Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010514
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217010514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému Y. G., nar. XX. O. XXXX
v B. S., trvale bytom M., pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27. novembra 2017, č. k. 1T/134/2017-331 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 18. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), písm. f), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a výroku o náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Y. G., nar. XX. O. XXXX v B. S., trvale bytom M.

o d s u d z u j e :

Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného Y. G. za vinného z prečinu
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

za mesiace od 10/2013 do 10/2014 v Dunajskej Strede ako zodpovedný zástupca podnikateľského
subjektu obchodným menom Y. G. - ZOSTAV s miestom podnikania Gabčíkovo, Varjašská 919/23,
okres Dunajská Streda, IČO: 40 558 827 za zamestnávateľa nezaplatil poistné na sociálne poistenie
a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za uvedené obdobie v celkovej výške 3.789,04 Eur
oprávnenej Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda, Galantská cesta č. 693/5, čím Sociálnu
poisťovňu, pobočka Dunajská Streda ukrátil v tejto výške.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38
ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil apodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Podľa § 50 ods. 2 a §
51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe
škodu poškodenej Sociálnej poisťovni. A podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal

nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 3.789,04 eur.

Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu a ľutuje svojho konania a taktiež kladne zodpovedal položené otázky v zmysle § 333 ods.

3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku.
Uvedené vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku okresný súd prijal a
vyhlásil uznesenie, že vo veci sa dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
nevykoná a tak okresný súd vykonal iba dokazovanie ohľadne výroku o treste.

Z Registra trestov okresný súd zistil, že obžalovaný doteraz súdne trestaný nebol, čo vyhodnotil ako

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (správne má byť uvedené ustanovenie
§ 36 písm. j) Trestného zákona).

Okresný súd dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou
dobou na 2 roky a s primeranou povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu pre Sociálnu

poisťovňu postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, najmä zvážiac stav poľahčujúcich okolností
v zmysle § 36 písm. j), l) Trestného zákona, prihliadajúc aj na spôsob spáchania činu, osobu páchateľa a
pomery,ajnatúskutočnosť,žetakýtouloženýtrestvplnomrozsahuzabezpečíochranuspoločnostipred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu.

Okresný súd ďalej v závere konštatoval, že rozhodol aj o náhrade škody, ktorá bola riadne a včas
vyčíslená a uplatnená už v prípravnom konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste, ako i
prokurátor čo do výroku o treste a čo do výroku o náhrade škody.

Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania (č. l. 336) uviedol, že jeho zdravotný stav nebol
vzatý do úvahy. Ľutuje, že nezaplatil. Od roku 2013 sa opakovanie lieči a mal aj autonehodu. V roku
2015 skúšal obmedzene vykonávať svoju prácu, ale mal ďalší úraz. Prosí o nové prerokovanie veci,
lebo nesúhlasí s vymeraným trestom.

Prokurátor v odvolaní (č. l. 337 - 338) uviedol, že na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhol zmenu
právnej kvalifikácie skutku, avšak pri následnom vyhlásení rozsudku došlo zo strany súdu k pochybeniu,
keď súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a
tak má za to, že tento rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný. Vo vzťahu k výške a druhu uloženého

trestu mal za to, že trest je primeraný, avšak postup súdu v zmysle § 50 ods. 2 Trestného zákona a
§ 287 Trestného poriadku považuje za nezákonný. Poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia
NS SR sp. zn. Tpj 39-60/2017 zo dňa 29. novembra 2017, v zmysle ktorého majetkové nároky štátu,
vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje
príslušnýsprávnyorgánpostupompodľaDaňovéhoporiadku(zákonč.563/2009Z.z.vzneníneskorších

predpisov), vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie
zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a
rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č.
162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z.). Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý
je možné uplatniť v trestom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku - tzv. adhézne konanie (súd

o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z.
v znení zákona Č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). Je teda vylúčené
prekrývanie, teda konflikt pôsobnosti orgánov (správneho orgánu a súdu), resp. duplicita v rozhodovaní
o tom istom nároku.
Na závere nič nemení okolnosť, že dotknutý majetkový nárok (s daňovým hmotnoprávnym podkladom)

kvantitatívne zodpovedá pri daňovom trestnom čine, ktorý je predmetom trestného konania,
kvalifikačnému momentu rozsahu činu (znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty pri daňových
trestných činoch podľa § 276 až § 278 Trestného zákona). Rovnako je z pohľadu adhézneho konania
irelevantné, ak daňový nárok smeruje proti právnickej osobe a obvinenou z vecne súvisiaceho daňovéhotrestného činu je len fyzická osoba, ktorej konaním bol trestný čin spáchaný; nejde o duplicitne založený
nárok na náhradu škody proti takému páchateľovi.
Ak je v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, postupom podľa § 256 ods. 2

Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní uplatnený daňový majetkový nárok uvedený v bode I. (ako
nárok na náhradu škody proti obvinenej fyzickej alebo právnickej osobe), súd poškodeného nepripustí
na hlavné pojednávanie (len) s uplatneným nárokom na náhradu škody uznesením podľa § 256 ods.
3 Trestného poriadku, použijúc reštriktívny výklad tohto ustanovenia (poškodený zostane v postavení
strany vo zvyšku svojich procesných práv). Taký postup sa aj v prípade, ak o nároku už bolo právoplatne

rozhodnuté v konaní podľa Daňového poriadku, uplatní namiesto postupu podľa § 256 ods. 4, § 46 ods.
4 Trestného poriadku (keďže prekážka res iudicata sa týka len nároku na náhradu škody, o ktorom už
bolo rozhodnuté, nie iného nároku).
Vyššie uvedené sa primerane použijú aj na akýkoľvek iný majetkový nárok, ktorý nie je podľa svojho
hmotnoprávneho podkladu (teda právneho predpisu upravujúceho taký nárok) nárokom na náhradu
škody alebo tzv. morálnej škody v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku (nárok podľa § 13 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Pri tejto charakteristike nároku teda nejde o kvalifikačný moment trestného
činu, aj keď môže ísť o rovnakú hodnotu v jej peňažnom vyčíslení.
V závere prokurátor navrhol , aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry
a obžalovaný. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti poškodenej
Sociálnej poisťovni, ktorá o termíne verejného zasadnutia bola riadne upovedomená. Prokurátor
krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť a

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný žiadal o miernejšiu sankciu a súhlasil
zároveň aj s návrhom prokurátora.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -

obžalovaný a prokurátor, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že obe odvolania
sú dôvodné. Okresný súd síce správne postupoval, keď obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia
slobody, avšak uložil obžalovanému neprimerane prísny trest. Zároveň pochybil keď obžalovaného
zaviazal k náhrade škody.

V prvom rade treba uviesť, že nie je pravdou, že prokurátor na okresnom súde navrhol v záverečnej
reči zmenu právnej kvalifikácie skutku. Obžalobu prokurátor predniesol tak, že opravil zmenu označenia
trestného činu na prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko
išlo o zrejmú chybu v písaní. Preto následne mohol okresný súd prijať vyhlásenie obžalovaného k
správnej právnej kvalifikácii skutku. Takisto treba konštatovať, že (po vypočutí zvukovej nahrávky) sudca

okresného súdu správne vyhlásil rozsudok, keď uznal obžalovaného za vinného z prečinu v zmysle
§ 278 ods. 1 Trestného zákona. Preto úlohou súdu prvého stupňa bude opraviť zápisnicu o hlavnom
pojednávaní zo dňa 27. novembra 2017 ako i rozsudok v zmysle vyššie uvedeného.

Následne preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd dospel správne k právnemu

záveru o pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a
nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť.

Odvolací súd vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby zrušil napadnutý výrok o treste, nakoľko podľa
jeho názoru uložený trest obžalovanému bol neprimerane prísny a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného

poriadku napokon sám rozhodol rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o
treste bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý v napadnutom rozsudku bol správne
zistený a teda dokazovanie ohľadom výroku o treste bolo vykonané v dostatočnej miere.

Odvolací súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä na rozsah a závažnosť trestnej činnosti, prevažujúci

pomer poľahčujúcich okolností ako i dobu, ktorá uplynula od spáchania trestnej činnosti. Odvolací
súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (pri spodnej hranici zákonom
upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 0 až 2 roky), ktorú výmeru vzhľadom na osobu obžalovaného,
s poukazom na požiadavku individuálnej a generálnej prevencie považoval za zákonnú, dôvodnú,primeranú a spravodlivú. Zároveň výkon tohto trestu obžalovanému odvolací súd podmienečne odložil
a určil mu primeranú skúšobnú dobu na 1 rok.

Zároveň odvolací súd napravil pochybenie okresného súdu, ktorý obžalovaného zaviazal k povinnosti
nahradiť škodu. Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že okresný súd nesprávne postupoval,
keď poškodenú stranu Sociálnu poisťovňu pripustil na hlavné pojednávanie s uplatneným nárokom na
náhradu škody a zároveň vyhovel jej návrhu. Odvolací súd nenašiel žiadny dôvod prečo by stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované v odvolaní prokurátora neplatilo aj v prejednávanom

prípade.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.