Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222122
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116222122.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s. r. o., IČO: 35 724 803,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX E., o
zaplatenie sumy 219,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra

zo dňa 19. septembra 2017 č k. 9Csp/65/2016-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby z r u š u
j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.09.2017 č. k. 9Csp/65/2016-96 pri právnom posúdení podľa
§ 297 písm. b/, § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), § 43 ods. 1 zák. č.

610/2003Z.z.,oelektrickýchkomunikáciách,§52ods.1,3a4,§559ods.1,2,§517ods.1,2Obč.zák.,
§ 3 ods. 1, § 10c Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, uložil
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 116,31 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 50,86 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 136,90 eura od 26.10.2013 do zaplatenia a zo
sumy 31,57 eura od 12.09.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Konanie v časti o zaplatenie sumy 30,46 eura súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom
zastavil.

3. Súd vo zvyšku žalobu zamietol.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd o danej spotrebiteľskej veci rozhodol rozsudkom,

bez nariadenia pojednávania, na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 19.09.2017 (§ 297 písm. b/ a § 219
ods. 1, 3 CSP), pretože išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli
sporné a predmet sporu bez príslušenstva neprevýšil hodnotu 1.000 eur.

5. Poskytnuté telekomunikačné služby fakturoval žalobca žalovanej piatimi faktúrami, ktorých hodnota
spolu predstavovala sumu 379,20 eura. Žalovaná celkovo uhradila sumu 160 eur v r. 2015. Z dôvodu,

že žalovaná si ako spotrebiteľ neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy dostala sa do omeškania s
plnením, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy vo výške 96,63 eura a žalobcovi priznal úrok z
omeškania v zákonnej výške z dlžných súm po splatnosti faktúr.

6. K aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., na daný právny vzťah pristúpil súd prvej inštancie z
úradnej povinnosti (ex offo), pričom mal za preukázané, že vzhľadom na dátum podania žaloby na OS

Nitra, čo bolo dňa 17.08.2016, sú nepremlčané iba tri faktúry a to počnúc od augusta 2013. Vzhľadom
k uvedenému, súd podanú žalobu vo zvyšku pre jej premlčanie zamietol.7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku síce uviedol, že o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom

na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní, ktorý bol približne rovnaký, pričom paradoxne
takémuto odôvodneniu nekorešponduje výrok napadnutého rozsudku, ktorý sa o náhrade trov konania
vôbec nezmieňuje.

8. Proti tomuto rozsudku v jeho výroku o zamietnutí zvyšku žaloby podal včas odvolanie žalobca

namietajúc, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a následne podľa § 388 CSP tento
zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. podľa § 389 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok zruší
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Súd v časti žalobu zamietol, pretože v časti troch faktúr bol uplatnený nárok premlčaný, pričom na

nepremlčanú sumu faktúr boli započítané úhrady žalovanej spolu v sume 160 eur. Žalobca si titulom
nezaplatených piatich faktúr uplatňuje spolu sumu 379,33 eura, z ktorej sumy žalovaná v r. 2015 zaplatila
spolu 160 eur. Úhrady žalovanej spolu v sume 160 eur boli započítané na prvé tri faktúry. K úhradám
zo strany žalovanej došlo v r. 2015, kedy prvé tri faktúry ešte premlčané neboli. Ak súd žalobu v tejto
časti zamietol, tak nepostupoval vecne správne. Vzhľadom na obsah ust. § 455 ods. 1 Obč. zák. nebol

dôvod na postup súdu, tak ako ho tento v danom prípade zvolil a to aj napriek tomu, keby bol nárok
žalobcu premlčaný.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti výroku procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru,
že podané odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania zo strany žalobcu dospel k tomu záveru, že

ním podané odvolanie voči zamietajúcej časti výroku napadnutého rozsudku je opodstatnené a preto o
predmetnom odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

14. Hlavným dôvodom pre aplikáciu procesného postupu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 391 ods. 1 CSP je to, že súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., o

ochrane spotrebiteľa z úradnej povinnosti dospel k jednoznačnému záveru v tom smere, že časť nároku,
ktorý si žalobca uplatňoval voči žalovanej celkovo zaplatenie sumy 219,33 eura s príslušenstvom je
premlčaný. Súd prvej inštancie pritom predmetným rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu po sumu 116,31
eura s príslušenstvom Z obsahu samotného ust. § 5b cit. zák., totiž vyplývalo, že orgán rozhodujúci o
nárokochsospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. PL.ÚS 11/2016-7 zo
dňa 9. novembra 2016, ktorým bol prijatý na ďalšie konanie návrh OS Košice II vo veci konania podľa čl.
125 ods. 1 písm. a/ a čl. 144 ods. 2 Ústavy o súlade § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a

o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 7. februára 2018, v ktorom
bolo rozhodnuté, že ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

16. S prihliadnutím na citovaný nález a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie vychádzal pri
posudzovaní premlčania z platného a účinného práva, vychádzal takisto aj z predpokladu ústavnosti
sporného ustanovenia, odvolací súd dospel k potrebe zrušenia napadnutého rozsudku v jeho
zamietajúcej časti s následným vrátením veci súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúladnosť
sporného ustanovenia § 5b cit. zák., bola síce ústavným súdom konštatovaná až neskôr, avšak s

poukazom na to, že nález ústavného súdu má účinky ex tunc, nemožno argumentáciu súdu prvej
inštancie, ktorou bolo odôvodnené zamietnutie časti žaloby pre premlčanie považovať za správnu. Aj
napriek tomu, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania vychádza z právne súladnej právnej
normy, v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018, ktorým bol vyslovený nesúlad §
5b zák. k. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, prišlo

k takej podstatnej zmene okolností, v dôsledku ktorých odvolací súd musel konštatovať, že súd prvej
inštancie zaťažil svoje rozhodnutie v napadnutej časti, vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Ďalej odvolací súd poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré
negarantuje jeho presvedčivosť v zmysle § 220 ods. 2 veta tretia CSP, nakoľko z jeho obsahu nie

je možné zistiť, v akej časti vyjadrenej v eurách, bola vlastne žaloba zamietnutá. Takisto súd prvej
inštancie v rozpore so sumou priznanou žalobcovi v rámci výroku napadnutého rozsudku, čo bola
suma 116,31 eura spolu s príslušenstvom, v odôvodnení pod bodom 15 konštatuje, že žalobcovi
bola priznaná suma vo výške 96,63 eura, čo si navzájom odporuje. Odvolací súd v tejto súvislosti
rešpektuje, že tak vyhovujúci ako aj čiastočne zastavujúci výrok prvoinštančného rozsudku odvolaním

zo strany žalobcu napadnuté neboli, avšak číselné údaje v nich uvedené majú napr. vplyv aj na to, čo je
predmetom ďalšieho konania po tomto zrušujúcom uznesení. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
poznamenáva, že súd prvej inštancie právoplatne zastavil konanie ohľadne sumy 30,46 eura, pričom
z obsahu čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré sa nachádza na čl. 74 a 75 takáto výška sumy vôbec
nevyplýva, pričom žalobca sa k predmetnému späťvzatiu v rámci ním podaného odvolania vyjadroval

iba v tom smere, že sa malo týkať iba úrokov z omeškania. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou
súdu ustáliť to, čoho resp. zaplatenia akej sumy sa vlastne žalobca domáhal, čo mu bolo právoplatne
priznané a čo bolo právoplatne zastavené, pričom až konečný rozdiel medzi týmito sumami, bude
predstavovať predmet konania po tomto zrušení veci s jej následným vrátením súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ani samotný žalobca v ním navrhnutom odvolacom petite konkrétne

nešpecifikoval finančnú sumu, ktorej zaplatenia sa domáha voči žalovanej. Pokiaľ ide o posudzovanie
premlčania uplatneného nároku žalobcu, resp. jeho časti, tak súd prvej inštancie už nemôže v tomto
smere postupovať z úradnej povinnosti (ex offo), ale iba na základe vznesenej námietky premlčania,
ktorá v prejednávanej veci zatiaľ vznesená nebola. Súd prvej inštancie vo výroku svojho rozhodnutia
rozhodne aj o náhrade trov konania, pretože v napadnutom rozhodnutí tak neurobil, avšak v odôvodnení

tohto rozhodnutia po právnej stránke argumentoval, že o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, hoci výrok nasvedčujúci takémuto
rozhodnutiu o trovách konania do výrokovej časti napadnutého rozsudku zapracovaný nebol.

18. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).