Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203417
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216203417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: 1/ P. Š., A.. X.XX.XXXX, W. Q. XX, XXX
XX A. F., 2/ B. Š., A.. XX.X.XXXX, W. Q. XX, XXX XX A. F., o zaplatenie 1.377,45 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7C/112/2016 - 54 zo dňa 14.11.2017
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a vo výroku o trovách
konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne zaplatiť sumu 1.455,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.377,45
Eur za obdobie od 01.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej boli

žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.400,- Eur v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok, ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť. Zo žalobou uplatneného nároku súd zamietol len časť
týkajúcusapožadovanéhoúrokuzomeškaniazosumynezaplatenýchúrokov(76,20Eur)od01.04.2016
do zaplatenia. Súd zastáva názor, že priznanie úrokov z omeškania z už priznaných úrokov by
znamenalo neprijateľné uplatňovanie sankcií voči spotrebiteľovi (priznanie sankcie zo sankcie) a bolo by
v rozpore s dobrými mravmi. Súdna prax sa stabilne priklonila k zákazu anatocizmu (bližšie viď napríklad
rozsudok veľkého senátu NS ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo 689/2006),

pretože úroky a úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky a zjednodušene povedené, nemožno požadovať príslušenstvo z príslušenstva, ale len zo
samotnej pohľadávky, teda z istiny.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti zamietavej časti rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobcovi neprináleží úrok z omeškania z vyčíslených úrokov, pretože z príslušenstva

pohľadávky si nemožno uplatniť úroky z omeškania. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č.k. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.3.2008. Na základe uvedeného žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane, odvolacieho.3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379
a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1,2 CSP) a len pre
zdôraznenie správnosti dopĺňa.

5 Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi
požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) v prípade omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky (dohodnutých zmluvných úrokov). Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú

podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto
ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v ust. § 488 Občianskeho zákonníka
rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu,
ku ktorého zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový
vzťah je vzťahom akcesorickým, jeho vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným.

Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok
úrokový, pretrváva iba povinnosť uhradiť už splatné úroky. Tým, že dlžník včas nesplní úroky z istiny,
sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením istiny. Ani Občiansky
ani Obchodný zákonník pri tom nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. marca 2004, sp. zn. 35

Odo 101/2002, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 5/2006).

7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods.
1 potvrdil.

8. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

9. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa

nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).