Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/463/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205851
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816205851.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne D. Z., nar. XX.XX.XXXX,
Q. Y., I. XXX, zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Advokátska kancelária, Spišská Nová ves,
Radničné nám. 4, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO:
36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ Gabriela s.r.o., Trenčín, 1. mája 173/11, IČO:

47234679, o určenie bezúročnosti spotrebiteľského úveru a o zaplatenie 6.353,52 eur istiny s prísl.,
o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku 11Csp/3/2016-191 z 23.8.2017 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo T. zo dňa 19.05.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 a D. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX Q. Y. je bezúročný a bez poplatkov, II. v prevyšujúcej časti
konanie zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou a III. stranám sporu právo na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Po vykonanom dokazovaní urobil záver, že žalobkyňa so žalovanou uzavrela zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. T. z 19.05.2015, kde predmetom financovania zmluvy bolo motorové
vozidlo vrátane doplnkových služieb poskytovaných dodávateľom k tomuto vozidlu. Hodnota predmetu
financovania bola v sume 11.490,- eur vrátane DPH. Zaplatená časť kúpnej ceny vozidla, uhradená
klientompripodpiseúverovejzmluvy,bolavsume2.298,-euracelkovávýškaúverupredstavovalasumu

9.192,- eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 15,812784 %, RPMN vo výške 16,99 a priemerná
hodnota RPMN vo výške 10,28. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 5.081,28 eur a
celková čiastka splatná spotrebiteľom sumu 14.273,28 eur. Konečná splatnosť úveru bola 16.05.2021,
pri mesačnej splátke 198,24 eur, v počte splátok 72 a dátum prvej mesačnej splátky 16.06.2015.
K otázke naliehavého právneho záujmu a žalovaným tvrdenému nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, súd uviedol, že zo samotného

zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) vyplýva tento naliehavý právny
záujem spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a
bez poplatkov. Poukázal na to, že len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa
žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a
deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne argumentovať
vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v

postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými
obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany. Citujúc znenie § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. do
30.6.2015) poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, ktorý uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného mal
za zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase
uzavretia zmluvy žalobkyne a žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v
každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a
termínysplátok.Účelomnáležitostíustanovenýchv§9ods.2písm.l)ZoSÚjeinformovaniespotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje
zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s

jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené
nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška
úrokov a poplatkov. Konštatoval, že cit. ust. má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa,
ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa.
Urobil záver, že uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.05.2015

neobsahuje, že ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon
sankcionuje bez poplatkovosťou a bezúročnosťou úveru (§ 11 ods. 1 ZoSÚ). Argumentácia žalovaného,
spočívajúca v tom, že príslušná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere definuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere užšie, nič nemenila na
vecných dôvodoch rozhodnutia súdu a výklade slovenskej právnej normy aplikovateľnej v predmetnej

veci. V tejto súvislosti uviedol, že slovenský právny poriadok definuje precíznejšie a širšie podmienky,
ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou
v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov
a bez poplatkov, ako sa to stalo v predmetnej veci. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym
právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon

č. 129/2010 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou
komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi. Tento zákon súd opakovane
vyložil vo svojich rozhodnutiach v obdobných spotrebiteľských veciach a niet dôvodu, aby výklad,
ktorý súd opakovane použil, nebol v predmetnej veci tiež aplikovaný. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje niektorú z obligatórnych náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, vo vzťahu

k takejto náležitosti , konštatoval, že nie je ani zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa v
zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na uvedené, z dôvodu
a absencie obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ) úver posúdil v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) ZoSÚ ako bezúročný a bez poplatkov. K otázke skúmania bonity uviedol, že cieľom
žalovaného bolo, bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, že pri uzatváraní úverovej zmluvy

nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri
poskytovaní úverov, že takéto jeho konanie nie je možné hodnotiť inak, ako konanie priečiace sa
dobrým mravom, v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa § 39 Obč. zák. (rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013). V danom prípade preto neobstála
argumentáciažalovaného,týkajúcasajehopostupuaprístupuprivydávaní„matričnéholistu“žalobkyne.

K argumentácii žalovaného, ktorý požadoval aplikáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15
vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej uviedol, že jeho závery nie sú pre právne
posúdenie predmetného sporu aplikovateľné, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/15 poskytol
výlučnevýkladsmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESzodňa23.apríla2008,ozmluvách
spotrebiteľskom úvere o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o

spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a
ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva. Výklad vnútroštátneho práva
poskytujú vnútroštátne súdy. Nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie
Smernicu č. 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15
nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd uviedol, že s ohľadom na

existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) ohľadne priameho
účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku
spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti, sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, vdanom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. S uvedených dôvodov rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie č. C-42/15 nemá vplyv na právne posúdenie veci súdom v predmetnom spore, a preto súd naň
neprihliadol. Súd zároveň poukázal, že o správnosti tohto názoru svedči aj pripravovaná legislatívna

iniciatíva zákonodarcu, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. ZoSÚ v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) platného do 30.06.2015, t.j. v
zneníúčinnomvčaseuzatváraniazmluvyoúvere.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa

§ 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na to,
že síce vyhovel podanej žalobe žalobkyne, avšak prihliadol aj na skutočnosť, že 02.06.2017 sa konalo
pojednávanie, ktorého sa žalobkyňa ani jej právny zástupca nezúčastnili a ospravedlnenie zaslali súdu
až 01.06.2017 e-mailom, t.j. deň pred termínom pojednávania, ktorého sa právny zástupca žalovanej
zúčastnil. Pre neúčasť žalobkyne a jej právneho zástupcu, z dôvodu neskorého ospravedlnenia, došlo
k zmareniu vytýčeného pojednávania.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaný.

4. Žalobkyňa napadla rozsudok vo výroku III., ktorým súd nepriznal stranám sporu právo na náhradu
trov konania.

5. V odvolaní poukázala na to, že súd rozsudkom vyhovel jej žalobnému návrhu v celom rozsahu a že
malavtomtokonaníúspechvpomere100%ažesúdjejnepriznalnáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.
Dôvodom, prečo nebolo priznané právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, bola skutočnosť,
že sa nezúčastnila a rovnako aj jej právny zástupca na pojednávaní dňa 2.6.2017. K tomu namietala,

že odôvodnenie je nesprávne a neobstojí, nakoľko mala v tomto konaní plný úspech, že jej zástupca
žalovaného telefonicky oznámil odročenie pojednávania s tým, že bolo to už na samotnom rozhodnutí
právneho zástupcu žalobcu, či sa účelovo predmetného pojednávania zúčastní alebo nie a že si náhradu
trov konania za pojednávanie konané 2.6.2017 neuplatňovala a nevidí dôvod na to, aby jej náhrada trov
konania za iné úkony, ktoré boli v konaní uskutočňované, teda za prípravu a prevzatie veci, spísanie

žalobného návrhu, vyjadrenia, účasť na pojednávaní 26.7.2017 priznaná nebola. Navrhla rozsudok vo
výroku III. zmeniť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú jej bude povinný zaplatiť
žalovaný. Prípadne, ak by neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého výroku, žiadala rozsudok
vo výroku III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný napadol rozsudok odvolaním v rozsahu výroku rozhodnutia, ktorým mu mala byť spôsobená
materiálna ujma, t.j. vo výroku I. a III. z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ dospel po právnom posúdení k záverom ohľadom
otázky naliehavého právneho záujmu, že predmetný spotrebiteľský úver podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona
o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov a rovnako aj
v otázke skúmania bonity klienta vo vzťahu k žalobkyni, s ktorými závermi sa absolútne nestotožnil.

K naliehavému právnemu záujmu žalovaný zastával právny názor, že nie sú splnené podmienky pre
opodstatnenosť podania takejto žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) a d) C.s.p. a to pre nedostatok
naliehavéhoprávnehozáujmu.Tvrdil,ževtomtoprípadesúosobitnýmiprávnymipredpismivzťahujúcimi
sa na tento spotrebiteľský vzťah: zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch
a Občiansky zákonník, že tieto osobitné predpisy neumožňujú spotrebiteľovi podať takúto určovaciu

žalobu, že ak zmluva údajne neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských zmluvách, tento
zákonstanovujeprávnynásledok,žejebezúročnáabezpoplatkovaničiné,zmluvajeplatná,spotrebiteľ
si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá
strana domáhať plnenia, na ktoré nemá údajne právny nárok. Žalovanému sa javila argumentácia súdu
prvej inštancie ako zmätočná s ohľadom na to, že súd neurčil žiadne neprijateľné podmienky a nekalé

obchodné praktiky
u dodávateľa. Dôvodil, že určovacia žaloba nemôže byt' spravidla opodstatnená, keby neslúžila
potrebám praktického života a viedla by k zbytočnému rozmnoženiu súdnych sporov ako je to v tomto
prípade. Žalovaný poukázal na fakt, že sama žalobkyňa poznala rozsah svojho záväzku, ktorý aninerozporovala a sama sa dožadovala, aby bola zaviazaná na plnenie sumy 6.353,52 eur, a teda sa
vynára otázka ako konajúci súd svojím rozhodnutím odstránil stav právnej neistoty žalobkyne. Mal za to,
že takéto rozhodnutie súdu je zmätočné, nevykonateľné a zasahuje do zmluvnej slobody strán sporu.

Tvrdil, že súd svojím rozhodnutím vniesol stav právnej neistoty do hmotnoprávnych vzťahov strán sporu.
Právny záver súdu prvej inštancie, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov
a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok pokladal za nesprávne právne posúdenie veci.
Žalovaný je si vedomý možnej argumentácie, tak ako ju predostrel žalobca a osvojil si ju konajúci súd,
ale upriamuje pozornosť konajúceho súdu, že odo dňa 9. novembra 2016 nastal zjednocujúci názorový

posun s ohľadom na závery Rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. cla Klára Bíróová, so záverom, že: zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. (k ust. § 9 ods. 2 písm. l ) Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Tvrdil, že s poukazom na uvedené, úverová zmluva spĺňa všetky obsahové

náležitostí s ohľadom na eurokonformný výklad dotknutej právnej normy, že totožného právneho názoru
sa pridržiava aj Krajský súd v Košiciach aktuálne v uznesení sp. zn. 3Co/334/2015 zo dňa 30. novembra
2016, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti a plne sa stotožnil s námietkami
žalobcu - Home Credit Slovakia a.s. Poukázal aj na obdobné rozhodnutie aj Krajského súdu v Košiciach
aktuálne v uznesení sp.zn. 6Co/281/2016 zo dňa 23. januára 2017. Poukázal na to, že sa na tomto

mieste dovoláva výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ v súlade s princípom právnej istoty podľa
ust. čl. 2 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (citujúc z dôvodovej správy k C.s.p.). Ďalej uviedol, že nie
je mu známy výpočet dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie, že dospel ku skutkovým zisteniam
o „nenáležitom postupe" žalobcu. Dal do pozornosti ust. § 7 ZoSÚ a nasl., ktorý definuje legálne
pojmy ako "Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver" a" Vynaloženie odbornej

starostlivosti". Vytýkal súdu, že sa arbitrárne nezaoberá zákonným znením, ale poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/134/2012, ktorý s prejednávanou vecou nemá súvislosť, keďže
vychádza z hmotnoprávnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2012 a predmetný
zákon o spotrebiteľských úveroch bol opakovane novelizovaný v tejto časti ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy, t.j. v časti skúmania bonity žiadateľa o úver - ust. § 7. Žalovaný v zmysle ust. § 7 ods. 7)

ZoSÚ zobral do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
mesačný príjem spotrebiteľa vo výške 1500 eur, výdavky vo výške 100 eur, ako aj účel spotrebiteľského
úveru, čo bolo uvedené v listine - Matričný list, pravdivosť takto získaných informácií od spotrebiteľa
sa zo zákona predpokladá. Vynaložením svojej odbornej starostlivosti pred poskytnutím úveru, vykonal
lustráciu žiadateľa o úver v registri dlžníkov nebankových spoločností "SOLUS" podľa ustanovenia Hlavy

17. Úverových zmluvných podmienok s výsledkom, že žiadateľ nie je v omeškaní so splatnosťou splátok
voči iným nebankovým spoločnostiam a poskytol informácie žiadateľovi o úver pred uzatvorením zmluvy
- štandardné informácie o úvere, ako bolo uvedené v zápisnici z pojednávania zo dňa 26.07.2017 a táto
skutočnosť nebola rozporovaná žalobkyňou. Upriamil na skutočnosť, že žalobkyňa si čiastočne riadne
a včas plnila svoje záväzky, tak ako je uvedené v listine - Saldokonto, a teda sa javí, že vyhodnotil

schopnosť splácať úver žalobkyňou dostatočne, keďže aj sama žalobkyňa navrhla v žalobe, že je
ochotná splácať úver po 200 eur do budúcna. Výrok o náhrade trov konania považoval za zmätočný.
Poukázalnato,žežalobkyňasapodanoužaloboudomáhalavýrokuI.oktoromrozhodolsúdadomáhala
sa aj výroku II. o povinnosti zaplatiť sumu 6353,52 eur, že žalobnú žiadosť II. zobrala späť, a teda zavinila
zastavenie konania, s ohľadom na tento procesný fakt, patrí mu náhrada trov konania v rozsahu 100%

za procesný úspech v časti žalobnej žiadosti č. II. Mal za to, že o tejto časti konajúci súd opomenul
rozhodnúť, a navrhol doplnenie rozhodnutia o uznesenie, že má právo na náhradu trov konania voči
žalobkyni za výrok č. II. v rozsahu 100%. Navrhol predmetný rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne ho zmeniť v napadnutej časti, žalobu zamietnuť
a rozhodnúť o náhrade trov konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa plne stotožňuje s výrokmi rozsudku,
proti ktorým smeruje odvolanie žalovaného, že má za to, že súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na základe týchto posúdil z hľadiska
právneho v tomto rozsahu vec v súlade s právnymi predpismi. Na základe uvedeného navrhla rozsudok

žalovaným v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby.9. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobkyňou odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu
v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku I., III. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 C.s.p.), lebo rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ vychádzal zo záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch je potrebné zmluvu o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci považovať
za úver bezúročný a bez poplatkov s ohľadom na absencie obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2
písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch), lebo uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným z 19.5.2015 neobsahuje, vychádzajúc z právneho názoru, že v každej zmluve musí byť

uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.

11. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vo veci dokazovanie
potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.

12. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. sa odvolací súd nestotožňuje.

13. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,

ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach

úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí
byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do
ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť

zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

16. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje o.i. náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. l/.

17. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/

EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

18. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018
eurokonformnýmvýkladompredmetnéhoustanoveniazákonač.129/2010Z.z.,ktorýjevdanomprípade
nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č.
129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizáciedlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Zz. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len

spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

19. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici,
teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu,

úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je
vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku
odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.

20. Pokiaľ ide o posúdenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami sporu obsahuje výšku,
počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad §

9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., v prejednávanom spore sa predmetný výklad týka písm. l cit. zák.
v znení účinnom k 19.5.2015, umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva
o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istinu a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom tohto ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom

vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať
na istinu, úverový úrok a iné platby. Je teda zrejmé, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky,
teda uvedeným ustanovením sa neustanovuje povinnosť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istiny, úrokov a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá

zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

21. Z obsahu spisu vyplýva (zmluva o spotrebiteľskom úvere č. SUA15/00/2058, č.l. 60-64 z 19.5.2015),
že žalobkyňa v zmluve o spotrebiteľskom úvere so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere
predmetom financovania - motorové vozidlo prípadne doplnkové služby poskytované dodávateľom

tomuto vozidlu, druh vozidla úžitkové automobily, v celkovej výšky úveru 9.192,00 eur s uvedením počtu
splátok72,vovýške198,24eurpriročnejúrokovejsadzbe15,812784%,nákladmispotrebiteľa5.081,28,
RPMN 16,99%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 14.275,28 eur a priemernou hodnotou
RPMN 10,28% s dátumom prvej mesačnej splátky 16.6.2015.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné urobiť záver, že uvedením výšky mesačnej splátky
nedošlo k porušeniu § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 19.5.2015 a z uvedených
dôvodov považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného za opodstatnenú a záver súdu prvej
inštancie o tom, že úver je potrebné považovať z tohto dôvodu za bezúročný a bez poplatkov, za
nesprávny.

23. K námietke žalovaného k nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, odvolací
súd uvádza nasledovné:

24. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná dňa 10.8.2016, t.j. v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, ktorý upravuje druhy žalôb podľa ich obsahu v ust. § 137.

24. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu (§ 137 písm. c/ CSP), o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu ((§

137 písm. d/ CSP).

25. Okremžalôbuvedenýchv§137písm.a/ažd/CSPjemožnépodaťajinéžaloby,v§137neuvedené,
ktoré predpokladá hmotné právo.

26. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem
žalobcu (písm. c/) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného
predpisu, najmä hmotného práva (písm. d/), inak je takáto žaloba neprípustná.27. Ako vyplýva z ust. § 137 písm. c/ CSP v porovnaní s ust. § 80 písm. c/ O.s.p., určovacou žalobou
sa možno domáhať už iba určenia, či tu právo je alebo nie je, nie však určenia právneho vzťahu, resp.
určenia neexistencie právneho vzťahu.

28. Určenia právnej skutočnosti, akou sú aj neplatnosť právneho úkonu, aj určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, sa možno domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/CSP).

29. Cieľom tejto novej koncepcie úpravy určovacích žalôb bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné

žaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie
spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.

30. Nie je teda možné stotožniť sa s názorom žalovaného v odvolaní, ohľadom nedostatku naliehavého
právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, ktorý v prejednávanom spore nie je potrebný. Určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov je určením právnej skutočnosti, ktorého sa možno domáhať,

lebo to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/CSP). Osobitným právnym predpisom je zák. č.
129/2010 Z. z.

31. V čase podania žaloby i rozhodovania súdu prvej inštancie (23.8.2017) nebola prípustná žaloba o
určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, 32. S účinnosťou od 1.1.2018

všakbolnovelizovanýzákonospotrebiteľskýchúverochč.129/2010Z.z.,atozákonomč.279/2017Z.z..

32. V zmysle § 11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

33. S účinnosťou od 1.1.2018, a teda aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, už bola možnosť podať
žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon 129/2010
Z.z., a preto je potrebné žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti považovať za prípustnú v

zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP.

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žalobkyňou uplatneného
nároku vzhľadom na obsah spisu, najmä údaje uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ
ide o jej podstatné náležitosti, po oboznámení sa s podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

podmienkami splácania úveru (bod 4 predmetnej zmluvy), posúdiť či predmetná spotrebiteľská zmluva
obsahuje ostatné náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy, t.j. 19.5.2015) a zistiť, či sú alebo nie sú splnené podmienky § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., v dôsledku čoho poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. So
zreteľom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné preskúmať ju aj z hľadiska ust. § 53 a

nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd sa v novom
rozhodnutí vysporiada aj so skutočnosťami uvádzanými žalovaným v odvolaní a v odvolaní žalobkyne
a v jej vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

35. Z dôvodu zrušenia rozsudku vo výroku I. bol zrušený rozsudok vo výroku III. o trovách konania.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

37. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).