Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112231663
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4112231663.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
N.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Lukáčová & partners,
s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 47 237 244, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Širočina,
so sídlom Nemčiňany 299, IČO: 178 144 011, zast. JUDr. Františkom Polákom, advokátom, so sídlom

Bratislava, Miletičova 64, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. septembra 2017 č. k. 9C/138/2012-311 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu

trov konania. Konanie v časti o zaplatenie sumy 14.500 eur súd zastavil. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami čl. 29 ods. 1 Ústavy SR, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
žalobca je od roku 1983 členom Slovenského poľovníckeho zväzu, pričom žalovaný je poľovníckou
organizáciou registrovanou na výkon práva poľovníctva v zmysle zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Z
rozhodnutí predložených žalobcom bolo zistené, že mu v minulosti boli uložené kárne opatrenia vo forme
dočasného obmedzenia lovu všetkých druhov zveri a to v roku 2003 za konanie, ktorého sa mal dopustiť

v roku 2002, pričom toto rozhodnutie bolo zrušené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 15S/2/2003.
Následne žalovaný vydal ďalšie rozhodnutie č. 2KK/2004, v ktorom uznal žalobcu vinným z porušovania
stanov, interných predpisov a uložil mu kárne opatrenie vo forme vylúčenia z poľovníckeho združenia. Aj
proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré členská schôdza dňa 22. 02. 2005 zamietla, a
preto podal ďalšiu žalobu, pričom rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17S/1/2006 boli rozhodnutia
žalovaného zrušené. Žalobca listom zo dňa 15. 07. 2009 vyzýval žalovaného, aby mu umožnil výkon

práva poľovníctva a upozorňoval na porušovanie jeho práv tým, že mu v roku 2009 nebolo vydané
povolenie na poľovačku a nebol pozvaný na výročnú členskú schôdzu. Žalobca sa obrátil so žiadosťou
na Slovenský poľovnícky zväz o zjednanie nápravy dňa 30. 10. 2009 a odstránenie protiprávneho stavu,
pričom ústredie SPZ, ako aj OKOSPZ skonštatovali, že je právoplatným členom žalovaného. Dňa 22.
12. 2010 zaslal žiadosť žalovanému o vydanie povolenia na lov zveri, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené.
Dňa 20. 02. 2011 na členskej schôdzi žalovaného bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu zo združenia,

pričom o záveroch členskej schôdze sa dozvedel až následne z listu 11. 04. 2011, v ktorom mu predseda
žalovaného uviedol, že rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 20. 02. 2011 je bezpredmetné, nakoľko
členská schôdza nebola oprávnená o tom rozhodovať v prvom stupni a zároveň bol vyzvaný, aby uhradil
ročné príspevky na chov poľovných psov za rok 2009 až 2011. Dňa 09. 09. 2011 výbor žalovaného
opätovne posudzoval konanie žalobcu a vydal rozhodnutie č. 2 KK/2004-3, ktorým ho uznal vinným zo
štyrochskutkov,zaktorémuuložilkárneopatrenieatovylúčeniezčlenstva,pričomišlooskutkytýkajúce

sa dňa 17. 09. 2002, 18. 09. 2002, za konanie v roku 2003, kedy mal presviedčať členov PZ Širočina
na vystúpenie a na vstup do nového združenia, ktoré chcel založiť, a tým, že uvedenými skutkaminedodržal stanovy žalovaného, tak porušil ustanovenia stanov, o zvyšných skutkoch z predchádzajúcich
obvinení, ktoré boli prerokúvané na predchádzajúcich zasadnutiach orgánov žalovaného rozhodol tak,
že konanie bolo zastavené, nakoľko nebolo preukázané, že sa skutky stali. Legislatívna komora SPZ

oznámila listom zo dňa 22. 09. 2011, že interné členské otázky sú riešené v zmysle stanov, je riešená aj
otázka premlčania stíhania a skutky, pre ktoré bolo vedené kárne konanie voči žalobcovi, sú premlčané.
Zároveň mu bolo oznámené, že ak predmetné rozhodnutie výbor žalovaného v rámci autoremedúry
nezruší, budú zrušené vyššími orgánmi SPZ. Disciplinárna komisia Okresnej organizácie SPZ v Zlatých
Moravciach oznámila žalobcovi listom zo dňa 14. 10. 2011, že musia byť zachované všetky členské

práva. Žalovaný podľa žalobcu upustil od porušovania jeho členských práv a povinností a umožnil
mu vykonávať jeho práva spojené s členstvom. Z výpovede žalovaného bolo zistené, že predmetné
rozhodnutie bolo na členskej schôdzi zo dňa 01. 07. 2012 zrušené a to napriek hlasovaniu, ktoré bolo
na uvedenej schôdzi. Žalobca uviedol, že všetky práva mu boli priznané na lov zveri 01. 07. 2012.
Žalobca podal predmetnú žalobu dňa 21. 09. 2012, ktorej petit v priebehu konania žalobca zmenil dňa
20. 02. 2017, kedy sa domáhal verejného ospravedlnenia zo strany žalovaného na najbližšej členskej

schôdzi za to, že ho neoprávnene kárne stíhal za skutky, ktoré nespáchal a ktoré boli uvedené v
rozhodnutívýboruSPZPZŠiročinač.2KK/2004-3zodňa09.09.2011,vdôsledkučohobolneoprávnene
uznaný za vinného z porušovania členskej disciplíny a neoprávnene vylúčený z členstva v rokoch 2009 -
2012, ktorým konaním mu bolo neoprávnene zasahované do členských práv garantovaných stanovami
žalovaného, ako aj stanovami SPZ a boli mu odopreté práva zúčastňovať sa rokovania rozhodovania

na členských schôdzach, právo voliť, byť volený do orgánov, právo zúčastňovať sa na výkone na
práva poľovníctva a ostatné činnosti, právo podávať návrhy, podnety a sťažnosti. Zároveň sa domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.500 eur. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v konaní. Súd
mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nárok žalobcu v zmysle pripustenej zmeny žaloby nebol
podaný dôvodne a súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu, vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania. Žalobca svoj nárok na ochranu osobnosti po pripustení zmeny petitu odvíjal od
rozhodnutia výboru žalovaného zo dňa 09. 09. 2011, pričom zmenu petitu podal dňa 20. 02. 2017 a
predmetné rozhodnutie bolo z roku 2011 a týkalo sa skutkov, ktorých sa mal dopustiť žalobca v rokoch
2002,2003.Súdpovažovaluvedenýpetitzazmenužalobyatospoukazomnaskutočnosť,ževpriebehu
konania žalovaný uvádzal iný petit. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol,

z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Keďže súd žalobu na ospravedlnenie sa žalovaného za ním
tvrdený zásah zamietol, zároveň zamietol aj žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, keď vyjadrenia
žalovaného nebolo spôsobilé objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu. Súd konanie v časti nemajetkovej
ujmy 14.500 eur z dôvodu späťvzatia zastavil podľa ustanovenia § 144 CSP. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanie,odôvodniac
ho tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu
je arbitrárne a neodôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru,
že úpravou petitu došlo k zmene žaloby, a teda k zmene žalobného nároku. Predmetom žaloby

bol neoprávnený zásah od žalobcových osobnostných práv zo strany žalovaného. Išlo o zásahy do
osobnostného práva žalobcu v rokoch 2009-2012. V rámci protiprávnych zásahov žalovaného do
práv žalobcu v čase od 12/2009-7/2012 žalovaný vydal rozhodnutie o vylúčení žalobcu z PZ Širočina
a to dňa 09. 09. 2011, preto záver súdu ohľadom premlčania nároku je absolútne nesprávny. K
náprave zo strany žalovaného došlo až 01. 07. 2012, členská schôdza na základe odvolania žalobcu

proti rozhodnutiu výboru PZ odhlasovala, že žalobca je právoplatným členom poľovného združenia.
Týmto rozhodnutím žalovaný protiprávne rozhodol vo výrokovej časti tak, že dňom 09. 09. 2011 uložil
žalobcovi kárne opatrenie - protiprávne vylúčenie z členstva z PZ Širočina, pričom za základ si vzal
skutky z rokov 2002-2003. Na úpravu petitu vyzval samotný súd. Žalobca upravil petit, aj keď žalobca
považoval žalobný petit za určitý a vykonateľný. Súd to nepovažoval za dostatočné a na základe

opätovnej výzvy došlo k ďalšej náprave. Podaním zo dňa 20. 02. 2017 nedošlo k zmene žaloby, zmene
nároku, ktorý žalobca žaloval, pričom predmetom žalobného návrhu, ako i upraveného petitu boli skutky,
resp. protiprávne zasahovanie do práva žalobcu výlučne v rokoch 12/2009-7/2012. Má preto za to, že
ak mal súd za to, že by malo ísť o premlčanie nároku žalobcu úpravou petitu zo dňa 20. 02. 2017, s čím
nesúhlasí,súdmaltakútoúpravunepripustiť.Samotnýpetitzodňa20.02.2017,narozdielodžalobného

petitu, obsahuje navyše len odkaz na rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 09. 2011 a text samotného,
ktorým sa zasiahlo neúmerne do žalobcových práv, došlo k protiprávnemu vylúčeniu. V ostatom zostal
požadovaný nárok žalovaného nezmenený, preto odmieta záver súdu o premlčaní nároku z dôvodu
zmeny žaloby dňa 20. 02. 2017. Súd nesprávne právne posúdil vec, ak mal za to, že predmetomkonania sú činy z rokov 2002-2003. Počas konania žalobca preukázal, že žalovaný vylúčenie žalobcu
v roku 2011 a ďalšie upieranie členských práv počas rokov 2009-2012 realizoval na základe činov v
rokoch 2002-2003. Rozhodnutie súdu je zmätočné aj z dôvodu, že súd sa odvoláva na premlčanie

z dôvodu, že šlo o činy z roku 2002-2003, keď počas celého dokazovania sa súd zaoberal konaním
žalovaného od decembra 2009 až po júl 2012, kedy žalovaný okrem iného nepozýval žalobcu na členské
schôdze, nevydával mu povolenky na lov alebo ho bezdôvodne obmedzoval pri vydávaní povoleniek,
až to vyústilo na jeseň 2011 opätovným protiprávnym vylúčením žalobcu z poľovníckeho združenia a
to na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 09. 2011, ktoré je predmetom žalobného petitu, a

práve ktoré sa odvoláva na čin z rokov 2002-2003. Úpravou žaloby nedošlo k rozšíreniu žaloby, ani k
zmene žalobného nároku. Žalobca iný nárok nežiadal priznať a tento ani nerozširoval o iné obdobie, ako
tomu bolo v žalobe. Žalobca napriek tomu, že bol donútený zo strany súdu upraviť petit, aj upraveným
petitom žiadal o ospravedlnenie za popieranie jeho práv len v rokoch 2009-2012 a za to, že v roku 2011
rozhodnutím Výboru žalovaného zo dňa 09. 09. 2011 bol vylúčený z PZ Širočina, ktorý svoje rozhodnutie
postavil na základe údajných skutkov, ktoré sa mali stať v rokoch 2002-2003. Žalovaný aj vedomým

nepravdivýmtvrdenímobsiahnutýmvrozhodnutízodňa 09.09.2011uskutočňovalneoprávnenézásahy
do práv žalobcu chránených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Počas konania bolo preukázané
popieranie a obmedzovanie osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného ako svojho člena, ktoré
sú chránené v § 11 Občianskeho zákonníka. Súd nesprávne dospel k skutkovým zisteniam, keď v
odôvodnení argumentuje skutkami z r. 2002-2003. Bolo tiež preukázané, že zo strany žalovaného došlo

k poškodzovaniu a porušovaniu členských práv žalobcu garantovaných Stanovami PZ Širočina. K týmto
zásahom dochádzalo aj napriek tomu, že o ich protiprávnosti už právoplatne rozhodol KS v Nitre sp.
zn. 11So/1/2009. Zo strany žalovaného nešlo o pokračovanie, ale o opätovné zasahovanie do práva
žalobcu, ako bolo aj preukázané počas súdneho konania. Žalobca od r. 2009 do 2011 nebol pozývaný
na členské schôdze, nemohol voliť a hlasovať, nebola mu vydaná žiadna povolenka na lov. Porušovanie

stanov PZ ohľadom prideľovania povoleniek pretrváva doteraz. Dôvodnosť podanej žaloby preukazuje
tiežtým,žesamotnýprávnyzástupcažalovanéhopotvrdilvosvojejzáverečnejreči,žežalovanýnápravu
jeho konania urobil tak, že uznal žalobcu za člena združenia a že tým je táto vykonaná náprava pre
žalobu postačujúca. Vzhľadom na to, že dlhotrvajúcimi zásahmi PZ od roku 2009 bola v značnej
miere znížená dôstojnosť žalobcu, ako i vážnosť jeho osoby v združení, má žalobca právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 21. 09. 2012 domáhal uloženia žalovanému povinnosti
ospravedlniť sa žalobcovi verejne do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a to

písomne, ako aj osobne na najbližšej výročnej schôdzi žalovaného. Zároveň žiadal žalovanému uložiť
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výše 16.000 eur. V žalobe uviedol, že
osobnostné práva žalobcu boli porušované v rokoch 2003-2010, teda protiprávny stav trval po dobu
viac ako 8 rokov. Výzvou zo dňa 10. decembra 2018 č. k. 9C138/2012-88 súd vyzval žalobcu, aby
podanie zo dňa 21. 09. 2012, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1, 2 OSP

v lehote 10 dní doplnil a to tak, aby špecifikoval text ospravedlnenia. Žalobca na výzvu súdu reagoval
podaním zo dňa 16. januára 2013, v ktorom uviedol, že dopĺňa petit žaloby tak, že navrhuje, aby
bola žalovanému uložená povinnosť sa verejne ospravedlniť na najbližšej výročnej schôdzi žalovaného,
ktoré sa bude konať po právoplatnosti tohto rozsudku v nasledovnom znení: „Slovenský poľovnícky
zväz, Poľovnícke združenie ŠIROČINA so sídlom v Nemčiňanoch sa týmto ospravedlňuje Ing. Y. U.

za to, že ho neoprávnene kárne stíhalo za činy, ktoré nespáchal. Zároveň sa mu ospravedlňuje za
dlhodobé a bezdôvodné upieranie členských práv a protiprávne vylúčenie z poľovníckeho združenia.
Mrzí nás, že na základe neopodstatneného a nespravodlivého kárneho stíhania N.. Y. U. bola znížená
jeho profesijná dôstojnosť a poškodené jeho dobré meno medzi obyvateľmi obce Nemčiňany a jej
blízkeho okolia.“ Okrem toho žiadal uložiť žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi na adresu jeho

trvalého pobytu písomné ospravedlnenie v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to nasledovného
znenia: „Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie ŠIROČINA, so sídlom v Nemčiňanoch sa
týmto ospravedlňuje N.. Y. U. za to, že ho neoprávnene kárne stíhalo za činy, ktoré nespáchal. Zároveň
sa mu ospravedlňuje za dlhodobé a bezdôvodné upieranie členských práv a protiprávne vylúčenie zpoľovníckehozdruženia.Mrzínás,ženazákladeneopodstatnenéhoanespravodlivéhokárnehostíhania
N.. Y. U. bola znížená jeho profesijná dôstojnosť a poškodené jeho dobré meno medzi obyvateľmi obce
Nemčiňany a jej blízkeho okolia.“ Zároveň žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.000

eur. Zo zápisnice z pojednávania dňa 20. 10. 2015 odvolací súd zistil, že na záver pojednávania sudkyňa
oznámila, že prvý petit návrhu je nedostatočne určitý, je potrebné ho upresniť, teda ospravedlnenie, za
aké skutky, v čom konkrétne, v čom boli upierané členské práva. Následne žalobca podaním zo dňa
11. novembra 2015 doplnil žalobu na ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy v časti petitu
a navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť verejne sa ospravedlniť do troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku, a to písomne aj ústne na najbližšej výročnej schôdzi žalovaného za to,
že v rokoch 2009 - 2012 neoprávnene zasahoval do členských práv žalobcu garantovaných stanovami
PZ Širočina v ustanovení § 3 ods. 1, ako aj § 13 ods. 1, kedy mu ako členovi PZ Širočina bolo odopreté
právo zúčastňovať sa rokovania a rozhodovania na členských schôdzach PZ Širočina a tým mu bolo
odopreté právo voliť a byť volený do orgánov PZ Širočina, bolo mu odopreté právo na výkon poľovníctva
z dôvodu nevydávania povoleniek na lov, ako i právo podávať návrhy, podnety a sťažnosti orgánom PZ

Širočina. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 16.000 eur. Následne na pojednávaní dňa 14. februára 2017 sudkyňa žalobcovi oznámila, že
petit a jeho doplnenie je v porovnaní s pôvodným petitom doplneným na výzvu súdu zmenou petitu.
Navyše, doplnenie petitu je nevykonateľné v tomto znení, a preto vyzvala právnu zástupkyňu žalobcu
na špecifikovanie petitu žaloby do zápisnice. Následne bolo toto pojednávanie odročené za účelom

špecifikácie petitu žaloby. Podaním zo dňa 15. 02. 2017 žalobca žiadal vydať rozsudok, ktorým by bola
žalovanému, Poľovnícke združenie Širočina, so sídlom Nemčiňany 299, 951 81 Nemčiňany, IČO: 178
144 011 uložená povinnosť verejne sa ospravedlniť žalobcovi na najbližšej členskej schôdzi žalovaného,
ktorá sa bude konať po právoplatnosti tohto rozsudku v nasledovnom znení: „Poľovnícke združenie
Širočina so sídlom v Nemčiňanoch sa týmto ospravedlňuje N.. Y. U., že ho neoprávnene kárne stíhalo

za skutky, ktoré nespáchal a ktoré boli uvedené v Rozhodnutí Výboru SPZ PZ Širočina č. 2KK/2004-3
zo dňa 09. 09. 2011, a to skutok, že dňa 18. 09. 2002 sa zapísal do knihy návštev revíru na nočný
lov bez uvedenia presného času, dokedy bude na zver čakať, čím sa mal dopustiť porušenia členskej
disciplíny podľa § 12 ods. 1 písm. f) Stanov PZ Širočina, v roku 2003 presviedčal členov PZ Širočina na
vystúpenie z PZ Širočina a na vstup do nového poľovníckeho združenia, ktoré hodlal sám založiť, čím sa

mal dopustiť porušenia členskej disciplíny podľa § 20 ods. 2 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu,
vyššie uvedenými skutkami nedodržiaval Stanovy PZ Širočina, čím malo dôjsť k porušeniu § 13 ods.
2 písm. c) Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, v období núdze v roku 2004 neprikrmoval zver v
jemu pridelených poľovníckych zariadeniach na vlastné náklady, čím sa mal dopustiť porušenia členskej
disciplíny podľa § 11 ods. 5 Stanov PZ Širočina, v roku 2004 nezabezpečil po zimnom prikrmovaní

vyčistenie a dezinfekciu jemu pridelených poľovných zariadení do 15. mája bežného roka, čím sa mal
dopustiť disciplíny podľa § 11 ods. 7 Stanov PZ Širočina, nezúčastnil sa na spoločných poľovačkách
konaných v roku 2004, čím mal opakovane porušiť ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a) Stanov PZ Širočina a
neoznámil svoju neúčasť na spoločných poľovačkách organizovaných v roku 2004, čím sa mal dopustiť
porušenia členskej disciplíny podľa § 4 ods. 2 Stanov PZ Širočina, v dôsledku čoho bol neoprávnene

uznaný za vinného z porušenia členskej disciplíny PZ Širočina, v dôsledku čoho bol v rokoch 2009
- 2012 neoprávnene vylúčený z PZ Širočina. Týmto konaním mu bolo neoprávnene zasahované do
členských práv garantovaných stanovami PZ Širočina a to ustanovení § 3 ods. 1, ako aj Stanovami
SPZ § 13 ods. 1, kedy mu ako členovi PZ Širočina bolo odopreté právo zúčastňovať sa rokovania a
rozhodovania na členských schôdzach PZ Širočina, právo voliť a byť volený do orgánov PZ Širočina,

resp. vyšších orgánov SPZ, právo zúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva a ostatnej činnosti PZ,
čím mu bolo odopreté právo loviť zver podľa § 9 Stanov PZ, právo zužitkovania diviny podľa § 11 Stanov
PZ a právo pozývania poľovníckych hostí do PZ podľa § 13 Stanov PZ, ako i právo podávať návrhy,
podnetyssťažnostiorgánomPZŠiročina,resp.vyššímorgánomSPZ.Zároveňžiadaluložiťžalovanému
povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500 eur. Na pojednávaní dňa 20. apríla

2017 súd uznesením zmenu petitu pripustil a následne rozhodol napadnutým rozsudkom.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

6.Podľačl.46ods.1ústavykaždýmáprávodomáhaťsazákonomustanovenýmpostupomsvojhopráva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskejrepubliky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

7. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž

vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v
sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

8. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a
správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne

vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, teraz čl. 2 ods. 1 CSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v
tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS

76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva
na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom
konaní (§ 378 ods. 1 CSP).
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.13. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú úpravu ochrany osobnosti, pričom
je vyjadrené jednak generálnou klauzulou ochrany osobnosti, ako aj príkladmo uvádzanými jednotlivými
typickými hodnotami osobnosti fyzickej osoby. Predpokladom pre úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa
ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Právo na
ochranu osobnosti ako právo nemajetkovej povahy, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby,
neprechádza jej smrťou na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia. Právo na ochranu osobnosti patrí
dosféryprávtýkajúcichsavýlučnekaždéhočlovekaajehoosobnosti,jetedajehoosobnostnýmprávom.
So zreteľom na svoju povahu, ktorá je imateriálna, jednotlivé práva viaznuce sa na každého jednotlivca

nepodliehajú premlčaniu.

15. Občiansky zákonník v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka uvádza prostriedky, ktorými sa
fyzická osoba môže domáhať ochrany svojej osobnosti, pričom ide o príkladmý výpočet. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia poskytuje zákon ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej

cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý
spôsobiť takúto ujmu. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúce jeho dôstojnosť,
vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Prostriedky ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka možno
použiť iba v prípade, keď neoprávnený zásah smeroval do niektorej zo zložiek osobnosti človeka,

ktoré sú príkladne uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Otázku prípadného dotknutia jednotlivých
čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti je nevyhnutné posudzovať pri každom z takýchto
práv samostatne.

16. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom

do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú existencia zásahu,
ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných
práv a chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, neoprávnený charakter tohto zásahu a
existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Tam, kde v dôsledku neoprávneného
zásahu do osobnosti fyzickej osoby vznikla nemajetková ujma, vznikajú pre pôvodcu tohto zásahu

občianskoprávne sankcie uvedené v § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii týchto
sankcií je potrebné dodržiavať zásadu primeranosti, prostriedky ochrany uvedené v § 13 Občianskeho
zákonníka musia byť primerané povahe zásahu. Zásada primeranosti znamená, že sankcie možno
použiť len v poradí, v akom ich uvádza zákon, bez ohľadu na to, akej sankcie sa domáha dotknutá osoba.
Za určitých podmienok možno požadovať namiesto morálneho zadosťučinenia peňažnú náhradu.

Peňažné zadosťučinenie prichádza do úvahy iba vtedy, ak vzniknutú ujmu nie je možné zmierniť
prostredníctvom žiadnej formy morálneho zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej
ujmy musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti dokladujúce, že v konkrétnom prípade nestačí
zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to z hľadiska intenzity trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi, vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a

v spoločnosti. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe.

17. Premlčanie je právna skutočnosť spojená s plynutím času, s ktorou zákon spája právne následky.
Právny následok premlčania nastáva, ak uplynula zákonom vymedzená doba bez toho, aby oprávnený

subjekt uplatnil svoje právo na súde. Premlčanie práva prebieha v dvoch fázach, a to márnym uplynutím
premlčacej doby a uplatnením námietky premlčania dlžníkom na súde. Právne účinky premlčania
nenastávajú samotným premlčaním, ale je potrebné, aby sa druhá strana premlčania výslovne dovolala.

18. Pokiaľ sa týka samotného zmyslu a účelu inštitútu premlčania, zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie

istoty v právnych vzťahoch. Jeho účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.19. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany osobnosti, pričom od začatia konania sa domáhal
jednak ospravedlnenia, ktoré znenie na výzvy súdu viac krát upresňoval, ako aj nároku na nemajetkovú
ujmu. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti ospravedlnenia zamietol z dôvodu premlčania, keď

mal za to, že žalobca svoj nárok na ochranu osobnosti po pripustení zmeny petitu odvíjal od rozhodnutia
výboru žalovaného zo dňa 09. 09. 2011, pričom zmenu petitu podal dňa 20. 02. 2017 a predmetné
rozhodnutie bolo z roku 2011 a týkalo sa skutkov, ktorých sa mal dopustiť žalobca v rokoch 2002,
2003. Súd považoval uvedený petit za zmenu žaloby a to s poukazom na skutočnosť, že v priebehu
konania žalovaný uvádzal iný petit. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol

z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Ohľadom druhého petitu, náhrady nemajetkovej ujmy, súd
žalobu zamietol z dôvodu, že keďže zamietol žalobu na ospravedlnenie sa žalovaného za ním tvrdený
zásah, zároveň zamietol aj žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, keď vyjadrenia žalovaného neboli
spôsobilé objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu. V časti nemajetkovej ujmy teda súd žalobu zamietol
z dôvodu jej nedôvodnosti, teda vo vzťahu k nemajetkovej ujme sa súd prvej inštancie námietkou
premlčania nezaoberal a z tohto pohľadu súd svoje rozhodnutie neodôvodnil.

20. Odvolací sú po preskúmaní konania súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia dospel k záveru,
že záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva v požadovanej satisfakcii vo forme ospravedlnenia
je nesprávne, pretože v tejto časti je potrebné právo žalobcu na ochranu osobnosti považovať
za jeho výlučné osobnostné právo, ktoré premlčaniu nepodlieha. Na druhej strane, právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov
ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktoré vzniká vtedy, pokiaľ morálne
zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako výsostne osobné právo nepostačuje
na vyváženie a zníženie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv fyzickej
osoby a aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným

ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Ak je obsahom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy požiadavka na zaplatenie peňažnej čiastky, potom princíp právnej istoty vylučuje,
aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Obsah nároku, a nie predmet jeho ochrany,
je určujúci z hľadiska uplatnenia všeobecného právneho inštitútu (premlčania). Otázkou premlčania
vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy sa súd prvej inštancie nezaoberal, keď mal za to, že keďže

zamietol žalobu na ospravedlnenie sa žalovaného za ním tvrdený zásah, zároveň zamietol aj žalobu
na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Uviedol tiež, že vyjadrenia žalovaného neboli spôsobilé objektívne
vyvolať nemajetkovú ujmu, avšak tento svoj záver neodôvodnil.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že právne posúdenie súdom prvej inštancie

o premlčaní práva v požadovanej satisfakcii vo forme ospravedlnenia je nesprávne, rozhodnutie o
nedôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je zatiaľ predčasné a nie je riadne odôvodnené,
čím došlo konaním súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v

ďalšom konaní bude vecne sa zaoberať nárokom žalobcu na ochranu osobnosti formou ospravedlnenia
a tiež jeho nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, vo vzťahu ku ktorej je potrebné tento nárok posúdiť
aj s ohľadom na vznesenú námietku premlčania. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v
ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).