Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113011452
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113011452.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému W.. W. Q. a
spol.prepokračovacítrestnýčinspreneverypodľa§248ods.1,4písm.b/,ods.5Tr.zák.č.140/1961Zb.
v znení účinnom od 1. 10. 2005 a iné, odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 31. 5. 2017 sp. zn. 5T/78/2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 26. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 5T/78/2013 zo dňa 31. 5. 2017 podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
v celom rozsahu oslobodil

obžalovaného W.. W. Q.

- v bodoch 2 a 3 obžaloby pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 písm. b/, ods.
5 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 01. 10. 2005,

- v bodoch 6, 7, 8, 11, 12 a 13 obžaloby pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa
§ 148 ods. 1, 5 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005, v bodoch 11, 12 a

13 vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení neskorších
predpisov,
obžalovaného L. Q.
- v bodoch 1 a 2 obžaloby pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona
č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 01. 10. 2005, v bode 1 obžaloby vo forme spolupáchateľstva podľa §
9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení neskorších predpisov a v bode 2 obžaloby podľa § 248

ods. 1, 4 písm. b/, ods. 5 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005,
- v bodoch 9 a 10 obžaloby pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,
4 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005,
obžalovaného Ladislava Kusnyíra

- v bodoch 2, 3, 16, 17 a 18 obžaloby pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 písm.

b/, ods. 5 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 01. 10. 2005,
- v bodoch 4 a 5 obžaloby pre opakovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,4 písm. b/, ods. 5
Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005,

- v bodoch 14 a 15 obžaloby pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.
1, 4 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 01. 10. 2005, vo forme účastníctva podľa § 10

ods. 1 písm. c/ Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení neskorších predpisov,
obžalovaného Ing. B. Z.- v bodoch 1, 2 a 3 obžaloby pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Trestného
zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005, v bode 1 obžaloby vo forme spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení neskorších predpisov a v bodoch 2 a 3 obžaloby
podľa § 248 ods. 1, 4 písm. b/, ods. 5 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 01. 10. 2005,

- v bodoch 4 a 5 obžaloby pre opakovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 písm. b/, ods. 5
Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005,

obžalovaného V. N.

- v bodoch 11, 12 a 13 obžaloby pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148
ods. 1, 4 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005,

obžalovaného Ing. L. Z.

- v bodoch 14 a 15 obžaloby pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.
1, 4 Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2005,
spod obžaloby prokuratúry Krajskej prokuratúry v Košiciach pre skutky, ktoré mali spáchať tak, že

1. obžalovaní L. Q. a R.. B. Z.
- v období od 08. 02. 1999 do 09. 04. 1999 po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinený L. Q. ako
majiteľ a konateľ firmy Technotrade and Business Company, s. r. o. Košice so sídlom na ul. Levočskej
č. 2 v Košiciach vyhotovil fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 108/RG/99 z 08. 02. 1999 na plnenie v
sume 603.037,24 € (18.167.100 Sk), ktorú následne predložil odberateľovi, firme Slovenské energetické

strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, obvinený R.. B. Z., v súlade s predchádzajúcou
dohodou a s vedomím, že ide o fiktívnu faktúru vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu
peňažných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy obžalovaného L. Q., ku škode Slovenských
energetických strojární, a. s. Tlmače,
2. obžalovaní W.. W. Q., L. Q., Y. N. a R.. B. Z.

- v období od 12. 04. 1999 do 01. 06. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti
obžalovaní W.. W. Q., L. Q., Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o.
Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu zálohovú faktúru č. 23/MB/99 z 12. 04.
1999 na plnenie v sume 325.300,40 € (9.800.000 Sk), ako aj fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 28/MB/99
zo 14. 05. 1999 na plnenie v čiastke zvyšných 417.778,66 € (12.586.000,- Sk), ktoré následne predložili

odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva,
obžalovaný Ing. B. Z., v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že
ide o fiktívne faktúry, vydal pokyny na ich úhradu formou bankových prevodov peňažných prostriedkov,
ktoré boli zrealizované na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode Slovenských energetických
strojární, a. s. Tlmače,

3. obžalovaní W.. W. Q., Y. N. a R.. B. Z.
- v období od 26. 07. 1999 do 27. 07. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti
obžalovaní W.. W. Q., Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o.
Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 50/MB/99 z 26.
07. 1999 na plnenie v sume 322.545,30 € (9.717.000 Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme

Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva obžalovaný R.. B. Z. v
súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívnu faktúru,
vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný
na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače,
4. obžalovaní Y. N. a R.. B. Z.

- v období od 18. 07. 2000 do 25. 07. 2000 po predchádzajúcom rozdelení úloh
a vzájomnej súčinnosti obžalovaný Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B.,
s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 68/MB/
OO z 18. 7. 2000 na plnenie v sume 326.628,16 € (9.840.000,- Sk), ktorú následne predložili
odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva

obžalovaný R.. B. Z. v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou vediac, že
ide o fiktívnu faktúru, vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov,
ktorý bol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r.o. Košice, ku škode Slovenských energetických
strojární, ?.s. Tlmače,5. obžalovaní Y. N. a R.. B. Z.
- v období od 15. 11. 2000 do 05. 04. 2001 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti

obžalovaný Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so sídlom
na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 128/MB/00 z 15. 11. 2000 na
plnenie v sume 326.628,16 € (9.840.000,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Slovenské
energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva obžalovaný Ing. B. Z. v súlade
s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou vediac, že ide o fiktívnu faktúru, vydal

pokyn na úhradu časti predmetnej faktúry vo výške 110.867,68 € (3.340.000.- Sk) formou bankových
prevodov peňažných prostriedkov, ktoré boli zrealizované na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode
Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače,
6. obžalovaný W.. W. Q.
- dňa 25. 10. 1999 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, ako konateľ firmy
Grema, s. r .o . Košice (neskôr Marel, s. r. o. Trebišov) podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

za III. štvrťrok 1999, do ktorého vedome pojal aj dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r .
o. Košice č. 990823 z 23. 08. 1999 a 990824 z 24. 08. 1999 a týmto znížil daňovú povinnosť uvedenej
spoločnosti celkovo o 17.126.43 € (515.951.- Sk),
7. obžalovaný W.. W. Q.
- dňa 25. 01. 2000 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, ako konateľ firmy

Grema, s. r. o. Košice, (neskôr Marel, s. r. o. Trebišov) podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za IV. štvrťrok 1999, do ktorého vedome pojal aj dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o.
Košice č. 991010 z 10. 10. 1999 a 991014 zo 14. 10. 1999 a týmto znížil daňovú povinnosť uvedenej
spoločnosti celkovo o 2.596,46 € (78.221.- Sk),
8. obžalovaný W.. W. Q.

- dňa 31. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach ako konateľ firmy
Grema, s. r. o. Košice (neskôr Marel, s. r. o. Trebišov) podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických
osôb za rok 1999, do ktorého vedome pojal aj štyri fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o.
Košice č. 990823 z 23. 08. 1999, 990824 z 24. 08. 1999, 991010 z 10. 10. 1999 a 991014 zo 14. 10.
1999 a tak znížil daňovú povinnosť uvedenej spoločnosti o 37.129,05 € (1.118.550.-Sk),

9. obžalovaný L. Q.
- dňa 25. 10. 1999 v sídle Daňového úradu Prešov II na ul. Levočskej č. 9 v Prešove, ako konateľ firmy
Machine G. V., s. r. o. Prešov podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac september
1999, do ktorého vedome pojal aj tri fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 015/99
zo 04. 09. 1999, 016/99 z 20. 9. 1999 a 017/99 z 24. 09. 1999 a týmto znížil daňovú povinnosť uvedenej

spoločnosti celkovo o 14.699,92 € (442.850.- Sk),

10. obžalovaný L. Q.
- dňa 31. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Prešov II na ul. Levočskej č. 9 v Prešove, ako konateľ firmy
Machine G. V., s. r. o. Prešov podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 1999, do

ktorého vedome pojal aj tri dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 015/99 zo 04. 09. 1999,
016/99 z 20. 09. 1999 a 017/99 z 24. 09. 1999 a tak znížil daňovú povinnosť uvedenej spoločnosti o
25.565,12 € (770.175.-Sk),
11. obžalovaní Mgr. W. Q. a V. N.
- dňa 25. 10. 1999 a 05. 11. 1999 v sídle Daňového úradu Košice I na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach,

obžalovaný V. N., ako predseda predstavenstva firmy Anceta, a. s. Košice podal riadne a následne aj
dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 1999, v ktorom boli pojaté a na
jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti štyri fiktívne dodávateľské faktúry firmy
Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 20999 z 02. 09. 1999, 130999 z 13. 09. 1999, 140999 zo 14. 09. 1999 a 200999
z 20. 09. 1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Anceta, a. s. Košice obžalovaný W..

W. Q., v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti celkovo o 8.932,48
€ (269.100.-Sk),
12. obžalovaní W.. W. Q. a V. N.
- dňa 29. 12. 1999 a 25. 1. 2000 v sídle Daňového úradu Košice I na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach,
obžalovaný V. N. ako predseda predstavenstva firmy Anceta, a. s. Košice podal riadne a následne aj

dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac november 1999, v ktorom boli pojaté a
najehopokynzaevidovanévúčtovníctvepredmetnejspoločnostištyrifiktívnedodávateľskéfaktúryfirmy
Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 990811 z 08. 11. 1999, 991511 z 15. 11. 1999, 991811 z 18. 11. 1999 a 992211
z 22. 11. 1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Anceta, a. s. Košice obžalovaný W..W. Q., v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti celkovo o 24.430,72
€ (736.000.- Sk),
13. obžalovaní W.. W. Q. a V. N.

- dňa 31. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Košice I na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, obžalovaný
V. N., ako predseda predstavenstva firmy Anceta, a. s. Košice podal daňové priznanie k dani z príjmu
právnických osôb za rok 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve
predmetnej spoločnosti osem fiktívnych dodávateľských faktúr firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 20999 z
02. 09. 1999, 130999 z 13. 09. 1999, 140999 zo 14. 09. 1999, 200999 z 20. 09. 1999, 990811 z 08. 11.

1999, 991511 z 15. 11. 1999, 991811 z 18. 11. 1999 a 992211 z 22. 11. 1999, ktoré za týmto účelom
vyhotovil a poskytol firme Anceta, a. s. Košice obžalovaný Mgr. W. Q., v dôsledku čoho došlo k zníženiu
daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti o 58.022,97 € (1.748.000.- Sk),
14. obžalovaní Y. N. a R.. L. Z.
- dňa 25. 01. 2000 v sídle Daňového úradu Košice III na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, obžalovaný
L. Z., ako konateľ firmy Borex, s. r. o. Košice podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za IV.

štvrťrok 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti
dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 99041001 a 99041002, obe zo 04. 10.
1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Borex, s. r. o. Košice obžalovaný Y. N. spoločne
s ďalšou osobou, v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti celkovo o
11.314,47 € (340.860.- Sk),

15. obžalovaní Y. N. a R.. L. Z.
- dňa 29. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, obžalovaný
L. Z., ako konateľ firmy Borex, s. r. o. Košice podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb
za rok 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti

dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 990141001 a 99041002, obe zo 04. 10.
1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Borex, s. r. o. Košice obžalovaný Y. N. spoločne s
ďalšou osobou, v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti o 30.991,83
€ (933.660.-Sk),
16. obžalovaný Y. N.

- v období od 27. 10. 1999 do 17. 11. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh
a vzájomnej súčinnosti obžalovaný Ladislav N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy
Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru
č. 90/MB/99 z 27. 10. 1999 na plnenie v sume 35.316,69 €(1.063.950.-Sk),ktorú následne predložili
odberateľovi, firme Tempest, s. r. o. Bratislava, ktorej jeden z konateľov, v súlade s predchádzajúcim

rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívnu faktúru, zabezpečil jej úhradu formou
bankového prevodu finančných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice,
ku škode firmy Tempest, s. r. o. Bratislava,
17. obžalovaný Y. N.
- v období od 29. 11. 1999 do 02. 12. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti

obžalovaný Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice so
sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 108/MB/99 z 29. 11.
1999 na plnenie v sume 33.887,67 € (1.020.900,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme
Tempest, s. r. o. Bratislava, ktorej jeden z konateľov v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh
a vzájomnou súčinnosťou vediac, že ide o fiktívnu faktúru, zabezpečil jej úhradu formou bankového

prevodu finančných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice, ku škode
firmy Tempest, s. r. o. Bratislava,
18. obžalovaný Y. N.
- v období od 16. 12. 1999 do 30. 12. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti
obžalovaný Ladislav N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice,

so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 152/MB/99 zo 16.
12. 1999 na plnenie v sume 33.479,38 € (1.008.600,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme
Tempest, s. r. o. Bratislava, ktorej jeden z konateľov v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh
a vzájomnou súčinnosťou vediac, že ide o fiktívnu faktúru, zabezpečil jej úhradu formou bankového
prevodu finančných prostriedkov, ktorý bol realizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode

firmy Tempest, s. r .o. Bratislava,
pretože, nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.
Proti tomuto rozsudku zahlásil v neprospech obžalovaných odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní dňa 31. 5. 2017 voči výroku o vine ohľadom všetkých šiestich obžalovaných. Vpísomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok je chybný pre nevysporiadanie sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Navrhol preto odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok
okresného súdu a vrátiť tomuto vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že nezdieľa názor súdu o nedostatku relevantných
usvedčujúcich dôkazov v danej veci, ani jeho spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ktorý považuje
za jednostranný, odporujúci zásade voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) a
navyše je toho názoru, že súd vo veci neurobil logické, odôvodnené a úplné skutkové zistenia. Má

zato, že súd predovšetkým spochybňuje naplnenie obligatórnych znakov skutkových podstát žalovaných
trestných činov. Pri trestnoprávnom pojme vec súd, podľa jeho názoru, nesprávne vykladá znenie § 89
ods. 15 Trestného zákona č. 140/61 Zb. Podľa tohoto ustanovenia, vecou sa rozumie aj ovládateľná
prírodná sila a cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. Práve zo spojky „aj“ v uvedenom ustanovení
je možné vyvodzovať, že zákonodarca len príkladne uviedol, ktoré predmety sa môžu považovať za
veci z hľadiska trestného a teda za takéto predmety sa môžu považovať aj iné veci, vrátane peňazí na

účte v banke. Podľa názoru súdu pri trestnom čine sprenevery podľa § 248 Trestného zákona č. 140/61
Zb. nebola splnená ďalšia podmienka spočívajúca v zverení veci. Finančné prostriedky na účte v banke
podľa názoru súdu, nie sú zverené žiadnej osobe, ani štatutárovi obchodnej spoločnosti, ktorý by ich
tak mal vo faktickej moci a mohol s nimi voľne nakladať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Tz 12/97, ktoré je v rozpore s vyššie uvedenými úvahami okresného súdu. Poukázal tiež

na postavenie obžalovaného Ing. B. Z. v štruktúre firmy SES, a. s. Tlmače pri skutkoch 1-5 obžaloby a
jedného z konateľov firmy Tempest, s. r. o. Bratislava pri skutkoch 16-18 obžaloby. Títo mali prístup k
bankovým účtom svojich spoločností a mohli nakladať s prostriedkami, ktoré sa na nich nachádzali. Išlo
teda aj o im zverené prostriedky, s ktorými mali povinnosť hospodárne nakladať v súlade so záujmami
svojich spoločností. Podľa názoru súdu nedošlo ani k prisvojeniu veci v zmysle objektívnej stránky

skutkovej podstaty predmetného trestného činu, nakoľko z vykonaných dôkazov je zrejmé, že došlo k
sprostredkovateľskej činnosti, resp. k realizácii prác pri skutkoch kvalifikovaných v obžalobe ako trestný
čin sprenevery podľa § 248 Trestného zákona č. 140/61 Zb. Obdobne pri ostatných skutkoch obžaloby
kvalifikovaných ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 Trestného zákona č. 140/61 Zb.
súd taktiež dospel k záveru, že nebola preukázaná neexistencia zdaniteľných plnení, ako nevyhnutná

podmienka pre naplnenie uvedeného trestného činu. Ak súd dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia pri
skutkoch obžaloby sa uskutočnili to znamená, že skutky sa stali a je to v rozpore so súdnym výrokom
podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku.
Prokurátor je toho názoru, že záver súdu o uskutočnení zdaniteľných plnení pri skutkoch obžaloby
je nesprávny. Vo všeobecnosti zo súhrnu vykonaných dôkazov v trestnej veci by mali vyplývať určité

logické závery. Vyvodzovať iné závery, než logicky vyplývajúce z vykonaného dokazovania môže len
osoba obžalovaného (prípadne jeho obhajca), nakoľko tento má právo brániť sa spôsobom, ktorý uzná
za vhodný. Je nesporné, že obžalovaní popierajú spáchanie predmetných trestných činov, pričom si
poskytujú vzájomne alibi. Ich obhajobné tvrdenia sú v súlade s listinnými dôkazmi - obchodné zmluvy,
faktúry, výpisy z bankových účtov, ktoré potvrdzujú uskutočnenie obchodných vzťahov pri skutkoch

1-18 obžaloby. V čase, kedy uvedené skutky mali byť spáchané, aj v súčasnosti, bolo a je možné
spísať akúkoľvek zmluvu a vystaviť akýkoľvek účtovný doklad. Formálna existencia obchodných zmlúv
a účtovných dokladov však ani v tejto trestnej veci nemôže viesť k záveru o uskutočnení zdaniteľných
plnení bez potvrdenia ich reálneho vykonania. Podstatná časť dokazovania v tejto trestnej veci bola
venovaná práve vyššie uvedenej otázke, t. j. či faktúry uvedené pri skutkoch 1-18 obžaloby boli alebo

neboli kryté reálnou podnikateľskou činnosťou.
Podľa jeho názoru súd urobil chybný a nelogický záver, že jednotlivé zdaniteľné plnenia podľa vyššie
spomenutých faktúr sa uskutočnili. Uvedený záver prijal súd zrejme aj v dôsledku toho, že považoval
výpoveď svedka W. len za nepriamy dôkaz. Nedostatočne zobral v úvahu postavenie svedka W. X. pri
páchaní trestnej činnosti uvedenej v obžalobe, ako člena organizovanej skupiny, ktorá profitovala na

fiktívnej podnikateľskej činnosti firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ktorej konateľom bol W. X.. Tento svedok
ako člen uvedenej skupiny a zároveň konateľ spomenutej spoločnosti mal informácie o trestnej činnosti
„z prvej ruky“ a o tejto poskytol svoje svedectvo. Jeho výpoveď je dôkazom priamym. Veď vypovedal
o podstate jednotlivých skutkov obžaloby, že podnikateľská činnosť jeho firmy bola len deklarovaná
na vystavených obchodných zmluvách a účtovných dokladoch, v skutočnosti sa nikdy nezrealizovala

a obžalovaní to dobre vedeli. Napriek tejto vedomosti uvedené fiktívne faktúry boli úmyselne pojaté do
účtovníctva spoločností uvedených pri jednotlivých skutkoch obžaloby, s cieľom „tunelovania“ týchto
spoločností pri sprenevere finančných prostriedkov alebo zníženia daňového základu a tak skrátenia
daní. Jednotlivé faktúry vymenované pri skutkoch 1-18 obžaloby boli fiktívne, nepredchádzala im žiadnareálna podnikateľská činnosť. Túto skutočnosť po celú dobu trestného stíhania obžalovaných opakuje
tá najpovolanejšia osoba - konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ktorá podľa faktúr mala uvedenú
podnikateľskúčinnosťvykonávať.Fiktívnefaktúryzoskutkovobžalobybolivystavené,reálneexistovaliv

čase spáchania týchto skutkov, boli zavedené do účtovníctva firiem uvedených pri jednotlivých skutkoch
obžaloby a sú súčasťou trestného spisu. Už z tohoto dôvodu výrok súdu, že sa skutky nestali hodnotí
ako nelogický a nesprávny. Navyše výpoveď svedka W. X. potvrdili svedkovia V. M. a F. B. a to v
tom smere, že menovaný nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Uvedené dôkazy logicky zapadajú
do celkového obrazu osoby svedka W. X., ktorý nemal žiadne odborné vzdelanie, jeho firma nemala

žiadnych zamestnancov, skladové priestory, vozidlá, či inú techniku, vrátane tej kancelárskej. Uvedený
svedok ako konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice nemohol reálne vykonať niektoré vysoko odborné
činnosti, na ktoré zneli ním podpísané fiktívne faktúry.
K hodnoteniu vykonaného dokazovania pri jednotlivých skutkoch tak, ako to súd uvádza na stranách
57-60 rozsudku prokurátor uviedol :
Pri skutkoch 1-5 obžaloby súd neprihliadal na skutočnosť, že obhajoba obžalovaných o nutnosti

sprostredovateľskej činnosti v prospech SES, a. s. Tlmače bola vyvrátená. Obžalovaní, hlavne R.. B.
Z. tvrdili, že prostredníctvom tejto sprostredkovateľskej činnosti boli úspešní v medzinárodnom tendri
na dodávku fluidného kotla do elektrárne Starobeševo na Ukrajine. Vykonané dôkazy však svedčia o
tom, že uvedená sprostredkovateľská činnosť vôbec nebola potrebná. Pri otváraní obálok dňa 21. 01.
1998 sa konzorcium za účasti SES, a. s. Tlmače, čo sa týka výšky ceny za dodávku kotla umiestnilo na

prvom mieste - ponúkli najnižšiu cenu. S touto cenou celý tender vyhrali, keď dňa 28. 07. 1998 obdržali
akceptačný list, v ktorom bola uvedená tá istá cena - 113.690.000 DEM. Údajná sprostredkovateľská
činnosť zabezpečovaná lobistom R.. G. Z., ktorému provízia bola vyplácaná na účty firiem obžalovaného
L. Q. (skutok 1 obžaloby) a svedka W. X. (skutky 2-5 obžaloby) bola len fikcia. Za túto fiktívnu
činnosť firma SES, a. s. Tlmače zaplatila 63 mil. Sk. Nikto z predstaviteľov SES, a. s. Tlmače, na

ktorých výpovede poukazuje súd nevypovedal, v čom konkrétne spočívala sprostredkovateľská činnosť
v prospech ich firmy. Naopak, svedkovia R.. O. T. a R.. Y. K. vypovedali, že preplatenie faktúr zo
skutkov 1-5 obžaloby schválil obžalovaný R.. B. Z. ako predseda predstavenstva SES, a. s. Tlmače,
ktorého kompetencie vyplývali priamo z Obchodného zákonníka, nie je potrebný k tomu ďalší dôkaz o
rozsahu jeho pracovnej náplne, ako na to poukazuje súd na strane 57 rozsudku. Obžalovaný R.. B. Z.

je podpísaný pod zmluvou o obchodnom zastúpení a pod jej dodatkami na č. I. 1587-1595, na základe
ktorých sa mala údajná sprostredkovateľská činnosť realizovať. Na strane 14 rozsudku súd mylne cituje
obsah faktúry z č. l. 5138, hoci skutku v bode 3 obžaloby sa týka faktúra na č. l. 1601, ktorá bola riadnym
spôsobom na hlavnom pojednávaní oboznámená.
Pri skutkoch 6-8 obžaloby súd vychádzal z tvrdenia obžalovaného W.. W. Q. o uskutočnenej zdaniteľnej

činnosti firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, za ktorú on riadne zaplatil, čo je v súlade s príslušnými účtovnými
dokladmi. Uskutočnenie zdaniteľných plnení firmou svedka W. X. bola dôsledne v konaní preverovaná
s negatívnym výsledkom, čo však súd nevzal v úvahu. Svedok W. X. poprel vykonanie prác v prospech
firmy obžalovaného W.. W., k rovnakému výsledku dospel aj daňový úrad. Súd na stranách 21-27
cituje aj ďalšie dôkazy, ktoré napr. vyvracajú účasť firiem obžalovaného W.. W. Q. (Greme, s. r. o.

Košice) a svedka W. X. (Y.T.Y.B., s. r. o. Košice) na výstavbe Hypermarketu Tesco v Košiciach, čo mala
deklarovať jedna z vystavených faktúr pri týchto skutkoch, týkajúca sa zemných a stavebných prác na
tejto výstavbe. V súvislosti s uvedenou faktúrou súd na strane 58 rozsudku uviedol, že v prospech
obžalovanéhosvedčíajjehotvrdenie,žepredmetnáfaktúrabolavrámciodvolaciehosprávnehokonania
uznanáakooprávnená,pričomtátoobrananebolavyvrátená.UvedenáobranaobžalovanéhoMgr.W.Q.

nevyplýva ani z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 20. 4. 2016, ani z jeho vyjadrení na hlavnom
pojednávaní dňa 14. 12. 2015, kedy sa oboznamovali príslušné listinné dôkazy. Ďalšie dve faktúry sa
týkali údajnej sprostredkovateľskej činnosti W. X. pre obžalovaného spočívajúcej v tom, že svedok mu
mal odporučiť firmu SES, a. s. Tlmače ohľadom obchodu s jej pohľadávkami. A za toto odporúčanie
obžalovaný mal svedkovi zaplatiť 2,7 mil. Sk, hoci žiadne pohľadávky firmy SES, a. s. Tlmače nakoniec

nevymohol, o čom vypovedal svedok R.. L. L., ktorý navyše uviedol, že vo vzťahu s firmou obžalovaného
žiaden sprostredkovateľ nebol a ani nebol potrebný, ktokoľvek mal záujem vymôcť ich nedobytné
pohľadávky, bolo mu to umožnené, aj obžalovanému W.. W. Q.. Posledná z vystavených faktúr sa týkala
výroby a tlače letákov, čo je činnosť, ktorú mohol obžalovaný objednať priamo napr. v tlačiarni a nie cez
firmu svedka W. X., ktorý realizáciu takejto činnosti poprel. Svedok W. X. ako v ostatných prípadoch

jasne uviedol, že fiktívne faktúry zo skutkov 6-8 obžaloby mu predložil priamo obžalovaný Mgr. W. Q.
(prípadne ďalší obžalovaní pri ostatných skutkoch). On ich iba opečiatkoval a podpísal, žiadne práce
nevykonával. Zastáva názor, že pri skutkoch 6-8 obžaloby celý súhrn dôkazov vyvracia obhajobu
obžalovaného, navyše ide o dôkazy logicky objasňujúce podstatu - neuskutočnenie zdaniteľných plnenína základe fiktívnych faktúr, ktoré obžalovaný vedome pojal do účtovníctva svojej firmy. Obdobný
dôkazný stav je aj pri skutkoch 9-10 obžaloby. Súd na strane 58 rozsudku pri týchto skutkoch dokonca
pripustil existenciu pochybnosti, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Súd pripúšťa pochybnosti

na základe dôkazov, ktoré podľa jeho názoru dostatočne svedčia o vine obžalovaného L. pri týchto
skutkoch. Výpoveď svedka W. X. nie je možné hodnotiť ako dôkaz nepriamy na základe toho, že
svedok nebol prítomný pri podávaní daňových priznaní, prostredníctvom ktorých bola skrátená daň.
Daňové priznanie len deklaruje účtovný stav vo firme, ktorý je zase daný pomerom dodávateľských a
odberateľských faktúr v danej firme. Ak obžalovaný si bol vedomý, že všetky tri faktúry firmy Y.T.Y.B. s. r.

o. Košice, ktoré pojal do účtovníctva svojej firmy sú fiktívne, automaticky vedel, že znižuje daňový základ
svojej firmy, čo sa musí prejaviť v príslušnom daňovom priznaní. A z tejto vedomosti obžalovaného
priamo usvedčuje svedok W. X., ktorého výpoveď je potvrdená ďalšími dôkazmi, ktoré súd cituje na
strane 58 rozsudku.
Pri skutkoch 11-13 obžaloby na strane 56 rozsudku súd konštatuje, že obrazový záznam a fotografie
predložené obžalovaným V. N. svedčia o uskutočnení zdaniteľného plnenia pri týchto skutkoch. Išlo

o reklamy umiestnené na športových štadiónoch v Košiciach, ktoré firme obžalovaného V. N. mala
údajne prenajať firma svedka W. Súd nevenoval dostatočnú pozornosť tým dôkazom, z ktorých je
zrejmé, že firma Anceta, a. s. Košice prenajímala reklamné plochy na štadiónoch priamo od športových
klubov. Mohla teda na nich umiestňovať svoje reklamné produkty, o čom svedčí obrazový záznam a
fotografie. Avšak podstata predmetných skutkov spočíva v tom, že tieto reklamy nemohli byť umiestnené

na plochách, ktoré firme Anceta, a. s. Košice mala prenajať firma Y.T.Y.B., s. r. o. Košice. Svedok
W. X. poprel, že by vlastnil alebo prenajímal takéto plochy. Rovnako odpovedali jednotlivé športové
kluby, resp. vypovedali ich zástupcovia. Daňový úrad tiež neuznal náklady firmy Anceta, a. s. Košice za
prenájom reklamných plôch od firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice. Opäť je tu teda súhrn dôkazov vyvracajúcich
obhajobu obžalovaných pri týchto skutkoch. Súd nehodnotil, že časť vystavených faktúr pre firmu

Anceta, a. s. Košice znela na zapožičanie výstavarenského zariadenia a na grafické návrhy a výzdobu
výstavných stánkov. Svedok W. X. poprel, že by disponoval takýmto zariadením, pričom nemal vzdelanie
na realizáciu grafických návrhov. Aj tieto skutočnosti nasvedčujú fiktívnosti obchodných vzťahov medzi
uvedenými spoločnosťami, ktoré mali za následok skrátenie daní.

Aj pri skutkoch 14 a 15 obžaloby fiktívne faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice sa týkali prenájmu
reklamných plôch na štadiónoch, tentokrát pre firmu Borex, s. r. o. Košice obžalovaného R.. L. Z.. Súd
aj pri týchto dvoch skutkoch v prospech tohto obžalovaného hodnotil existenciu príslušnej obchodnej
zmluvy a pokladničných dokladov. Opäť zdôrazňuje, že hodnotenie súdu je nepostačujúce. Existencia
účtovných dokladov automaticky neznamená uskutočnenie zdaniteľného plnenia, najmä ak druhá strana

zmluvného vzťahu - svedok W. X. popiera jeho reálne naplnenie. Aj v tomto prípade je výpoveď
uvedeného svedka v súlade s výpoveďami zástupcov športových klubov, svedkov X. N. a R.. G. G.,
ktorí nepoznali ani firmu Borex, s. r. o. Košice, ani firmu Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ako svojich obchodných
partnerov pri prenajímaní reklamných plôch. Súd pri týchto skutkoch uvedené výpovede svedkov
nehodnotil, hoci sa ich týkajú, nakoľko vystavené faktúry zneli na prenájom plôch na zimných štadiónoch

v Poprade a v Spišskej Novej Vsi a uvedení svedkovia boli zástupcami uvedených športovísk.

Napokon pri skutkoch 16-18 obžaloby súd opäť konštatoval, že firma Y.T.Y.B., s. r. o. Košice zrealizovala
práce vyplývajúce z vystavených dokladov. Neprihliadal však na charakter týchto prác, išlo totiž o
kontrolu kvality káblových a sieťových rozvodov v objekte výrobného závodu Volkswagen v Bratislave.

Svedok W. X. nemal odborné vzdelanie na realizáciu tohto projektu, jeho firma nemala takéto práce v
predmetečinnosti,nakoľkovyžadovaliodbornúspôsobilosť.Nač.I.3153-3677sanachádzajúprotokoly,
dokumentácie počítačovej siete a jej profylaxie s meraním optického kábla, ktorú mali vykonať operátori
W. a T. Z.. Na č. l. 3025 je pripojená žiadosť o vystavenie dočasného závodného preukazu Volkswagen
Slovakia, s. r. o. Bratislava pre W. X., T. Z. a W. J.. Súd vyhodnotil výpoveď svedka W. J. tak, že tento

dôkaz sa priamo neviaže k prejednávanej veci. Ale veď svedok potvrdil výpoveď W. X. o tom, že vyššie
uvedené práce v objekte Volkswagen Bratislava nikdy nevykonávali. A teda už uvedená dokumentácia,
rovnako aj faktúry o tejto činnosti zo skutkov 16-18 obžaloby sú nepravdivé. Predstavu, že svedok
W. X. realizuje tieto vysoko odborné činnosti považuje za absurdnú. Naopak zhromaždené dôkazy
svedčia o tom, že tieto práce jeho firma nevykonala a teda prostriedky vo výške viac než 3 mil. Sk,

ktoré firma Tempest, s. r. o. Bratislava za ne zaplatila, boli vynaložené neúčelne, neoprávnene a v
rozpore so záujmami tejto spoločnosti. Pri spôsobe hodnotenia dôkazov súdom pri týchto skutkoch sa
žiadalo predvolať a vypočuť aj svedka T. Z., ktorý podľa predložených dokladov mal tiež vykonávať prácev objekte bratislavského Volkswagenu. Vykonanie tohto dôkazu môže prispieť k správnemu zisteniu
skutkového stavu.
V súhrne pri skutkoch 16-18 obžaloby a 1-5 obžaloby, kvalifikovaných ako trestný čin sprenevery podľa

§ 248 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd pri neuznaní tohto trestného činu, podľa jeho názoru mal
posúdiť, či uvedené skutky nenapĺňajú skutkovú podstatu iného trestného činu, napr. trestného činu
podvodu podľa § 250 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Z uvedených dôvodov navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok
a podľa § 322 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. por. vrátiť vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a

rozhodnutie.
Obžalovaný R.. L. Z. sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu v tom smere,
že výpoveď svedka X. je vo všeobecnosti nevierohodná. V priebehu rozsiahleho dokazovania bola
dokumentovaná aj reálna činnosť rôznych spoločností, o. i. aj spoločnosti Anceta a.s. Košice, na ktorú
sa odvoláva. Išlo o spoločnosť, ktorá mu sprostredkovala prenájom reklamných plôch na rôznych
štadiónoch. Poukázal na fotodokumentáciu, ktorá je v spise evidovaná vo zv. 13 č.l. 4647, 4655, 4658,

4659 a práve na základe tejto fotodokumentácie aj pred daňovým úradom dokazoval, že išlo o reálne
plnenie zo zmluvy, nie fiktívne ako tvrdí obžaloba. Svedka X. nepozná, pozná ľudí zo spoločnosti
Anceta, s.r.o., o ktorej z podnikateľského prostredia vedel, že podniká v oblasti športovej reklamy.
Pre úplnosť uvádza, že Daňový úrad Košice III vykonal u daňového subjektu Borex, s.r.o. kontrolu
dane z pridanej hodnoty za rok 1999. V protokole Daňového úradu Košice III č. 697/340/25358/03/

Fab z 20.októbra 2003 sa uvádza, že z dôvodu porušenia § 20 ods. 2 písm. a/ zákona č. 289/1995
Z. z. (zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo) nepriznáva nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
z faktúr od spoločnosti Y.T.Y.B., s.r.o. Podľa správcu dane zdaniteľné plnenie v podobe prenájmu
reklamných plôch na zimných štadiónoch sa neuskutočnilo a z toho dôvodu sa nepriznal ani nárok na
odpočítanie dane. Keďže spoločnosť Borex, s.r.o. neprijala zdaniteľné plnenie od spoločnosti Y.T.Y.B.,

s.r.o. nemohla ďalej prenajímať tieto reklamné plochy. Z uvedeného dôvodu správca dane upravil (znížil)
daň z pridanej hodnoty na výstupe z faktúr spoločnosti BOREX, s.r.o. č. 99/13 zo 07.10.1999 a č.
99/17 z 3.11.1999 v sume 358 800 Sk za prenájom reklamných plôch pre odberateľa Anceta s. r. o.
Na základe uvedeného protokolu Daňový úrad Košice III vydal platobný výmer č. 697/340/25552/03/
Feb z 28.10.2003, v ktorom sa uvádza, že daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. IV.

štvrťrok 1999 sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
III. IV. štvrťrok 1999. Kontrola dane z príjmov právnických osôb za rok 1999 spoločnosti BOREX, s.r.o.
nebola vykonaná. Daňový subjekt Borex, s.r.o. disponoval dôkazným materiálom (fotodokumentácie k
faktúram), ktorý jednoznačne dokazoval, že zdaniteľné plnenie v podobe prenájmu reklamných plôch sa
uskutočnilo. Tento dôkazný materiál bol aj predmetom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za III.

IV. štvrťrok 1999. Správca dane kompenzoval neuznaný nárok na odpočet dane na vstupe s odvedenou
daňou na výstupe, nebol vyčíslený rozdiel na dani z pridanej hodnoty. Z toho vyplýva, že k následku k
zníženiu daňovej povinnosti vlastne nedošlo a o. i. nebola teda naplnená jedna z podmienok naplnenia
objektívnej stránky trestného činu.
Rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný Ing. L. Q. prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedol, že
skutočnosti, ktoré uvádza prokurátor vo svojom odvolaní boli známe súdu prvej inštancie už v čase jeho
rozhodovania a na základe týchto skutočností vo veci aj rozhodol. Má zato, že vypočutie svedka T. Z. tak,
ako to navrhuje prokurátor by v konaní nebolo ničím novým, neprinieslo nové skutočnosti, bez ktorých
by okresný súd vo veci rozhodol. Nebolo preukázané, aby finančné prostriedky spoločnosti SES a. s.

Tlmače na účte, ktoré mali byť spreneverené bolo možné považovať za vec v zmysle Trestného zákona,
kde absentuje jedna z podmienok z objektívnej stránky trestného činu sprenevery, kde bolo podmienkou,
aby išlo o zverenú vec. Spoločnosti SES a.s. Tlmače žiadna škoda nevznikla a v priebehu konania
bolo predložených niekoľko dôkazov, z ktorých vyplýva, že došlo k sprostredkovateľskej činnosti v tejto
súvislosti. Čo sa týka trestného činu skrátenia dane okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané

u neho spáchanie takéhoto trestného činu a nebolo preukázané ani to, že spoločnosť Y.T.Y.B s.r.o.
Košice neuskutočnila zdaniteľné plnenia, že nevykonávala žiadnu činnosť, pričom okresný súd správne
zhodnotil aj výpoveď svedka W. X., na základe preukázaných skutočností ako nepriamy dôkaz, na
základe ktorého nie je možné u niekoho ustáliť vinu. V bode 1/ obžaloby bolo preukázané, že skutočne
došlo k sprostredkovaniu obchodného vzťahu a to na základe výpovede jednotlivých svedkov a ďalších

dôkazov.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd zamietol odvolanie prokurátora
krajskej prokuratúry ako nedôvodné.Obžalovaný R.. B. Z. prostredníctvom svojho obhajcu k odvolaniu prokurátora uviedol, že prokurátor
odôvodnil svoje odvolanie tým, že nezdieľa názor súdu o nedostatku relevantných usvedčujúcich
dôkazov v danej veci, ani jeho spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ktorý považuje za jednostranný,

odporujúci zásade voľného hodnotenia dôkazov a navyše súd vo veci neurobil logické, odôvodnené
a úplné skutkové zistenia. V prvom rade prokurátor namieta súdom konštatované nenaplnenie
obligatórnych znakov skutkových podstát žalovaných trestných činov. Súd podľa jeho názoru nesprávne
vyložil znenie § 89 ods. 15 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vo vzťahu k pojmu „vec,“ v dôsledku
čoho následne nesprávne konštatoval nenaplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného

činu sprenevery podľa § 284 Trestného zákona č. 140/ 1961 Zb. Podľa názoru prokurátora podľa tohto
ustanovenia sa vecou rozumie aj ovládateľná prírodná sila a cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
Práve zo spojky „aj“ v uvedenom ustanovení je možné vyvodzovať, že zákonodarca len príkladne
uviedol, ktoré predmety sa môžu považovať za veci z hľadiska trestného a teda za takéto predmety
sa môžu považovať aj iné veci, vrátane peňazí na účte v banke“. V tejto súvislosti uviedol, že s
takýmto výkladom dotknutého zákonného ustanovenia podľa jeho názoru nemožno súhlasiť, pričom

v tomto smere sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu vyjadreným v odôvodnení
prokurátorom napadnutého rozsudku. Má za to, že v danom prípade nemožno pri zachovaní zásad
správneho myslenia a logického uvažovania zo spojky „aj“ vyvodzovať, že zákonodarca len príkladne
uvádza, čo možno pod pojmom vec rozumieť a okrem „prírodnej sily a cenných papierov“ možno ešte
pod týmto pojmom rozumieť aj čokoľvek iné, čo by svojím charakterom mohlo nejakým spôsobom „vec“

pripomínať. V danom prípade je nevyhnutné pri pojme „vec“ v jej „základnom“ zmysle vychádzať zo
všeobecnezaužívanejdefinícieuvedenejvObčianskomzákonníku,pričompodľaprávnejúpravyúčinnej
v rozhodnom období, ustanovenie § 119 Občianskeho zákonníka: „Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.“ S poukazom na tieto
skutočnosti má za to, že argumentácia prokurátora vo vzťahu k dotknutej problematike je účelová a

„vytrhnutá z kontextu,“ bez zohľadnenia skutočného zmyslu a významu príslušnej právnej normy.
Zároveň v tejto súvislosti poukázal aj na „najnovšiu“ právnu úpravu ustanovenia § 130 Trestného zákona
účinného od 1.1.2016 z ktorého vyplýva, že zákonodarca v rámci novelizácie ustanovení Trestného
zákona rozšíril pojem vec okrem iného aj o peňažné prostriedky na účte, pričom pokiaľ by tieto boli
„vecou“ v právnom zmysle slova aj podľa predošlej právnej úpravy, takéto doplnenie by nebolo potrebné.

V nadväznosti na uvedené podľa jeho názoru niet pochybností o tom, že právna úprava účinná v
rozhodnomobdobí(ustanovenie§89ods.15Trestnéhozákonač.140/1961Zb.)peňažnéprostriedkyna
účte nepovažovala za „vec“ na účely Trestného zákona. Zároveň má za to, že pre posúdenie tejto otázky
je relevantné poukázať aj na právnu úpravu vkladov vychádzajúcu z ustanovenia § 778 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou a peňažným

ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom, pričom vkladateľ má
právo na úroky alebo iné majetkové výhody určené peňažným ústavom. V zmysle § 121 ods. 3 sú
úroky príslušenstvom pohľadávky a samotnú pohľadávku definuje § 488 tak, že ide o právo veriteľa na
plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka
na splnenie záväzku. Záväzok tak spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Na

túto právnu úpravu následne nadväzuje Obchodný zákonník v tom smere, že upravuje zmluvu o bežnom
účte v § 708 a nasl. a zmluvu o vkladovom účte v § 716 a nasl. Zmluvou o bežnom účte sa banka
zaväzuje zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, pričom je povinná prijímať
na bežný účet peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu alebo pri splnení
podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním

určeným osobám. Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky
ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto
prostriedkov. Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť vkladový účet v určitej mene pre jeho
majiteľaaplatiťzpeňažnýchprostriedkovnaúčteúrokyamajiteľúčtusazaväzujevložiťnaúčetpeňažné
prostriedky a ponechať ich na využitie banke. (Predmetné znenie právnej úpravy podľa Občianskeho,

ako aj Obchodného zákonníka je účinné v nezmenenej podobe doposiaľ.) Z uvedeného vyplýva, že
vklady na účtoch v banke sú pohľadávkami a nie „vecami“ v právnom zmysle slova. Pohľadávky sú
súčasťou majetku vkladateľa, pričom pojem „majetok“ je pojem širší ako pojem „vec.“ Súčasne v tejto
súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.1.2004 sp.zn. 11 Tdo
40/2004, vzťahujúce sa k právnej úprave účinnej v rozhodnom období, ktoré bolo následne schválené

trestným kolégiom a uverejnené v „Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek“ č. 3/2006 pod č. 14,
z ktorého vyplýva, že cudzími vecami sa pritom rozumejú hnuteľné a nehnuteľné veci, ovládateľné
prírodné sily a cenné papiere, ktoré nepatria páchateľovi buď vôbec alebo nepatria iba jemu. Takýmito
cudzími vecami môžu byť aj peniaze v hotovosti. Na druhej strane nimi nie sú vklady na účtoch avkladných knižkách, pretože tieto prechádzajú do majetku banky, ktorá s nimi môže voľne disponovať a
využiť ich na svoje podnikanie. Medzi vkladateľom a bankou za tejto situácie vzniká záväzkový právny
vzťah, na ktorého základe má vkladateľ voči banke pohľadávku. Táto je súčasťou jeho majetku, ale nie

vecí. Predstavuje totiž špecifické majetkové právo, ktoré má určitú hodnotu. Nedá sa však považovať
za vec. S ohľadom na to ju nie je možné ani zatajiť v zmysle § 254 Trestného zákona, ani spreneveriť v
zmysle § 248 Trestného zákona, ani odcudziť v zmysle § 247 Trestného zákona.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že rozsudok súdu je vo vzťahu k

posúdeniu ustanovenia § 89 ods. 15 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. právne správny, zatiaľ čo
prokurátorom použitá argumentácia je účelová, nakoľko mu reálny právny stav z pohľadu ním podanej
obžaloby nevyhovuje. V nadväznosti na uvedené je toho názoru, že konaním opísaným v obžalobe
nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 248
Trestného zákona č. 140/1961 Zb., nakoľko peňažné prostriedky na bankovom účte nie sú podľa vtedy
účinnej právnej úpravy „vecou“ v zmysle ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb. ako základného

kvalifikačného pojmu žalovaného trestného činu. Prokurátor okrem vyššie uvedeného namieta rozsudok
súdu aj z dôvodu nesprávneho hodnotenia výsledkov dokazovania, nakoľko súd podľa neho v danej
veci urobil chybné a nelogické závery, keď konštatoval, že neexistencia zdaniteľných plnení nebola
vykonaným dokazovaním preukázaná. Podľa názoru prokurátora naopak, neexistencia zdaniteľných
plnení preukázaná bola, pričom toto tvrdenie opakovane opiera o výpoveď svedka W.. V tejto súvislosti

má za to, že opäť aj v tejto časti je prokurátorom podané odvolanie jednostranné, nezohľadňujúce
dôkaznú situáciu ako celok objektívnym spôsobom. Podľa názoru prokurátora výpovede obžalovaných,
svedkov vypovedajúcich v zhode s obžalovanými, existencia obchodných zmlúv, ako aj existencia
účtovných dokladov ešte nepreukazujú reálne vykonanie predmetných zdaniteľných plnení. Naproti
tomu výpoveď jedinej osoby, ktorej dôveryhodnosť vo vzťahu k pravdivosti jej tvrdení je objektívne

naštrbená už podľa názoru prokurátora na preukázanie nereálnosti zdaniteľných plnení postačuje. Z
uvedeného podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že prokurátor nehodnotí dôkaznú situáciu v tomto
konaní objektívne, keď na jednej strane nepovažuje za dostatočne preukázané niečo, čo vyplýva z
viacerých svedeckých výpovedí ako aj listinných dôkazov, no na druhej strane považuje za dostatočne
preukázané niečo, čo vyplýva z výpovede jediného svedka, ktorého subjektívna motivácia pre ním

uvádzané tvrdenia v tomto konaní je viac ako zrejmá a zároveň táto výpoveď nebola potvrdená ostatným
vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti má za to, že rozsudok bol v prejednávanej veci zo strany
súdu vydaný na podklade správne zisteného skutkového stavu a správne vyhodnotených výsledkov
dokazovania, rešpektujúc zákonné požiadavky pre postup súdu v trestnom konaní stanovené platnou
právnou úpravou. Prokurátor zároveň namieta aj konečný výrok súdu v zmysle § 285 písm. a/ Trestného

poriadku, nakoľko považuje konštatovanie súdu o tom, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre
ktoré sú obžalovaní stíhaní za nelogické a zároveň odporujúce iným tvrdeniam uvedeným v odôvodnení
predmetného rozsudku. Prokurátor toto tvrdenie opiera o skutočnosť, že údajné fiktívne faktúry boli
vystavené, reálne existovali, v príslušnom časovom období boli zaevidované do účtovníctva firiem a boli
súčasťou vyšetrovacieho spisu a teda je nelogický výrok súdu, že skutky sa nestali. Zároveň pokiaľ súd

dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia pri skutkoch obžaloby sa uskutočnili to znamená, že skutky sa
stali a je to teda v rozpore so súdnym výrokom podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku. Z uvedeného
vyplýva, že oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku prichádza do úvahy v
prípade, pokiaľ nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, t.j. skutok
v právnom zmysle slova tak, ako je opísaný v obžalobnom návrhu. Pokiaľ teda súd v tomto prípade

konštatoval oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, neznamená to, že
udalosť ako taká, ktorá predstavovala základ tohto skutku sa vôbec nestala, ale že sa tento skutok
nestal tak, ako to bolo opísané v obžalobnom návrhu. Inými slovami, pokiaľ súd v rámci vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia z dotknutých faktúr sa uskutočnili, nedošlo tým
pádom k vyhotoveniu fiktívnej faktúry, ako bolo tvrdené v obžalobe a teda sa tento skutok nestal -

k vystaveniu fiktívnych faktúr nedošlo. V nadväznosti na uvedené má za to, že súd v danej veci s
ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania postupoval správne, keď obžalovaných oslobodil spod
obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, pričom s argumentáciou prokurátora sa opäť ani
v tejto časti nemožno stotožniť. Záverom poukázal na skutočnosť, že prokurátor vo svojom odvolaní
neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už súd v rámci trestného konania nevysporiadal -

všetky prokurátorom uvedené argumenty už boli z jeho strany prezentované v priebehu konania vrátane
jeho záverečnej reči, t.j. boli predmetom posúdenia súdu pri rozhodovaní o vine obžalovaných.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.Obžalovaný V. N. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril v tom smere, že odvolanie prokurátora a
jeho odôvodnenie považuje za nedôvodné, pretože nevychádza zo skutočného skutkového a právneho

stavu, ktorý bol prezentovaný vo výsledkoch vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý, pretože vychádza zo skutočného skutkového
a právneho stavu.

S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora

zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný Y. N. k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že je toho
názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a spravodlivé, pretože z doposiaľ vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne a bez pochybností dokázané, že sa dopustil skutkov tak, ako je
to uvedené v podanej obžalobe. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku

podrobne zaoberal skutkovými zisteniami v rámci rozsiahleho dokazovania a dospel v kontradiktórnom
procese k spravodlivému rozhodnutiu. Orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili a nepreukázali
dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov na hlavnom pojednávaní, z ktorých by bolo možné
pre rozhodnutie súdu vyvodiť nepochybný záver o vine obžalovaného. Vykonanými dôkazmi nebolo
jednoznačne a nepochybne dokázané, že obžalovaný spolu s ďalšími obžalovanými nevykonali práce,

resp.sprostredkovateľskúčinnosťpreodberateľaSlovenskéenergetickéstrojárnea.s.Tlmače.Samotný
poškodený v danom prípade viackrát na hlavnom pojednávaní prehlásil, že si žiadny nárok na náhradu
škody neuplatňuje, pretože spoločnosti SES a.s. Tlmače žiadna škoda nevznikla. Naopak, vykonaným
dokazovanímbolopreukázanéplneniepreuvedenúspoločnosťspočívajúcevsprostredkovaníuzavretia
kontraktu na Ukrajine na základe riadne uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy. Prokurátor krajskej

prokuratúry poukazuje v odvolaní predovšetkým na výpovede svedka W. X., ktorého výpoveď považuje
on, ako aj súd prvého stupňa za nedostatočný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval spáchanie
trestnej činnosti. Súd správne vyhodnotil výpoveď tohto svedka ako nepriamy dôkaz a výpoveď tohto
svedka nebolo možné overiť ďalšími objektívnymi a nestrannými dôkazmi. Tento svedok na hlavnom
pojednávaní vypovedal nekonkrétne, všeobecne a na viaceré rozhodujúce skutočnosti si nevedel

spomenúť. Tento svedok bol stíhaný a právoplatne odsúdený v inej trestnej veci a v tejto trestnej
veci uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach mu bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené
z dôvodov, že sa podieľal na objasnení údajnej trestnej činnosti obžalovaných. Má zato, že správne
súd prvého stupňa vyhodnotil, že tento svedok bol nepochybne zvýhodnený oproti ostatným údajným
páchateľom trestnej činnosti, ale za podmienky, aby sa podieľal na objasňovaní, zistení a usvedčovaní

páchateľov v tejto trestnej veci. S vierohodnosťou výpovede svedka W. X. súdom prvého stupňa
je možné len v plnom rozsahu súhlasiť a považuje ho za správne a zákonné. Prokurátor krajskej
prokuratúry súhrne v odvolaní uviedol, že v bodoch 1 - 5 obžaloby a 16 - 18 obžaloby pri neuznaní
trestného činu sprenevery mal súd prvého stupňa posúdiť, či uvedené skutky nenapĺňajú skutkovú
podstatu iného trestného činu, napr. trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák. účinného v čase

spáchania skutkov. S týmto názorom prokurátora krajskej prokuratúry nie je možné súhlasiť, pretože tak,
ako sú formulované skutky v týchto bodoch u neho pri zmene právnej kvalifikácie by nebola zachovaná
zásada totožnosti skutkov oproti podanej obžalobe. Navyše je potrebné uviesť, že ani u týchto skutkov
nebolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že sa dopustil konania tak, ako je to uvedené v
obžalobe, pretože bolo preukázané listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov, že zdaniteľné plnenie v

prospech firmy Tempest s.r.o. Bratislava sa uskutočnilo. Jediným dôkazom podľa názoru prokurátora
krajskej prokuratúry je len výpoveď svedka W. X., ktorú súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako
výpoveď nevierohodného svedka. V bode 15 obžaloby vykonaným dokazovaním neboli vyprodukované
žiadne dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania skutku, pretože s obžalovaným Ing. L. Z. sa nikdy
nestretol, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj obžalovaný Ing. L. Z.. Záverom poukázal aj na záverečnú

reč svojho obhajcu prednesenú na hlavnom pojednávaní, v ktorej sa obhajca vyjadroval k výsledkom
dokazovania, k zistenému skutkovému stavu a k právnej kvalifikácii skutkov podľa obžaloby prokurátora
krajskej prokuratúry.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie
prokurátora krajskej prokuratúry ako nedôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné

a správne.Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaných.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak
na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Pre nesmiernu rozsiahlosť tejto trestnej veci a rozsiahlosť vykonaných dôkazov krajský súd v stručnosti

poukazuje na vykonané dokazovanie, riadiac sa pritom aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, v zmysle ktorej rozsudok okresného súdu a krajského súdu ako súdu odvolacieho tvoria jeden
celok - I. ÚS 141/04.

Ako zistil krajský súd, okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie k jednotlivým skutkom podanej

obžaloby a z vykonaných dôkazov krajský súd poukazuje v stručnosti na nasledovné :

Ku skutku 1/ obžalovaný L. Q. vo svojich výpovediach uvádzal, že obchod medzi spoločnosťou
SES a. s. Tlmače, s.r.o. a Technotrade and Business Company s.r.o. Košice bol zrealizovaný cez
sprostredkovateľa pána Z.. Neskôr prenechal tento obchodný vzťah na spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. Košice,

ktorá vstúpila ako nástupca za Technotrade and Business Company s.r.o Košice do tohto zmluvného
vzťahu. Obžalovaní R.. Z., W.. Q. a N. nemali nič spoločné s týmto obchodom.

T. R.. B. Z. uviedol, že ako predseda predstavenstva a zároveň finančný riaditeľ spoločnosti SES, a.s.
Tlmače uzatvoril dňa 18. 2. 1998 zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou Technotrade and Business

Company. Jeho snahou bolo začať vyvíjať podnikateľské aktivity na území Ukrajiny. Sprostredkovateľom
tohto obchodného zámeru bol G. Z..

Poškodený V.. V. O., ako to vyplýva z vykonaného dokazovania vypovedal, že on ako vedúci právneho
oddelenia SES Tlmače vedel o existencii zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou SES Tlmače a

spoločnosťou Technotrade and Business Company, s.r.o. Podstatou tohto zmluvného vzťahu bolo
sprostredkovanie kontraktu na dodávku kotla pre ukrajinskú spoločnosť DombaskEnergo Doneck, ktorý
sa im podarilo získať.

Svedok V. Kukučka v svojej výpovedi uvádzal, že v období roku 1999 vykonával v SES Tlmače funkciu

obchodného riaditeľa. Spoločnosť Technotrade and Business Company s.r.o. Košice bola jedným zo
zmluvným partnerom ich spoločnosti pri projekte Starobeševo. Po úspešnej realizácii projektu pánom
Z. bola spoločnosti Technotrade and Business Company s.r.o. Košice uhradená dohodnutá provízia vo
výške 4 % z ponukovej ceny výrobku.

V súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi k skutku 1/ krajský súd poukazuje na podrobné odôvodnenie
vykonaných dôkazov v napadnutom rozsudku, ktoré si krajský súd osvojil, pretože jednotlivé dôkazy, na
ktoré poukazuje okresný súd v bode 1/ boli vykonané zákonným spôsobom.

Pri skutku v bode 2/ obžalovaný W. Q. poprel spáchanie skutku. Uviedol, že obžalovaných L. Q. a Y.

N. pozná od detstva, obžalovaného R.. B. Z. nepozná, ani ho nikdy nevidel. S obžalovanými sa nikdy
nedohodol na žiadnom preplácaní faktúr a nie je pravda, aby nútil svedka W. X. podpísať faktúry 23/
MB/99 z 12. 4. 1999 a 28/MB/99 zo dňa 14. 5. 1999. Nikdy neexistovalo žiadne rozdelenie úloh, ani
dohoda o vytvorení organizovanej skupiny.Obžalovaný L. Q. uviedol, že obchod medzi spoločnosťou SES a.s. Tlmače, s.r.o. a Technotrade and
BusinessCompanys.r.o.KošicebolzrealizovanýcezsprostredkovateľapánaZ..Neskôrprenechaltento

obchodný vzťah na spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. Košice, ktorá vstúpila ako nástupca za Technotrade and
Business Company, s.r.o. Košice do tohto zmluvného vzťahu. Obžalovaní R.. Z., W.. Q. a N. nemal nič
spoločné s týmto obchodom.

Obžalovaný Y. N. uviedol, že obžalovaných Q. a W.. Q. pozná ako kamarátov, nikdy s nimi však

neobchodoval.

Obžalovaný Ing. B. Z. uviedol, že ako predseda predstavenstva a zároveň finančný riaditeľ spoločnosti
SES, a.s. Tlmače uzatvoril dňa 18. 2. 1998 zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou Technotrade and
Business Company. Sprostredkovateľom tohto obchodného zámeru bol G. Z.. Po úspešnej spolupráci
G. Z. inicioval podpísanie dodatku medzi SES a.s. Tlmače a Technotrade and Business Company, s.r.o.,

ktorého podstatou bola zmena nástupcu za Technotrade and Business Company s.r.o. a na jeho miesto
nastúpila spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. Dodatok k zmluve bol podpísaný 12. 4. 1999 a za SES Tlmače ho
podpísal on a Ing. G. N., za Technotrade and Business Company s.r.o. L. Q. a za Y. T.Y.B. s.r.o. W. X..
Na základe tejto zmluvy boli riadne vyplatené finančné prostriedky ako odmena za sprostredkovanie vo
výške 69,9 miliónov slovenských korún. Obžalovaný W.. Q., N. II. nepozná.

Poškodený V.. V. O. uviedol, že ako vedúci právneho oddelenia SES Tlmače vedel o
existenciu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou SES Tlmače a spoločnosťou Technotrade and
Business Company,s.r.o. Košice, resp. Y.T.Y.B. s.r.o. Košice. Podstatou tohto zmluvného vzťahu bolo
sprostredkovanie kontraktu na dodávku kotla pre ukrajinskú spoločnosť DomaskEnergo Doneck, ktorý

sa im podarilo získať. Skutočnosť, prečo do zmluvného vzťahu neskôr vstúpila spoločnosť Y. T. Y. B,
s.r.o. uviesť nevedel, nebolo to pre spoločnosť SES Tlmače podstatné. Škoda spoločnosti SES Tlmače
nevznikla žiadna.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B, s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999

za pomoci obžalovaných Mgr. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená
iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,
žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N. on iba pečiatkoval
a podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Faktúry pre SES Tlmače
on nevystavoval, iba ich podpisoval a pečiatkoval, spomínal si však, že šlo o miliónové sumy. Ak boli

faktúry zo spoločnosti SES Tlmače a.s. uhradené, vybral ich a odovzdal buď obžalovanému Q. alebo
obžalovanému N.. T. R.. B. Z. pozná v spojitosti so SES Tlmače, s.r.o. S predstaviteľmi SES Tlmače
s.r.o. sa nikdy nestretol. Pre spoločnosť SES Tlmače jeho firma nikdy nevyvíjala žiadne aktivity na území
Ukrajiny.

Pri skutku v bode 3/ obžalovaný W.. W. Q. poprel spáchanie skutku. Uviedol, že obžalovaného Y. N.
pozná od detstva, obžalovaného R.. B. Z. nepozná, ani ho nikdy nevidel. S obžalovanými sa nikdy
nedohodol na žiadnom preplácaní faktúr a nie je pravda, aby nútil svedka W. X. podpísať faktúru 50/
MB/99 z 26. 7. 1999. Nikdy neexistovalo žiadne rozdelenie úloh, ani dohoda o vytvorení organizovanej
skupiny.

Obžalovaný Y. N. uviedol, že obžalovaných L. Q. a W.. W. Q. pozná ako kamarátov, nikdy s nimi však
neobchodoval.

Obžalovaný Ing. B. Z. uviedol, že ako predseda predstavenstva a zároveň finančný riaditeľ spoločnosti

SES, a.s. Tlmače uzatvoril dňa 18. 2. 1998 zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou Technotrade and
Business Company. Sprostredkovateľom tohto obchodného zámeru bol G. Z.. Po úspešnej spolupráci
G. Z. inicioval podpísanie dodatku medzi SES a.s. Tlmače a Technotrade and Business Company s.r.o.,
ktorého podstatou bola zmena nástupcu za Technotrade and Business Company s.r.o. a na jeho miesto
nastúpila spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. Dodatok k zmluve bol podpísaný 12. 4. 1999 a za SES Tlmače ho

podpísal on a R.. G. N., za Technotrade and Business Company s.r.o. L. Q. a za Y.T.Y.B. s.r.o. W. X..
Na základe tejto zmluvy boli riadne vyplatené finančné prostriedky ako odmena za sprostredkovanie vo
výške 69,9 miliónov slovenských korún. Obžalovaných W.. Q., N., N. a R.. Z. nepozná.Poškodený V.. V. O. uviedol, že ako vedúci právneho oddelenia SES Tlmače vedel o existencii
zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou SES Tlmače a spoločnosťou Y.T.Y.B. s.r.o. Košice. Podstatou
tohto zmluvného vzťahu bolo sprostredkovanie kontraktu na dodávku kotla pre ukrajinskú spoločnosť

DombaskEnergo Doneck, ktorý sa im podarilo získať. Škoda spoločnosti SES Tlmače nevznikla žiadna.

Svedok W. X. vypovedal zhodne ako pri skutku 1/.

Ku skutku v bode 4/ obžalovaný Y. N. uviedol, že obžalovaných Q. a W.. Q. pozná ako kamarátov, nikdy

s nimi však neobchodoval, ostatných obžalovaných nepozná, ani ich nikdy predtým nevidel.

Obžalovaný R.. B. Z. uviedol, že ako predseda predstavenstva a zároveň finančný riaditeľ spoločnosti
SES, a.s. Tlmače uzatvoril dňa 18.2.1998 zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou Technotrade and
Business Company. Sprostredkovateľom tohto obchodného zámeru bol G. Z.. Po úspešnej spolupráci
G. Z. inicioval podpísanie dodatku medzi SES a.s. Tlmače a Technotrade and Business Company s.r.o.,

ktorého podstatou bola zmena nástupcu za Technotrade and Business Company s.r.o. a na jeho miesto
nastúpila spoločnosť Y.T.Y.B., s.r.o. Dodatok k zmluve bol podpísaný 12.4.1999 a za SES Tlmače ho
podpísal on a Ing. G. N. za Technotrade and Business Company s.r.o. L. Q. a za Y.T.Y.B, s.r.o. W. X..
Na základe tejto zmluvy boli riadne vyplatené finančné prostriedky ako odmena za sprostredkovanie vo
výške 69,9 miliónov slovenských korún. Obžalovaných W.. Q., N., N. a R.. Z. nepozná.

Poškodený V.. V. O. a svedok W. X. vypovedali zhodne ako pri skutku 1/.

Čo sa týka skutku 5/ obžalovaní Y. N., Ing. B. Z., ako aj poškodený V.. V. O. vypovedali zhodne ako
pri skutku 1/.

Pri skutku 6/ obžalovaný W.. W. Q. poprel spáchanie skutku a uviedol, že všetky faktúry boli reálne kryté
zdaniteľným plnením. Vytknutá sporná vec bola ohľadne nesprávne uplatnenej výšky DPH na zemné
prácevodvolacomsprávnomkonanízrušenáabolovyhovenéspoločnostiGremas.r.o.Keďžeajdaňový
úrad uznal, že došlo k zdaniteľnému plneniu, nemohlo dôjsť ku kráteniu dane.

Svedok R.. V. Y. uviedol, že ako kontrolór Daňového úradu Košice IV vykonal v spoločnosti Grema s.r.o.
daňovú kontrolu. Výsledkom tejto kontroly bolo zistenie, že v niektorých obchodných prípadoch nebolo
uskutočnené zdaniteľné plnenie a na základe toho neuznal daňový nárok kontrolovanému subjektu.
Spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. nekontroloval, avšak poznal túto spoločnosť z kontroly v spoločnosti Grema

s.r.o.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999 za
pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená iba za
účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadny zamestnancov, žiadne priestory, žiaden majetok

a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval a podpisoval
faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Spoločnosť Grema s.r.o. Košice pozná,
faktúry na podpis mu predkladal obžalovaný W.. Q.. Nikdy nevykonávala jeho firma žiadne stavebné
práce pre Hypermarket Tesco Košice a ani netlačil žiadne reklamné letáky pre spoločnosť Grema s.r.o.

Pri skutku 7/ obžalovaný W.. W. Q. poprel spáchanie skutku a uviedol, že všetky faktúry boli reálne kryté
zdaniteľným plnením. Vytknutá sporná vec bola ohľadne nesprávne uplatnenej výšky DPH za zemné
prácevodvolacomsprávnomkonanízrušenáabolovyhovenéspoločnostiGremas.r.o.Keďžeajdaňový
úrad uznal, že došlo k zdaniteľnému plneniu, nemohlo dôjsť ku kráteniu dane.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999 za
pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená iba za
účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadny zamestnancov, žiadne priestory, žiaden majetok
a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval a podpisoval
faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Spoločnosť Grema s.r.o. Košice pozná,

faktúry na podpis mu predkladal obžalovaný W.. Q.. Nikdy nevykonávala jeho firma žiadne stavebné
práce pre Hypermarket Tesco Košice a ani netlačil žiadne reklamné letáky pre spoločnosť Grema s.r.o.Pri skutku 8/ obžalovaný W.. W. Q. poprel spáchanie skutku a uviedol, že všetky faktúry boli reálne kryté
zdaniteľným plnením. Vytknutá sporná vec bola ohľadne nesprávne uplatnenej výšky DPH za zemné
prácevodvolacomsprávnomkonanízrušenáabolovyhovenéspoločnostiGremas.r.o.Keďžeajdaňový

úrad uznal, že došlo k zdaniteľnému plneniu, nemohlo dôjsť k kráteniu dane.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999 za
pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená iba za
účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadny zamestnancov, žiadne priestory, žiaden majetok

a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval a podpisoval
faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Spoločnosť Grema s.r.o. Košice pozná,
faktúry na podpis mu predkladal obžalovaný W.. Q.. Nikdy nevykonávala jeho firma žiadne stavebné
práce pre Hypermarket Tesco Košice a ani netlačil žiadne reklamné letáky pre spoločnosť Grema s.r.o.

Ku skutku 9/ obžalovaný L. Q. uviedol, že určite nebol zámer krátiť daň, ani nič podobné. Účtovníctvo,

pokiaľ bol doma, si sám viedol a veci, ktoré boli uvedené vo faktúrach sa aj reálne vykonali.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999
za pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.i. Firma bola založená
iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,

žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval
a podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Jeho spoločnosť Y.T.Y.B.
s.r.o. Košice nevykonávala pre spoločnosť Machine G.W. s.r.o. Prešov žiadnu podnikateľskú činnosť.
Na podpis faktúry mu predložil obžalovaný Q..

Znalkyňa PhDr. PaedDr. Erika Straková z odboru písmoznalectvo uviedla, že na faktúre č. 015/99 zo
dňa 4. 9. 1999 je s nižšou mierou pravdepodobnosti pravý podpis konateľa spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o.
Košice W. X. a na faktúrach číslo 016/99 zo dňa 20. 9. 1999 a 017/99 zo dňa 24. 9. 1999 sú s vysokou
mierou pravdepodobnosti pravý podpis konateľa spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o. W. X..

Ku skutku 10/ obžalovaný L. Q. uviedol, že určite nebol zámer krátiť daň, ani nič. Účtovníctvo, pokiaľ bol
doma si sám viedol a veci, ktoré boli uvedené na faktúrach sa aj reálne vykonali.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999
za pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená

iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,
žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval
a podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Jeho spoločnosť Y.T.Y.B.
s.r.o.Košice nevykonávala pre spoločnosť Machine G.W. s.r.o. Prešov žiadnu podnikateľskú činnosť. Na
podpis faktúry mu predložil obžalovaný Q..

Ku skutku 11/ obžalovaný W.. W. Q. uviedol, že tento skutok sa nezakladá na pravde. V roku 1999
netušil, že spoločnosť Anceta existuje alebo že jej konateľom je obžalovaný V. N.. Do styku s ním prišiel
až v roku 2000. Pre túto spoločnosť nevyhotovoval žiadne daňové doklady. Okrem projektu Zlatá prilba
nemali spolu žiadne spoločné aktivity.

Obžalovaný V. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže na hlavnom pojednávaní využil svoje
zákonné právo a odmietol vypovedať, uviedol, že k zdaniteľnému plneniu vždy došlo a reklamná činnosť
bola vždy zrealizovaná. Dôkazy odovzdal aj vyšetrovateľovi v podobe DVD. Spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. im
zabezpečovala reklamné plochy, ktoré následne ponúkali svojím klientom na reklamu. Z obžalovaných

pozná iba W..W. Q..

Svedok O. K. uviedol, že od roku 2000 vykonával funkciu vedúceho zimného štadióna na Kavečianskej
ceste v Košiciach. Počas svojej funkcie sa stretával s obžalovaným V. N., ktorý vystupoval v mene
spoločnosti Anceta a.s. Košice a odovzdávala mu reklamné panely, ktoré on neskôr osadil na štadióne.

Na uzatváraní zmlúv medzi HC Košice a Anceta s.s. Košice sa nepodieľal, spoločnosti Y.T.Y.B., s.r.o.
Košice a ani BOREX s.r.o. Košice nepozná.Svedkyňa M. W. uviedla, že v spoločnosti ANCETA, a.s. Košice pracovala ako administratívna
pracovníčka. Faktúry v spoločnosti boli riadne žurnalizované, boli buď doručené alebo osobne podané,
buď obžalovaným N. alebo pánom N. a následne predkladané účtovníčke. Ohľadne faktúr uvedených

v skutku 13/ obžaloby uviedla, že na štyroch týchto faktúrach je jej parafa a zdaniteľné plnenia boli
uskutočnené a následne boli faktúry odovzdané účtovníčke k zaúčtovaniu.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B., s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999
za pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená

iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,
žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval
a podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Spoločnosť Y.T.Y.B., s.r.o.
Košice nemala v prenájme žiadne reklamné plochy po športových štadiónoch. Obžalovaného V. N.
nepozná.

Ku skutku 12/ obžalovaný W.. W. Q. uviedol, že tento skutok sa to nezakladá na pravde. V roku 1999
netušil, že spoločnosť Anceta existuje alebo, že jej konateľom je obžalovaný V. N.. Do styku s ním prišiel
až v roku 2000.Pre túto spoločnosť nevyhotovoval žiadne daňové doklady. Okrem projektu Zlatá prilba
nemali spolu žiadne spoločné aktivity.

Obžalovaný V. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže na hlavnom pojednávaní využil svoje
zákonné právo a odmietol vypovedať. Uviedol, že k zdaniteľnému plneniu vždy došlo a reklamná činnosť
bola vždy zrealizovaná. Dôkazy odovzdal aj vyšetrovateľovi v podobe DVD. Spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. im
zabezpečovala reklamné plochy, ktoré následne ponúkali svojím klientom na reklamu. Z obžalovaných
pozná iba W.. W. Q..

Svedok O. N. uviedol, že od roku 2000 vykonával funkciu vedúceho zimného štadióna na Kavečianskej
ceste v Košiciach. Počas svojej funkcie sa stretával s obžalovaným V. N., ktorý vystupoval v mene
spoločnosti Anceta a.s. Košice a odovzdával mu reklamné panely, ktoré on neskôr osadil na štadióne.
Na uzatváraní zmlúv medzi HC Košice a Anceta s.s. Košice sa nepodieľal, spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o.

Košice a ani BOREX s.r.o. Košice nepozná.

Svedkyňa M. W. uviedla, že v spoločnosti ANCETA, a.s. Košice pracovala ako administratívna
pracovníčka. Faktúry v spoločnosti boli riadne žurnalizované, boli buď doručené alebo osobné podané
buď obžalovaným N. alebo pánom N. a následne predkladané účtovníčke. Ohľadne faktúr uvedených

v skutku 13/ obžaloby uviedla, že na štyroch týchto faktúrach je jej parafa a zdaniteľné plnenia boli
uskutočnené a následne boli faktúry odovzdané účtovníčke k zaúčtovaniu.

Svedok M. N. uviedol, že spoločnosť Anceta a.s. Košice, ktorú zakladal spoločne s obžalovaným N.
sa zaoberala reklamnou činnosťou. Spoločnosť nakupovala reklamné plochy a následne ich predávala

ďalej. Spolupracovala aj so spoločnosťou Y.T.Y.B., s.r.o. Košice.

Ku skutku 13/ obžalovaný W.. W. Q. uviedol, že tento skutok sa to nezakladá na pravde. V roku 1999
netušil, že spoločnosť Anceta existuje alebo, že jej konateľom je obžalovaný V. N.. Do styku s ním prišiel
až v roku 2000. Pre túto spoločnosť nevyhotovoval žiadne daňové doklady. Okrem projektu Zlatá prilba

nemali spolu žiadne spoločné aktivity.

Obžalovaný V. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže na hlavnom pojednávaní využil svoje
zákonné právo a odmietol vypovedať uviedol, že k zdaniteľnému plneniu vždy došlo a reklamná činnosť
bola vždy zrealizovaná. Dôkazy odovzdal aj vyšetrovateľovi v podobe DVD. Spoločnosť Y.T.Y.B. s.r.o. im

zabezpečovala reklamné plochy, ktoré následne ponúkali svojím klientom na reklamu. Z obžalovaných
pozná iba Mgr. W. Q..

Svedok O. K. uviedol, že od roku 2000 vykonával funkciu vedúceho zimného štadióna na Kavečianskej
ceste v Košiciach. Počas svojej funkcie sa stretával s obžalovaným V. N., ktorý vystupoval v mene

spoločnosti Anceta a.s. Košice a odovzdával mu reklamné panely, ktoré on neskôr osadil na štadióne.
Na uzatváraní zmlúv medzi HC Košice a Anceta a.s. Košice sa nepodieľal, spoločnosti Y.T.Y.B. s.r.o.
Košice a ani BOREX s.r.o. Košice nepozná.Ku skutku 14/ obžalovaný Y. N. uviedol, že obžalovaných nepozná, ani ich nikdy predtým nevidel.

Obžalovaný R.. L. Z. vo svojej skoršej výpovedi z prípravného konania, nakoľko na hlavnom pojednávaní

využil svoje právo a nevypovedal uviedol, že sa necíti byť vinný. Spoločnosť Borex s.r.o., ktorej bol
jediným konateľom spolupracovala so spoločnosťou Anceta s.r.o., predmetom ktorého bol nákup a
predaj reklamných plôch na športoviskách. Jeho firma spolupracovala aj so spoločnosťou Y.T.Y.B., s.r.o.
Košice, avšak nevykonávali nič nezákonné. Na obžalovaného N. si nespomína.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B., s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999
za pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená
iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,
žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval a
podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Na firmu Borex s.r.o. Košice
si nepamätá, nakoľko to už bolo dávno. Obžalovaného Ing. L. Z. nepozná.

Ku skutku 15/ obžalovaný Y. N. uviedol, že obžalovaných nepozná, ani ich nikdy predtým nevidel.

Obžalovaný Ing. L. Z. vo svojej skoršej výpovedi z prípravného konania, nakoľko na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal uviedol, že sa necíti byť vinný. Spoločnosť Borex, s.r.o.

ktorej bol jediným konateľom spolupracovala so spoločnosťou Anceta s.r.o., predmetom ktorého bol
nákup a predaj reklamných plôch na športoviskách. Jeho firma spolupracovala aj so spoločnosťou
Y.T.Y.B., s.r.o. Košice, avšak nevykonávali nič nezákonné. Na obžalovaného N. si nespomína.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B., s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999

za pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená
iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,
žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval a
podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Na firmu Borex s.r.o. Košice
si nepamätá, nakoľko to už bolo dávno. Obžalovaného R.. L. Z. nepozná.

Ku skutku 16/ sa obžalovaný Y. N. nevyjadril.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B., s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999
za pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená

iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,
žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval
a podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Väčšinu faktúr dostal od
obžalovaného N. iba na podpis a pečiatku a nepamätá si skutočnosť, či spoločnosť Tempest uhradila
faktúry. V priestoroch Volkswagen Bratislava bol, ale len za účelom podpísania a opečiatkovania faktúr

vystavených jeho firmou Y.T.Y.B., s.r.o. Košice. Nevykonávala pre nich žiadnu kontrolu kvality žľabových
a káblových trás.

Svedok - poškodený Ing. W. X. Csc. sa hlavného pojednávania nezúčastnil a tak súd, po súhlase
procesných strán, prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že ich spoločnosť Tempest,

a.s. vykonávala kontrolu kvality realizácie žľabových a káblových trás v areáli Volkswagen, a.s.
Bratislava. Podľa jeho zistení na základe papierovej dokumentácie došlo k prevzatiu dokumentácie prác
odspoločnostiY.T.Y.B.s.r.o.Akbynedošlo,nebolibypredmetnéfaktúryzaúčtované.Škodaimnevznikla
žiadna.

Ku skutku 17/ sa obžalovaný Y. N. nevyjadril.

Svedok W. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y.T.Y.B., s.r.o. Spoločnosť založil v roku 1999
za pomoci obžalovaných W.. W. Q., Y. N. a L. Q., aby splatil dlhy pánovi M.. Firma bola založená
iba za účelom dohadzovania faktúr. Jeho firma nemala žiadnych zamestnancov, žiadne priestory,

žiaden majetok a nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovníctvo viedol obžalovaný N., on iba pečiatkoval
a podpisoval faktúry a vyberal hotovosť z účtov, ktorú následne odovzdával. Väčšinu faktúr dostal od
obžalovaného N. iba na podpis a pečiatku a nepamätá si skutočnosť, či spoločnosť Tempest uhradila
faktúry. V priestoroch Volkswagen Bratislava bol, ale len za účelom podpísania a opečiatkovania faktúrvystavených jeho firmou Y.T.Y.B., s.r.o. Košice. Nevykonávala pre nich žiadnu kontrolu kvality žľabových
a káblových trás.

Svedok - poškodený Ing. W. X. CSc. sa hlavného pojednávania nezúčastnil a tak súd, po súhlase
procesných strán, prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že ich spoločnosť Tempest,
a.s. vykonávala kontrolu kvality realizácie žľabových a káblových trás v areáli Volkswagen, a.s.
Bratislava. Podľa jeho zistení na základe papierovej dokumentácie došlo k prevzatiu dokumentácie prác
odspoločnostiY.T.Y.B.s.r.o.Akbynedošlo,nebolibypredmetnéfaktúryzaúčtované.Škodaimnevznikla

žiadna.

Ku skutku 18/ obžalovaný Y. N. sa nevyjadril.

Svedok - poškodený Ing. W. X. CSc. sa hlavného pojednávania nezúčastnil a tak súd, po súhlase
procesných strán, prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že ich spoločnosť Tempest,

a.s. vykonávala kontrolu kvality realizácie žľabových a káblových trás v areáli Volkswagen, a.s.
Bratislava. Podľa jeho zistení na základe papierovej dokumentácie došlo k prevzatiu dokumentácie prác
odspoločnostiY.T.Y.B,s.r.o.Akbynedošlo,nebolibypredmetnéfaktúryzaúčtované.Škodaimnevznikla
žiadna.

Tak, ako na to už vyššie krajský súd poukázal, okresný súd po rozsiahlom dokazovaní aj v súvislosti s
dôkazmi, na ktoré v stručnosti poukázal krajský súd, na č.l. 57 až 60 zaujal právny názor k vyhodnoteným
dôkazom vo vzťahu k jednotlivým skutkom podanej obžaloby a v napadnutom rozsudku na č.l. 57 až 60
podrobne poukázal akými právnymi úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov v jednotlivých
skutkoch podanej obžaloby a ako vyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech obžalovaných, ako aj v

neprospech obžalovaných.

Krajský súd po preskúmaní vykonaného dokazovania a aj k samotnému vyhodnoteniu vykonaných
dôkazov zo strany okresného súdu k jednotlivým skutkom obžaloby dospel k záveru, že okresný
súd zákonným spôsobom poukázal na usvedčujúce dôkazy, ako aj na dôkazy svedčiace v prospech

obžalovaných v jednotlivých skutkoch a najmä poukázal na tie dôkazy, ktoré si navzájom odporujú a
ktoré vyvracajú alebo potvrdzujú osobnú, ako aj kvalifikovanú obhajobu obžalovaných.

Krajský súd si takéto hodnotenie vykonaných dôkazov, ako to podrobne odôvodnil okresný súd v rámci
skutkov 1/ až 18/ na č.l. 57 až 59 napadnutého rozsudku v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach

preto poukazuje na správne a podľa názoru krajského súdu, aj zákonné vyhodnotenie jednotlivých
dôkazov, na ktoré okresný súd poukázal.
V tejto súvislosti krajský súd na podklade odvolacích námietok zo strany prokurátora vo vzťahu k
usvedčujúcej výpovede svedka X., ako aj obhajobných námietok v podstate všetkých obžalovaných k
nevierohodnosti a nepoužiteľnosti výpovedi svedka ako usvedčujúceho dôkazu uvádza nasledovné :

Podľa názoru krajského súdu okresný súd zákonným spôsobom vyhodnocoval výpovede svedka W. X.
s poukazom aj na uznesenie Krajského prokurátora v Košiciach sp. zn. 1 Kv 103/02 zo dňa 4. októbra
2006, ktorým bolo trestné stíhanie proti W. X. podľa § 218 ods. 1 Tr. por. podmienečne zastavené a podľa
§ 218 ods. 2 Tr. por. sa W. X. určila skúšobná doba v trvaní 6 rokov a uložilo sa mu v skúšobnej dobe

podieľať sa na objasnenie trestných činov v predmetnej trestnej veci, zistenie a usvedčenie páchateľov.

Okresný súd, aj podľa názoru krajského súdu pri hodnotení jednotlivých výpovedí svedka W. X. sa
dôsledne riadil zaužívanou súdnou praxou, ktorá vyplýva z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, na
ktorú poukázal v napadnutom rozsudku a to, že v takýchto prípadoch musí byť takýto dôkaz starostlivo

overený radom ďalších dôkazov potvrdzujúcich vierohodnosť. Okresný súd pri hodnotení výpovede
svedka X. na č.l. 56 napadnutého rozsudku poukázal na vykonané dôkazy, ktoré nepotvrdzovali výpoveď
svedka X. a to na listinné dôkazy - zmluvy a faktúry potvrdzujúce, že k zdaniteľnému plneniu malo dôjsť
s výnimkou skutkov v bodoch 2/, 3/ a 18/. Ďalej poukázal okresný súd na obrazové záznamy a fotografie
predložené obžalovaným N., ktoré svedčia o tom, že došlo k zdaniteľnému plneniu v skutkoch 11/ až

13/, ako aj na meracie protokoly, ktoré dosvedčujú zdaniteľné plnenie v skutkoch 16/ až 18/. Zároveň
poukázal na dôkazy v neprospech obžalovaných.Aj podľa názoru krajského súdu tak výpoveď svedka W. X., vzhľadom k jeho postaveniu, ktoré krajský
súd vyššie rozviedol, nebola v celom jeho súhrne jednoznačne potvrdená a preto vzniknuté pochybnosti
o skutočnostiach, o ktorých vypovedal W. X. a vykonanými dôkazmi, ktoré vyvracajú jeho tvrdenie, aj

podľa názoru krajského súdu bolo potrebné hodnotiť v prospech jednotlivých obžalovaných.

KsamotnejvýpovediW.X.nahlavnompojednávaní,pojejvyhodnoteníavsúvislostiajsjehovýpoveďou
ako svedka v tejto trestnej veci, po vznesení obvinení jednotlivým obžalovaným bolo možné tak, ako
na to poukázala obhajoba, z procesného hľadiska použiť jeho prvú výpoveď v postavení svedka zo dňa

8. 9. 2008.
Krajský súd po oboznámení sa v rámci preskúmavania aj postupu, ktorý predchádzal vydanému
rozsudku zistil, že svedok W. X. vo svojej výpovedi zo dňa 8. 9. 2008 hneď na úvod svojej výpovede
vypovedal, že trvá na svojich predošlých výpovediach ešte zo dňa 11. 11. 2005, 28. 11. 2005, 18. 10.
2006, 27. 10. 2006, 19. 9. 2007, čo však podľa názoru krajského súdu tak, ako to namietala obhajoba
jednotlivých obžalovaných, nebolo možné procesne použiť.

Z výpovede svedka W. X. na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyhodnotil okresný súd a aj z jeho
výpovede zo dňa 8. 9. 2008 je možné uzavrieť tak, ako to vyhodnotil aj okresný súd, že nemožno
jednoznačne vyhodnotiť záver svedčiaci v neprospech obžalovaných. Tu krajský súd poukazuje na tie
časti výpovede svedka W. X. keď vypovedal, že si už na všetko nepamätá, vzhľadom na odstup času

a podobne. Podľa názoru krajského súdu nemožno z výpovede W. X. v rámci kontextu jeho výpovede
vyhodnocovať len niektoré časti jeho výpovede bez toho, aby nebola vyhodnotená jeho výpoveď ako
celok so záverom, že by potvrdzovala alebo vyvracala skutočnosti, ktoré sú predmetom skutkových
okolností žalovaných skutkov.

K tomuto záveru krajský súd dospel aj dôsledným skúmaním procesného postupu s ohľadom na dĺžku
vykonávania procesných úkonov vo vzťahu k času spáchania jednotlivých skutkov, pretože doba, ktorá
uplynula od času, kedy mali byť spáchané skutky obžaloby až po konečné rozhodnutie súdu, je podľa
názoru krajského súdu neprimerane dlhá a dĺžka tejto doby nepochybne mala vplyv aj na vykonávané
dôkazy a najmä na výpoveď svedka W. X., v smere konkrétnej a presnej formulácie a stanovenia

skutkových okolností, ktoré mal vykonávať on, prípadne s inými osobami.

V súvislosti s týmto krajský súd poukazuje na dobu spáchania skutkov a na prvé vo veci vydané
uznesenie v zmysle § 163 Tr. por. ešte zo dňa XX. 9. 2002 a na úkony, ktoré viedli až k uzneseniu zo
dňa 4. 10. 2006, keď prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie obvineného W. X.

W. bol následne ako svedok vypočutý vo vzťahu k vzneseným obvineniam jednotlivých obžalovaných v
procesnom postavení ako svedok tak, ako to vyplýva zo spisu, dňa 8. 9. 2008.

Po vykonaní procesných úkonov prokurátor podal obžalobu 5. 11. 2013. Aj dĺžka konania od vznesenia

obvinenia jednotlivým obžalovaným ešte v roku 2006, resp. 2007 až do času podania obžaloby bola,
podľa názoru krajského súdu neúmerne dlhá a mala vplyv v rámci časových súvislostí pri jednotlivých
výpovediach ako svedka W. X., tak aj iných vypočutých svedkov, na ktoré poukázal okresný súd.

Preto aj krajský súd zhodne s právnym názorom okresného súdu a aj odvolacími námietkami zo strany

jednotlivých obžalovaných a ich obhajcov nevyhodnocoval výpoveď svedka W. X. za jednoznačne
usvedčujúci dôkaz svedčiaci o vine jednotlivých obžalovaných.

Krajský súd v rámci podaného odvolania ďalej poukazuje aj na právny rozbor namietaného pojmu „vec“
v rámci žalovaného trestného činu sprenevery tak, ako to namietal prokurátor v podanom odvolaní v

neprospech obžalovaných, pričom krajský súd sa zaoberal aj právnym názorom pojmu „vec“ zo strany
vyjadrení obhajoby k podanému odvolaniu prokurátora.

Okresný súd v napadnutom rozsudku, v jeho odôvodnení na č.l. 53, 54 a 56 veľmi podrobne a podľa
názoru krajského súdu, správne a zákonným spôsobom zaujal právne stanovisko k pojmu veci v

právnomslovazmysle.Poukázalnato,žetrestnosťčinuokresnýsúdposudzovalpodľazákonač.140/61
Zb. ako celku a to aj vrátane inštitútu veci. Zákonným spôsobom určil časovú pôsobnosť Trestného
zákona, aj samotný výklad veci a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, aby
finančné prostriedky spoločnosti SES Tlmače na účte bolo možné považovať za vec v zmysle Trestnéhozákona č. 140/1961 Zb. V odôvodnení tohto právneho názoru veľmi podrobne argumentoval jednotlivými
skutočnosťami v zmysle trestnoprávneho výkladu a dospel k záveru, že vklady na účte prechádzajú do
majetku banky, ktorá s nimi môže voľne disponovať a využiť ich k svojmu podnikaniu. Medzi vkladateľom

a bankou vzniká záväzkový právny vzťah, na ktorého základe má vkladateľ voči banke pohľadávku. Tá
je súčasťou jeho majetku, predstavuje špecifické majetkové právo, ktoré má určitú hodnotu, nemožno
ho však považovať za vec.

Okresný súd poukázal na novší Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., kde posudzovanie peňažných

prostriedkov na účte ako veci je určené, by bolo nepochybne nepriaznivejšie.

K tomuto právnemu názoru sa vyjadrila aj obhajoba obžalovaného Z., ktorú krajský súd podrobne
rozviedol na č.l. 17 tohto uznesenia so záverom, že vklady na účtoch v banke sú pohľadávkami a nie
vecami v právnom zmysle slova.

S právnymi úvahami a rozborom pojmu „veci“ ako objektívny znak žalovaného trestného činu sprenevery
podľa§248ods.1,5Tr.zák.č.140/61Zb.zostranyokresnéhosúdusastotožnilajkrajskýsúd avcelom
rozsahu poukazuje na podrobné zdôvodnenie právnych úvah okresného súdu na č.l. 54 napadnutého
rozsudku.

V konečnom dôsledku krajský súd preskúmal aj oslobodzujúci dôvod podľa § 285 písm. a/ Tr. por. so
záverom okresného súdu, že nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní stal a
dospelkzáveru,žeokresnýsúdsprávnedospelkzáveruotomtooslobodzujúcomdôvode.Podľanázoru
okresného súdu nebolo preukázané, aby v prípade trestného činu sprenevery došlo k prisvojeniu cudzej
veci, ktorá by bola súčasne zverená a nedošlo ani ku vzniku škody a v prípade trestného činu skrátenia

dane a poistného, podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané, aby došlo k preukázateľnému
skráteniu dane a teda aj škody. Okresný súd, tak podľa názoru krajského súdu použil najpriaznivejší z
dôvodov uvedený v ustanovení § 285 Tr. por., čo náležitým spôsobom aj odôvodnil.

Krajský súd po takomto vyhodnotení a vyslovenom právnom závere k oslobodzujúcemu výroku skúmal

aj ďalšiu odvolaciu námietku podanú prokurátorom v jeho písomnom odôvodnení na č.l. 5931, kde
prokurátor pri skutkoch 16/ až 18/ obžaloby a 1/ a 5/ obžaloby kvalifikovaných ako trestný čin sprenevery
podľa § 248 Tr. zák. č. 140/61 Zb. vyslovil názor, že súd pri neuznaní tohto trestného činu mal podľa
názoru prokurátora posúdiť, či uvedené skutky nenapĺňajú skutkovú podstatu iného trestného činu,
napríklad trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák. č. 140/61 Zb. a k tomu dodáva :

Túto odvolaciu námietku zo strany prokurátora krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože nezistil
z vykonaného dokazovania odôvodnený záver, že by skutky v bodoch 16/ až 18/ obžaloby a 1/ a 5/
obžaloby bolo možné posúdiť ako trestný čin podvodu podľa § 250 Tr. zák. č. 140/61 Zb. tak, ako
to namietal prokurátor. K tomuto záveru by podľa názoru krajského súdu bolo možné dospieť iba za

predpokladu, že z vykonaného dokazovania vyplynul záver o spáchaní skutkov v bode 16/ až 18/ a 1/
a 5/ obžaloby konkrétnymi obžalovanými, t. j., že by bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní tieto
skutky spáchali a ich konanie vzhľadom na preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú aj subjektívnu
stránku vyžadovanú pri trestnom čine podvodu v zmysle § 250 Tr. zák. č. 140/61 Zb. a to prvotný
a jednotiaci úmysel skutky spáchať v rámci skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250

Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Závery vykonaného dokazovania, ako aj záver okresného súdu o oslobodení
obžalovaných v nijakom smere nepreukazuje subjektívnu stránku trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a v tomto smere v rámci vykonaného dokazovania ani neboli vykonávané
úkony na preukázanie v prvom rade úmyslu, ktorý sa vyžaduje v rámci subjektívnej stránky pri trestnom
čine podvodu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok

nie je prípustný.