Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712210749
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712210749.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: Q. N., E. X, W., t.č. bytom
O. A. XXX, M.S., Č. H., zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, proti
žalovanej: X. N., D. XXX/B, Y. T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s
r. o., Šumavská 3, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie

žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/124/2012-179, zo dňa 2.5.2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov(ďalej
len „BSM“) tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v BSM pripadá do vlastníctva žalovanej:

byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, vchod W., súpisné č. bytového domu XXX,
postavený na parcele č. XXX/XXX a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra „C“ č. XXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1266 m2, parcela registra „C“ č. XXX/XX0 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 803 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX a podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, nachádzajúci
sa katastrálnom území P., obec P., okres Senec, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX Obvodného úradu

Senec, katastrálny odbor (ďalej len „byt“); zvyšná časť úveru v Tatra banke č. XXXXXXXXXX vo výške
17.211,64 eura, ktorú bude splácať žalovaná; zvyšná časť úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., 2.683,31
eura,ktorúbudesplácaťžalovaná;osobnémotorovévozidlozn.Q.F.I.EČ:W.;osobnémotorovévozidlo
zn. Š. C. EČ: W.; neuhradené dlhy v exekučných konaniach spolu s trovami exekúcie B. XX/XX vo výške
1.230,48 eura, B. XX/XX vo výške 932,74 eura, B. XX/XX vo výške 8.345,76 eura, B. XXXX/XX vo výške
4.902,42 eura; pôžička medzi veriteľom P. U. a dlžníkom X. N. 5.974,91 eura (180.000,- Sk). Žalovanej

uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu 2.909,37 eura; stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že sporové strany uzavreli manželstvo 10.8.1985.
Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/100/2011 dňa 30.11.2011 manželstvo rozviedol,
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.1.2012. Predmet vyporiadania medzi stranami

nebol sporný, rovnako ako ani hodnota bytu a motorových vozidiel zn. Š. C. B.: W., pri ktorom sa dohodli,
že má nulovú hodnotu a vozidlo Q. F. I., že má hodnotu 1.200 eur. Na základe znaleckého posudku
súdneho znalca Ing. U. O. z 25.5.2015 č. X/XXXX, akceptovali zistenú všeobecná hodnota predmetného
bytu 45.850,73 eura, zaokrúhlene 45.900 eur.

3. Žalovaná navrhla ako pasívum BSM vyporiadať aj záväzok zo zmluvy o pôžičke 180.000,- Sk od P.

U. z 10.11.2005, z ktorej je dlžníčkou; žalobca pôžičku podpísal, vedel o nej, a peniaze z pôžičky boli
použité na zhodnotenie bytu, čo preukazovala potvrdeniami o nákupe rôzneho materiálu do bytu, spoluvo výške 128.507,- Sk (4.265,65 eura). Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 149a ods. 1,
ods. 3, § 149 ods. 1 a ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že predmetná zmluva o
pôžičke bola uzavretá za trvania manželstva, na tejto zmluve je žalovaná označená ako dlžník, zmluvu

o pôžičke podpísal žalovaný ako svedok a peniaze z pôžičky boli použité na rekonštrukciu bytu, čo sa v
konaní preukázalo potvrdeniami o kúpe rôzneho stavebného materiálu (žalovaná strana nepreukázala
opak)dospelkzáveru,žepredmetnépasívumpatrídoBSMajepotrebnéhovyporiadať.Vtejtosúvislosti
poukázal na judikát R/57/1970 podľa ktorého, ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol
zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa

takto získané peniaze použili na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí
aj táto hodnota, bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá, do BSM.

4. K sporným dlhom vymáhaným v exekučných konaniach súd prvej inštancie poukázal na to, že
tieto dlhy vznikli za trvania manželstva a že žalovaný bol vo firme žalovanej aj zamestnancom, príjmy
z podnikateľskej činnosti boli používané oboma manželmi v rámci ich hospodárenia, teda príjmy z

podnikania žalovanej boli predmetom BSM. Argumentoval tým, že v danom prípade sa jednalo o výkon
podnikateľskej činnosti žalovanej za pomoci manžela, t.j. podnikateľskú činnosť prevádzali spoločne
i napriek tomu, že žalobca nebol podnikateľom, t.j. nemal podnikateľské oprávnenie, avšak príjmy z
podnikania (ako aj mzda žalobcu z pracovnej činnosti u žalovanej) sa delili medzi oboch manželov v
rámci manželstva a BSM, to znamená, že tieto príjmy by sa delili rovnakým dielom medzi oboch, preto

i vzniknuté pasíva z podnikania žalovanej patria do BSM.

5. Zo zistenej hodnoty masy BSM, do ktorej podľa záverov súdu prvej inštancie patrí byt v hodnote
45.900,00 eur (aktívum), osobné motorové vozidlo Q. F. I. v hodnote 1.200 eur (aktívum), pôžička od
P. U. vo výške 5.974,91 eura (pasívum), úver v Tatra banke vo výške 17.211,64 eura (pasívum), úver v

Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 2.683,31 eura (pasívum), dlh 1.230,48 eura (pasívum) vymáhaný
v konaní B. XX/XX, dlh B. XX/XX 932,74 eura (pasívum) vymáhaný v konaní B. XX/XX, dlh B. XX/XX
8.345,76 eura (pasívum) vymáhaný v konaní B. XX/XX, dlh 4.902,42 eura (pasívum) vymáhaný v konaní
B. XXXX/XX, dospel k záveru, že aktíva BSM sú v hodnote 47.100 eur a pasíva 41.281,26 eura. Na
základe uvedeného uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi na vyporiadania BSM 2.909,37 eura. O

trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP s odôvodnením, že prihliadol na dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že žalobca sa snažil o mimosúdnu dohodu so žalovanou pred
podaním žaloby na súd, avšak za nereálnych podmienok, s ktorými žalovaná nemohla súhlasiť.

6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že z vecí, ktoré

mal so žalovanou v BSM, sa prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej: byt, zvyšná časť úveru v Tatra
banke, a.s., č. úveru XXXXXXXXXX vo výške 17.211,64 eura (ktorý bude splácať žalovaná), zvyšná
časť úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 2.683,31 eura (ktorý bude splácať žalovaná), osobné
motorové vozidlo zn. Q. F. I. EČ: W., osobné motorové vozidlo zn. Š. C. B.: W. s tým, že žalovanej
bude uložená povinnosť uhradiť mu na vyrovnanie jeho podielu 13.602,52 eura. V podanom odvolaní

namietal nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a to, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za tzv. inú vadu konania považoval
arbitrárnosť, až nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku; odôvodnenie napadnutého rozsudku je
podľa neho nepresvedčivé a nespĺňa zákonné kritéria kladené na odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal
na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 22 Cdo 1052/2004 zo dňa 28.7.2005, podľa ktorého by sa dlhy z podnikania nemali zohľadňovať pri
vyporiadaní BSM. V tejto súvislosti odkázal aj na čl. 2 Základných princípov CSP v spojení s jeho § 220
ods. 3, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 zo dňa 4.2.2009, nález Ústavného súdu SR I. ÚS
114/08 zo dňa 12.6.2008. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenie, že požičaná suma 180.000,- Sk
bola použitá v rámci BSM. Žalovaná totiž žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázala použitie

sumy spôsobom, uvedeným na pojednávaní konanom 25.4.2014, a to na úhradu zvyšku kúpnej ceny za
byt. Uvedené tvrdenie je navyše v rozpore s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie uviedol, že peniaze z pôžičky boli použité na zhodnotenie bytu, čo dokladovala
žalovaná potvrdeniami o nákupe materiálu do bytu, ktorých suma predstavovala 128.507,- Sk; táto suma
je o vyše 50.000,- Sk nižšia než suma pôžičky 180.000,- Sk. V tejto súvislosti podotkol, že mu žalovaná

povedala, že peniaze použila na vyplatenie dlhu exekútorovi, ktorý vznikol lízingom motorového vozidla.
Konštatoval, že žalovaná vo vzťahu k spôsobu použitia požičaných 180.000,- Sk neuniesla dôkazné
bremeno a preto súd prvej inštancie na v rámci BSM nemal prihliadať. Za nesprávne právne posúdeniesúdom prvej inštancie považoval žalobca zaradenie dlhov žalovanej z podnikania do BSM a to v rozpore
s názormi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1052/2004 zo dňa 28.7.2005.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že v ich prípade išlo o výkon jej
podnikateľskej činnosti za pomoci manžela, t.j. že podnikateľskú činnosť prevádzali spoločne. Práve
táto osobitnosť, ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, je podľa jej názoru dôvodom, prečo sa
nemožno stotožniť s právnymi závermi uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR. Zaradenie pôžičky
z 10.11.2005 do pasív masy BSM súdom prvej inštancie považovala za vecne správne.

8. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu konštatoval, že v ňom neuviedla
prakticky žiadnu argumentáciu na podporu právnych záverov v napadnutom rozhodnutí a že nie je
spôsobilé vyvrátiť jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní.

9. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podala odvolanie žalovaná a žiadala rozsudok v tejto časti

zmeniť a priznať jej 100 % náhradu trov konania. Uviedla, že súd prvej inštancie v plnej miere vyhovel
jej doplnenému vyjadreniu k návrhu na vyporiadanie BSM z 10.2.2015 a preto jej mal v zmysle § 255
ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania.

Uviedol, že pri nároku na náhradu trov konania bolo potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti tohto
prípadu, a to najmä na jeho snahu riešiť vec mimosúdnou cestou a naopak na neochotu žalovanej
vyriešiť vyporiadanie BSM bez ingerencie súdu. Navyše pokiaľ by súd prvej inštancie zistil masu BSM
správne,bolobyzrejmé,žežalovanásasnažilaumeloznižovaťhodnotuBSM,abymunemuselavyplatiť
na vyporiadanie BSM spravodlivú sumu; došlo k skresleniu reálnej masy BSM a jej hodnoty a tiež k

nesprávnemu ustálenie skutkového a právneho stavu potrebného pre náležité rozhodnutie o náhrade
trov konania.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal obe odvolania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v subsumácii zisteného
skutkového stavu pod skutkovú podstatu vyhľadanej právnej normy, ktoré vedie k záveru, či a komu

súd právo priznáva ale nepriznáva. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd dopusti pri tejto
činnosti omylu, t.j. keď na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo zo
skutočnosti naisto preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením je
vedľa prípadov, kedy súd na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu i situácie, keď súd

aplikuje právnu normu na nedostatočne zistený skutkový stav, z ktorého nemožno posúdiť správnosť
aplikácie práve tejto právnej normy, t.j. keď súd subsumuje zistený skutkový stav pod skutkovú podstatu
normy bez toho, aby bolo naisto dané naplnenie všetkých jej zákonných znakov.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru,

že dlh zo zmluvy o pôžičke z 10.11.2005, kde je ako dlžník označená žalovaná, patrí do BSM, bolo
toto konštatovanie v logickom rozpore so závermi rozhodnutia R 57/1970, z ktorého súd prvej inštancie
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal. Z rozhodnutia R 57/1970 totiž vyplýva, že ak
za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo
vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa takto získané peniaze použili na kúpu určitej veci, t.j.

bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota, bez ohľadu na to, či bola zmluva
o pôžičke platne uzavretá, do BSM manželov. Preto premisa, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie
logicky nepodporuje jeho závery, nakoľko jediným možným záverom bolo to, že zmluva o pôžičke z
10.11.2005 uzavretá samostatne žalovanou nepatrí do BSM, ale do BSM patria jedine hodnoty, ktoré
boli predmetnou pôžičkou získané, v prejednávanom prípade to podľa žalovanej boli veci, ktoré boli

použité na rekonštrukciu bytu.

14. Treba zároveň uviesť, že uvedené rozhodnutie rieši otázku záväzku jedného z manželov z pôžičky
a to tak, že sa prihliadne aj na tento záväzok manžela pri vyporiadaní BSM, pokiaľ sa preukáže,že tieto prostriedky vynaložil na spoločný majetok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie však nie je zrejmé, ktoré skutkové závery ho viedli k rozhodnutiu o zohľadnení záväzku
z tejto pôžičky do vyporiadania BSM. Žalovaná v konaní tvrdila, že takto zaobstarané prostriedky

vynaložila na úhradu zvyšku kúpnej ceny (na pojednávaní dňa 25.4.2014), resp. na zhodnotenie bytu,
čo preukazovala dokladmi o zaplatení materiálu do bytu. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nevysporiadal
s rozpormi v odôvodňovaní použitia prostriedkov z predmetnej pôžičky a každý jednotlivý dôkaz, ktorý
žalovaná predložila za účelom preukázania prostriedkov z predmetnej pôžičky na rekonštrukciu bytu,
nevyhodnotil z pohľadu dôveryhodnosti a možnosti preukázať požadované tvrdenie, t.j. že predložené

(predovšetkým) pokladničné doklady, najmä z novembra a decembra 2005, preukazujú ich zaplatenie
žalovanou z prostriedkov získaných z predmetnej pôžičky na účely rekonštrukcie bytu (len vo výške
128.507 Sk, t.j. 4.265,65 eura) nadobudnutého kúpnou zmluvou z 20.11.2006, ním zistený skutkový stav
nie je možné považovať za dostatočný pre rozhodnutie vo veci. Aj pri preukázaní tvrdení žalobkyne,
že prostriedky z predmetnej pôžičky boli použité na nadobudnutie, resp. rekonštrukciu veci patriacej do
BSM, by nebolo možné vyporiadať túto jej pôžičku v rámci BSM, ale bolo by možné v zmysle ustanovenia

§ 150 Občianskeho zákonníka, aby bolo žalovanej uhradené to, čo zo svojho (prostriedkov, ktoré sama
získala z predmetnej pôžičky) vynaložila na spoločný majetok.

15. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené v časti, v ktorej súd prvej inštancie bez akejkoľvek právnej argumentácie založil svoje

rozhodnutie na tom, že v prípade, ak manželia poberajú spoločne príjmy z podnikateľskej činnosti, tak
aj dlhy z tejto podnikateľskej činnosti spadajú do BSM. Súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnenia
napadnutého neuviedol z akého zákonného ustanovenia, či ustálenej rozhodovacej praxe vychádzal.
Inými slovami nebolo možné zistiť, ako súd prvej inštancie subsumoval ním zistený skutkový stav pod
príslušné právne normy (základný postup pri aplikácií právnych noriem) z čoho vyplýva, že rozhodnutie

je v tejto časti nedostatočne odôvodnené.

16. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli počas jeho trvania. Pohľadávky a dlhy totiž nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale riadia sa všeobecným právnym režimom záväzkových

vzťahov, takže sa na ne primárne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
však tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, je potrebné vychádzať podľa § 853 Občianskeho zákonníka
z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie a primerane použiť § 149 a § 150
Občianskeho zákonníka a vyporiadať len spoločné dlhy manželov. Z uvedeného dôvodu bolo vo veci
rozhodujúce, či podnik žalovanej patril do BSM oboch manželov alebo bol majetkom žalovanej preto,

že takéto zistenia majú zásadný vplyv na to, či pri dlhoch z podnikania ide o spoločný dlh, ktorý sa v
BSM vyporiadava, alebo ide o dlh žalovanej.

17. Podľa § 5 Obchodného zákonníka sa podnikom rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a
nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria

podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu
slúžiť. Podnik je vec hromadná, pričom na jeho právne pomery sa použijú ustanovenia o veciach v
právnom zmysle. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva, s výnimkou (mimo iného) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Pokiaľ je podnikateľom len jeden z manželov a
ide o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho
manžela a nie je predmetom BSM (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 684/2004 zo dňa
27.9.2004, sp. zn. 22 Cdo 1053/2012 zo dňa 25.3.2015, sp. zn. 22 Cdo 4625/2014 zo dňa 30.9.2015,
sp. zn. 22 Cdo 3379/2014 zo dňa 30.8.2016). Teda podnik jedného z manželov, ani doň patriace veci,

práva a iné majetkové hodnoty, nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale sú v
oddelenom majetku manžela, ktorý je podnikateľom. Na základe uvedeného nie je správny záver, že
dlhy z podnikania žalovanej paria do BSM. Samotná nesporná skutočnosť, že vznikli počas manželstva,
že žalobca bol jej zamestnancom a že príjmy z podnikateľskej činnosti boli používané oboma manželmi,
neznamená, že podnik bol spoločný a dlhy s ním súvisiace patria do BSM.

18. Podnikanie treba chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obom manželom (rovnako ako mzda
zamestnaného manžela) a ktorá obvykle slúži na získavanie hodnôt patriacich do BSM. Takže len preto,
že zisk z podnikania bol prípadne bol použitý na získanie vecí patriacich do BSM, resp. na spotrebu vmanželstve, neznamená, že dlhy z podnikania jedného z manželov sú dlhmi spoločnými. Pre spravodlivé
usporiadanie majetkových vzťahov však treba zohľadniť aj výdavky a záväzky podnikajúceho manžela,
ktoré vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, pri vyporiadaní BSM, pretože ich nemožno oddeľovať od

podnikania, z ktorého mal prípadne prospech aj druhý manžel. Záväzky a pohľadávky súvisiace s
podnikom len jedného z manželov sa pri vyporiadaní BSM zohľadňujú pri zisťovaní ceny podniku ku
dňu zániku BSM. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nevyhodnotil otázku, čo tvorilo podnik žalovanej
podniku ku dňu zániku BSM a aká bola jeho hodnota. Podľa záverov súdnej praxe je podnikajúci
manžel povinný pri vyporiadaní BSM nahradiť do BSM takú sumu, ktorá zodpovedá pozitívnemu rozdielu

medzi aktívami a pasívami jeho podnikania, ku dňu zániku BSM. V prípade, ak by výsledná hodnota
bola záporná, niet čo do bezpodielového spoluvlastníctva nahrádzať; k tejto skutočnosti by v konaní
o vyporiadanie BSM bolo možné prihliadať len v rámci úvah o disparite podielov, najmä vzhľadom
na kritérium zásluhovosti o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, teda v prípade, ak by sa
podnikajúci manžel z výnosov podnikania vo výrazne väčšej miere podieľal na nadobudnutí a udržaní
majetku v BSM, na čo však v danom prípade nebol predložený dostatok skutkových tvrdení.

19. K odvolaniu žalovanej proti rozhodnutiu o náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že jej
námietkaprotiprávnemuposúdeniuzistenéhojevzásadedôvodná.Prirozhodovaníotrováchkonaniao
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzajú súdy vo všeobecnosti z ustanovení
§ 255 CSP (predtým 142 OSP) a táto prax sa považuje za správnu. Ak súdy vidia procesný úspech nebo

neúspech oboch manželov v tom, aký veľký podiel zo spoločného majetku dostanú, ide o postup, ktorý
zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie pri zisťovaní rozsahu BSM a pri vykonaní
vysporiadania viazané. Nie však možné vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru
procesného úspechu oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola
riešená otázka rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva. V danej veci súd prvej inštancie

rozhodoval podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania. Jeho aplikácia predpokladá vyriešenie otázky kto je v konaní úspešný a vo vzťahu k
tomuto zisteniu sa potom posudzuje existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pretože súd prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania
nepriznáva, teda neodôvodnil, ktorú zo strán považoval v spore za úspešnú, nebolo možné posúdiť

oprávnenosť dôvodov pre postup podľa ustanovenia § 257 CSP. Vzhľadom na uvádzané dôvody zrejme
vychádzal z toho, že náhrada trov konania by mala patriť žalobcovi, ale pre jeho správanie pred začatím
sporu, mu túto nepriznáva. Toto odôvodnenie však nedáva odpoveď na otázku prečo nepriznal právo na
náhradu trov konania aj žalovanej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie skôr zodpovedá ustanoveniu § 255
ods. 2 CSP, podľa ktorého je možné vysloviť, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania,

ak mala úspech len čiastočný.

20. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o vyporiadaní BSM založil na nesprávnych právnych
záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre rozhodnutie
podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostatočne nezaoberal, znemožnil stranám uskutočňovať

im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá ani požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace
otázky vo vzťahu k posúdeniu za akých okolností podnik patrí do BSM, a s ním súvisiacej otázke
vyporiadania dlhov z tohto podnikania pri zániku BSM a vo vzťahu k pôžičke, ktorú uzavrela žalovaná

s P. U.. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno
napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej
inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle

§ 391 ods. 2 CSP viazaný. Spor opätovne prejedná na pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov
zistí skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému
stavu preskúmateľné, dôsledne vyhodnotí tvrdenia strán sporu, vysporiada sa s odvolacími námietkami
žalobcu a žalovanej a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, by obsahovalo dostatok

dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

21. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, §
396 ods. 3 CSP).22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).