Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2010

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408201762
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2010:8408201762.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľa S. Č., F..

XX.X.XXXX, T.: T. X, XXX XX - H. - E., občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, so
sídlom:Floriánova2,08001PrešovprotiodporcovivI.radeJ.E.,F..XX.X.XXXX,T.:P.T.XXXX/XX,P.E.,
občianka SR, v II. rade MEZ Elektromotory s.r.o., so sídlom: Slavkovská cesta 25, 060 01 Kežmarok,
IČO: 36 494 771 za účasti zást. JUDr. Aleny Potomovej, so sídlom: Baštová 16, 060 01 Kežmarok a za
účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, 815
74 Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Petrom Šimoňákom, so sídlom: Štúrova 7, 042 49 Košice o
náhradu škody na zdraví titulom bolestného s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3322,03 EUR
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 3322,03 EUR od 29.10.2008 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. O trovách konania súd rozhodne s a m o s t a t n ý m uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť mu žalovanú sumu z
titulu bolestného a náhrady za poškodenie motocykla. Uviedol, že žalovaná v I. rade dňa 3.5.2006 okolo

17.45 hod. po ceste č.I/67 v Kežmarku po ulici Toporcerovej smerom k obchodnému domu Lidl viedla
osobné motorové vozidlo značky Volgswagen Golf EVČ: P.-XXX I., kde po prejdení z lavnej cesty na
cestu č. III/06724 chcela odbočiť vľavo, na miesto ležiace mimo cesty, parkovisko pri obchodnom centre
Lidl, pričom v dôsledku nedôsledného venovania sa celkovej dopravnej situácii v cestnej premávke
nedala prednosť proti idúcemu motocyklu značky Honda EVČ: H. I., ktoré viedol žalobca, a ktorý v snahe
zabrániť zrážke s vozidlom žalovanej strhol motocykel na pravý bok, nusledne spadol s motocyklom na
vozovku a v šmyku narazil do pravej zadnej časti vozidla žalovanej v I. rade, pričom pri nehode utrpel

zranenie a to vykĺbenie vonkajšieho konca kľučnej kosti. Žalovanej bolo pre tento skutok aj vznesené
obvinenie pre trestný či ublíženia na zdraví podľa§157 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona a následne
Okresný súd v Kežmarku rozsudkom z 2.4.2008 žalovanú v I. rade spod obžaloby oslobodil z dôvodu,
že prokurátor odstúpil od obžaloby. Žalobca v návrhu poukázal na príslušné ustanovenia zákona o
premávke na pozemných komunikáciách č.316/1996 Z.z. v platnom znení. Uviedol, že keďže žalovaná
nedala žalobcovi prednosť v jazde tak, aby on ako vodič nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy
je daná jej zodpovednosť za škody, ktoré boli žalobcovi spôsobené. Pasívnu legitimáciu žalovaného

v II. rade odôvodnil ustanovením §427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri nehode utrpel
zranenia, ktoré boli na základe lekárskeho posudku o bolestnom ohodnotené na 60 bodov. Podľa
zákona č.437/2004 Z.z. §5 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o
zmene o doplnení zákona NR SR č.273/1994 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov je hodnota 1 bodu výška náhrady
za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určená sumou 2% z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR
za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu a výsledná suma sa
zaokrúhli na celé desiatky korún smerom hore. Priemerná mzda v hospodárstve SR v roku 2005 tak bola
17 274,- Sk a celková náhrada za bolesť teda 20 729,- Sk. Okrem toho si uplatnil žalobca aj hmotnú
škodu, ktorá mu vznikla poškodením vozidla vo výške 179 430,- Sk. Žiadna škoda žalovanými žalobcami

uhradená nebola aj keď o vzniku škody bola v trestnom konaní žalovaná riadne upovedomená a škodu
neuhradil ani vedľajší účastník. Súd vo veci vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami, výpoveďami
účastníkov, znaleckým dokazovaním, ďalšími listinnými dôkazmi v spise, oboznámil sa s pripojeným
trestným spisom tunajšieho súdu pod sp. zn. 1T104/2007.

Odporkyňa navrhla vo svojom písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť, pretože v trestnej veci, ktorá sa

pre tento skutok voči nej viedla, kde bola obžalovaná z trestného činu ublíženia na zdraví, bola spod
obžaloby oslobodená. Uviedla, že povinnosť dať prednosť v jazde bol povinný jej žalobca. Dopravnú
nehodu teda spôsobil sám žalobca.

Vedľajší účastník - Allianz - Slovenská poisťovňa vo svojom vyjadrení (č.l.22 spisu) rovnako navrhol

zamietnuť návrh, ale uvádza zároveň, že v zmysle trestného konania odporkyňa nemala na vzniku
dopravnej nehody podstatný a hlavný vplyv preto sa ustúpil od obžaloby. Teda ak škoda bola spôsobená
aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne. V tomto duchu sa vyjadrovali tak odporcovia v I. a
II. rade ako aj vedľajší účastník aj vo výsluchoch na pojednávaniach čo je zdokumentované na č.l. 40
a č.l.50 a nasl. spisu. V konaní vypočutá svedkyňa J. Š. (č.l.50) vo svojej výpovedi uviedla, že išla za

žalovanou svojou matkou a z diaľky videli priebeh nehody. Podľa nej žalobca v križovatke nezastal.
Križovatka však nebola dobre riešená, bola zlá, autá zvykli dávať smerovku doľava aj keď išli rovno.

Svedok H. H. (č.l.51) ako učiteľ autoškoly navrhnutý odporkyňou uviedol, že podľa neho na základe
náčrtu, ktorý v trestnom konaní podložil prokurátor má zato, že podľa neho motocyklista teda žalobca

išiel po ceste vedľajšej a Golf, teda žalovaná po ceste hlavnej.

Dopravný policajt E.. D. C., ktorý (č.l.51) nehodu dokumentoval uviedol vo svojej svedeckej výpovedi,
že spísal protokol o nehode a vyhodnotil ju tak, že ju zavinila žalovaná. Odbočovala z hlavnej cesty
doľava na miesto mimo cesty a pritom nedala prednosť oproti idúcemu vozidlu žalobcu, ktoré idúcemu

tiež po hlavnej ceste. Nehoda sa stala v križovatke, žalovaná porušila §18 ods. 4 vtedy platného zákona
č.315/1996 Z.z.

Na objasnenie odbornej skutočnosti súd pribral do konania znalca Ing. Štefana Žáka, ktorý vo svojom
znaleckom posudku č. 6/2010 z prihliadnutím i na dokazovanie v trestnom spise uviedol, že každý z

účastníkov dopravnej nehody mohol zo svojej pozície zabrániť dopravnej nehode tým spôsobom, žeby
pri prejazde úsekom dodržal všetky zákonné ustanovenia, ktoré mu vyplývali z osadeného, zvislého
a vodorovného dopravného značenia a z charakteru križovatky bez ohľadu nato, či druhý účastník
dopravnej nehody dodrží platné zákonné ustanovenia alebo nie. (č.l.51). Uviedol tiež, že obaja účastníci
dopravnej nehody mohli v každom časovom okamihu rozpoznať časovo - priestorový pohyb toho

druhého v dostatočnom časovom odstupe predtým ako prišlo k zrážke vozidiel a mohli prispôsobiť
svoju techniku jazdy použitej technike jazdy druhého účastníka dopravnej nehody. Uviedol, že každý z
účastníkov mal okrem registrovania ostatných vozidiel možnosť včas vnímať dopravné značky, situáciu
v úseku a tak prispôsobiť svoju techniku jazdy aktuálnej dopravnej situácie. Znalec ďalej konštatoval, že
vzhľadom k vyhodnoteniu dopravnej situácie na mieste dopravnej nehody a rešpektovaním v tom čase

platných zákonných ustanovení je možno povedať, že v tomto prípade bola vodička vozidla Volgswagen,
ktorá odbočovala na miesto mimo cesty povinná dbať na zvýšenú opatrnosť a bola povinná dať prednosť
v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám..., teda aj vodičovi motocykla. Mala
možnosť zabrániť dopravnej nehode priestorovo t.j. zastavením pred miestom zrážky., nakoľko mala
v dostatočnom predstihu možnosť vidieť motocykel prichádzajúci v protismere. Pre toto priestorové

zabránenie dopravnej nehode by bolo potrebné, aby vodička vozidla Volgswagen začala brzdiť s plným
brzdným spomalením skôr ako začala brzdiť v skutočnosti a v takom prípade, aby dokázala s vozidlom
z jej aktuálnej rýchlosti zastaviť ešte predtým ako by s vozidlom vošla do jazdného koridoru motocykla.
Použitú techniku jazdy vodičky vozidla Volgswagen vzhľadom k platným zákonným ustanoveniamje možné z technického hľadiska považovať za nesprávnu a použitá technika jazdy vodičky vozidla
Volgswagen bola v priamom rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami a bola v priamej príčinnej
súvislosti so vznikom nehodového deja. Použitá technika jazdy vodičky vozidla Volgswagen bola teda

vzhľadom k vyššie uvedenému v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami, jej použitá technika jazdy
však neznemožnila vodičovi motocykla zabrániť dopravnej nehode v prípade, ak by sa bol pohyboval
v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami. Znalec podotkol, že vodič motocykla prichádzajúci po
ceste, kde je osadené dopravné značenie C2 „ Stoj, daj prednosť v jazde“ nemal v zmysle platného
zákona povinnosť zastaviť vozidlo pred touto priečnou súvislou čiarou V5a aj keď vyznačuje hranicu

križovatky a aj keby bola v čase dopravnej nehody na vozovke dobre viditeľná. Zákon stanovuje, že
vodič je v takom prípade povinný zataviť vozidlo na takom mieste odkiaľ má na križovatku náležitý
rozhľad. Keďže so smeru vodiča motocykla išlo o trojramennú spykovú križovatku hlavnej cesty 1/67 a
vedľajšej cesty III./06724, bol vodič motocykla povinný zastaviť na miesto, z ktorého má na križovatku
náležitý rozhľad. V zákone nie je striktne uvedené, že má povinnosť zastaviť na hranici križovatky
vyznačenej vodorovným dopravným značením V5a a ani v mieste osadenia zvislej dopravnej značky

C2. Z pohľadu vodiča motocykla môže byť miestom s dostatočným rozhľadom aj miesto tesne pred
vjazdom do jazdného pruhu hlavnej cesty. Ak mal mať vodič motocykla v zmysle vtedy platného
zákona povinnosť zastaviť pred hranicou križovatky vyznačenou priečnou súvislou čiarou, musela by
byť v tomto prípade použitá vodorovná dopravná značka V5c „priečna súvislá čiara s nápisom STOP“.
Dopravná značka V5c vyznačuje miesto, kde sa musí vozidlo zastaviť na príkaz značky C2 „Stoj, daj

prednosť v jazde“, t.j. na križovatke alebo pred železničným priecestím. Priečna súvislá čiara musí
byť v tomto prípade vyznačená na mieste odkiaľ má vodič dostatočný rozhľad na križovatky resp.
na železničnú trať. Pokiaľ by nebolo možné túto podmienku splniť nie je možné značku V5c použiť.
Nápis STOP sa umiestňuje spravidla 2 až 3 m pred priečnou čiarou. Súd vypočul znalca aj na súdnom
pojednávaní, kde potvrdil svoj znalecký posudok. Trval na ňom v plnom rozsahu a doplnil ho v súvislosti

s námietkami vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., že žalovaná v I. rade mala dať
prednosť v jazde žalobcovi, pretože odbočovala vľavo na miesto mimo cestu konštatoval, že odpoveď
na túto námietku bola sformulovaná v odpovediach na otázky v závere znaleckého posudku, kde bolo
uvedené na strane 80 posudku, že použitá technika jazdy vozidla značky Volgswagen vzhľadom k
platným zákonným ustanoveniam, osadenú dopravnému značeniu a ostatným skutočnostiam, ktoré boli

uvedené v znaleckom posudku je možné považovať za nesprávny a použitá technika jazdy vodičky
vozidla Volgswagen bola v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami t.j. v rozpore so zákonom
č.315/1996 a vyhláškou č.225/2004. Uviedol tiež, že pri spracovaní znaleckého posudku a vykonaní
analýzy nehodového deja bola zistená aj ďalšia technická príčina dopravnej nehody a to nesprávna
technika jazdy vodiča motocykla, ktorý pri prejazdom úseku použil takú techniku jazdy, ktorá tiež bola v

rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami. Ďalej konštatoval, že v úseku bolo nesprávne osadené
dopravné značenie čo vyhodnotil aj v odpovedi na otázku č.1 v závere znaleckého posudku. Znalec
uviedol vo svojej výpovedi, že iba pravdepodobne žalobca nemal úmysel zastaviť na mieste odkiaľ mal
do križovatky náležitý výhľad a to aj vzhľadom na vzdialenosti, ale toto neznemožnilo žalovanej zabrániť
dopravnej nehode.

Súd s prihliadnutím hlavne na tieto dôkazy, ako i protokol o nehode cestnej premávke (č.l.13 spisu),
vyčíslenie škody (č.l.15 spisu), lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ako
i vzhľadom na ostatné dôkazy a tiež na záverečnú reč prokurátora v rámci trestného konania, ktorý
konštatoval spoluvinu žalovanej, keďže rozsudok o oslobodení spod obžaloby je bez uvedenia dôkazov,

dospel po vyhodnotení týchto dôkazov v zmysle §132 O.s.p. podľa svojej úvahy aj po ich hodnotení
jednotlivo aj vzájomnej súvislosti k tomu, že škoda, ktorá bola spôsobená žalobcovi bola spôsobená
zavinením tak samotného poškodeného ako aj zavinením žalovanej v I. rade a teda znášajú škodu
pomerne.

Podľa §415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa§420ods.1Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnej
povinnosti.

Podľa §420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy zaškodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa §441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol teda, že škodu budú znášať žalobca ako aj žalované v
pomere 50:50 a teda nárok žalobcu skrátil na polovicu. Súd sa zaoberal výškou škody tak na zdraví

ako aj na majetku, teda škodou, ktorá vznikla poškodením aj motocykla žalobcu. S poukazom na vek
motorky, rozsah jej poškodenia a zranenia poškodeného, u ktorých má zato, že boli vyčíslené v súlade
so zákonom č.437/2004 Z.z. v platnom znení a teda, že výška škody je primeraná.

Keďže sa odporcovia dostali s plnením peňažného záväzku do omeškania priznal súd navrhovateľovi v
súlade s §517 ods.1,2, Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania ako 2-násobok diskontnej sadzby

určenej Národnou bankou Slovenska platných k 1. dňu omeškania teda od 29.10.2008 ako odo dňa
nasledujúceho po dni, v ktorom bola žaloba doručená žalovanej v 1. rade. Žalovanému v 2. rade bola
doručená dňa 18.10.2008. Z listinných dôkazov a z vykonaného dokazovania ako je vyššie uvedené je
zrejmé, že o škode aj výške sa dozvedeli odporcovia už v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené
voči žalovanej v I. rade.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania súd vylúčil na rozhodnutie samostatným uznesením nakoľko ku dňu

vyhlásenia rozsudku súd nemá k dispozícii vyčíslenie trov účastníkmi resp. ich právnymi zástupcami.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).