Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117216949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: U. L., M.. XX.X.XXXX, Q. P. X,
XXX XX U., zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
154,62 eura, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/199/2017-27
zo dňa 18.10.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu doručenou dňa 29.6.2017,
domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 154,62 eura titulom primeraného

finančného zadosťučinenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 17C/194/2014 sa žalovaný domáhal voči nemu zaplatenia sumy 154,62 eura s
príslušenstvom. Žaloba bola zamietnutá, v pôvodnom konaní boli porušené jeho práva spotrebiteľa,
preto sa domáha finančného zadosťučinenia.
Súd konštatoval, že žalovaný mal žalobu za nedôvodnú, žalobca nepreukázal skutočnosti, na základe
ktorých by mohol takýto návrh uplatňovať.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.

17C/194/2014-67 zo 6.6.2016 súd žalobu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. voči nemu
zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.7.2016. Predmetom konania bol
nárok, ktorý mal vyplývať zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá mala byť uzatváraná tak,
že žalobca (tam žalovaný) podpisoval zmluvu 13.8.2008 s údajom o RPMN vo výške 87,84 % a žalovaný
(tam žalobca) 15.8.2008 zmenil údaj týkajúci sa RPMN na výšku 84,92 %, pričom zo strany žalobcu
(tam žalovaného) k prijatiu takto zmenenému návrhu zmluvy nedošlo. Zmena nebola písomnou formou
prijatá.

Žalobca pred súdom prvej inštancie uviedol, že finančné zadosťučinenie si uplatnil na základe straty
času, nakoľko v pôvodnom konaní sa dvakrát zúčastnil pojednávania, na ktoré žalovaný neprišiel. V
uvedenom spore nechce pokračovať, ani žalovať žalovaného o rozdiel. Potom sa obrátil na svojho
právneho zástupcu, ktorý mu poradil podanie takejto žaloby.Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Primárnym zmyslom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi je reparácia takých následkov
protiprávnych konaní zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov, ktoré nie sú škodou,

ani bezdôvodným obohatením. Vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie zákon viaže iba
na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti od zodpovednej osoby na súde. Nejde o
automaticky duplicitný peňažný nárok spotrebiteľa za akýkoľvek úspech v spotrebiteľskom spore. Z
podanej žaloby, ani z tvrdenia žalobcu pre súd nevyplynulo, aké právo žalobcu bolo porušené. Žalobca
si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností.

V pôvodnom konaní pod sp. zn. 17C/194/2014 žalobca vystupoval v pozícii žalovaného, pričom súd
konštatoval, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o úvere. Samotný žalobca pred súdom uviedol,
že žiadne peniaze od žalovaného už nechce, nechce pokračovať v súdnych sporoch. Pre priznanie
žalobcom uplatneného nároku neexistoval žiaden skutočný a zákonný dôvod, preto súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Zákona č. 250/2007 Z.z. O ochrane

spotrebiteľa - § 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 3, ods. 5.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávne zisteného
skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie

nesprávne chápe inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, vo svojich úvahách sa mýli, mylne
vykladá ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď má za to, že porušenie práva spotrebiteľa má
mať za následok nejakú ujmu, škodu, bezdôvodné obohatenie. V konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 17C/194/2014 bol v celom rozsahu úspešný, úspešnosťou je daná podmienka nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. Súdu prvej inštancie ako keby uniklo, že v základnom konaní bol

to žalovaný, tam v pozícii žalobcu, ktorý proti nemu podal žalobu, dal mu podpísať formulárovú zmluvu
bez toho, aby došlo k zavŕšeniu jej vzniku v písomnej forme. V dôsledku porušenia zákona mohol súd v
základnom konaní konštatovať neplatnosť zmluvy. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku uverejnil na úradnej tabuli, ako
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru
o tom, že odvolanie žalobcu bolo neopodstatnené.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu bola založená na tvrdení o nesprávnosti zistenia skutkového stavu

a nesprávneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým

stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje riadne
z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako aj správne
právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel. Názor žalobcu zdôrazňujúci to, že súdrelevantný právny predpis vyložil mylne, alebo že nesprávne pochopil inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia, nemá racionálny základ, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu preto len dodáva:

9. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to, či bude v spore úspešný závisí od

toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku,
zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon, a od toho, či tvrdené skutočnosti
preukáže.

10. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/194/2014 uplatnil žalovaný (tam
žalobca) voči žalobcovi (tam žalovanému) nárok zo záväzkového vzťahu - zmluvy o revolvingovom

úvere z 15.8.2008. Rozsudkom č.k. 17C/194/2014-67 zo 6.6.2016 súd žalobu zamietol, poukazujúc na
ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce vznik zmluvy a neplatnosť právneho úkonu - § 43c ods.
1, 2, § 44 ods. 1 - 3, § 39 ods. 1 a 3, § 40 ods. 1, 2, 3, 4, § 41 s konštatovaním (okrem iného), že niektoré
údaje v návrhu a prijatí zmluvy nie sú zhodné, k prijatiu návrhu zmluvy tým nedošlo.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 O ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok,
spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových
rozporov.

13. Z hypotézy citovaného ust. § 3 zákona č. 250/2007 Z.z., jeho jazykového systematického aj
logického výkladu vyplýva jednoznačná podmienka, len pri splnení ktorej môže byť spotrebiteľ pri
uplatnení nároku na primerané finančné zadosťučinenie úspešný. V prvom rade musí byť tým, ktorý
sa proti porušiteľovi na súde domáha ochrany svojho práva, ktorý ho úspešne uplatní. Z výkladového
slovníka slovenského jazyka vyplýva, že domáhaním sa niečoho sa rozumie vyvinutie úsilia v zmysle

dožadovania sa niečoho, rovnaký zmysel sa prisudzuje aj uplatneniu si niečoho. Obidve tieto zákonné
formulácie nenaznačujú podľa odvolacieho súdu iné, ako to, že právo na finančné zadosťučinenie môže
byť spotrebiteľovi priznané len za podmienky, že spotrebiteľ je v súdnom konaní v pozícii žalobcu, t.j.
subjektu potenciálne sa vystavujúcemu riziku z neúspechu vlastného rozhodnutia sporiť sa v záujme
dosiahnutiasledovanéhocieľa.Musísapritomdomáhaťporušenienieakéhokoľvekpráva,aleporušenia

práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo iným osobitným
zákonom, ktorým môže byť, logicky, keďže ide o právo spotrebiteľa, zákon, ktorý upravuje, alebo tie jeho
ustanovenia, ktoré upravujú, ochranu spotrebiteľa. Len porušenie práva upraveného takýmto právnym
predpisom dodávateľom je totiž tou právnou skutočnosťou, dôsledkom ktorej je vznik konkrétneho práva
spotrebiteľa voči dodávateľovi.

14. V konaní vedenom na Okresom súde Prešov pod sp. zn. 17C/194/2014 žalobca nebol v pozícii
žalujúcej strany, ale strany žalovanej, t.j. v tom konaní sa nedomáhal ochrany svojho práva a
dôvodom, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, nebolo porušenie osobitného predpisu, ale, ako z dôvodov
vyplýva, absencia takého postupu, dôsledkom ktorého vznikne zmluva, upraveného nie osobitným,

ale všeobecným právnym predpisom - Občianskym zákonníkom v ustanoveniach §§ 43 - 44, ktoré
súd citoval. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol. Žalobca v konaní
nepreukázal predpoklady pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.15. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania, odzrkadľujúce
výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.1 a 2 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, zo spisu však nevyplýva
to, že by trovy odvolacieho konania uplatnil, k odvolaniu sa nevyjadril. Nebol preto dôvod priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov CSP

zakotvujúceho procesnú ekonómiu konania pred súdom. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvejinštancieovýškenáhradytrovkonaniazasituácie,keďoprávnenejstranežiadnetrovyvodvolacom
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
sporového konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.