Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714010688
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714010688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Daniely

Mitterpákovej a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného S. S. pre zločin prevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 17. júla 2015 v Košiciach o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 21. 5. 2015, sp. zn. 3T/193/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Rozhodujúc vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného S. S., nar. XX. XX. XXXX v X. - V.,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 11. 10. 2014 medzi 5.00 hod. a 6.00 hod. previedol cez hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskou
republikou, mimo hraničného priechodu na presne nezistenom mieste v služobnom obvode Oddelenia
hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké, jedného nelegálneho migranta C. K., H.. X. X. XXXX, Č. L. M.
XXBAXXXXX, štátnej príslušnosti Gruzínska, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a nemá
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom tohto nelegálneho migranta previedol ďalej po území

Slovenskej republiky až do mesta Sobrance, k benzínovému čerpadlu spol. Slovnaft, kde pri predajni
VinárskychzávodovTibavanaštátnejcesteE/50,bolikontrolovaníhliadkouMobilnejzásahovejjednotky
Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance dňa 11. 10. 2014 o 22.40 hod. a následne boli
predvedení na OHK PZ Vyšné Nemecké.

t e d a

pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekročenie

štátnej hranice Slovenskej republiky,

t ý m s p á c h a l

prečin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. zák.

a z a m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 355 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.5.2015, sp.zn. 3T/193/2014 bol obžalovaný S. S.
uznaný vinným pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že

dňa 11. 10. 2014 medzi 5.00 hod. a 6.00 hod. previedol za materiálnu výhodu pre seba (prisľúbené
zamestnanie) cez hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, mimo hraničného priechodu na
presne nezistenom mieste v služobnom obvode Oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké,
jedného nelegálneho migranta C. K., H.. X. X. XXXX, Č. L. M. XXBAXXXXX, štátnej príslušnosti

Gruzínska, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, pričom tohto nelegálneho migranta previedol ďalej po území Slovenskej republiky až do mesta
Sobrance, k benzínovému čerpadlu spol. Slovnaft, kde pri predajni vinárskych závodov Tibava na štátnej
ceste E/50, boli kontrolovaní hliadkou Mobilnej zásahovej jednotky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície Sobrance dňa 11. 10. 2014 o 22.40 hod. a následne boli predvedení na OHK PZ Vyšné Nemecké.

Bol mu za to uložený podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 , § 36 písm. j) Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne, podľa § 65
ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj trest vyhostenia z územia SR na dobu 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný S. S. (ďalej len „odvolateľ“), a to bezprostredne po
jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomnom odôvodnení - prostredníctvom svojho
obhajcu - poukazuje na dôkazy, z ktorých vychádzal prvostupňový súd. Konštatuje, že svedkovia Z.
Š. B. B. Š. uvádzajú popis udalostí od jeho zadržania (spolu s C. K.) až do odovzdania orgánom

hraničnej polície. Pokiaľ sa týka výpovede svedka C. K. z prípravného konania, tak táto je nevierohodná,
neúplná a nezákonná, nakoľko sa menovaný snažil len o jeden cieľ - získanie azylu. Na viac, pri
výpovedi tohto svedka v prípravnom konaní nebol prítomný, taktiež nemal obhajcu, i keď boli splnené
podmienky pre povinnú obhajobu. V dôvodoch ďalej pokračuje poukazom na porušenie práva na
tlmočníka a prekladateľa vzhľadom na svoju štátnu príslušnosť - občan Ukrajiny a materinský jazyk -

ruština. V súvislosti s uvedeným nedostatkom - absenciou obhajcu - namieta závery prvostupňového
súdu vo vzťahu k hodnoteniu výpovede svedka C. K.. Nemožno opomenúť, že odvolateľ po zadržaní
spolupracoval,pokúšalsakomunikovaťapožiadaloazyl,vsúvislostisktorýmprebiehaazylovékonanie.
Pokračuje citáciou § 355 Tr.zák. s tým, že v tomto prípade chýba jeden zo základných znakov skutkovej
podstaty, a to je úmysel odvolateľa previesť osobu, ktorá nie je štátnym občanom SR cez štátnu hranicu.

Taktiež nie je preukázaný úmysel odvolateľa získať pre seba priamo inú materiálnu výhodu, ktorá má
spočívať v získaní práce u nelegálneho migranta C. K. po prípadnom udelení azylu na území Slovenskej
republiky. Ak aj by bol , tak tento prísľub bol čisto teoretický, nejasný a neistý. Priebeh celého trestného
konania je poznačené viacerými procesnými chybami a postavené len na jednej výpovedi z prípravného
konania. Vykonaným dokazovaním sa teda nepodarilo zabezpečiť dostatok dôkazov preukazujúcich

vinu odvolateľa. Svedčí o tom skutočnosť, že neuzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom napriek
navrhovanému uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody, lebo sa cíti nevinný. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu z dôvodu § 321 ods. 1
písm. b), písm. c) Tr. por. a oslobodil obžalovaného spod obžaloby, nakoľko žalovaný skutok nie je
trestným činom, alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil okresnému súdu na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor nevyužil svoje oprávnenie v zmysle § 314 Tr. por. a nepodal vyjadrenie k odvolaniu.

Obhajca odvolateľa v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na podrobné odôvodnenie

odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje
napadnuté rozhodnutie za vecné správne a zákonné a z uvedených dôvodov navrhol podané odvolanie

zamietnuť.Odvolateľ v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí požiadal, aby mu bola daná šanca, aby napravil
svoju chybu, každý človek má právo sa mýliť a dopustiť sa chýb, súd trvá dlho a on nemá informácie o

dianí doma a žiada uloženie podmienečného trestu.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a
či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z

obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas -
v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1
Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1

Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle

ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a

obsahu spisového materiálu , odvolací súd zistil nasledovné.

Vovzťahukuskutkovýmzisteniamprvostupňovéhosúdujepotrebnéuviesť,žetietomajú-vpodstatných
bodoch - oporu vo vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku odvolal a sú dostatočne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal dostupné a potrebné dôkazy a to
tak výsluchom odvolateľa, výsluchmi svedkov Z. Š. a B. Š., prečítaním výpovede svedka C. K., ako i
listinnými dôkazmi, z ktorých dôkazov po ich vykonaní vyplynulo ako došlo k žalovanému skutku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostupné a
potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por.,
ale tieto nevyhodnotil správne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak
mal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento nezodpovedá
úplne výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok odvolateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rámci
kontradiktórnosti procesu dôkazy zadovážené orgánmi činnými v trestnom konaní - v danom prípade
vyšetrovateľom - slúžia prokurátorovi ako podklad pre ďalší procesný postup..
Prokurátor je povinný - § 234 Tr.por. - pred podaním obžaloby preskúmať výsledky vyšetrovania
(eventuálne skráteného vyšetrovania) a posúdiť, či dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred

súd. V tejto súvislosti, posúdenie predmetnej otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy
potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom. Taktiež je povinný preskúmať,
či policajt postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, osobitne
s tými, ktoré zabezpečujú právo na obhajobu. Pokračuje skúmaním, či obvinenému a jeho obhajcovi
( eventuálne ďalším osobám) bolo umožnené preštudovanie spisu, a v prípade podaných návrhov na

doplnenie vyšetrovania (eventuálne skráteného vyšetrovania) bol postup policajta, ktorý sa týka týchto
návrhov, správny a dôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolateľ do zápisnice o výsluchu zadržaného dňa 12.10.2014 ( viď č.l. 8 - 10
spisu) , zápisnice o výsluchu obvineného dňa 12.10.2014 (viď č.l.24 - 29 spisu) a zápisnice o výsluchu
pred sudcom pre prípravné konanie dňa 13.10.2014 (viď č.l.19 - 21 spisu) uvádzal, že slovenský jazyk

ovláda slovom i písmom a nežiada, aby bol prítomný tlmočník z jazyka ukrajinského, dokonca sa vzdal
svojho práva zúčastniť sa výsluchu svedkov vo veci a taktiež si nezvolil obhajcu a nepodal sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Je ale pravdou, že pri výsluchu pred vyšetrovateľom opätovne
uviedol, že žiada o azyl z dôvodu, že sa nechce zapojiť do vojny a bojovať proti rodným ľuďom.

Na tomto mieste odvolací súd podotýka - reagujúc na námietku odvolateľa o jeho snahe smerujúcej k
získaniu azylu - že sa už v minulosti podrobil na území Slovenskej republiky azylovému konaniu, teda
videl procedurálny rozdiel v tom, ako a ktorými orgánmi bolo s ním komunikované po zadržaní v rámci
trestného konania.

Podľa zistení odvolacieho súdu, prvostupňový súd pri právnej kvalifikácii konania odvolateľa ako zločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zák. vychádzal zo záveru, že odvolateľ v úmysle získať
pre seba priamo inú materiálnu výhodu, sa tak mal dopustiť žalovaného skutku, pričom materiálnou
výhodou pre neho malo byť prisľúbené zamestnanie zo strany C. K..

Menovaný v procesnom postavení svedka bol vypočutý dvakrát - prvýkrát vo veci neznámeho páchateľa
dňa 12.10.2014 (viď č.l. 34-37 spisu) a potom druhýkrát vo veci odvolateľa dňa 12.10.2014 (viď č.l. 38-41
spisu). Prvá výpoveď však nie je procesne použiteľná a pokiaľ bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por., na obsah tejto výpovede nemožno (viď č.l. 34-37 spisu) vôbec
prihliadať. Vo vzťahu k výpovedi svedka C. K. v trestnej veci odvolateľa (viď č.l. 38-41 spisu),

je potrebné konštatovať, že procesne bola realizovaná na základe vyjadrenia odvolateľa, že sa nechce
zúčastniť výsluchu svedkov v jeho trestnej veci.

Z obsahu výpovede svedka C. K. (viď č.l. 38-41 spisu) je zrejmé, kedy, ako a za akých okolností a z
akých dôvodov prišli k ukrajinsko - slovenskej hranici a túto prekročili smerom do Slovenskej republiky.

Pokiaľ sa týka materiálnej výhody pre odvolateľa ( na ktorej bola založená právna kvalifikácia skutku
ako zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zák.), tak táto mala spočívať v prisľúbení
zamestnania) a možno ju vyvodiť a to z jednej jedinej vety vo výpovedi svedka C. K., keď uviedol „...a
dohodli sme sa, že až dostaneme azyl na Slovensku, tak keď budem podnikať, tak mu dám prácu...“.
Prípadné vyjadrenia odvolateľa v jeho výpovediach v rôznom procesnom postavení v prípravnom konaní

vovzťahuktejtootázkeniesújednoznačné,skôrvšeobecné,aleajtakzcelkovéhopohľaduazákonných
dôvodov procesne nepoužiteľné.

Ako už bolo uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odvolateľ sa v zásade dopustil
skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd však zo znenia žalovaného

skutku, pre ktorý bol uznaný odvolateľ vinným napadnutým rozsudkom, vypustil časť „... za materiálnu
výhodu pre seba (prisľúbené zamestnanie),...“, nakoľko nebolo vykonaným dokazovaním jednoznačne
preukázané, že sa tohto konania odvolateľ dopustil pre už uvedenú materiálnu výhodu pre seba. Na
viac, ak je sporná procesná použiteľnosť výsluchu tohto svedka, i keď vyšetrovateľ procesne postupoval
podľa vtedajších vyjadrení odvolateľa.

V určitej časti prípravného konania sa však odvolateľ začal domáhať postupu podľa § 28 Tr.
por. a nasl. vo vzťahu ku tlmočeniu, resp. prekladu listín, a to do jazyka ruského.Odvolateľ i potom, a to v rámci konania o dohode o vine a treste - za prítomnosti svojho obhajcu -
uviedol, že slovenský jazyk ovláda dostatočne a nežiada, aby bol v konaní prítomný tlmočník z jazyka
ukrajinského a nežiada písomný preklad písomností v zmysle § 28 ods. 4, ods. 5 Tr. por.

Obdobne ako prvostupňový súd, i odvolací súd z rozhodnutia Migračného úradu MV SR zo dňa
20.2.2015, ČAS: MU-387-17/PO-Ž-2014 zistil, že žiadosť odvolateľa o udelenie azylu z dôvodu
„vojenských nepokojov na Ukrajine, nechce ísť bojovať a bojí sa o svoj život“, bola zamietnutá ako
žiadosť zjavne neopodstatnená. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odvolateľ už vstúpil na

územie SR, a to nelegálne dňa 3.7.2013, kedy bol zadržaný pod falošnou identitou S. K. V., pričom
dňa 7.9.2013 utiekol do Rakúska, následne odišiel do Nemecka, ďalej do Talianska a napokon do
Švajčiarska, v ktorej každej krajine požiadal o udelenie azylu, ktorý mu však nebol udelený. V tejto
súvislostiodvolacísúddoplnildokazovanie-postupompodľa326ods.5Tr.por.-atoprečítanímrozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.6.2015 a jeho doplnku zo dňa 6.7.2015, sp.zn. Saz/2/2015,
ktorými rozhodnutiami bolo potvrdené vyššie uvedené rozhodnutie migračného úradu.

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr.por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Vo vzťahu k procesným námietkam odvolateľa, odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť
nasledovné.

Pri hodnotení dôkaznej situácie odvolací súd tak prihliadol len k dôkazom, ktoré boli vykonané po

podaní obžaloby na hlavnom pojednávaní, t.j. v rámci kontradiktórnosti procesu a pri postupe v zmysle
§ 28 Tr.por. a nasl., to znamená na procesné úkony (v rámci dokazovania) vykonané za prítomnosti
tlmočníka, resp. prekladateľa. Z uvedeného vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané
konanie odvolateľa a v tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že to bol i odvolateľ, ktorý taktiež popísal
- a to v zásadných bodoch - ako došlo ku spáchaniu stíhaného skutku.

Ako už bolo skôr uvedené, odvolací súd vypustil časť skutku, v dôsledku čoho bolo potrebné konanie
odvolateľa právne kvalifikovať len ako prečin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. zák., nakoľko
odvolateľ pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom SR ( v tomto prípade pre občana Gruzínska C.
K.) organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice SR a organizácia spočívala v celkovom riadení

páchania trestného činu, či už na území Ukrajiny pri ceste ku hranici so Slovenskou republikou, alebo
samotného prechodu ukrajinsko-slovenskej hranice smerom do Slovenskej republiky mimo hraničného
prechodu, ktorý by bez pomoci odvolateľa C. K. nebol úspešne uskutočnil.

Odvolateľ tak svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu, a to ako po

stránke objektívnej, tak i subjektívnej konaním úmyselným s úmyslom priamym - § 15 písm. a) Tr.zák.

Závažnosť konania odvolateľa je daná tým, že porušil záujem Slovenskej republiky na kontrole
osôb, ktoré prekračujú jej štátnu hranicu - a to obojsmerne, čo vyplýva z ďalších potrieb
spočívajúcichvregulovaníprisťahovalectva,zabráneniupašovaniatovaruakoipríchoducudzíchskupín

organizovaného zločinu.

Odvolací súd pri určení druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl., prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, ale tiež i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, súčasne

dôslednezohľadnilipotrebuzákonnéhoúčelutrestuzhľadiskatakindividuálnejrepresie,aleigenerálnej
prevencie.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov;trestsúčasnevyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby.

Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol v zmysle § 38 ods. 2, ods.3 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a ako poľahčujúcu okolnosť súd hodnotil,
že odvolateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom priťažujúcu okolnosť nezistil.

Nakoľko odvolateľ v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon

trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Napokon, odvolací súd uložil odvolateľovi v súlade s § 65 ods.1, ods.4 Tr.zák. aj trest vyhostenia,
nakoľko si to vyžaduje verejný záujem spočívajúci v tom, aby sa odvolateľ opätovne nedopustil trestnej
činnosti. Odvolateľ nie je občanom Slovenskej republiky a ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola

poskytnutá doplnková ochrana. Odvolateľ síce ako osoba požiadal o azyl, ale tento mu nebol udelený,
ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí migračného úradu i krajského súdu.

Preto na základe vyššie uvedených zistených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené
v výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.