Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218217
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116218217.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: M. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. M. XXXX/

X, zastúpený JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Hodžova 53, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35792752,
zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Kubániho 16, o určenie neplatnosti právnych úkonov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2012,
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2014,
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

III. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2012,
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

IV. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2012,

uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

V. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2014,
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

VI. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.10.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2012,

č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.05.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2014, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, sú všetky
neplatné.

2. Túto žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril viaceré Dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov ako formu zabezpečenia viacerých záväzkov zo zmlúv o pôžičke č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX. Sú však neplatné, keďže

nespĺňajú ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka. V týchto dohodách absentuje údaj o platiteľovi
mzdy žalobcu. V zmluvách o pôžičke, ktoré zabezpečujú pohľadávku veriteľa z nich, nie je uvedený údaj
o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Naliehavý právny záujem na určení neplatnostidohôd je daný tým, že žalobca ako spotrebiteľ potrebuje disponovať svojim majetkom v podobe jeho
príjmu.

3. V žalobe žalobcu bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu z uvedených dohôd
o zrážkach zo mzdy a takisto zamestnávateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti Montix Slovakia, a.s.,
zakázal vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy. O tomto
návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 21.10.2016 tak, že mu vyhovel.

4. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 27.02.2017. V
ňom uviedol najmä to, že namieta nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Predmetom určenia môže byť len to, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm.c/
Civilného sporového poriadku. Podaná žaloba je procesne neprípustná. K vecnej nedôvodnosti podanej
žaloby uviedol, že platiteľ mzdy v zmysle žiadneho zákonného ustanovenie nie je považovaný za

účastníka dohody. Podľa právnych predpisov má zamestnávateľ povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy
od momentu, kedy mu je dohoda o zrážkach zo mzdy predložená. Uvádzanie zamestnávateľa dlžníka
je nelogická aj z tohto dôvodu, že dlžník môže zamestnávateľa zmeniť.

5. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 09.03.2017, ktorým žalobe v celom rozsahu

vyhovel zamietol, avšak tento rozsudok bol na základe odvolania žalovaného zrušený uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.02.2018. Odvolací súd v ňom ako zásadné uviedol, že : „Súd
prvej inštancie určil Dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné z dôvodu ich neurčitosti, ako náležitosti
prejavu vôle. Podľa názoru odvolacieho súdu sú však Dohody o zrážkach zo mzdy dostatočne určité
a spĺňajú tak všetky potrebné náležitosti daného právneho úkonu.“ Odvolací súd takisto uviedol, že :

„Spoločným znakom všetkých zabezpečovacích právnych prostriedkov je to, že predstavujú vedľajší
občianskoprávny vzťah, ktorý je závislý na existencii hlavného záväzkového vzťahu, ktorý zabezpečujú.
Zabezpečovaný záväzkový vzťah je teda určujúci pre vznik zabezpečovacieho právneho vzťahu pričom
zabezpečovací záväzkový právny vzťah má vo vzťahu k hlavnému (zabezpečenému) záväzkovému
vzťahu spravidla vedľajší (akcesorický) a subsidiárny charakter. Ako taký nemôže existovať samostatne.

Jednou z podmienok platnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka je platnosť
hlavného záväzku - pokiaľ by hlavný záväzok bol neplatný, bola by neplatná aj dohoda, ktorá má tento
hlavný záväzok zabezpečovať. Zabezpečovací záväzok môže zabezpečiť plnenie zo zmluvy, avšak len
plnenie, ktoré je oprávnené. Ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku - v zmluve o revolvingovom
úvere neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo

mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia. Aj keď Dohody o zrážkach zo mzdy môžu
byť z formálneho hľadiska platné a obsahovať všetky náležitosti, ktoré musí dohoda o zrážkach zo
mzdy podľa zákona požadovať, tieto dohody ako akcesorický záväzok nemôžu byť dohodnuté platne,
ak sa na základe týchto dohôd majú vykonávať zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v
neoprávnenej výške aj z neprijateľných zmluvných podmienok hlavného záväzku - spotrebiteľských

zmlúv. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa zaoberal iba obsahom
samotných Dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré zabezpečujú nároky z uzatvorených spotrebiteľských
zmlúv. Hoci konštatoval, že zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že právny vzťah medzi sporovými
stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcom) a dodávateľom
(žalovaným), spotrebiteľské zmluvy, z ktorých vychádzajú nároky žalovaného zabezpečené Dohodami o

zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej veci nemal (nie sú súčasťou súdneho
spisu) a teda sa nimi po obsahovej stránke nezaoberal.“ V závere uložil odvolací súd konajúcemu súdu,
opätovne preskúmať žalobný návrh a to aj v spojitosti so zabezpečovanými plneniami a pri závere
o spotrebiteľskom vzťahu tento náležite odôvodniť a prihliadnuť na možnú existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok.“

6. Súd po zrušení rozsudku odvolacím súdom vykonal dve pojednávania, ktorých sa zúčastnil iba právny
zástupca žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného sa opakovane z dôvodu hospodárnosti ospravedlnila
z neúčasti na pojednávaniach.

7. Právny zástupca žalobcu na vykonaných pojednávaniach súhrnne uviedol, že sa pridržiava písomnej
žaloby. Existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňuje tým, že ak by sa nemohol domáhať
určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, bola by oslabená pozícia spotrebiteľa, čo zákon
nesleduje. Doterajšia judikatúra vyhodnocovala, že na takýchto určeniach je daný naliehavý právnyzáujem. Tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú akcesorickými k úverovým zmluvám. Žalobca nemal
možnosť tieto dohody uzavrieť, ak chcel uzavrieť úverové zmluvy. Týmito dohodami žalovaný obchádza
preskúmavanie jeho pohľadávok a ich existenciu v rámci súdnych konaní. Ide o nekalú obchodnú

praktiku, resp. o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neplatnosti sa žalobca domáha podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor dohôd s dobrými mravmi. V zmysle rozhodnutia krajského súdu súd
skúmal právo žalovaného ako veriteľa na pohľadávku v celej výške, ktorá je zabezpečená dohodami o
zrážkach zo mzdy. V žiadnej z úverových zmlúv nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru. Z tohto
dôvodu je potrebné úvery považovať za bezúročné a bezpoplatkové v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch. Na základe predmetných dohôd sa tak žalovaný domáha plnenia, na ktoré nemá nárok a
to sú úroky a poplatky. Úverová zmluva, ktorú predložil samotný žalobca obsahuje viaceré neplatné
dojednania, resp. neprijateľné podmienky. Medzi ne patrí dohoda o výške úroku a to vo výške 70,01%,
čo je možné považovať za úrok v rozpore s dobrými mravmi a teda dohoda o tomto úroku je neplatná
podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka. RPMN uvedená v tejto zmluve vo výške 66,66% nezodpovedá
výške úroku, teda jedná sa o absenciu tohto údaju, nakoľko nie je uvedený správne. Súd pri rozhodovaní

o plneniach zo spotrebiteľských zmlúv by mal prihliadať na korektív dobrých mravov, takisto žalobca
považuje za neplatné dojednania o dohode o poskytnutí služby v bode 8 tejto úverovej zmluvy a to
konkrétne v bodoch 8.1 a 8.4. Ide o vopred predtlačený formulár vo zmluve, o ktorý žalobca nemal
záujem. V bode 8.4 sa žalobca ako dlžník dohodol o možnosti povolenia odkladu splátok, o odklade
splátok pri uzavretí zmluvy ani nepožiadal, avšak za túto službu už zaplatil poplatok. Týmto žalovaný

ako veriteľ sledoval obchádzanie zákona, nakoľko po započítaní tejto odplaty okamžite nemusel vyplatiť
žalobcovi ako dlžníkovi úver v celej výške.

8.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiatovšetkýmipredloženýmidohodami
o zrážkach zo mzdy, žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy a zmluvami o revolvingovom úvere

č. 8400045459, č. 8400045894, č. 8500097021, č. 8400045458, č. 8500096393. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe nasledovný podstatný skutkový stav,
na ktorý aplikoval citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku.
Medzi sporovými stranami bolo uzatvorených celkovo päť dohôd o zrážkach zo mzdy, a to Dohoda
o zrážkach zo mzdy č. 8400045458 zo dňa 29.05.2012, Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400045459

zo dňa 29.05.2012, Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400045894 zo dňa 20.07.2012, Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. 8500096393 zo dňa 16.12.2014 a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500097021
zo dňa 18.12.2014. Všetky tieto dohody zabezpečovali pohľadávku žalovaného ako veriteľa zo zmlúv
o revolvingovom úvere, ktoré uzatvoril so žalobcom, a ktorých čísla sa zhodujú s číslami dohôd o
zrážkach zo mzdy. Na základe týchto dohôd požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie

zrážok zo mzdy, a to žiadosťami zo dňa 21.03.2016 a 31.03.2016, ktorých kópie sú založené v spise
na č.l. 9, 10, 11, 12, 13. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045459, ďalej aj ako „zmluva č. 1“ bola
uzatvorená dňa 29.05.2012. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045458, ďalej aj ako „zmluva č. 2“
bola uzatvorená dňa 29.05.2012. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045894, ďalej aj ako „zmluva
č. 3“ bola uzatvorená dňa 20.07.2012. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500096393, ďalej aj ako

„zmluva č. 4“ bola uzatvorená dňa 16.12.2014. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500097021, ďalej aj
ako „zmluva č. 5“ bola uzatvorená dňa 18.12.2014.

9.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9.2 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

9.3 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9.4 Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.9.5 Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

9.6 Podľa § 5a ods.1 písm.a/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom
od 01.05.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o

dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

9.7 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.8 Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy č. 1,
zmluvy č.2 a zmluvy č.3 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).

9.9 Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy č.

4 a zmluvy č.5, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
zo zmluvy o úvere ( § 497).

9.10 Podľa § 1 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“,

v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv č. 1 až 3, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9.11 Podľa § 1 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv č.

4 a 5, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

9.12 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9.13 Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

9.14 Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

9.15 Podľa § 11 ods. 1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

9.16 Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy č.4 a zmluvy č.5, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bezakýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, teda určenia právnej
skutočnosti. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávaný
spor,žaloboumožnopožadovaťabysarozhodloourčeníprávnejskutočnosti,aktovyplývazosobitného
predpisu. Teda podľa tohto ustanovenia je pre procesnú prípustnosť žaloby potrebné, aby právo na
požadované určenie vyplývalo z osobitného predpisu.

11. Je zrejmé, že žalobcom požadované určenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (žalobca
opak ani netvrdil). Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nespôsobuje automatickú nemožnosť
úspešne sa domáhať požadovaného určenia. Ako je zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného
sporovéhoporiadku,výpočetprocesneprípustnýchžalôbniejeúplný.Vyplývatozpoužitiaslova„najmä“
v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné.

Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je.

12. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel
namietaných právnych úkonov. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi
sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcom) a

dodávateľom (žalovaným). Nejde pritom iba o jeden právny vzťah, ale hneď viacero, ktoré vznikli
uzatvorením viacerých zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy
žalobcu (dlžníka) umožňuje žalovanému uspokojiť si svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly takejto pohľadávky. V prípade takéhoto zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a
nutné, aby si žalovaný pre uplatnenie svojho práva musel podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka

na súd. Takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je
spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha v právnom vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva EÚ) nežiaduca a je potrebné ju vyvážiť. Aby
žalovaný mohol dosiahnuť súdny prieskum pohľadávky žalovaného voči nemu, javí sa vhodným a
účelným, aby mu nebolo iba procesným predpisom (ktorý je iba prostriedkom v dosahovaní ochrany

porušených alebo ohrozených práv) zabránené, domáhať sa neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo
mzdy. Je potom na posúdení súdom, v závislosti od zisteného skutkového stavu, či jeho tvrdenie o
neplatnosti dohody o zrážkach sa ukáže v takomto konaní ako dôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu
o zrážkach zo mzdy za neplatnú, bude žalovaný ako veriteľ odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý
rozhodne o splnení povinnosti dlžníka, ak takúto skutočnosť súd zistí. Samotná pohľadávka veriteľa

tým nie je dotknutá. Z uvedeného následne vyplýva aj naliehavý právny záujem žalobcu na určení
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. V prípade určenia ich neplatnosti nebude môcť žalovaný siahnuť
na mzdu žalobcu, čím je priamo dotknuté jeho právne postavenie (majetkové práva). Môže disponovať
celou časťou svojej mzdy. Zo žiadostí o vykonanie zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni
uspokojovať svoju pohľadávku zo mzdy žalobcu.

13. Je možné pripustiť aj takú možnosť, že súd procesne nepripustí žalobu o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a ponechá sa veriteľovi možnosť uspokojiť si (vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu)
ním tvrdenú pohľadávku aj nad rámec sumy dlhu, ktorú spotrebiteľ nerozporuje. Spotrebiteľ by tak bol
odkázaný na podanie prípadnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (vzniknutého plnením nad

rámec nespornej, existujúcej výšky dlhu). Takýto postup je v zásade odôvodniteľný, avšak pre súd nie
je ako jeden z možných prístupov akceptovateľný. Takýto výklad, postup, by nezodpovedal potrebám
praktického života, prispieval by k množeniu sporov a takisto k vzniku potenciálnej ujmy na majetku
spotrebiteľa. Nezodpovedalo by to ani všeobecnému záujmu na predchádzaní vzniku majetkovej ujmy
v podobe bezdôvodného obohatenia.

14. Uvedeným výkladom súd aplikoval na rozhodnutie aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred

zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovnéhoustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

15. Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je
podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z

ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak
by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo
ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie je

podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý
navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

16. Záverom k tejto časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v
Trenčíne vyjadrený v uznesení č.k. 5Co/80/2016 - 27 zo 16. februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných
plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z
pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a pod.. Je dôležité spotrebiteľovi

poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

17. Preto súd uzatvára, že žaloba žalobcu je procesne prípustná aj bez výslovného ustanovenia

Civilného sporového poriadku. Nie je tak dôvodná obrana žalovaného, ktorú v tejto súvislosti len stručne
uviedol.

18. Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnuté dohody o zrážkach zo
mzdy sú neplatnými právnymi úkonmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru iných všeobecných

súdov, ktoré určili rovnaké dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvoril žalovaný s inými spotrebiteľmi
za neplatné. Ide napr. o rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/119/2014 zo dňa
18.06.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/815/2014 z 27.01.2015, rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 8C/77/2014 zo dňa 10.11.2014, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/261/2014 z 28.07.2015.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára
veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí byť uzatvorená písomne a
ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí obsahovať aj označenie

pohľadávky, ktorú zabezpečuje.

20. Ako uzavrel vo svojom rozhodnutí odvolací súd, namietané dohody o zrážkach zo mzdy sú určitými
právnymi úkonmi. Z tohto dôvodu ich preto nemožno určiť za neplatné. Ako však ďalej uviedol
odvolací súd, aj keď Dohody o zrážkach zo mzdy môžu byť z formálneho hľadiska platné a obsahovať

všetky náležitosti, ktoré musí dohoda o zrážkach zo mzdy podľa zákona požadovať, tieto dohody ako
akcesorický záväzok nemôžu byť dohodnuté platne, ak sa na základe týchto dohôd majú vykonávať
zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej výške aj z neprijateľných zmluvných
podmienok hlavného záväzku - spotrebiteľských zmlúv. Ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku -
v zmluve o revolvingovom úvere neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku, nemôže byť platná ani

dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd zameral na skúmanie toho, či žalovanému ako veriteľovi
patrí celá pohľadávka, ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, teda žalobcu.Teda či zabezpečovaná pohľadávka existuje v celej výške. V tomto smere posudzoval každú úverovú
zmluvu osobitne a zameral svoju pozornosť najmä na to, či na základe úverových zmlúv môže
žalovaný požadovať od žalobcu okrem istiny úveru aj úroky a poplatky. Všetky úverové zmluvy sú

zároveň zmluvami o spotrebiteľskom úvere, pretože ich uzavrel žalovaný ako dodávateľ so žalobcom
ako spotrebiteľom, pretože pri ich uzatváraní žalovaný ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalobca ako dlžník je fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak následne zistil, že úvery zo všetkých
piatich úverových zmlúv je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia. V prípade všetkých zmlúv v nich
absentujú údaje uvedené v § 9 ods.1 písm.f/ zákona o spotrebiteľských úveroch a § 9 ods.1 písm.k/
zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade zmlúv č. 4 a č. 5 je daný aj dôvod bezúročnosti uvedený
v odseku 26 tohto odôvodnenia.

22. K neuvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods.1 písm.f/ zákona) v zmluvách súd uvádza,

že tento nie je v zmluvách vôbec uvedený. Je v nej uvedený iba údaj o počte splátok. Odhliadnuc od
prevažujúcej judikatúry súdov, z ktorej vyplýva, že takýto údaj musí byť v úverovej zmluve explicitne
uvedený, súd uvádza, že táto zákonná požiadavka kladená na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je celkom jasná. Zákon o spotrebiteľskom úvere totiž nepočíta s výnimkou z tejto požiadavky, napr. v
tom zmysle, že je postačujúce ak takýto termín je inak zo zmluvy vyvoditeľný. Naopak jasne uvádza,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd uvádza, že k otázke, či je potrebné v zmysle § 9 ods. 2
písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere aj presný údaj
o konečnej splatnosti úveru zaujal právny názor aj odvolací súd konajúceho súdu, teda Krajský súd v
Trenčíne, a to napr. v rozsudku z 30.01.2018 sp.zn. 27Co/310/2017, keď uviedol (v prípade bankového

úveru), že: „takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom,
mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník - spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných
v zmluve uvedených údajov (napr. počet splátok, termín ich splatnosti a pod.). Ak zákonodarca určil,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať isté
náležitosti (medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru), je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom

návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť
bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných
podmienok.“ K rovnakému záveru dospel aj iný senát Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 11.04.2018 sp.zn. 5Co/22/2018, keď uviedol, že: „údaj o konečnej splatnosti úveru
má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie

je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených
údajov, všeobecných podmienok, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa
ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou
bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti
úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby

sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných
údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok.“

23. Súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými právnymi názormi a na doplnenie uvádza, že požiadavka na
uvádzanie konečnej splatnosti úveru bola zavedená zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom podľa dôvodovej

správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov.
Zákonodarca tak zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v
niektorých prípadoch má za následok, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti. Jedným z nich je aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, či údaj o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd takisto poukazuje aj na to, že nie je možné

považovať za riadne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené
v inej listine ako je samotná úverová zmluva.

24. K neuvedeniu údaju o výške, počte a termínoch (presných) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
súduvádza,ževzmluváchjeuvedenýlenúdajopočtesplátokaovýškesplátky.Neuvádzasavnichúdaj

o presných termínoch splátok. Tie si mal žalobca zrejme odvodiť zo všeobecných zmluvných podmienok.
Takýtospôsobvyvodeniasikonkrétnychtermínovsplatnostisplátokúverujepodľanázorusúduneurčitý,
nejasný, v dôsledku čoho ani nezodpovedá garantovanému právu spotrebiteľa byť zrozumiteľne (jasnea bez pochybností) informovaný o svojich základných zmluvných povinnostiach (medzi ktoré patrí aj
termín splatnosti jednotlivých splátok).

25. Vo vzťahu k uvedenej výške úroku za úver (70,01 % ročne pri zmluve č. 1 a zmluve č. 2, 70,02
% ročne pri zmluve č. 3) súd uvádza, že takéto úroky sú dohodnuté vo výške, ktorá je v zmysle už
ustálenej a notoricky známej judikatúry súdov Slovenskej republiky v rozpore s dobrými mravmi. Teda
nie je možné úspešne sa domáhať úroku v uvedenej výške. Aj preto výška pohľadávky žalovaného z
týchto zmlúv nezodpovedá zneniu týchto zmlúv.

26. Vo vzťahu k úverom na základe zmlúv č. 4 a č. 5 súd uvádza aj ďalší dôvod ich bezúročnosti, a to
podľa § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia oboch zmlúv.
Žalovaný totiž porušil povinnosť podľa uvedeného § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to
hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1, teda povinnosť posudzovania schopnosti splácať úver. Nebolo
totiž vôbec preukázané, že by žalovaný ako veriteľ akokoľvek skúmal údaje o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave žalobcu.

27. Zhrnúc vyššie uvedené, súd po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho preskúmal každú z úverových
zmlúv, na základe ktorých boli žalobcovi poskytnuté úvery a zistil, že pohľadávky z nich nezahŕňajú
okrem istiny úveru žiadne úroky ani poplatky. Následne v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu

ak žalovaný nemá nárok na úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
zabezpečuje pohľadávku veriteľa z takejto zmluvy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia.

28. Záverom súd uvádza, že dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je skutočnosť, že v
nej nie je uvedený zamestnávateľ dlžníka, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Takáto obsahová náležitosť

nie je pre túto dohodu podstatná.

29.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

29.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.