Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210080
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416210080.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne:

Silverside, a.s., IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, v konaní zastúpená
advokátskou kanceláriou: AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava,
proti žalovanému: K. S., R.. XX.XX.XXXX, bytom Š. N. XX, XXX XX Š. N., v konaní právne zastúpený
advokátom: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie
5.655,54 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2046,96 € s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2046,96 € od 23.06.2016 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 28 %.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného
útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2
prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2016 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 5.655,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,90 % ročne zo sumy 4.000,- € od
23.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.438,11 € od 23.06.2016 do
zaplatenia a zároveň žiadala nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku:

2.1. V žalobe pôvodná žalobkyňa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobkyne“) uviedla, že uzatvorila dňa
20.03.2012 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5026670558 (ďalej len „zmluva o úvere“), na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobkyne žalovanému splátkový úver vo výške 4.000,-€.
Žalovaný sa zaviazal na základe zmluvy o úvere zaplatiť právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý
úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky dohodnuté v Zmluve o úvere, ďalšie poplatky a náklady
spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Žalovaný bol povinný plniť úver v pravidelných

mesačných splátkach vždy k 8. dňu v mesiaci vo výške 78,19 €. Prvá splátka bola splatná 08.05.2012 a
konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 08.04.2022. Žalovaný sa zaviazal splácať úver podľa
článku I. zmluvy o úvere, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru,
poplatok za správu úveru, výšku splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, počet splátok,konečná splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania. Podľa
Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že z došlých súm
právny predchodca žalobkyne uhradí poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania a istinu,

a to v tomto poradí.

2.2. Právny predchodca žalobkyne svoju povinnosť spočívajúcu v poskytnutí úveru žalovanému riadne
splnil. Na druhej strane žalovaný podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním
do omeškania. Právny predchodca žalobkyne v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov listom zo dňa 04.04.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlžných
splátok, s ktorými bol v tom čase v omeškaní a žalovaného upozornil, že ak nedôjde k zaplateniu,
právny predchodca žalobkyne vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím nastane splatnosť celého
úveru. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu napriek výzve zo dňa 04.04.2016 nezaplatil, právny predchodca
žalobkyne dňa 29.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.04.2016 v súlade s bodom
7.6. Všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Žalovaný ani

po tejto výzve svoj dlh neuhradil.

2.3. Právny predchodca žalobkyne eviduje ku dňu 22.06.2016 pohľadávku voči žalovanej vo výške
5.655,54 € (z toho istina vo výške 4.000,- €, riadne úroky vo výške 1.438,11 € a úroky z omeškania vo
výške217,43€).Sumavovýške4.000,-€špecifikovanáakoistinajevypočítanávzmysleZmluvyoúvere

nasledovne: čerpaná výška peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere - úhrady započítané na
istinu.

2.3.1. Žalobkyňa uplatnený úrok uplatnila podľa článku I zmluvy o úvere, podľa ktorého vznikla
žalovanému povinnosť platiť za poskytnutý úver právnemu predchodcovi žalobkyne úrok do konečnej

splatnosti úveru. V zmysle Zmluvy o úvere bol dohodnutý vo výške 17,90 % ročne. Úroková sadzba bola
v zmluve o úvere určená ako fixná. Úroková sadzba sa nemenila. Splatnosť úrokov bola v zmluve o
úvere dohodnutá mesačne, a to ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci.

2.3.2. Žalobkyňa k uplatneným poplatkom poukázala na čl. I. zmluvy o úvere čl. 16 Všeobecných

obchodných podmienok, čl. 3 bod 3.1 Obchodných podmienok a Sadzobníka si zmluvné strany
dohodli, že žalovaný je povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobkyne poplatok za správu úveru. V
zmysle bodu 16.1.3. Všeobecných obchodných podmienok „Banka je oprávnená Sadzobník kedykoľvek
meniť z dôvodu zmien v obchodnej politike Banky alebo zmien právnych predpisov alebo na základe
vývoja na bankovom trhu alebo vývoja na peňažnom alebo kapitálovom trhu. Zmenu Sadzobníka určí

Banka Zverejnením. Zmena Sadzobníka je účinná dňom Zverejnenia zmenenej časti Sadzobníka alebo
úplného znenia Sadzobníka, ak vo VOP nie je ustanovené inak.“ Poplatky za správu úveru boli splatné
ku koncu mesiaca a dňom ich splatnosti sa stávali súčasťou istiny. Výška poplatku za správu úveru
bola dohodnutá vo výške 2,99 € mesačne. V zmysle bodu 16.1.3. Všeobecných obchodných podmienok
„Klient, ktorý je spotrebiteľom podľa osobitného predpisu, je oprávnený v lehote 15 dní odo dňa účinnosti

zmeny Sadzobníka písomne odstúpiť od Zmluvy s okamžitou účinnosťou;. Ak klient od Zmluvy neodstúpi
v uvedenej lehote, platí, že s príslušnou zmenou Sadzobníka súhlasí.“

2.3.3. Za účelom preukázania čerpania úveru právny predchodca žalobkyne predložil výpis z úveru
č. 5026670558 za obdobie 20.03.2012-02.09.2016. Výška uplatneného nároku právneho predchodcu

žalobkyne vyplýva z výpisu z úveru č. 5026670558 za obdobie 20.03.2012-02.09.2016. Poplatok za
správu úveru účtovaný právnym predchodcom žalobkyne podľa čl. II Zmluvy o úvere v spojení so
sadzobníkom, ktorý je podľa článku III bod 3 súčasťou zmluvy o úvere a predstavuje cenu za plnenie
služieb klientovi napr. zasielanie informácii ohľadne úveru (najmä zasielanie výpisu z úverového účtu),
sprístupnenie elektronickej služby internetbanking a vykonávanie inkasa splátok úveru. V sume poplatku

za správu úveru je zahrnutá aj náhrada nákladov banky za administratívne úkony, ktoré je banka povinná
v súvislosti so správou úveru vykonávať podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a ďalších
právnychpredpisov,napr.sledovanierizikovostiklienta,archiváciadokumentácie,udržiavanieainovácia
technických systémov.

2.3.4. K uplatnenému úroku z omeškania žalobkyňa odkázala na čl. I Zmluvy o úvere v spojení s čl.
6.3. a 6.5. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého bol žalovaný povinný platiť právnemu
predchodcovi žalobkyne z omeškaných splátok úroky z omeškania, a to vo výške určenej právnym
predchodcom žalobkyne zverejnením. Podľa ust. článku 7.4.4. Všeobecných obchodných podmienok„Pokiaľ je klient v omeškaní so zaplatením úrokov, zmluvných pokút, poplatkov, odmien, náhrady škody
a nákladov vynaložených bankou alebo iných peňažných záväzkov, je banka oprávnená požadovať
od klienta úroky z omeškania z dlžných čiastok, pričom dlžné čiastky sa úročia úrokmi z omeškania

denne od prvého dňa omeškania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia príslušnej
dlžnej čiastky (vrátane).“ V zmysle čl. 2 Všeobecných obchodných podmienok sa pod Zverejnením
rozumie: „sprístupnenie dokumentu alebo informácie vo verejne prístupných priestoroch obchodných
miest alebo prostredníctvom elektronických služieb alebo na internetovej stránke banky alebo inou, po
úvahe banky vhodnou formou, čím dokument alebo informácia nadobúda účinky, ak nie je určené inak.“

Právny predchodca žalobkyne zverejnením zo dňa 15.01.2009 určil výšku úrokov z omeškania vo výške
8 % ročne. Následne zverejnením zo dňa 01.03.2013 určil (znížil) výšku úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne.

3. Súd uznesením č.k. 22Csp/66/2016-143 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0246/2017/
CE zo dňa 10.03.2017 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalobkyňou a pohľadávky

klienta pripustil zmenu na strane žalobkyne.

4. Žalobkyňa a právny predchodca žalobkyne predložili dôkazy - Zmluva o splátkovom úvere
zo dňa 20.03.2012, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné obchodné
podmienky, Dodatok č. 1 k obchodným podmienkam Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie

Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a mikro podnikateľom, Dodatok č. 2 k obchodným
podmienkam Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom a mikro podnikateľom, Dodatok č. 3 k obchodným podmienkam Slovenskej sporiteľne, a.s.,
pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, Sadzobník
poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., Výzva zo dňa 16.05.2014, Výzva zo dňa 04.04.2016,

Oznámenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.04.2016, doručenka, Vyčíslenie pohľadávky ku dňu
22.06.2016; dlžník Michal Janek, Výpis z úveru zo dňa 02.09.2016, Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.06.2017, Návrh na pripustenie zmeny strany, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0246/2017/
CE zo dňa 10.03.2017, Potvrdenie o zmluvnom vzťahu a Pohľadávku klienta.

4.1. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, potvrdenia o zmluvnom vzťahu a pohľadávke klienta
vyplýva, že žalobkyňa nadobudla predmetnú pohľadávok, ktorú si uplatnila v tomto konaní od svojho
právneho predchodcu, a to spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s..

4.2. Zo zmluvy o úvere zo dňa 20.03.2012 vyplýva, že bola uzatvorená medzi právnym predchodcom

žalobkyne a žalovaným. Právny predchodca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.000,-
€, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných splátkach vo výške 78,19 € mesačne, k 8. dňu v
kalendárnom mesiaci. Výška úrokovej sadzby v zmysle čl. I. zmluvy o úvere bola 17,90 % p.a., typ fixná,
úrok z omeškania bol vo výške 8,00 % p.a., RPMN bola vo výške 21,94 % a Priemerná hodnota RPMN
bola vo výške 13,49 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobkyne

bola vo výške 9.362,40 €.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním
doručeným súdu dňa 22.6.2017 a použil nasledujúce prostriedky procesnej obrany:

5.1. Podľa žalovaného je v danom prípade nesporné, že ide o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný namietal

výšku zmluvných úrokov, ktorá značne presahuje obvyklú výšku úrokov na finančnom trhu, čo vyplýva
zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 13,49
%, pričom úroková sadzba na tento úver bola vo výške 17,90 %. Takéto dojednanie je neprimerané a v
rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom.

5.2. Žalovaný poukázal na to, že zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmluva o úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, avšak celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je uvedená nesprávne, a to ako suma
9.362,40 €. V zmysle dojednaných splátok sa však spotrebiteľ zaviazal uhradiť 120 splátok vo výške

78,19 €, teda celkom 9.382,80 €, suma uvedená v zmluve je teda nesprávna v neprospech spotrebiteľa.

5.3. V zmluve o úvere je síce uvedená výška splátky a jej splatnosť, spotrebiteľ však nemá žiadne
informácie, akou formou sa bude úver splácať, kedy bude uhradená istina, ktorá časť splátky budepoužitá na úhradu úrokov a pod. Aj štandardné európske informácie obsahujú tento údaj čiastočne,
avšaktuznichvyplýva,žesuma78,19€budepoužitálennauhradenieistiny.Vtejtosúvislostipoukazuje
žalovaný na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/300/2014 zo dňa 17.06.2015. Vzhľadom k

absencií náležitostí, resp. nedostatočným a nesprávnym náležitostiam sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

5.4. Žalovaný zároveň namietal zákonnosť spracovateľského poplatku vo výške 119,-€ a poplatku za
správu úveru vo výške 2,99 € mesačne, teda celkovo 358,80 € za celú dobu splácania. Z uvedených

súm nie je zrejmé, aký má ekonomický základ, nakoľko v súlade s judikatúrou, spotrebiteľ má znášať
len skutočné náklady spojené s poskytnutím úveru. Podľa názoru žalovaného je výška zmluvného úroku
taká vysoká, že ďalšie poplatky, ktoré by mali byť súčasťou tohto úroku hraničia s úžerou a využívajú
neskúsenosť spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Žalovaný žiada, aby súd zvážil samotnú platnosť
spotrebiteľskej zmluvy aj s ohľadom na viaceré neprijateľné podmienky, ktoré právny predchodca
žalobkyne využíva aj opakovane pri viacerých spotrebiteľských zmluvách a nižšie uvedené nekalé

praktiky pri započítaní úhrad žalovaného.

5.5. Žalovaný uviedol, že nie je možné za platnú súčasť zmluvy považovať Všeobecné obchodné
podmienky ( ďalej len „VOP“), na ktoré sa právny predchodca žalobykne v žalobe odvoláva, a to z
dôvodov:

a) VOP nie sú žalovaným podpísané a odsúhlasené, právny predchodca žalobkyne teda nepreukázal,
že by tieto mali predstavovať súčasť slobodne a vážne prejavenej vôle žalovaného pri vzniku právneho
úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
b) Žalovaný namietal, že VOP sú napísané tak nezrozumiteľným spôsobom a tak rozsiahle (majú 41
strán), že od žalovaného objektívne nie je možné požadovať, aby ako priemerný spotrebiteľ vedel

tieto podrobne prečítať a týmto úplne porozumieť, čo predstavuje ďalší dôvod ich neplatnosti. Týmto
spôsobom je zároveň výrazne narušená rovnosť zmluvných strán.

5.6. Žalovaný uviedol, že uhradil do dňa podania vyjadrenia sumu 3.202,32 €. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný uhradil takmer celú výšku istiny, ktorú si právny predchodca žalobkyne napriek tomu uplatnil

v plnej výške, jednoznačne došlo k porušeniu ust. § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené
predstavuje ďalšiu nekalú praktiku právneho predchodcu žalobkyne, keď všetkými splátkami ponížil
len úroky, v dôsledku čoho sa istina dlhu vôbec neponižovala. Žalovaná suma je preto vyčíslená
nesprávne a žalovaný žiada, aby boli splátky v súlade so zákonom započítané prednostne na istinu
dlhu. K uplatňovanému zmluvnému úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 4.000,- € od 23.06.2016

do zaplatenia uvádzame, že rozhodnutím právneho predchodcu žalobkyne došlo k zosplatneniu istiny a
teda k ukončeniu splátkového režimu úveru, čo vyústilo v podanú žalobu. V zmysle ustálenej judikatúry
má v takomto prípade má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania, nie však na zmluvné úroky. Predmetný
úrok preto považuje žalovaný za nezákonný nie len pre jeho výšku, ale aj z dôvodu, že bol uplatnený
nesprávne, keď nemožno popri sebe požadovať úroky z omeškania, aj úroky z úveru, ktorý už neplynie.

5.7. Žalovaný má za to, že žalobkyňa má nárok len na vrátenie istiny, poníženej o úhrady žalovaného
vo výške 3.202,32 €, teda celkovo 797,68 € pričom nesprávne započítanie úhrad zo strany právneho
predchodcu žalobkyne na tejto skutočnosti nič nemení. Žalovaný preto navrhuje, aby súd rozsudkom
zaviazal žalovaného na úhradu sumy 797,68 €, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách rozhodol

podľa pomeru úspechu v spore. Pre aktuálnu nepriaznivú situáciu žalovaného, ktorý je momentálne
nezamestnaný, požiadal žalovaný o možnosť sumu 797,68 € splácať v splátkach vo výške 100,-€
mesačne, ktorú považuje žalovaný za primeranú a majetková sféra žalobkyne takýmto plnením nebude
žiadnym spôsobom ohrozená. Takto navrhované splátky sú zároveň vyššie, ako splátky dohodnuté
v úverovej zmluve. V prípade ak by súd na základe tvrdení žalovaného posúdil zmluvu o úvere ako

absolútne neplatnú a návrh žalobkyne by posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
vzniesol žalovaný námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občiansky zákonník. V takomto prípade
žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a o trovách rozhodol tak, že na ich úhradu zaviaže žalobcu
v plnom rozsahu.

6. Žalovaný ako dôkaz predložil Potvrdenie o evidencií uchádzača o zamestnanie zo dňa 31.05.2017.Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu

prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a žalovaným a zistil
skutkový stav tak, ako je uvedené v bodoch 2 - 7 tohto odôvodnenia. Za nesporné súd považuje, že

právny predchodca žalobkyne uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere a žalovanému na základe tejto
zmluvy poskytol finančné prostriedky vo výške 4.000,- €. Sporná zostala výška uplatneného
nároku.

8. Súd na zistený skutkový stav aplikoval najmä tieto právne predpisy:

8.1.Podľa§52Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.2. Podľa ust. § 11 ods. písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

8.3. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

8.4. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8.5. Podľa § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

9. Po vykonanom dokazovaní súd považuje zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobkyne
a žalovaným za spotrebiteľský, spadajúci pod úpravu Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a 483/2001 Z.z. o bankách, pretože právny predchodca

žalobkyne spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ,
ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba -
spotrebiteľ. Súd preto zmluvu o úvere podrobil kontrole, či obsahuje náležitosti, ktoré podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať musí. Súd preskúmal predmetnú zmluvu
aj vo svetle záverov rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, Home Credit Slovakia, z

ktorého vyplýva pre všeobecné súdy taký výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, aby z
úverovejzmluvymoholspotrebiteľpoznaťdeňsplatnostikaždejsplátkyúveruaúdajeopočteafrekvencii
splátok, aby z hľadiska predpísaných náležitostí (najmä RPMN, výška nákladov), mal možnosť pri
uzavretí zmluvy skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku. V zmluve o úvere je presne stanovený termínsplatnosti prvej splátky istiny na 08.05.2012. Periodicita je podľa zmluvy o úvere mesačná a splatnosť
splátok istiny je k 8. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola v zmysle zmluvy o
úvere dňa 08.04.2022. V zmluve je uvedená výška jednotlivých splátok, RPMN ako aj celkové náklady

spotrebiteľa. Súd však dáva za pravdu žalovanému, že pokiaľ je v zmluve uvedená výška splátky 78,19
eur mesačne s počtom splátok 120, celkové náklady spotrebiteľa tak predstavujú sumu 9382,80 eur,
pričom v zmluve je uvedená suma 9362,40 eur. Na túto nezrovnalosť žalobkyňa nereagovala a uvedený
rozdiel nevysvetlila (a to ani písomne po doručení vyjadrenia žalovaného ani na pojednávaní, na ktoré
bola riadne predvolaná). Pri vstupných údajoch so správnou výškou celkových nákladov spotrebiteľa je

výška RPMN 22,34 %, pričom v zmluve je uvedená výška RPMN 21,94 %. Je nutné konštatovať, že
výška RPMN je v zmluve uvedené v nesprávnej výške a to v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný tak
nemohol dostatočne posúdiť rozsah svojho záväzku.

10. Podľa ust. § 11 ods. písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná

percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po posúdení zmluvy v zmysle výkladu
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie,
je možné konštatovať, že zmluva síce obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa citovaného ust. § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. avšak obsahuje nesprávnu výšku RPMN a spotrebiteľ tak nevie posúdiť
rozsah svojho záväzku voči veriteľovi, t.j. právnemu predchodcovi žalobkyne. Súd preto poskytnutý úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. K námietke výšky dohodnutej odplaty súd uvádza, že podľa štatistických údajov Národnej Banky
Slovenska (zdroj z internetovej stránky www.nbs.sk) priemerná úroková miera z úverov obchodných
bánk v čase uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. v mesiaci marec 2012, bola vo výšku 13,71 % a RPMN v

predmetnom období bola vo výške 19,59 %. Zo zmluvy o úvere má súd za preukázané, že výška RPMN
poskytnutého úveru bola vo výške 21,94 % a úroková miera vo výške 17,90 %. Neprimeranou a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium účinné v

časeuzatvoreniazmluvyoúvere,pokiaľideovýškuodplatyzaposkytnutieúveru,obsahujeaktuálneust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd má za preukázané, že dojednaný úrok a ani
RPMN podstatne neprevyšujú obvyklú odplatu uplatňovanú toho času na finančných trhoch.

12. Čo sa týka námietky žalovaného, že splátky boli započítané najskôr na úroky a až následne na
istinu k tomu súd uvádza, že takéto priraďovanie splátok bolo dohodnuté v Obchodných podmienkach
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom, a to konkrétne v bode 5. Dlžník v čl. III bode 3 úverovej zmluvy vyhlásil, že sa

oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, sadzobník a podmienky
určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa toho istého bodu sa o.i. Úverovými podmienkami rozumejú
Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom
a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. V zmluve je uvedené, že súčasťou zmluvy sú úverové

podmienky účinné od 1.7.2007 avšak žalobkyňa k žalobe pripojila obchodné podmienky účinné od
15.1.2009 (vyššieuvedená citácia je z úverových podmienok pripojených k žalobe). V tejto časti súd opäť
musí dať za pravdu žalovanému ako spotrebiteľovi, že všeobecné obchodné podmienky ako aj úverové
podmienky sú pre ich rozsah a zmeny vo forme dodatkou neprehľadné a pre bežného spotrebiteľa
z uvedeného dôvodu môžu byť nejasné. Súd však poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný nesúhlasil s

takto formulovanými obchodnými podmienkami, prípadne im nerozumel, nemal dôvod vstupovať do
zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobkyne.

13. Súd považoval za preukázané, že právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému finančné
prostriedky vo výške 4000,- eur. Z dôvodu, že predmetný úver je považovaný za bezúročný a bez

poplatkov, má žalobkyňa nárok na vrátenie sumy ktorú žalovanému poskytla po odpočítaní platieb
realizovaných žalovaným.14. Z predloženého výpisu z úveru zo dňa 02.09.2016 (nachádzajúcom sa v súdnom spise č.l. 72)
má súd za preukázané, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobkyne splatil z poskytnutého úveru
sumu 1.953,04 € (splátky vo výške 78,19 € zo dňa 08.05.2012, 08.06.2012, 08.07.2012, 08.08.2012,

08.09.2012, 08.10.2012, 08./20.11.2012, 08/19.12.2012, 08.01.2013, 2x 19.03.2013, 07.06.2013,
27.06.2013, 08.08.2013, 12.09.2013, 24.09.2013, a splátky vo výške 69,22 € a 75,20 € dňa 22.10.2013,
0,58 dňa 8.11.2013, 74,62 € a 2,38 € dňa 28.1.2014, 72,82€ a 7,18 € dňa 26.3.2014, 68,02 €,
75,20€ a 56,78 € dňa 2.3.2015, suma 18,42 €, 75,20 €, 75,20 € a 31,18 € dňa 28.4.2015), pričom
dňa 27.4.2016 veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a následne žalovaný už nezaplatil žiadnu

platbu. Iné skutkové tvrdenia, ktoré boli v konaní sporné žalovaný nepreukázal. Tvrdenia žalovaného
o výške vyplatenej sumy právnemu predchodcovi žalobkyne vychádzali zrejme z chybného postupu pri
spočítavaní jednotlivých platieb.

15. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti rozdielu medzi sumou 4.000,- € ako sumou
úveru, ktorú žalovanému poskytol právny predchodca žalobkyne a sumou, ktorú zaplatil právnemu

predchodcovi žalobkyne žalovaný, t.j. 1953,04 €. Pretože žaloba bola dôvodná v sume 2046,96 €, vo
zvyšku ju súd zamietol.

16. Žalovaný sa dostal so zaplatením dlžnej sumy do omeškania. Žalobkyňa si uplatnila úrok z
omeškania od 23.6.2016 vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo

dňa 27.4.2016. Dňa 23.6.2016 bol žalovaný preto preukázateľne v omeškaní, preto súd priznal žalobkyni
úrok z omeškania od tohto dátumu (v zmysle žalobného petitu) vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, t.j. zo
sumy 2046,96 € podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom výška bola určená podľa Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 36 % (súd jej priznal sumu 2046,96 eur z uplatnenej sumy
5655,54 eur) a neúspech 64 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Súd preto pomerom úspechu 28%

(64 % - 36%) priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar

nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.