Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/756/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915220234
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7915220234.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcu: S. S., J.. XX.XX.XXXX, Z.

XX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: O. S., J.. XX.XX.XXXX, Z. XX/XX, XXX XX E., zastúpený:
JUDr. Róbert Selvek, advokát, so sídlom Němcovej 30, 040 01 Košice, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že

- do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje: televízor, kameru Panasonic, fotoaparát, pračku, svetelné
neóny 2 ks, plávajúcu podlahu - vzor čerešňa, DVD prehrávač a luster do kuchyne.

- do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje: posteľ kovovú, stoličky k písaciemu stolu 2 ks, televízor
MASCOM, vysávač ELECTROLUX, gaučová súprava 3 časti, domáce kino, detské koberce 2 ks,
koberec v obývačke, ventilátor, jedálenský stôl so 4 stoličkami, krbové kachle, konferenčný stolík, skriňa
vstavaná so zrkadlom, stacionárny bicykel, skrinka na chodbe - drevotrieska, TV - stolík, mraznička
malá, chladnička, automatická práčka, kuchynský stôl so 4 stoličkami, plynový sporák MORA, veža
ORAVA, mikrovlna rúra, manželská kovová posteľ.

II. Žalobcu určuje za výlučného preberateľa celého zostatku úveru zo Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere uzavretou medzi K. stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a
žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX X XX.

III. Stranám súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou 03.12.2015 žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
strán ohľadne majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán. Žalobu odôvodnil tým, že dňa

14.12.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bolo jeho manželstvo so žalovanou rozvedené
a k dohode o vyporiadaní majetku, ktorí nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva, medzi stranami
nedošlo.

2. Dňa 11.12.2015 podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k majetku aj
žalovaná. Žalovaná v návrhu uviedla presný zoznam hnuteľných vecí a záväzkov, ktoré ku dňu zániku
bezpodielového vlastníctva podľa nej tvorili majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch strán.

Keďže žalobca podal návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva skôr, súd konanie o
návrhu žalovanej, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 12C/768/2015 zastavil uznesením z 21.03.2016 a toto
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2016.3. Medzi stranami nie je sporné, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva došlo právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva. Zo spisu sp. zn. 16P/256/2012 súd zistil, že rozsudok, ktorým bolo
manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené dňa 26.11.2012 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.

16P/256/2012-50, nadobudol právoplatnosť 14.12.2012.

4. V priebehu konania žalobca a žalovaná svojimi písomnými podaniami ako aj výpoveďami postupne
upravovali svoje tvrdenia ohľadne označenia majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
ako aj ohľadne jeho vyporiadania.

5. Pred pojednávaním, ktoré bolo vykonané 31.10.2018, ako aj na tomto pojednávaní obidve strany sa
zhodli na tom, že ďalšie dôkazy vo veci neoznačujú, nebudú predkladať a ani navrhovať. Z uvedeného
dôvodu súd pri rozhodovaní o rozsahu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu
a žalovanej, ku ktorým je povinnosťou súdu vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, ako aj pri
rozhodovaní o konečnom vyporiadaní tohto majetku vychádzal z dôkazov, ktorými boli výpovede žalobcu

a žalovanej a listinné dôkazy, ktoré strany predložili.

6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

8. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

9. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

10.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

11. V priebehu konania žalobca aj žalovaná najprv označovali hnuteľné veci ako aj záväzky, ktorými boli
úvery poskytnuté bankami, pričom na väčšine hnuteľných vecí sa zhodli v tom, či patria alebo nepatria
do bezpodielového spoluvlastníctva. Niektoré veci označené žalobcom na jednej strane a žalovanou na
druhej strane boli medzi obidvoma stranami sporné, pokiaľ ide o bezpodielové spoluvlastníctvo k týmto
veciam. Rovnako pri väčšine hnuteľných veci označovaných stranami, na ktorých sa zhodli, že patria do

ich bezpodielového spoluvlastníctva bola aj dohoda o tom, ktorej strane má konkrétna vec pripadnúť
do výlučného vlastníctva. Dôkazná situácia absentovala pri sporných tvrdeniach oboch strán ohľadne
hodnoty hnuteľných vecí, čo je preukázané výpoveďami strán na pojednávaní dňa 28.10.2016.

12. Až na pojednávaní dňa 12.01.2018 právny zástupca žalovanej zmenil pôvodný návrh žalovanej

a žiadal, aby súd zamietol žalobu žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Obmedzil
sa vtedy iba na tvrdenia, že ide o dôvody zamietnutia, ktoré vyplývajú z platnej právnej úpravy.
Po prednese tohto stanoviska žalovanej strany na tomto pojednávaní žalobca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne výslovne potvrdil, že pre účely vyporiadania majetku žiada neprihliadať na hodnotu
hnuteľných vecí, túto ani neurčovať a žiadal finančne vyporiadať iba splatenú a nesplatenú časť

stavebného úveru. Po tomto pojednávaní žalobca doručil súdu viacero podaní, v ktorých jeho tvrdenia a
návrhy na vyporiadanie boli značne rozporné. V podaní z 26.02.2018 uviedol, že nežiada kompenzáciu
za hnuteľné veci, ktoré sú v užívaní žalovanej a ktoré jej majú byť v rámci vyporiadania pripadnúť.
Zároveň žiadal určiť obe strany za preberateľov nesplateného úveru so zostatkom k 23.02.2018 vsume 17 012,89 Eur po jednej polovici. V podaní z 28.05.2018 žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo tak, že hnuteľné veci, ktoré po rozvode ostali v užívaní žalovanej, má súd prikázať do
jej výlučného vlastníctva a nežiada žiadnu finančnú kompenzáciu z týchto vecí pri konečnom finančnom

vyrovnaní, ale žiadal vyporiadať finančné záväzky zo spoločného úveru tak, že žalovaná mu uhradí 4
950,00 Eur ako polovicu za ním uhradenú časť úveru a nesplatenú časť úveru zaviaže súd splatiť obidve
strany na polovicu. V podaní z 26.7.2018 tvrdil, že hnuteľné veci boli ku dňu rozvodu opotrebované
a zastarané a majú pripadnúť žalovanej. V podaní z 3.9.2018 už žiadal výplatu od žalovanej v sume
2 700,00 Eur ako kompenzáciu za hnuteľné veci prevzatých žalovanou z dôvodu, že žalovaná v

pôvodnom návrhu udala hodnotu týchto vecí v sume 3 472,00 Eur. Zároveň žiadal, aby do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva neboli zahrnuté veci, o ktorých v priebehu celého konania tvrdil, že
sú výlučným vlastníctvom jeho alebo jeho rodičov. V podaní z 03.09.2018 žiadal vykonať iba finančné
vyporiadanie spoločných záväzkov, t.j. zostatkov úverov, ktoré im boli ako manželom poskytnuté ešte za
trvania manželstva a to tak, že súd uloží žalovanej povinnosť uhradiť pre neho na konečné vyrovnanie
sumu 2.700,00 Eur.

13. Právny zástupca žalovanej v podaní z 03.07.2018 zotrval na zamietnutí návrhu žalobcu na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a ako dôvod uviedol, že žiadna zo strán neuplatňuje voči
druhej strane žiadne nároky z rozdelenia majetku, ktorý tvoria hnuteľné veci Pokiaľ ide o úver tvrdil, že,
išlo o poskytnutie stavebného úveru na renováciu rodinného domu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctva

žalobcu, žalovaná týmito úvermi nezískala žiadnu majetkovú výhodu, získal ju výlučne žalobca, a preto
žalovaná nemá povinnosť uhrádzať dlhy, ako finančné prostriedky vynaložené výlučne na majetok
žalobcu. Žalobca sa však nestotožnil ani v ďalšom priebehu konania s týmito dôvodmi žalovanej a zotrval
na stanovisku, že podľa platnej právnej úpravy za záväzky, ktoré vznikli obom manželom za trvania
manželstva, v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva majú zodpovedať obidvaja manželia, a

preto trval na tom, aby súd uložil žalovanej uhradiť pre neho finančné vyrovnanie za platenie úveru,
ktorý splatil výlučne zo svojich prostriedkov po rozvode manželstva.

14. Z písomných podaní žalobcu a žalovanej ako aj z ich výpovedí na pojednávaniach nie je sporné, že
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej patria hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto

rozsudku a rovnako z ich súhlasných výpovedí vyplýva, že pre prípad vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva tieto veci je potrebné prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej tak, ako
je to uvedené tohto rozsudku.

15. Žalovaná až do pojednávania konaného dňa 12.01.2018 tvrdila, že do bezpodielového

spoluvlastníctva patria aj iné veci, ktoré žalobca označil ako „veci vo výlučnom vlastníctva jeho, alebo
jeho rodičov“. Od 12.01.2018 však žalovaná zmenila tieto svoje pôvodne tvrdenia tým, že žiadala žalobu
zamietnuť. Od 12.01.2018 už nežiadala, aby súd vyporiadaval bezpodielové spoluvlastníctvo strán.
Na základe takto zmeneného návrhu na konečné rozhodnutie vo veci, súd vyhodnotil toto tvrdenie
tak, že jej predchádzajúce tvrdenia a požiadavky na konečné vyporiadanie nie je potrebné akceptovať

pre účely meritórneho rozhodnutia vo veci. Tým vlastne došlo k zmene jej stanoviska aj v tom, že
netrvá na vymedzení rozsahu hnuteľných veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva v tej
časti, v ktorej bola dovtedy ohľadne niektorých veci spornosť. Z uvedeného dôvodu, súd pri určovaní
rozsahuhnuteľnýchvecipatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvastránvychádzalibaztýchtvrdení
strán, ktoré označili obe strany zhodne ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Rovnako

vychádzal zo zhodných tvrdení strán ohľadne rozdelenia týchto veci pre žalobcu a žalovanú do ich
výlučného vlastníctva.

16. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že pre účely finančného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva sa nemá vychádzať z hodnoty hnuteľných vecí, pretože podľa jeho výpovedí a podaní

po 12.01.2018 hnuteľné veci nemajú žiadnu hodnotu a vychádzajúc zo zmeneného stanoviska žalovanej
po 18.01.2018, že je potrebné žalobu zamietnuť, obe strany teda upustili od pôvodných tvrdení, že
hnuteľnévecimajúurčitúhodnotu,oktorejsapredtýmzmieňovali.Stranytotižpo18.01.2018užoznámili
súdu, že nebudú predkladať ani označovať žiadne dôkazy, teda ani dôkazy na hodnotu hnuteľných veci.
Z takto formulovaných podaní strán ako aj prednesov na pojednávaní, súd dospel k jednoznačnému

záveru, že požiadavkou strán je, aby boli hnuteľné veci vyporiadavané ako veci bez hodnoty a bez
finančných nárokov pre jednu alebo druhú stranu. Keďže vo svojich podaniach a prednesoch však
žalobca zotrval na tom, že uvedené veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva a je potrebné ich
vyporiadať, bolo povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. Skutočnosť, že žalovaná žiadala žalobu zamietnuť,nemôže byť súdom hodnotená, vzhľadom na požiadavku a tvrdenie žalobcu, ako stav bez existencie
hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu rozhodnutia súdu, a teda aj bez
potreby a povinnosti súdu vyporiadať tieto veci ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu na

jednej strane a žalovanej na druhej strane. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, že pri vyporiadaní
sa nemá prihliadať na hodnotu hnuteľných vecí. Žalobca vo viacerých podaniach výslovne uvádzal,
že hnuteľné veci je potrebné vyporiadať bez finančného vyrovnania, teda neprihliadať na ich hodnotu
pri celkovom finančnom vyporiadaní. Pokiaľ v poslednom písomnom podaní z 03.09.2018 žiadal pri
vyporiadaní prihliadnuť na hodnotu hnuteľných vecí užívaných žalovanou, tak súd sa s touto jeho

požiadavkou už nestotožnil. Ide totiž o účelovú požiadavku ako reakciu na odmietavý postoj žalovanej k
požiadavke žalobcu na finančné vyporiadanie stavebného úveru. Žalobcovi je známe, že sa odmietal so
žalovanou dohodnúť na cene hnuteľných vecí udanej žalovanou v jej návrhu. Skutočnosť, že žalobca
po troch rokoch uznal hodnotu vecí uvádzaných žalovanou nedáva záruku, že žalobca aj toto svoje
stanovisko by nemohol zmeniť, vychádzajúc z jeho dovtedajších podaní. Takýto procesný postup
žalobcu je kvalifikovaný ako zneužitie práva a vedie k nedôvodným prieťahom v konaní ( článok 5 CSP ).

17. Vychádzajúc z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že úver uvedený vo výroku tohto rozsudku, ktorý bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý za trvania
manželstva žalobcovi a žalovanej, teda obom manželom, je potrebne finančne vyporiadať tak, aby bola
uložená žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi ním vykonané peňažné plnenie v polovici a spoločne

splatiť neuhradenú časť úveru.

18. Medzi stranami nie je sporné, že v predloženej úverovej zmluve zo 07.04.2010 ako účel poskytnutia
úveru je úverové financovanie rekonštrukcie rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Žalobca síce tvrdí, že z týchto prostriedkov mala byť časť použitá aj na iné účely, t.j. pre potreby oboch

manželov, avšak na toto svoje tvrdenie nepredložil, neoznačil ani nežiadal vykonať žiadne dôkazy.
Pokiaľ nárok na finančné úhrady zo strany žalovanej odôvodnil aj tým, že žalovaná rodinný dom užívala
a to aj po rozvode manželstva, tak táto skutočnosť neodôvodňuje povinnosť žalovanej uhradiť pre
žalobcu časť sumy, ktorú žalobca splatil ako úvery zmluvne dohodnuté na rekonštrukciu jeho rodinného
domu. Ak vynaložené prostriedky totiž mali za účel zvýšiť hodnotu, alebo čo len kvalitu veci patriacej

výlučne jednému z manželov, tak nie je daný dôvod, ktorý by osvedčil požiadavku žalobcu na finančné
plnenie žalovanej voči jeho osobe v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobca
nepreukázal, že by uvedené spoločné prostriedky neboli použité výlučné na jeho majetok. Z uvedeného
vyplýva záver, že ak spoločné úverové prostriedky boli vynaložené iba na majetok jedného z manželov,
tak manžel, v prospech ktorého boli tieto finančné prostriedky vynaložené, nemôže mať nárok voči

druhému manželovi na finančné vyrovnanie ním uhradenej ako aj neuhradenej časti úveru.

19. Žalovaná vo svojom pôvodnom návrhu z 10.12.2015 označovala aj spotrebné úvery nesplatené ku
dňu rozvodu manželstva. V priebehu konania sa žalobca ani žalovaná o týchto úveroch už nezmieňovali
a žiadny z nich nežiadal tieto zaradiť ako majetok potrebný v tomto konaní vyporiadať.

20. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, právna úprava dovoľuje práve tomu manželovi na majetok,
ktorého prostriedky neboli vynaložené, aby sa zohľadnilo pre neho, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na majetok druhého manžela, v tomto prípade na majetok žalobcu.

21. Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam a citovaným právnym ustanoveniam, súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku z dôvodoch vyššie uvedených.

22. Žalobca sa vzdal nároku na náhradu trov konania, žalovaná nebola vo veci úspešná, keďže súd
nevyhovel jej návrhu na zamietnutie žaloby, a preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

súd stranám náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).