Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222422
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116222422.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu Československá
obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava (do 31. 07. 2017 so sídlom Michalská 18,
815 63 Bratislava), IČO: 36 854 140, v konaní právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921,

proti žalovanému X. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XX, XXX XX D. D., o zaplatenie
3.366,37 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 20Csp/125/2016-73 zo dňa 25. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 25. 05. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 370,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z uvedenej istiny za dobu
omeškania od 01. 10. 2016 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý
výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že žalovaný má nárok na
náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu v konaní (tretí výrok).

2. 1. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým prvoinštančný súd jeho žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol (druhý výrok) a závislý výrok o nároku na náhradu trov konania (tretí výrok).
2. 2. V odôvodnení odvolania konštatoval, že produkt kreditnej karty je typický tým, že nie je
časovo ohraničený, ide o formu tzv. revolvingového úveru, ktorý je charakteristický odlišnosťami v

porovnaní so spotrebiteľským úverom s jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov. Bol toho
názoru, že prvoinštančný súd sa pri konkretizácií vybranej formy spotrebiteľských úverov obmedzil na
konštatovanie, že v danej zmluve chýba náležitosť ročnej percentuálnej miery nákladov či konečnej
splatnosti úveru. Zdôraznil, že je výlučne v dispozícii dlžníka, koľko vyčerpá a je teda výlučne v dispozícii
dlžníka i suma, ktorú bude povinný titulom úverového vzťahu zaplatiť, pričom obmedzenie zmluvy o
kreditnej karte na určitý časový úsek by bolo nielen v rozpore s produktom kreditnej karty, ale i v rozpore

s podstatnou náležitosťou uzatvorenej zmluvy, t.j. s prejavenou vôľou zmluvných strán. Ďalej uviedol, že
nazačiatkurevolvingovéhovzťahusaúdajoRPMNurčiťakotakdá,pretoževýškaúveru,úroky,poplatky
a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné, to však už nie je možné v
priebehurevolvingu,nakoľkosaúverčerpáadopĺňaataksameniarelevantnéúdajeprevýpočetRPMN.
Poznamenal, že záver prvoinštančného súdu má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, pričom uvedené predstavuje zásah do prejavenej vôle zmluvných strán. Na

základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu
zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej
aj ,,CSP“), pred prejednaním samotného odvolania v zmysle § 161 v spojení s § 378 ods. 1 CSP skúmal,
či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť o odvolaní.
5. Odvolací súd z lustrácie v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok žalovaného bol uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/181/2017 zo dňa 17. 07. 2017, vyhlásený konkurz.

Okresný súd Banská Bystrica zbavil žalovaného (dlžníka) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a
nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 140/2017 dňa 24. 07. 2017
(K018208).

6. Podľa § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“) oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli
prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len
v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len "rozhodujúci deň").
8. Podľa § 167a ods. 3 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený

zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
9.Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).
10. Odvolací súd konštatuje, že po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 20 Csp/125/2016-73

zo dňa 25. 05. 2017 došlo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/181/2017 zo dňa
17. 07. 2017 k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného, ktorého zákonný dôsledkom (ako to vyplýva
z vyššie citovaného ustanovenia) je zastavenie konania. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a k tomuto došlo až po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, odvolací súd v zmysle § 167e ods. 1 ZKR rozhodol tak, že konanie bez zbytočného

odkladu zastavil.

11. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola

transformovaná do podoby vyjadrenej v ustanovení § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné
zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada

zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu v príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je
správanie sa strany sporu.

14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojimzavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný

charakter.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu síce žalovaný procesne zavinil zastavenie konania z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na jeho majetok po začatí konania, avšak v posudzovanej veci ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemožno žalobcovi priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP),

a to s prihliadnutím na účel konkurzu, ktorým je oddlžiť platobne neschopného dlžníka (žalovaného).
Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).