Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Pavel Lukáč
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615205818
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615205818.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúšeka a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodársky podnik Hajná
Nová Ves, akciová spoločnosť, Hájna Nová Ves, 956 03, IČO: 31 397 476, právne zastúpený Mgr.
Miroslavom Šandrikom, advokátska kancelária Strážovská 625/1, Vrbové, proti žalovanému: Slovenská
záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie,
že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, na odvolanie žalovaného proti Okresnému súdu
Topoľčany č. k. 6Cb/14/2015-130 zo dňa 10.02.2016, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/14/2015-130 zo dňa 10.02.2016 z r u š u
j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom rozhodol o podanom návrhu žalobcu na určenie, že
špecifikovaná nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel
s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu dňa 24.05.1996 uzatvoril žalobca ako klient s Konsolidačnou
bankou Bratislava, Š.P.Ú. zmluvu o úvere. Výška pohľadávky predstavovala sumu 722.383,62 Sk, s
dohodnutoulehotousplatnostiúverudňa07.07.1999.Dňa07.07.2000uzatvorilžalobcasKonsolidačnou
bankou Bratislava Š.P.Ú. zmluvu o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru, v ktorej uznáva čo
do právneho dôvodu a výšky pohľadávku v sume 724.826,73 Sk. Súčasne sa žalobca zaviazal splatiť
svoj záväzok do 07.12.2003. Dňa 07.07.2000 uzatvoril žalobca s Konsolidačnou bankou Bratislava
Š.P.Ú. zmluvu o zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Dňa 07.07.2000 žalobca
formou notárskej zápisnice N 874/200, NZ 867/2000 uznal dlh čo do dôvodu a výšky voči oprávnenému
Konsolidačná banka Bratislava, Š.P.Ú. Cintorínska 21, Bratislava a vyhlásil, že v prípade nevyrovnania
dlhu vo výške 724.826,73 Sk do 07.12.2003 súhlasí, v prípade, že nesplatí niektorú zo splátok, že stáva
sa platný celý dlh. Dodatkom č. 1 k zmluve o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru sa žalobca
zaviazal splácať istinu od 01.01.2006 do 31.12.2010 na základe splátkového kalendára. Dodatkom
č. 3 zo dňa 17.02.2006 sa zaviazal žalobca splácať úver v dohodnutých splátkach na roky 2006 až
končiac rokom 2015. Dodatkom č. 4 k zmluve o reštrukturalizácií sa žalobca zaväzuje splácať v dodatku
uvedenúistinuvsplátkachročneatonaroky2007až2011. Nakoniecdňa17.01.2011uzatvoriliúčastníci
dodatok č. 5 k zmluve o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru na TOZ č. 208561-2004, s
dohodnutým končeným termínom splatnosti úveru 21.01.2014. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho
zástupcu žalobcu, že vo vzťahu k úverovej zmluve nastala splatnosť celého poskytnutého úveru dňa
07.07.1999 a premlčacia doba uplynula v zmysle § 408 ods. 1 Obch. zákonníka najneskôr dňom
07.07.2009. Nakoľko k vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností došlo dňa 11.08.2000 od
tohto dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na výkon záložného práva, ktorá by uplynula najneskôr
dňa 11.08.2003, avšak vzhľadom na ustanovenie § 100 ods. 2 OZ uplynula premlčacia doba navýkon záložného práva najneskôr uplynutím premlčacej doby zabezpečených pohľadávok, t. j. dňa
07.07.2009. Preto súd návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Vychádzal pritom z právneho názoru, že niet výnimky z princípu absolútneho obmedzenia
premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch, keď premlčacia doba uplynie vždy najneskôr uplynutím
10-tich rokov odo dňa, kedy začala plynúť po prvý raz. Kumulatívna novácia týkajúca sa zmluvy o úvere
nemá vplyv na plynutie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Kumulatívnou nováciou nebolo možné
zabrániť premlčaniu pohľadávky v objektívnej premlčacej dobe podľa § 408 ods. 1 Obch. zákonníka.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne. Uviedol odvolacie dôvody s odkazom na ust. §
205 ods. 2 písm. b, d, f OSP, pričom v ďalšom odôvodnení poukázal na to, že zo súdom vykonaného
dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu viacerých dodatkov k
Zmluve o úvere zo dňa 24.05.1996 a k následnej Zmluve o reštruktualizácii splátkového kalendára
úveru na TOZ č. 38/2000/1 zo dňa 07.07.2000, ktorého obsahom bola, okrem iného zmena dátumu
konečnej splatnosti predmetného záväzkovoprávneho vzťahu. Dodatkom č. 5 zo dňa 17.01.1011 je
zrejmé, že na základe tohto Dodatku bol určený konečný termín splatnosti úveru na 21.01.2014. Je
právne irelevantné, či rozsudok rieši primárne vzťah kumulatívnej novácie a začiatok behu premlčacej
dobyvnadväznostina§408Obch.zákonníka,podstatnoujeskutočnosť,žetentorozsudokjednoznačne
určuje, že pokiaľ splatnosť záväzkovoprávneho vzťahu bola zmenená, táto musí byť posudzovaná
výlučne podľa novej a jedinej existujúcej doby splatnosti záväzkovoprávneho vzťahu. Kumulatívna
novácia spôsobuje, že v danom prípade už začiatok premlčacej doby nie je určený pôvodnou lehotou
splatnosti (pôvodným záväzkom časti splatnosti), t. j. dňom 07.07.1999, ale v tejto časti ide o úplne novú
lehotu splatnosti (nový záväzok v časti splatnosti), ktorého premlčacia doba začala plynúť 21.01.2014.
Žalovaný nepopiera existenciu absolútneho obmedzenia dĺžky premlčacej doby v obchodnoprávnych
vzťahoch danú § 408 Obch. zákonníka, avšak tvrdí, že kumulatívna novácia, vo svojej podtate
spôsobuje vznik nového záväzku (v časti splatnosti), ktorý má svoju vlastnú „absolútnu premlčaciu
dobu“ v dĺžke 10 rokov zmysle § 408 Obch. zákonníka. Uvedené znamená, že nový záväzok (v časti
splatnosti) bol splatný dňa 21.01.2014 a jeho „absolútna premlčacia doba“ uplynie dňa 21.01.2024. V
nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že súd vec nesprávne právne posúdil ak argumentáciu
žalovaného považoval za presadzovanie výnimky z princípu absolútneho obmedzenia premlčacej doby
v obchodnoprávnych vzťahoch. Žalobca až po začatí výkonu záložného práva žalovaného, namieta
účelovo premlčanie záložného práva v nadväznosti na premlčanie zabezpečovanej pohľadávky. Z
konaniažalobcujednoznačnevyplýva,žemalvúmyslepredĺžiťdodatkamikonečnúlehotusplatnostitak,
aby časť jeho úveru bola splatná až po 07.07.2009, teda dátume, ktorý žalobca považuje za posledný
deň premlčacej doby záväzku a toho uplynutia premlčacej doby sa pre prípad začatia výkonu záložného
práva mal v úmysle aj domáhať. Uvedené konanie žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, a teda konanie, na základe ktorého nie je možné, aby súd rozhodol, že nehnuteľnosti
zabezpečujúce pohľadávku žalovaného nie sú zaťažené záložným právom v jeho prospech.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Podľa ust. § 470 ods.1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto rozhodol o jeho
zrušení podľa ust. § 388 CSP.
7. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 31.01.2017.
8. Vychádzajúc z obsahu spisu zisteného skutkového stavu, ako aj z vykonaného dokazovania je
nepochybné,žežalobcasapodanýmnávrhomdoručenýmsúduprvejinštanciedňa17.06.2015domáhal
určenia neplatnosti záložného práva v prospech žalovaného k stavbe bez súp. čísla - sušička ležiaca
na pozemku parc. č. 362/3 pre kat. úz. Hajná Nová Ves, okres Topoľčany zapísaná na LV č. 40 k.
ú. Hajná Nová Ves, okres Topoľčany podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000-N, zo dňa
07.07.2000. Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že žalobca podal určovaciu žalobu, návrh, podľa v tom
čase platného ust. § 80 písm. c) OSP, čomu zodpovedá aktuálna právna úprava §137 písm. c CSP.9. Podľa ust. § 137 písm. c CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Vo všeobecnosti platí, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c OSP resp. § 137 písm. c CSP má
spravidla preventívny charakter a teda jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k
porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Jej opodstatnenosť teda absentuje v prípade, pokiaľ už došlo
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, resp. v prípade, pokiaľ je možné žalobcom podať žalobu o
splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b OSP, resp. § 137 písm. a CSP.
11. S poukazom na vyššie uvedené je teda primárne nevyhnutné zo strany žalobcu pri podaní
určovacej žaloby odôvodniť, prípadne v ďalšom konaní jednoznačne preukázať existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení uvedenom v petite podanej žaloby, pričom súd prvej
inštancie má povinnosť zvážiť dôvodnosť a preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na
podaní takejto žaloby. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nezaoberal touto
skutočnosťou ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcom na podaní takejto žaloby,
čo je nepochybne podmienkou ďalšieho konania vo veci a taktiež v odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie absentuje vysvetlenie a vyhodnotenie, v čom spočíva žalobcom preukázaný
naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby s vylúčením možnosti podania žaloby na plnenie, ako
podmienka ďalšieho konania vo veci.
12. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. a CSP a súčasne mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP s tým,
že v opätovnom rozhodnutí sa súd prvej inštancie bude musieť vysporiadať s preukázaním naliehavého
právneho záujmu žalobcom a v prípade jeho preukázania v tomto smere náležite odôvodniť následné
rozhodnutie .
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci podľa
ust. § 396 ods. 3 CSP.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.