Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510202088
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8510202088.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne GREVA Investment, s.r.o., so sídlom v Košútoch
553, IČO: 36 793 914, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Belovičom, so sídlom v Šali, Hollého 1854/9,
proti žalovanej P.. P. Q., bývajúcej v X. zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Kapčákovou, advokátkou
so sídlom v Prešove, Kúpeľná 1/A, o zaplatenie 20 085,85 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 4C/72/2010, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v

Prešove z 31. mája 2016 sp.zn. 12Co/140/2014, 12Co/141/2014 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a

Žalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 24. júna

2014 č.k. 4C/72/2010-525 uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 4 478,41
€, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia vo výške 3 264,55 € a z náhrady súdneho poplatku a
hotových výdavkov vo výške 1 213,86 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 17. mája 2010 voči žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 20 085,85 € titulom nezaplatenej ceny zo Zmluvy o dielo z 25. júna 2008
za výstavbu rodinného domu typu „W.“ v komplexe G. pri dojednanej cene 3 200 000 Sk. Okresný súd

Stará Ľubovňa rozsudkom z 24. októbra 2012 č.k. 4C/72/2010-337 rozhodol o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni sumu 19 320,02 € s príslušenstvom. V časti zaplatenia 367,51 € konanie zastavil a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť uhradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 88,4 %, ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti tohto rozsudku. Na
odvolanie žalovanej proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Prešove rozsudkom z
27.marca2014sp.zn.12Co/47/2013potvrdilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutej

časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 19 320,02 € s príslušenstvom ako vecne
správny, vo výroku o trovách konania ho zmenil tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy
konania vo výške 75,63 % preukázaných trov; žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V
súvislosti so samotným rozhodnutím o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade trov
konania medzi stranami sporu (účastníkmi konania) rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru
úspechu v súdnom konaní.

2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. mája
2016 sp.zn. 12Co/140/2014, 12Co/141/2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o trovách
konania podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s
odôvodnením napadnutého uznesenia rozhodnutia. Na potvrdenie správnosti dodal, že okresný súd
bol viazaný výrokom krajského súdu, že prisudzuje náhradu trov viac úspešnej žalobkyni v rozsahu

75,63 % preukázaných trov. Okresný súd v uznesení urobil presný výpočet náhrady trov konania. Pokiaľ
žalovaná vytýkala súdu, že bolo podané dovolanie proti rozsudku krajského súdu, tak táto okolnosťnie je takým dôvodom, aby o náhrade trov konania nemohol rozhodnúť súd prvej inštancie. Keďže
dovolaním je možné napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1 O.s.p.),
potom právoplatnosťou rozsudku vo veci samej je možné vyriešiť otázku platenia súdnych trov. Keďže

okresný súd zachoval takýto postup, potom aj v prípade podaného dovolania je možné riešiť otázku
trov strán sporu (účastníkov). Dovolací súd v prípade rozhodovania o dovolaní žalovanej rozhodne aj
o trovách konania.

3.Protitomutouzneseniuodvolaciehosúdužalovanápodaladovolanieanavrhlanapadnutérozhodnutie

odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Dôvodila, že dovolanie je prípustné v zmysle § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm.
a/ a písm. c/ CSP. Namietala, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces tým, že odôvodnenia
rozhodnutí súdov nižšej inštancie sú účelové, nespravodlivé a nezodpovedajú skutkovému stavu. Ďalej
namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené s poukazom na
§ 157 ods. 2 O.s.p. Mala za to, že v predmetnom konaní súdy nižšej inštancie svojvoľne rozhodli v jej

neprospech a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili, pričom ich rozhodnutia sú v rozpore s platnou
legislatívou a s dobrými mravmi, pretože ju poškodzujú ako účastníka konania. Okrem iného mala za to,
že rozhodnutia súdov nižšej inštancie v danom konaní sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
súdov a spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je
založené na úspešnosti žalobkyne v konaní, ktoré bolo podľa nej účelové a nezodpovedalo skutkovému

stavu veci, s ktorým sa odvolací súd stotožnil a v dôsledku toho ho možno považovať aj za nezákonné.
Vzhľadom na okolnosti prípadu a skutkový stav veci nie je spravodlivé od nej žiadať, aby nahradila trovy
konanianazákladenezákonnéhorozhodnutia,pretožepodanímžalobyzostranyžalobkyneaneskorším
podaním návrhu na exekúciu nešlo o účelné uplatňovanie jej práva, ale pokračovanie v jej nezákonnom
konaní. Záverom podrobne opísala obsah podaného dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 27. marca 2014 sp.zn. 12Co/47/2013, uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. marca 2014 sp.zn.
12Co/48/2013 a rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa z 24. októbra 2012 č.k. 4C/72/2010-337.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť z dôvodu jeho
neprípustnosti a zároveň navrhla, aby dovolací súd zaviazal žalovanú na náhradu trov dovolacieho

konania a trov právneho zastúpenia. Uviedla, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie je
rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V danom prípade nie je
dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 CSP prípustné. Rozhodnutie
odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania je z prípustnosti
dovolania vylúčené s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 2 CSP. Ak dovolateľka tvrdí, že dovolanie

je prípustné podľa § 420 CSP, je povinná konkrétne uviesť, v čom spočíva vada konania (ale nie
argumentáciou smerom k rozhodnutiu vo veci samej, ale smerom k napadnutému rozhodnutiu o náhrade
trov konania), v dôsledku ktorej došlo k takému významnému zásahu do jej procesných práv, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(§ 419 CSP).

6. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421
CSP.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (por. § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa
vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom
dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v

dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré
sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo
vecisamej,aleboorozhodnutie,ktorým sakonaniekončí.Vprípade,žedovolateľvyvodzujeprípustnosť
svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v
ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady
konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak
je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až
f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

13. V danom prípade dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadla
ním uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o
náhrade trov konania. Vecou samou nie je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (o náhrade trov
konania) a ani konečným rozhodnutím vo veci samej (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár,
C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1354 a 1355). Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP preto

nemožno vyvodiť.

14. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, t.j. namieta nesprávne právne posúdenie. V
zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP je síce dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, no v zmysle odseku 2 tohto
ustanovenia je v takomto prípade prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.

15. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (§
357 písm. m/ CSP).16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o
trovách konania, ktorú dovolateľka vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2
CSP. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že podľa CSP nie je prípustné dovolanie proti

uzneseniu o trovách konania (porovnaj bod 27. jeho uznesenia z 8. februára 2017 sp.zn. I. ÚS 56/2017).

17. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej podľa § 420 CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm.
c/ CSP prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal
dôvodnosťou podaného dovolania.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.