Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205070
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714205070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným I./ J. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým pobytom W. A. X/XX, XXX XX M. a II./ W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom
D. XXXX/X, XXX XX V., zastúpenému JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 5,
040 01 Košice, o zaplatenie 602,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 11C/101/2014-245 zo dňa 06. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi istinu 602,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny 602,07 eur od
13.10.20014 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny 602,07 eur od
08.04.2014 do 12.10.2014 z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 06. apríla
2017(vporadídruhým)žalovanýmuložilpovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovi301,04Eur
s 8,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 301,04 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému
žalovanému v rozsahu tohto plnenia (prvý výrok). Žalobu zamietol v časti žalovanej sumy 301,03 Eur s
8,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 602,07 Eur od 08.04.2014 do 12.10.2014 a zo sumy 301,03
Eur od 13.10.2014 do zaplatenia (druhý výrok) a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo

na náhradu trov konania (tretí výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca žalobou podanou 10.04.2014 žiadal zaviazať žalovaných
I./ a II./ J. H. a W. S. na zaplatenie 602,07 Eur s 8,25% úrokmi z omeškania ročne z dlhovanej sumy
od 08.04.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný II./ zavinil
motorovým vozidlom žalovaného I./ zn. PEUGEOT, EVČ: DT XXX-AH v V. dopravnú nehodu, pri ktorej
došlo k ublíženiu na zdraví s následkom smrti chodca M. M.. Šetrením bolo zistené, že v čase uvedenej

dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. PEUGEOT, EVČ: DT XXX-AH uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S prihliadnutím na túto skutočnosť
žalobca Slovenská kancelária poisťovateľov podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol
z poistného garančného fondu pozostalej XRo/XX/XXXX-XX M. poistné plnenie vo výške 602,07 Eurako refundáciu dôchodkových dávok za obdobie od 10.11.2012 do 09.11.2013. Podľa § 24 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo žalobcovi voči žalovaným právo na vrátenie poskytnutého peňažného
plnenia z poistného garančného fondu, nakoľko žalovaný I./ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho

zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla a žalovaný II./ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti.

1.2. Voči platobnému rozkazu okresného súdu č. k. 7Ro/63/2014-14 zo 16.06.2014 podal žalovaný II./

odpor, v ktorom namietal, že dopravnej nehode nemohol zabrániť, lebo nebohý M. M. vstúpil do vozovky
v opitom stave s hladinou 2,05‰ alkoholu v krvi. Nebohý mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sa
predvstupomdojazdnéhopruhuvozidlavedenéhožalovanýmII./presvedčil,čimôženavozovkuvstúpiť
bez vzniku nebezpečenstva pre seba aj ostatných účastníkov cestnej premávky vzhľadom na rýchlosť
a vzdialenosť tohto vozidla. Poukázal na § 420 ods. 3 a § 441 Občianskeho zákonníka.

1.3. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/201/2014-152 zo dňa 28.04.2016 (v poradí prvý) bol
zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/312/2016-183 zo dňa 23.09.2016.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude podľa záverov tohto rozhodnutia ustáliť, či je žalovaný
II./ nositeľom pasívnej legitimácie vzhľadom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/139/2009 z 31.08.2010,
na ktoré upozornil v odvolaní žalobca a odôvodniť, či v prejednávanej veci aplikoval § 438 ods. 1

alebo ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak okresný súd dospeje k záveru, že je daná (aj) zodpovednosť
žalovaného II./ za škodu, bude sa zaoberať existenciou dôvodov moderácie výšky tejto náhrady podľa §
450 Občianskeho zákonníka a skúmať spoluzavinenie poškodeného M. M. na vzniku dopravnej nehody
v zmysle záverov vyplývajúcich z trestného konania vedeného Okresným súdom Michalovce pod sp. zn.
1T/110/2004 vzhľadom na to, že poškodený M. M. bol v čase škodovej udalosti v opitom stave s hladinou

2,05‰ alkoholu v krvi a náhle vstúpil do vozovky z ľavej strany z vyvýšeného stredového deliaceho
pásu do jazdnej dráhy motorového vozidla vedeného žalovaným II./. Tiež bude potrebné ustáliť, ktorému
subjektu bolo vyplatené žalobcom poistné plnenie z poistného garančného fondu, pretože okresný súd
v dôvodoch rozsudku najprv uviedol, že bolo vyplatené poškodenej P. M. vo výške 602,07 Eur ako
refundácia dôchodkových dávok za obdobie od 10.11.2012 do 09.01.2013, v ďalšej časti však okresný

súd tvrdil, že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť túto sumu Kooperatíve poisťovni Vienna Insurance
Group, a. s., Bratislava, ktorá ju vyplatila poškodenej P. M.. Ak žalobca vyplatil žalovanú istinu inej
poisťovni, súd prvej inštancie musí zistiť právny základ tohto plnenia a ustáliť, či ide o plnenie spadajúce
pod kategóriu poistného plnenia tak, ako má na mysli § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. a či
je potom možné tento nárok subsumovať pod nárok postihový. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie

opätovne rozhodne o trovách celého konania s poukazom na § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C.s.p.“).

1.4. Okresný súd v poradí druhom rozsudku zo 06. apríla 2017 poukázal na § 24 ods. 1, ods. 2 písm.
b) a ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

motorovým vozidlom v znení neskorších predpisov, na § 420 ods. 1, 3, § 438 ods. 1, 2 a §
441 Občianskeho zákonníka. Konštatoval pasívnu legitimáciu žalovaného I./, ktorý bol v čase vzniku
škody 02.03.2004 evidovaný ako vlastník - držiteľ motorového vozidla značky Peugeot 605, EVČ:
DT XXX AH. Žalovaný I. predložil lustráciu č. ORP-DI-DT-33-1/2010, podľa ktorej vykonal na ODI v
Detve dňa 03.09.2003 odhlásenie vozidla na iného držiteľa. Od 09.02.2004 do súčasnosti je podľa

lustrácie motorových vozidiel Okresného riaditeľstva PZ SR Zvolen, ODI Detva z 31.01.2017 ako držiteľ
a vlastník uvedeného vozidla evidovaný žalovaný II./. Podľa správy OR PZ Michalovce, ODI Michalovce
z 15.02.2017 si nový držiteľ a vlastník vozidla v novom okrese vozidlo neprihlásil na svoje meno a
uvedené motorové vozidlo je vedené ako odhlásené dňa 03.09.2003 na nového držiteľa a vlastníka.

1.5. Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce č.k. 1T 110/04-101 zo dňa 06.09.2004,
právoplatným dňa 30.09.2004 bol žalovaný II./ W. S. odsúdený podľa § 224 ods.1 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 58
ods.1 písm. a) a § 59 ods.1 Trestného zákona na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Poškodená P.
M. a Všeobecná zdravotná poisťovňa Michalovce boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní

na konanie v občiansko-právnych veciach. Žalovaný II./ sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods.1 Trestného zákona tak, že dňa 02.03.2004 o 19.10 hod. v V. po ul. V. ako štvorprúdovej
ceste s dvoma jazdnými pruhmi pre jeden smer jazdy, smerom k železničnej stanici, viedol v ľavom
jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 605, EVČ: DT-XXX AH nedovolenou rýchlosťoujazdy,najmenej77,94km/h,pričomvúsekuzakrižovatkousUl.prof.S.vdôsledkuprekročenianajvyššej
dovolenej rýchlosti pre jazdu v obci bez obmedzenia dopravnými značkami, ktorá bola 60 km/h, nestihol
zastaviť vozidlo pred chodcom M. M., ktorý v opilom stave s hladinou 2,05 ‰ alkoholu v krvi náhle vstúpil

do vozovky z ľavej strany z vyvýšeného stredového deliaceho pásu, prechádzajúc cez cestu z ľavej
strany na pravú, kedy vošiel do jazdnej dráhy motorového vozidla vedeného obvineným, v dôsledku
čoho došlo k jeho zrážke s motorovým vozidlom, pri ktorej M. M. utrpel zranenia, na následky ktorých
dňa XX.XX.XXXXv nemocnici zomrel. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný II./ spôsobil dňa
02.03.2004 dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený Z. M. utrpel zranenia, na následky ktorých dňa

XX.XX.XXXX zomrel. Dopravná nehoda bola spôsobená osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot
605 EVČ: F ktorého vlastníkom a držiteľom v tom čase bol žalovaný I./. Žalovaný I./ J. H. nemal toto
motorové vozidlo poistené - nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie. Z tohto dôvodu žalobca vyplatil
z garančného fondu sumu 602,07 Eur ako refundáciu dôchodkových dávok za obdobie od 10.11.2012
do 09.11.2013.

1.6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si uplatnil proti žalovanému I./ nárok na zaplatenie
sumy 602,07 Eur podľa § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších predpisov. Proti
žalovanému II./ si uplatnil svoj nárok podľa § 420 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým je
daná zodpovednosť u obidvoch žalovaných. Okresný súd ich zaviazal na zaplatenie sumy v rozsahu

50% vzniknutej škody, t.j. vo výške 301,04 Eur spoločne a nerozdielne. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol, keď v zmysle ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka prihliadol na spoluzavinenie
poškodeného M. M., ktorý v čase, keď utrpel ťažké zranenia v dôsledku havárie, bol v stave ťažkej
opitosti. Nie je možné určiť presný percentuálny podiel poškodeného na vzniku škody, okresný súd preto
považoval za primerané a spravodlivé uznať mieru jeho spoluzavinenia v rozsahu 50%. Ako vyplýva z

odôvodnenia zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie, aj keď predmetom konania nie je náhrada
škody, touto skutočnosťou sa mal zaoberať už žalobca pri poskytnutí plnenia z garančného fondu.

1.7. Okresný súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Žalobca nepreukázal, že
žalovaných vyzval na zaplatenie dlhu pred doručením žaloby. Žalovanému I./ bola žaloba doručená dňa

12.10.2014 a žalovanému II./ dňa 30.07.2014. Okresný súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo
výške 8,25% ročne v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 13.10.2014 do zaplatenia
(deň nasledujúci po prevzatí žaloby obidvoma žalovanými) a žalobu v časti úroku z omeškania 8,25%
ročne zo 602,07 Eur od 08. 04.2014 do 12.10.2014 a zo sumy 301,03 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia
zamietol.

1.8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku vychádzajúc zo skutočnosti, že úspech žalobcu v spore bol v rozsahu
50%, v rovnakom ako úspech žalovaného I./ a žalovaného II./

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) odvolanie
namietajúcnesprávneprávneposúdenievecisnávrhom,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, resp. rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. Po citácii § 2 písm. j) a § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 Občianskeho
zákonníka žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) zdôraznil povinnosť prevádzkovať motorové vozidlo, ku ktorému
bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti. Ak poistná zmluva uzatvorená nebola alebo z určitých
dôvodov zanikla, poškodený nemá možnosť obrátiť sa na poisťovňu za účelom úhrady škody za osoby
zodpovedné za škodu (vodiča alebo prevádzkovateľa). Žalovaný I./ teda porušil povinnosť danú v

§ 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.. Z dôvodu zabezpečenia krytia poistných udalostí v prípade, ak
vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol zákonom zriadený poistný garančný fond, ktorý
spravuje žalobca. Poškodený má právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zák. č.
381/2001 Z. z. proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie

voči určitej poisťovni v zmysle § 24 ods. 3 tejto právnej úpravy. Slovenská kancelária poisťovateľov je
oprávnená domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so
škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom.2.2. Miera zavinenia žalovaného II./ ako vodiča motorového vozidla, ktorým bola dňa 02.03.2004
spôsobená dopravná nehoda, je daná výsledkom trestného konania vedeného Okresným súdom
Michalovce sp. zn. 1T/110/2004 aj pozíciou žalovaného II. /ako účastníka cestnej premávky, ktorý jazdou

motorovým vozidlom s prekročením povolenej rýchlosti v obci spôsobil ako silnejší subjekt fatálnu
ujmu chodcovi, ktorý je oveľa zraniteľnejším subjektom. Žalovaný II./ zodpovedá za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka ako osoba bez poistenia zodpovednosti bez ohľadu na to, komu prislúchala
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.

2.3. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z obsahu ktorého vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle §
24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., je vzťahom sui generis vzniknutým na základe skutočností uvedených v
zákone. Regulatívny rámec obsahu subjektívneho práva žalobcu tvoria § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b
a § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.. Žalobca má právo na náhradu plnenia voči žalovaným titulom regresu
toho, čo za nich plnil poškodenému. Moderačné právo súdu v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka
nie je možné použiť, keďže ide o nárok na regresné plnenie žalobcu voči žalovaným, za ktorých sa

plnilo, čo mali podľa práva plniť sami. Regres nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom
vyplývajúcimz§24ods.7zák.č.381/2001Z.z..Žalobcanevystupujeakopoškodený,lebomunevznikla
žiadna škoda, ale domáha sa práva na náhradu toho, čo plnil poškodenému z poistného garančného
fondu v zmysle plnenia svojej zákonnej povinnosti. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými nie je vzťahom
poškodeného alebo škodcu, preto nie je dôvod, aby žalobca niesol zodpovednosť namiesto žalovaných.

Na daný nárok preto nie je možné uplatniť dôvody hodné osobitného zreteľa a následné primerané
zníženie. Obdobný právny názor vyjadril Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 1Co/245/2012
z 24.04.2013, aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z 03.07.2008, sp. zn. 12Co/173/2008.
Odklonom od doterajšieho rozhodovania v totožnej veci okresný súd porušil základný princíp právnej
istoty. Okresný súd Zvolen v totožných právnych veciach vedených pod sp. zn. 17C/289/2012 zo

14.05.2012 a sp. zn. 13C/127/2012 z 10.12.2012, pri skôr uplatnených postihoch žalobcu zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne povinnosťou nahradiť žalobcovi celú žalovanú sumu bez využitia
moderácie. Uplatnil si náhradu trov celého konania.

3. Ani jeden žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 37 ods. 3 C.s.p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C.s.p. z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na
jeho zrušenie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci
a odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 C.s.p.. Vzhľadom na potrebu
vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov kancelária má
právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za
neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa

odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu
toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správnym spôsobom zistil a
ustálil zodpovednosť každého žalovaného za škodu spôsobenú poškodenému M. M.. Žalobca má

potom v zmysle § 24 ods. 7 prvá veta v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. právo
postihu voči každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil. V zmysle inštrukcie odvolacieho súdu
vyslovenej v uznesení č. k. 12Co/312/2016-183 zo dňa 23.09.2016 sa súd prvej inštancie zaoberal
existenciou dôvodov moderácie výšky tohto postihu podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Žalovaným
uložil povinnosť zaplatiť sumu v rozsahu 50% vzniknutej škody, t. j. 301,04 Eur spoločne a nerozdielne

a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď prihliadol na spoluzavinenie poškodeného M. M. v rozsahu
50%.7. Civilný sporový poriadok nezakotvuje viazanosť súdu, ktorý pôvodný názor vyslovil, ak sa vec
v dôsledku opravného prostriedku podanému proti ďalšiemu rozhodnutiu znovu stane predmetom
opravného konania (R 68/1971). Vychádzajúc z argumentácie žalobcu a uznesenia NS SR sp. zn.

4Cdo/284/2010 z 28.10.2011 odvolací súd dospel k záveru, že predmetom konania nie je nárok na
náhradu škody a nejde ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok.
Aplikácia § 450 Občianskeho zákonníka potom neprichádza do úvahy. Odvolací súd potom rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne (analogicky § 438 ods.
1 Občianskeho zákonníka) zaplatiť žalobcovi istinu 602,07 eur.

8. Nakoľko sú žalovaní v omeškaní s plnením ich solidárneho záväzku, odvolací súd im uložil aj
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške určenej v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 3 a § 10c nar. č. 87/1995 Z. z.. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 08.04.2014
bez toho, aby vysvetlil, prečo za počiatok omeškania žalovaných uviedol tento deň. Súd prvej inštancie
vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, že žalobca nepreukázal, že žalovaných vyzval na zaplatenie

dlhu pred doručením žaloby, ktorá bola žalovanému I./ doručená dňa 12.10.2014 a žalovanému II./ dňa
30.07.2014. Okresný súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania od 13.10.2014, ktorý považoval za
deň nasledujúci po prevzatí žaloby obidvoma žalovanými. Tieto skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie strany sporu nespochybnili, preto si ich osvojil aj odvolací súd a žalobcovi priznal úrok z
omeškania 8,25% ročne (o 8 percentuálnych bodov viac ako bola úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania) z istiny 602,07 Eur do zaplatenia a žalobu v časti úroku z
omeškania v uvedenej výške z tejto sumy od 08.04.2014 do 12.10.2014 zamietol.

9. S poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. odvolací súd rozhodol o trovách
celého konania. Žalobca mal v konaní neúspech v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky,

preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov celého konania (konania pred súdom prvej inštancie
aj odvolacieho konania) spoločne a nerozdielne voči neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).