Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012283
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:8117012283.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
MichalaAntaluaJUDr.DušanaKrč-ŠeberuvtrestnejveciodsúdenéhoS.N.,nar.XX.X.XXXXvX.,trvale
bytom X., J. XX, pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb., na neverejnom zasadnutí, konanom dňa 15. januára 2019, prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41Nt/27/2017,

zo dňa 12. septembra 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41Nt/27/2017, zo dňa 12. septembra 2018 bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. sa u odsúdeného S. N. povoľuje obnova konania vo veci vedenej na
Vojenskom obvodovom súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2T/29/1983 a podľa § 400 ods. 1 Tr.por. sa ruší

rozsudok Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2T/29/1983, zo dňa 21.3.1983 ako vo
výroku o vine, tak aj vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal sťažnosť prokurátor do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne

odôvodnil nasledovne:

„V prvom rade poukazujem na procesnú vadu konania Okresného súdu v Prešove, pretože v danej veci
konal ako nepríslušný súd.

Pre konania bývalého Vojenského obvodného súdu Banská Bystrica je vecne a miestne príslušným

Okresný súd Banská Bystrica (ako nástupnický súd bývalej agendy patriacej do pôsobnosti VOS Banská
Bystrica).

V druhom rade poukazujem, že podľa ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania,
ktoré skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený druh trestu bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie
od
potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom nepomere k účelom trestu.Súd vyhovel navrhovateľovi najmä tým, že súd sa v pôvodnom rozsudku Vojenského obvodného súdu
Banská Bystrica z roku 1983 vôbec nezaoberal aj právnou normou nižšej právnej sily, majúcej vzťah
k predmetnému prípadu. S právnou normou, uvádzanou v tomto konaní odsúdeným, sa pôvodne súd

neoboznámil, ani jej obsah nevykonal na hlavnom pojednávaní, hoci išlo o právnu normu, ktorá nebola
uverejnená v Zbierke zákonov.

Ďalej súd konštatuje, že z obsahu obhajcom predloženej právnej normy nižšej právnej sily pritom zatiaľ'
vyplýva, že subjektívna stránka trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269

ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005, v podobe úmyslu vyhnúť sa trvalo výkonu vojenskej služby, môže byť
spochybnená, pretože úmysel odsúdeného mohol smerovať k dlhodobej práci
v podzemí, za súčasného "legálneho" vyhnutiu sa výkonu vojenskej základnej služby.

V tomto kontexte tak súd uzavrel, že ide teda o súdu skôr neznáme skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť

iné rozhodnutie o vine.

Nazákladuvedenéhopretosúdnávrhunapovolenieobnovykonaniavyhovelazrušiluvedenýrozsudok,
ako vo výroku o vine, tak aj vo výroku o treste.

Nad rámec uvedeného poukazujem na určitý prelom v rozhodovaní súdu, že okresný súd, ako za nové,
skôr neznáme skutočnosti v zmysle ustálenej judikatúry Krajského súdu v Trenčíne, už nepovažuje
bez ďalšieho rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré vo svojom návrhu permanentne
poukazuje navrhovateľ.

Prokuratúra v tomto smere už len dodatočne uvádza, že pod pojmom podstatná chyba v
predchádzajúcom konaní nemožno mať na mysli použitie nesprávnej právnej kvalifikácie na základe
nesprávneho právneho názoru, hoci by to aj vyplývalo z nesprávnej aplikácie do úvahy prichádzajúcich
predpisov, vrátane medzinárodných dohôd. Iný výklad by bol v rozpore s podmienkami obnovy konania
podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Tu poukazujem na to, že síce Listina základných práva slobôd v čl. 15 ods. 1 upravuje, že sloboda
myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená, ale podľa čl. 18 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach, sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru sa môže podrobiť
takým obmedzeniam, aké predpisuje zákon a ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie mieru (verejnej

bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v uvedenej veci nie je daná žiadna zákonná podmienka na povolenie
obnovy konania a preto navrhujem, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a
podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh na povolenie obnovy zamietol.“

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril obhajca navrhovateľa. Vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora
obhajoba poukázala na to, že k obnove konania je príslušný ten prvostupňový súd, ktorý vo veci
rozhodoval naposledy. To by bol Vojenský obvodový súd Prešov, jeho nástupom je Okresný súd Prešov.
Naviac námietku nepríslušnosti má vzniesť ten, kto ju namieta, pred pojednávaním, nie až potom, čo

súd vo veci rozhodne. Navrhovateľ má za to, že námietka nepríslušnosti je nedôvodná. Ďalej poukázal
na to, že podľa názoru prokurátora rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva nie sú podľa judikatúry
KrajskéhosúduvTrenčíne„bezďalšieho“novouskutočnosťou,ktorábyodôvodňovalapovolenieobnovy
konania. K tomu obhajoba uviedla, že nejde len o rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ale o
to, že podľa judikatúry Krajského súdu v Trenčíne je novou skutočnosťou i to, že sa súd v pôvodnom

konaní nezaoberal otázkou, do akej miery bolo právo na slobodu svedomia a náboženského vyznania
v konkrétnom prípade zaistené podzákonnými normami, teda či dotyčný bol vôbec povinný vojenskú
služby vtedy vykonať. K tomu obhajoba poukázala na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
6.8.2012, sp. zn. 23Tos/57/2012 - vo veci I. C.; zo dňa 11.2.2015, sp. zn. 2Tos/88/2013 vo veci X. N.;,
zo dňa 8.10.2018, sp. zn. 3Tos/48/2018 vo veci G. D.. Inak povedané, novou zistenou skutočnosťou

v danom prípade je to, že navrhovateľ vôbec nemal byť k vojenskej služby povolaný. Prokurátor
tiež uviedol, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je podľa čl. 15 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd zaručená, ale podľa čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach sa môžu tieto slobody podrobiť obmedzením, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné prezabezpečenie mieru (verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky). Podľa názoru obhajoby
tieto uvedené slobody sa môžu obmedziť, ale len v zmienených medziach. Navrhovateľ preto dáva do
pozornosti i čl. 156 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, kde je výslovne garantované právo na

odmietnutievojenskejslužbyzdôvodusvedomia,čináboženskéhovyznania(viďtiežčl.25ods.2Ústavy
SR). Naviac navrhovateľ nijako neohrozoval mier, verejnú bezpečnosť, poriadok, zdravie ani morálku,
len odmietol hájiť so zbraňou v ruke režim, ktorý je „odsúdeniahodný“ (§ 1 ods. 1 zák. č. 125/1996 Z.
z.). Navrhovateľ konal v medziach práv a slobôd, ktoré mu boli zaručené i normami vyššej právnej sily.
Preto obhajoba navrhla, aby krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto
výrokom. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je
dôvodná.

Zo sťažnosti prokurátora a jej odôvodnenia vyplýva, že prokurátor v prvom rade namietal nepríslušnosť
Okresného súdu Prešov rozhodnúť vo veci návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania.

Podľa § 397 ods. 2 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozhodnutímsúdu,rozhodujeinýsamosudcaaleboinýsenátsúdu,ktorývovecirozhodolvprvomstupni.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v prejednávanej veci právoplatným rozhodnutím
prvostupňového súdu, ktorým sa skončilo konanie, je v zmysle § 397 ods. 2 Tr. por. rozsudok bývalého
Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa 21.3.1983, sp. zn. 2T 29/83, v spojení s
rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 14.11.1990, sp. zn. 3Rtv-127/90.

Nástupníckymi súdmi týchto bývalých súdov sú Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Prešov.
Keďže ustanovenia Trestného poriadku v časti obnovy konania osobitne neupravujú príslušnosť (vecnú
a miestnu) súdu v prípadoch, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončilo konanie, vydali dva rôzne
súdy v prvom stupni, ako tomu bolo v danom prípade, je podľa právneho názoru krajského súdu v takom
prípade nevyhnutné analogicky aplikovať ustanovenie § 20 Tr. por. tak, že na konanie o obnove konania

podľa § 397 ods. 2 Tr. por. z viacerých prvostupňových súdov, ktorých právoplatným rozhodnutím
sa skončilo konanie, je príslušný ten súd, na ktorom podal navrhovateľ návrh na obnovu konania. Z
uvedenýchdôvodovsakrajskýsúdnestotožnilsdôvodnosťounámietkyprokurátoravpodanejsťažnosti,
podľa ktorej mal vo veci konať a rozhodovať nepríslušný súd.

S poukazom na uvedené a na základe preskúmania konania, predchádzajúceho výrokom napadnutého
uznesenia aj z ostatných hľadísk, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu vady, existencia ktorých
by sama osebe zakladala dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia, krajský súd zistil, že okresný

súd z hľadiska existencie dôvodov na povolenie obnovy konania na vec aplikoval ustanovenie § 394
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Okresný súd výrok napadnutého uznesenia odôvodnil nasledovnými úvahami:
„Z písomného odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica z
roku 1983 vôbec nevyplýva, že by sa súd zaoberal aj právnou normou nižšej právnej sily, majúcej vzťah

k predmetnému prípadu. S právnou normou, uvádzanou v tomto konaní odsúdeným, sa pôvodne súd
neoboznámil, ani jej obsah nevykonal na hlavnom pojednávaní, hoci išlo o právnu normu, ktorá nebola
uverejnená v Zbierke zákonov. Z obsahu obhajcom predloženej právnej normy nižšej právnej sily, pričom
zatiaľ vyplýva, že subjektívna stránka trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa§ 269 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, v podobe úmyslu vyhnúť sa trvalo výkonu
vojenskej služby, môže byť spochybnená. Úmysel odsúdeného mohol smerovať k dlhodobej práce v
podzemí, za súčasného „legálneho“ vyhnutiu sa výkonu vojenskej základnej služby.

Ide teda o súdu skôr neznáme skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Na základ
uvedeného preto súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel a zrušil uvedený rozsudok ako vo
výroku o vine tak aj vo výroku o treste.“

Ako vyplýva z vyššie citovanej časti napadnutého uznesenia, okresný súd vychádzal z právneho záveru,

podľa ktorého právne normy, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sú
predmetom dokazovania a môžu spĺňať atribúty novej skutočnosti a nového dôkazu, ktorý v pôvodnom
konaní nebol známy. Uvedený právny záver okresného súdu je podľa názoru krajského súdu v úplnom
súlade aj s ustálenou súdnou praxou v trestnom konaní, právna úprava ktorého konania na rozdiel od
civilného procesu (pozri § 186 ods. 1 CSP, predtým §121 O. s. p.) túto otázku osobitne neupravuje. Podľa
uvedenej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R56/2004 - III.) zásada iura novit curia platí v trestnom

konanílenvovzťahukvšeobecnezáväznýmprávnympredpisom,ktorésúvplnomzneníuverejňovanév
ZbierkezákonovSlovenskejrepubliky;pretopredpisy,resp.inéprávneaktyaleboorganizačnésmernice,
ktoré nie sú v plnom znení uverejňované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a ktorých znalosť je
nevyhnutná na zistenie skutkového stavu veci, potrebného v zmysle 2 ods. 5 zákona č. 141/1961 Zb.
na rozhodnutie, treba dokazovať.

Vychádzajúc z obsahu vykonaného dokazovania je nepochybné, že súd, rozhodujúci v pôvodnom
konaní, nevykonával žiadne dokazovanie k obsahu uznesenia vlády č. 229/1958 zo dňa 12. marca 1958
a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov. Z uvedeného dôvodu preto podľa § 220 ods. 2 zák. č.
141/1961 Zb. pôvodne konajúci súd nemal ani zákonný podklad k posudzovaniu otázky, rozhodnej z

hľadiska vyhľadávacej povinnosti súdu podľa § 2 ods. 5 zák. č. 141/1961 Zb. a tiež rozhodnej z hľadiska
posúdenia trestnosti konania odsúdeného, teda či odsúdený v rozhodnej dobe nemal právny nárok na
odklad výkonu vojenskej základnej služby z titulu výkonu povolania baníka, pracujúceho pod zemou.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.