluvná pokuta je dôvodná, pretože žalovaní
porušenie povinnosti zavinili a ak by mal za to, že výška pokuty je neprimeraná. Mohol ju znížiť

s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, resp. ak veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, s
prihliadnutím aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody. Reagujúc na námietku žalovaných, že žalobcovi nepreukázali výšku
škody odvolací súd zotrváva na svojich záveroch, ktoré vyslovil v zrušujúcom uznesení, že zmluvnú

pokutu je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.

24. Zmluvná pokuta 186 euro mesačne bola dohodnutá pre porušenie splnenia záväzkov uvedených
v článku IV. dodatku zo dňa 04. 12. 2009 a žalovaní sa ju zaviazli zaplatiť od 31.08.2009

(nesplnený termín podľa pôvodnej kúpnej zmluvy uzatvorenej 18.09.2008) do doby splnenia záväzkov
špecifikovaných v čl. IV. Išlo teda o realizáciu staveništnej komunikácie, splaškovej, dažďovej
kanalizácie a ďalšie v termíne do 31.05.2010, dopravnej komunikácie a zabezpečenie vydania
kolaudačných rozhodnutí do 31.12.2010. V konaní zostalo nesporným, že žalovaní v dodatkudojednané realizácie infraštruktúry do 31.05.2010 aj zrealizovali. Sporným zostalo splnenie záväzkov
určených dátumom 31.12.2010, t.j. vydanie kolaudačných rozhodnutí. Žalovaní aj v tejto časti nároku
argumentovali okolnosťami, ktoré nemohli ovplyvniť, resp. pri uzatváraní zmluvy nevedeli, že nastanú,

a to nadmernými zrážkami, ktoré spôsobili oneskorenie realizácie cestnej komunikácie, a problémami,
ktoré nastali v kolaudačnom konaní dažďovej kanalizácie. Tieto skutočnosti považoval súd prvej
inštancie za právne významné (a preukázané) a moderoval zmluvnú pokutu.

25. Žalovaní povinnosť zaplatiť zmluvné pokuty v oboch prípadoch namietali z rovnakých dôvodov, teda

dlhodobého daždivého počasia a problémami, ktoré sa vyskytli pri kolaudácii dažďovej kanalizácie, preto
závery odvolacieho súdu v bode 18 o tom, že tieto skutočnosti neboli prvotnou príčinou omeškania platia
aj pre posúdenie nárokov na zmluvnú pokutu 186 euro mesačne. Žalovaní tým, že nesplnili povinností,
ktoré sa zaviazali zrealizovať do 31.12.2010, porušili svoje zmluvné povinnosti a vznikla im povinnosť
zmluvnú pokutu zaplatiť.

26. Podľa dodatku zmluvy zmluvná pokuta 12.000,- euro bola viazaná na porušenie povinnosti
žalovaných spätne odkúpiť nehnuteľnosti. Dôsledkom takého dojednania v prípade splnenia povinnosti
by bolo, že žalobcom, ako kupujúcim, by bola vrátená celá kúpna cena a žalovaní by boli dostali
späť nehnuteľnosť aj bez inžinierskych sietí. Zmluvná pokuta 186 euro bola dohodnutá pre prípad
oneskoreného splnenia vyššie uvedených povinností. Napriek tomu, že každá zmluvná pokuta bola

dohodnutá za niečo iné (zmluvná povinnosť a vedľajšie dojednanie), vymáhanie pokuty 186 euro za
omeškanieajpouplatnenísiprávanaspätnúkúpuanazaplateniezmluvnejpokuty12.000,-eurozajeho
nedodržanie považoval odvolací súd za obdobie po uplatnení práva na spätnú kúpu už za nedôvodné,
keď uplatnením práva spätnej kúpy na zaplatenie sankcie 12.000,- euro už omeškanie žalovaných malo
byť zavŕšené (ukončené). Po spätnom odkúpení mal nastať zánik kúpnej zmluvy a teda aj význam

počítania omeškania. Sankcia 12.000,- euro bola dohodnutá za nesplnenie povinnosti žalovaných vrátiť
zaplatenú kúpnu cenu. Logickým dôsledkom v prípade vrátenia kúpnej ceny by bolo ukončenie
zmluvného vzťahu, teda žalovaní by už nemali voči žalobcom povinnosť realizovať zmluvné povinnosti a
potom ani platiť zmluvnú pokutu 186 euro mesačne; preto aj keď žalovaní nedodržali povinnosť spätnej
kúpy,režim zmluvnejpokuty12.000,-zostalvzhľadomnaňouzabezpečenéprávorovnaký.Zuvedených

dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 186
euro za obdobie od 31. 08. 2009 do 10.01.2011, kedy mal nastať zánik zmluvy, t.j. za 16 mesiacov a 4
dni v celkovej sume 3.000,- euro. Predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie im bola právoplatne
priznaná sumu 2.287,80 euro. Výšku zmluvných pokút nevzhliadol odvolací súd neprimeranou, bola
prejavom zmluvného dojednania a zodpovedala zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta 12.000

bola súladná aj vzhľadom k nárokom žalobcov na to, čo okrem vrátenej kúpnej ceny mali obdržať (úroky
z omeškania).

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, keďže
nebolipodmienkynajehopotvrdenie aanizrušenieažalovanýchzaviazalnazaplateniesumy12.712,20

ktorá pozostáva zo sumy 12.000,- euro a sumy 712,20 euro, (rozdiel sumy 3.000,- euro a 2.287,80
euro) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. V konaní úspešným žalobcom odvolací súd priznal náhradu trov celého konania (prvoinštančného
a odvolacieho) v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 52 % (žalovali 19.650,80

euro, boli úspešní v sume 15.000 euro, úspech žalobcov je 76%, úspech žalovaných 24%, čistý úspech
žalobcov je 52 %), o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).