Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113220463
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113220463.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v spore žalobcu : 1/ Ing. G. H., nar. XX. XX.

XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, 2/ Ing. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, zastúpení:
NAGYOVÁ & PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 8, IČO: 47 233 923,
proti žalovaným: 1/ D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., U. 8, 2/ C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.,
U. 8, zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, o zaplatenie sumy
19.650,80 eura s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1/rade
a žalobkyni v 2/rade sumu 13 537,60 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku, čo do sumy 3825,40 eur, súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi v 1/rade a žalobkyni v 2/rade náhradu trov konania vo výške 62%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa žalobou doručenou súdu dňa 18.6.2013 proti odporom v 1/ a 2/ rade
domáhali zaplatenia sumy 19650,80 eur s prísl. V návrhu uviedli, že žalovaní uzatvorili s navrhovateľmi
kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena dňa 18. 9. 2008, na základe, ktorej žalovaní
previedli na žalobcov nehnuteľnosť parcelné číslo XXXX/.XX v katastrálnom území D. T.. K tejto kúpnej

zmluve uzatvorili strany dňa 4. 12. 2009 Dodatok. V kúpnej zmluve , bod IV. sa zmluvné strany
dohodli i, že žalovaní sú povinní zabezpečiť zrealizovanie dopravnej a technickej infraštruktúry ohľadne
predmetnej nehnuteľnosti do 31. 8. 2009. Odporcovia však do 31. 8. 2009 nezrealizovali predmetnú
dopravnú a technickú infraštruktúru a preto došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu dodatku. V dodatku
sa zmluvné strany dohodli na zmene ustanovení bodu IV kúpnej zmluvu ako aj na doplnení ustanovenia
bodu VIII kúpnej zmluvy, podľa ktorého, ak odporcovia nesplnia dojednania a nedodržia ktorýkoľvek
termín uvedený v bode 4 dodatku, sú povinní odkúpiť spätne nehnuteľnosť od navrhovateľov do 10.

1. 2011. V dodatku sa zmluvné strany dohodli na zmluvných pokutách kedy žalovaní v prípade, ak
nesplnia záväzok v bode 4 povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 186 euro mesačne od 31. 8.
2009 do splnenia záväzku uvedeného v bode IV. a v prípade, ak nesplnia svoj záväzok spätného
odkúpenia nehnuteľnosti uvedený v bode VIII. 1 dodatku povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12
000 euro. Žalovaní nesplnili svoj záväzok dohodnutý v bode IV. kúpnej zmluvy, a to ani jednu zo svojich
zmluvne dohodnutých povinností, v uvedenej lehote do 31. 12. 2010 nepodali ani len žiadosť o vydanie
kolaudačných rozhodnutí na predmetné stavby. Podľa bodu 8. 2 kúpnej zmluvy v znení jej dodatku

vznikol navrhovateľom nárok na zmluvnú pokutu momentom ako odporcovia nesplnili všetky svoje
záväzky a to vo výške 186 euro mesačne od 31. 8. 2009 do splnenia predmetného záväzku. Záväzky boli
splnené až dňa 5. 2. 2013 - vydaním posledného kolaudačného rozhodnutia na dažďovú kanalizáciu.
Navrhovateľom preto vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7650,80 eura. Navrhovateľom tiežvznikol nárok na zmluvnú pokutu momentom ako odporcovia nesplnili svoj záväzok uvedený v bode
VIII.1. kúpnej zmluvy v lehote do 10. 1. 2011, a to vo výške 12 000 euro.

2/ Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/42/2014- 153 zo dňa 30.3.2015 tak, že: Odporca v 1/ rade a
odporkyňa v 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1/rade a navrhovateľke
v 2/ rade sumu 2 287,80 eur v lehote do l5 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, tj. čo do sumy
17 363 eur, súd návrh zamieta. Navrhovateľ v 1/rade a navrhovateľka v 2/ rade sú povinní zaplatiť
odporcovi v 1/ rade a odporkyni v 2/rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 76%,

o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Odporca v
1/ rade a odporkyňa v 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za odpor vo
výške 1179 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3/ Proti uvedenému prvostupňovému rozsudku podali žalobcovia odvolanie.

4/ Uznesením č.k. 8Co/182/2016- 199 zo dňa 26.5.2016 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v spojení s opravným uznesením v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania účastníkov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem
iného uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute je vecou zmluvných strán, ktoré si môžu dohodnúť pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ si účastníci dojednajú povinnosť platiť zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý poruší zmluvné dojednania povinný zaplatiť v písomnej dohode dojednanú zmluvnú
pokutu v prípade, že hlavná zmluva bola platne uzatvorená a hlavný záväzok trvá. Pokiaľ účastník
zmluvy sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu ak nedodrží dojednané podmienky, je povinný záväzok
splniť, ibaže preukáže, že splniť záväzok bolo nemožné za podmienok dovolených zákonom - § 37 ods.
2 a § 575 OZ, za ak právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, ak je neplatný právny úkon,

pretože jeho predmetom je nemožné plnenie, sa plnenie stane nemožným, pričom v súvislosti s výškou
dojednanej zmluvnej pokuty súd musí prihliadať aj na to, aby dojednania jej výšky neboli v rozpore s
dobrými mravmi. Podľa ust. § 545 ods. 3 OZ dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie
povinnosti nezavinil. Právo na zníženie zmluvnej pokuty vyplýva z ust. § 545a OZ.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa sa pri znížení zmluvnej pokuty neriadil vyššie uvedeným

právnym výkladom a právnou úpravou, vec nesprávne právne posúdil a nevykonal dokazovanie na
zistenie hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, ako dôvodne namietajú navrhovatelia v
odvolaní.Vtejtosúvislostiodvolacísúdopätovnepoukazuje,žedojednanieozmluvnejpokuteajejvýške
jevecouúčastníkovkonania.Pokiaľzaplateniezmluvnejpokutyvdohodeviazalinaporušeniepovinnosti
dojednanej v článku IV, neprináleží súdu prvého stupňa v tomto smere nahrádzať vôľu účastníkov

konania. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné, zaväzuje dlžníka
okrem prípadu, že porušenie zmluvy nezavinil. Úprava Občianskeho zákonníka tu vychádza z princípu
zavinenia (§ 545 ods. 3 OZ).

5/ Súd následne nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany sporu.

6/ Právna zástupkyňa žalobcov v l. a v 2. rade na pojednávaní uviedla, že doplňujúci materiál, ktorý
predložil žalovaný, je podľa nich nehodnoverný a nepreukazuje skutočnosti tam tvrdené, nakoľko
kúpna zmluva bola uzatvorená 18.9.2008 a od tohto dňa sa zaviazal žalovaný realizovať predmetné
stavebné činnosti a teda na výstavbu komunikácie, ktorá je predmetnom doplňujúceho dôkazu zo strany

žalovaného mal čas od 18.9.2008 až do 31.12.2010, teda viac ako dva roky a je evidentné, že po celé
dva roky nebola zrážková činnosť taká, aby nemohli túto činnosť vykonať. Ak by aj mali brať nejakým
spôsobom do úvahy klimatické podmienky, toto je nutné preukázať znaleckým dokazovaním, znalcom,
ktorý by sa vedel hodnoverne vyjadriť. V ostatnom sa pridržiavame žaloby.
Na otázku, aby sa vyjadrila k hodnote významu zabezpečovanej povinnosti ohľadom nároku na zmluvnú

pokutu vo výške 12.000 eur za to, že žalovaní neodkúpili spätne predmetnú nehnuteľnosť uviedla, že v
tomto prípade nie je potrebné, aby vznikla akákoľvek škoda. Avšak žalobcovia boli poškodení tým, že
nemohli začať s výstavbou domu tak, ako plánovali a ako to bolo pôvodne dohodnuté v kúpnej zmluve.
Práve preto bola dohodnutá v dodatku zmluvná pokuta pre prípad, že žalovaní nedodržia svoj záväzok,
a v tom prípade sú povinní spätne odkúpiť nehnuteľnosť. Následne si žalobcovia museli hľadať iné

bývanie, mali náklady na zabezpečenie tohto iného bývania, a pritom im viazli peniaze v nehnuteľnosti,
ktorú nemohli využívať a pritom z nich napr. mohli poberať úroky v banke. Žalobcovia si teda museli
znovu zabezpečiť bývanie, pričom túto nehnuteľnosť nepredali, ale keby z nej mali peniaze mohli ich
využiť na kúpu iného bývania. Čo sa týka druhej zmluvnej pokuty vo výške 186 eur mesačne, táto vlastneako zabezpečovaná hodnota predstavovala hodnotu inžinierskych sietí, pričom aj presný prepočet som
uviedla v našom odvolaní na str. 6, kde vlastne pokuta predstavovala 6 eur denne, čo by bolo 0,05 % z
hodnoty zabezpečovanej povinnosti. V tomto poukazuje na vyjadrenie v odvolaní.

7/ Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade uviedol, že žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 8Co 182/2016 vyplýva, že postup súdu prvej
inštancie nebol celkom náležite zdôvodnený. Neuvádza sa tu, že by takéto rozhodnutie bolo v rozpore
so zákonom. Na strane 11 rozhodnutia odvolacieho súdu sa uvádza to o čo oprel svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie a síce, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Jej výška má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy a poukazuje na § 545a O.z.
a síce, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam a hodnotu
zabezpečovacej pokuty. Taktiež sa tu poukazuje na to, že zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú
náhradu škody. Som toho názoru, že v konaní žalobcovia nepreukázali hmotnoprávne zdôvodnenie,
prečo by práve zmluvne určená pokuta sa mala rovnať náhrade škody. Z obsahu kúpnej zmluvy a

dodatku tejto vyplýva skutočnosť, že sankcia vo výške 12.000 eur by mala byť sankciou za nesplnenie
práva na spätné odkúpenie pozemku. V danom prípade teda žalobcovia by mali preukázať, v čom im
vznikla škoda tým, že žalovaný pozemok spätne neodkúpili. Naviac treba poukázať na to, že priamo
v dodatku bolo poukázané na možnosť žalobcov na právo odstúpiť od zmluvy. Týmto spôsobom by
im bolo vzniklo právo na vrátenie kúpnej ceny. Pokiaľ takto nespravili domnievame sa, že nárok na

zaplatenie 12.000 eur nie je daný. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu týkajúcu sa platenia sumy 186 eur
mesačne, poukazujeme na to, že povinnosť uloženú v čl. IV1. dodatku bola splnená a pokiaľ v niektorých
bodoch došlo k omeškaniu, stalo tak z dôvodov vis major - zlé poveternostné podmienky, čo vyplýva
z odborného vyjadrenia, ktoré sme vo veci predložili. Taktiež poukazujeme na to, že v čase, keď sa
tento dodatok uzatváral vychádzali žalovaní z určitých technických riešení napojenia kanalizácie na

existujúcu kanalizačnú prípojku, a až následne sa dozvedeli, že tento spôsob riešenia neprichádza do
úvahy, keďže o kolaudáciu mohli požiadať až prípade, keď celý objekt bude napojený na kanalizačnú
prípojku, došlo bez ich zavinenia k oneskorenému zavineniu pri vydávaní kolaudačných rozhodnutí.
Skutkové okolnosti, ktoré teraz uvádza, boli žalovanými preukázané vykonaným dokazovaním, najmä
však výsluchom svedkov a spomínaným odborným vyjadrením. Zdôrazňuje, že žalobcovia žiaden

dôkaz v konaní nepredložili ani nežiadali vykonať. Je toho názoru, že tvrdenia žalovaných sú takými
okolnosťami, ktoré vychádzajú z ustanovenia § 545a O.z., teda že v danom prípade hodnota a význam
zabezpečovanej povinnosti nie je primeraná výške zmluvnej pokuty.

8/ Žalovaní predložili odborné vyjadrenie H. N., stavebný dozor zo dňa 20.9.2016, v ktorom uviedol

charakter a rozsah prác jednotlivých stavebných objektov, ktoré žalovaní vykonávali. Ďalej uviedol, že
v období výstavby (07/2009 - 11/2010) bolo evidované nadpriemerné zrážkové obdobie - doložené
hydrometeorologickým úhrnom zrážok - čo značne ovplyvnilo a spomalilo plynulosť výstavby. Podotýka,
že technológia kladenia inžinierskych sietí sa podľa normy nedá klásť do podmočených alebo zaliatych
výkopov. Tieto sa musia odvodniť a spevniť dná rýh tak, aby nedochádzalo k ich deštrukcii proti

zásypovýchprácach.Tietoprácepodstatnesťažujúapredlžujúrealizáciuprácpribudovaníinžinierskych
sietí. Napriek tomu boli práce fyzicky dokončené v termínoch dohodnutých dodatkom zo dňa 4.12.2009,
avšak žiadosti o kolaudáciu mohli byť podané až po vybudovaní cestnej komunikácie, t.j. 31.12.2010,
nakoľkosprávcoviajednotlivýchinžinierskychsietípodmieňujúprebratieažpoukončenejúpravevtelese
komunikácie. Na dokreslenie situácie na stavbe uvádza aj skutočnosť, že v uvedenom období došlo

k deštrukcii novovybudovaného betónového múru, ktorý vybudovali misionári "Domu Srdca Ježišovho"
na hranici pozemkov so "Západným prameňom". Šetrením sa preukázalo, že príčinou deštrukcie bolo
podmočenie spodných vrstiev podložia vplyvom nadmerných zrážok. Zároveň bol pripojený graf zrážok
na území SR v danom období.

9/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s
návrhom, kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa
4.12.2009, žiadosť o informáciu Mesta Nitra, žiadosť o informácie Obvodný úrad životného prostredia
Nitra, odpoveď na žiadosť a poskytnutie informácie, žiadosť o spätné odkúpenie pozemku zo dňa

31.12.2010, výpis z LV č. XXXX, pokus o zmier, platobný rozkaz 7RO/260/2013-33, odpor, vyjadrenie
navrhovateľov k odporu, žiadosť o spätné odkúpenie - odpoveď zo dňa 5.1.2011, vyjadrenie odporcov,
stavebné povolenie, zápisnica o odovzdaní a prevzatí stavby, vyjadrenie PZN zo dňa 7.1.2015 ,
stanovisko k stavu výstavby inžinierskych sietí Ing. D. G. zo dňa 16.6.2010, územné rozhodnutieMesta Nitry, fotodokumentácia, vyj. PZO zo dňa 19.1.2015, prílohy stavebné povolenie zo dňa
26.4.2010, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia, výzva na odstránenie nedostatkov
podania a prerušenie konania, list Obvodného úradu životného prost. Nitra, stanovisko Slovenský

vodohospodársky podnik š.p. zo dňa 25.1.2013, vyjadrenie navrhovateľov zo dňa 9.3.2013 doručené
formou e-mailu aj PZO a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10/ Žalovaní ako predávajúci ( fyzické osoby) uzatvorili so žalobcami ako kupujúcimi kúpnu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena dňa 18. 9. 2008, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti

parcelné číslo XXXX/XX o výmere 625 m2 v katastrálnom území D. T.. V zmluve v bode IV. bolo
uvedené, že predávajúci sa zaväzujú do 31.8.2009 zabezpečiť zrealizovanie dopravnej a technickej
infraštruktúry s tým, že ich financovanie je súčasťou kúpnej ceny. Dňa 4.12.2009 k tejto kúpnej zmluve
strany uzatvorili Dodatok, v ktorom uviedli, že v kúpnej zmluve v bode IV. sa zmluvné strany dohodli, že
žalovaní sú povinní zabezpečiť zrealizovanie dopravnej a technickej infraštruktúry ohľadne predmetnej
nehnuteľnosti do 31. 8. 2009, keďže však žalovaní do 31. 8. 2009 nezrealizovali predmetnú dopravnú

a technickú infraštruktúru, došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu dodatku. V dodatku sa zmluvné strany
dohodli na zmene ustanovení bodu IV kúpnej zmluvu a to:
- predĺženie lehoty na zrealizovanie predmetnej dopravnej a technickej infraštruktúr odporcami a to do
31. 5. 2010.
- povinnosti odporcov do 31. 12. 2010 zrealizovať dopravnú komunikáciu, a zabezpečenie kolaudačného

rozhodnutia na túto komunikáciu.
- povinnosti odporcov, aby boli vydané všetky kolaudačné rozhodnutia do 31. 12. 2010.
V dodatku sa zmluvné strany dohodli aj na doplnení ustanovenia bodu VIII kúpnej zmluvy, podľa ktorého,
ak odporcovia nesplnia dojednania a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v bode IV dodatku, sú
povinný odkúpiť spätne nehnuteľnosť od navrhovateľov do 10. 1. 2011. V dodatku sa zmluvné strany

tiež dohodli na zmluvných pokutách a to :
- v prípade, ak nesplnia odporcovia záväzok v bode IV. Sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
186 euro mesačne od 31. 8. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v bode IV.
- v prípade, ak nesplnia svoj záväzok spätného odkúpenia nehnuteľnosti uvedený v bode VIII. 1 dodatku,
majú kupujúci právo odstúpiť od zmluvy ako aj zmluvnú pokutu vo výške 12 000 euro, ktorú majú zaplatiť

predávajúci kupujúcim.
Žalobcovialistomzodňa31.12.2010požiadaliodporcovospätnéodkúpeniepozemku,nakoľkoktomuto
dátumu 31.12.2010 nesplnili podmienky článku IV. (zabezpečiť zrealizovanie dopravnej a technickej
infraštruktúry) , preto ich žiadajú v zmysle ust. Čl. VIII.1 Dodatku o spätné odkúpenie pozemku. V
opačnom prípade budú postupovať čl. VIII.1 Dodatku.

Žalovaní listom zo dňa 5. 1. 2011 - Odpoveď na žiadosť o spätné odkúpenie pozemku navrhovateľom
oznámili,žestavebnéprácejednotlivýchobjektovZápadnýprameňvNitresúukončené.Stavebnýobjekt
komunikácie bol zrealizovaný firmou Cesty Nitra, a.s. až v novembri 2010, čo spôsobilo posun termínu
podania žiadosti na kolaudáciu, nakoľko väčšina stavebných objektov je viazaná na kolaudáciu objektu
komunikácie. Technické zabezpečenie kolaudácii jednotlivých objektov zabezpečuje Ing. G. V., ktorý

žiada stavebný úrad o kolaudáciu predmetných stavebných objektov. Ing. V. je od 15. 12. 2010 na
dovolenke a do práce nastupuje v dňa 10. 1. 2011 . Preto by bola vhodná osobná konzultácia v kancelárii
firmy D. v U..
Žalobcovia zaslali odporcom aj list to dňa 23.4.2013 - pokus o zmier, v ktorom uviedli, že evidujú, že
dňa 5. 2. 2013 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na stavebný objekt - kanalizácia dažďová. Keďže

sa jednalo o posledný stavebný objekt z celkovej dopravnej a technickej infraštruktúry, berú týmto na
vedomie, že ku dňu 5. 2. 2013 bol tento záväzok splnený. Nakoľko však nedodržali stanovené termíny
v zmysle kúpnej zmluvy, uplatňujú si týmto dojednanie v článku 8. 2 kúpnej zmluvy, a to zmluvnú pokutu
vo výške 186 euro mesačne odo dňa 31. 8. 2009 do doby splnenia záväzku uvedeného v článku 4 tejto
zmluvy. K dátumu splnenia záväzku činí omeškanie 41 mesiacov a 4 dni, čo pri zmluvnej výške pokuty

predstavuje čiastkou 7652,54 eura.
Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby vyplýva že dňa 8. 12. 2010 prebehlo preberacie
konanie zákazky - vyhotovenia cesty v obytnej skupine Západný prameň U., kde objednávateľom bolo
D. R. a zhotoviteľom cez pri U., a.s. Dátum začatia prác bol uvedený október 2010 a dátum dokončenia
prác november 2010.

Z výzvy na odstránenie nedostatkov podania a prerušenie konania Obvodného úradu životného
prostredia Nitra zo dňa 29. 6. 2011 vyplýva, že dňa 14. 3. 2011 bol doručený návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia na vodnú stavbu - kanalizácia dažďová. V tejto výzve v bol Ing. G. V. okrem
iného vyzvaný dokladovať kolaudačné rozhodnutie od jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do ktoréhosa stavebný objekt S O 05 kanalizácia dažďová napája. Zároveň bolo týmto rozhodnutím prerušené
konanie.
Z písomného podania Obvodného úradu životného prostredia Nitra, odbor štátnej vodnej správy a

ochrany prírody a krajiny zo dňa 12. 10. 2012 vyplýva, že na predmetnú vodnú stavbu - dažďová
kanalizácia z areálu Bažant s.r.o. M. N.slo XX za zachovalo rozhodnutie zo dňa 10. 3. 1987, z ktorého je
zrejmé, že sa jedná o v súčasnosti existujúcu dažďovú kanalizáciu. Pôvodná projektová dokumentácia
(stavebné povolenie, kolaudačné povolenie a pod. ) sa na predmetnú stavbu nezachovali z dôvodu, že
neustále dochádzalo k zmenám na majiteľov a nie sú k dispozícii ani v okresnom archíve. Vychádzajúc

z charakteru vodnej stavby, spôsobu realizácie a financovania časť jej výstavby, možno predpokladať,
že stavba bola riadne povolená skolaudovaná, ale príslušné povolenia sa nezachovali.

11/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia.

12/ Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný

plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa ods. 2, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi

účastníkmi dohodnuté.

Podľa ods. 3, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak
porušenie povinnosti nezavinil.

13/ Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

14/ Predmetom konania po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom zostal nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.000 eur a to podľa čl. VIII. 1 dodatku uzavretého zmluvnými
stranami a sumy 5362,20 eur, ktorá predstavuje časť zo sumy zmluvnej pokuty 7650 eur v zmysle č.
VIII. 2 dodatku, ktorá súdom v prvom rozhodnutí žalobcom nebola priznaná.
Žalobcovia sa v konaní domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty 12.000 eur za to, že žalovaní nesplnili

povinnosť vyplývajúcu z článku VIII bod 1 dodatku kúpnej zmluvy zo 04. 12. 2009, podľa ktorého mali v
prípade, že nesplnia termíny realizácie prác vymedzených v článku IV/1, IV/2, IV/3, teda zabezpečenie
inžinierskych sietí do 31. 05. 2010 a kolaudačného rozhodnutia do 31. 12. 2010 spätne odkúpiť
nehnuteľnosť najneskôr do 10. 01. 2011. Podľa bodu VIII 1 dodatku v prípade, ak predávajúci nesplnia
dojednanie a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v článku IV tohto dodatku, t. j. do 31. 05. 2010, resp.

31. 12. 2010, zaväzujú sa, že najneskôr od 10. 01. 2011 spätne odkúpia od kupujúcich nehnuteľnosti
uvedené v článku I kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 49.790,87 eura.
Krajský súd v uznesení konštatoval, že povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť je vedľajšie dojednanie
v kúpnej zmluve upravené v § 610 OZ. Zmluvná pokuta 12.000 eur teda bola dohodnutá za porušenie
povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť s tým, že v zmluve si zmluvné strany jasne a slobodne

určili jej obsah, práva a povinnosti. Je nesporné, že žalobcovia dňa 31. 12. 2010 vyzvali žalovaných
na spätné odkúpenie, na ktoré žalovaní reagovali listom z 05. 01. 2011, v ktorom oznámili, že
stavebné práce vykonáva Ing. V., a preto by bolo potrebné stretnutie. Žalobcovia na list nereagovali
a následne sa navrhovatelia domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty 186 eur. Bolo teda preukázané,
že žalobcovia uplatnili toto právo v súlade s dodatkom zmluvy, keď vyzvali žalovaných na spätné

odkúpenie. Povinnosť spätného odkúpenia nehnuteľností bola podmienená nedodržaním povinností v
termínoch dohodnutých v čl. IV a bola ohraničená dátumom 10. 01. 2011. Krajský súd tiež uviedol, že
žalovaní na výzvu nereagovali spôsobom dohodnutým v zmluve, preto žalobcovia dôvodne požadovali
zaplatenie zmluvnej pokuty. Ich konanie nebolo v rozpore s dohodou ani dodatkom kúpnej zmluvy. Pretoje právne bezvýznamné aj zistenie, že iní vlastníci v oblasti "Západný prameň" mali vydané stavebné
povolenie. Z dodatku ku kúpnej zmluve jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta bola dohodnutá
pre porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosti, za ktoré navrhovatelia spolu s dopravnou

a technickou infraštruktúrou zaplatili odporcom pri podpise kúpnej zmluvy dňa 08. 09. 2008 sumu
49.709,87 eura, vrátane inžinierskych sietí, ktoré mali odporcovia zrealizovať dodatočne, do 31. 08.
2009 a podľa dodatku do 31. 05. 2010 a zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia cestnej dopravnej
komunikácie do 31. 12. 2010, čo žalovaní v uvedených lehotách nesplnili.
Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto dospel k záveru, že

žalobcovia majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 12 000 eur. Aj odvolací súd poukázal na
to, že dojednanie o zmluvnej pokute a jej výške je vecou zmluvných strán a pokiaľ zaplatenie zmluvnej
pokuty v dohode viazali na porušenie povinnosti dojednanej v článku IV, nemôže súd v tomto smere
nahrádzať vôľu strán. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné, zaväzuje
dlžníka okrem prípadu, že porušenie zmluvy nezavinil, čo v tomto prípade nebolo splnené, nakoľko
žalovaní si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť o spätnom odkúpení nehnuteľnosti. Aj keď žalobcom

nevznikla v tejto súvislosti žiadna škoda, povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť Občiansky zákonník ukladá
aj v prípade, keď nevznikne škoda. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, ktorý spočíval v tom, že žalobcovia nemohli začať s výstavbou domu
tak, ako plánovali a ako to bolo pôvodne dohodnuté v kúpnej zmluve. Následne si žalobcovia museli
hľadať iné bývanie, mali náklady na zabezpečenie tohto iného bývania, a pritom im viazli peniaze v

nehnuteľnosti, ktorú nemohli využívať a pritom z nich napr. mohli poberať úroky v banke. To znamená, že
neodkúpením nehnuteľnosti zo strany žalovaných, žalobcovia nemohli následne disponovať so svojimi
finančnými prostriedkami, ktoré im viazli v predmetnej nehnuteľnosti.

15/ Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcov, ktorý odvodzovali od bodu VIII/2 dodatku, podľa ktorého

si pre prípad nesplnenia záväzku uvedeného v článku IV dohodli zmluvnú pokutu vo výške 186 eur
mesačne od 31. 08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v článku IV zmluvy. Z dodatku vyplýva, že
táto povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 186 eur sa viaže na nesplnenie záväzku ( uvedeného v článku
IV) a to, zabezpečiť zrealizovanie staveničnej cesty, splaškovej kanalizácie, vodovodu, plynovodu,
elektrických káblových rozvodov, verejného osvetlenia, uloženia chráničky pre budúci slaboprúdový

rozvod, ktoré odporcovia mali zrealizovať do 31. 05. 2010, ďalej zabezpečiť zrealizovanie dopravnej
komunikácie so zatrávnením pásov vrátane zabezpečenia kolaudačného rozhodnutia tak, aby bolo
vydané do 31. 12. 2010. Žalobcovia žiadali zaplatenie sumy 7650,80 eur, pričom vychádzali z obdobia
od 31.8.2009 do 5.2.2013, t.j. dátumu kedy bolo vydané posledné kolaudačné rozhodnutie ( 41 mesiacov
a 4 dni x 186 eur = 7650,80 eur). Medzi stranami nebolo sporné, že do uvedeného dátumu boli práce

vykonané. Žalobcovia dôvodili nedodržaným termínom kolaudácie dopravnej komunikácie, vrátane
vydania kolaudačného rozhodnutia do 31. 12. 2010, dohodnutom v článku IV bod 2.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že k oneskoreniu v rámci splnenia povinnosti žalovaných došlo aj
vplyvom vyššej moci, t.j. počasia, keď žalovaní v konaní preukázali jednak výpoveďou svedkov, ako

aj odborným vyjadrením stavebného dozoru, že práve v období ( 07/2009 - 11/2010), keď žalovaní
realizovali predmetné inžinierske siete bolo evidované nadpriemerné zrážkové obdobie, čo tiež značne
ovplyvnilo a spomalilo plynulosť výstavby. Ďalšou skutočnosťou, ktorá výrazne ovplyvnila vydanie
posledného kolaudačného rozhodnutia pri dažďovej kanalizácii dňa 5.2.2013 bolo, že pri kolaudačnom
konaní bolo potrebné dokladovať kolaudačné rozhodnutie od jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do

ktorého sa stavebný objekt SO 05 kanalizácia dažďová napája, preto bolo konanie prerušené. Z ďalších
listín vyplýva, že na pôvodnú vodnú stavbu - dažďová kanalizácia z areálu Bažant s.r.o. sa pôvodná
projektová dokumentácia (stavebné povolenie, kolaudačné povolenie a pod. ) nezachovali a nie sú
k dispozícii ani v okresnom archíve. Na základe týchto zistení potom došlo k značnému zdržaniu pri
kolaudácii dažďovej kanalizácie, pričom súd je toho názoru, že jej oneskorenie rozhodne nezavinili

žalovaní,nakoľkotakútoskutočnosťvôbecnemohlipredvídať.Žalovanípritomuždňa14.3.2011doručili
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a toto bolo vydané až dňa 5.2.2013.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 7.650,80 eura súd pri prvom rozhodnutí č.k. 14C/42/2014- 153 zo
dňa30.3.2015posúdilakočiastočnedôvodnýanavrhovateľompriznalsumu2.287,80eura.Spoukazom
na vykonané dokazovanie má súd za to, že sú na strane žalovaných skutočnosti, ktoré nemohli svojím

konaním ovplyvniť a to dlhodobo nepriaznivé počasie a problémy s kolaudáciou dažďovej kanalizácie,
ako bolo uvedené vyššie. Podľa ust. § 545 ods. 3 OZ dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak
porušenie povinnosti nezavinil, pričom súd na strane žalovaných videl aj pôsobenie uvedených faktorov,
ktorí sami nezavinili a tiež mali vplyv na omeškanie žalovaných, aj keď nie absolútny. Preto súd dospel kzáveru, že žalobcovia majú na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok čo do sumy 3825,40 eur, čo predstavuje
zmluvnú pokutu 186 eur za 20,5 mesiaca, t.j. od 30.8.2009 do 15.5.2011. Súd zmluvnú pokutu znížil
s poukazom na § 545 a OZ, keďže sumu 7650,80 eur považoval za neprimeranú. Súd má za to, že

priznaná suma 3825,40 eur je postačujúca a to aj s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, keď v podstate oneskorená realizácia inžinierskych sietí spôsobila ten istý následok ako pri
dojednanej zmluvnej pokute v sume 12000 eur, a to znemožnenie výstavby rodinného domu žalobcami
v dohodnutej dobe. Obe zmluvné pokuty penalizujú žalovaných za nedodržanie zmluvných dojednaní,
pričom v prípade sumy 12 000 eur je to za spätné neodkúpenie nehnuteľnosti, ktoré je tiež naviazané

na nedodržanie termínu výstavby a kolaudácií inžinierskych sietí. Keďže súd priznal rozsudkom zo dňa
30.5.2015 žalobcom z tohto nároku už sumu 2287,80 eur, súd týmto rozsudkom zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 1537,60 eur, čo potom celkovo predstavuje nárok žalobcov vo výške 3825,40 eur
titulom zaplatenia zmluvnej pokuty.
S poukazom na vyššie uvedené, súd zaviazal žalovaných celkovo na zaplatenie sumy 13 537,60 eur
( 12 000 + 1537,60). Vo zvyšku, tj. čo do sumy 3825,40 eur, súd žalobu zamietol.

16/ Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že súd priznáva žalobcom náhradu
trov konania vo výške 62 %, nakoľko žalobcovia mali v konaní úspech vo výške 81% ( úspech čo do
sumy 15 825,40 eur) a neúspech vo výške 19% ( čo do sumy 3825,40 eur), preto potom ich čistý úspech
predstavuje 62% ( 81 - 19).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.