Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/388/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714205157.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti žalovanému H. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XXX/XX, XXX XX

W. J., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01, Banská
Bystrica (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7,
974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1301,92 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania (pôvodného)
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/52/2014-58
zo dňa 30. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým nepriznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného náhradu trov konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa
30. 11. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok a tretí výrok).
1. 2. O trovách konania žalovaného rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) s tým, že žalovaný bol v konaní v plnom
rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, žiadne trovy mu však v konaní nevznikli
ani si žiadne neuplatnil, a preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
1. 3. Prvoinštančný súd súčasne vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov

konania nepriznáva z toho dôvodu, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nepovažoval za
účelné, nakoľko právne zastúpenie vedľajšieho účastníka podľa jeho názoru nebolo nutné. Konštatoval,
že išlo o štandardný spor týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom mal byť vedľajší účastník na strane
žalobcu spôsobilý hájiť práva spotrebiteľa aj bez nutnosti využitia právnej pomoci. Vedľajší účastník na
strane žalovaného namietal len skutočnosti (absenciu povinných náležitostí zmluvy a premlčanie nároku
žalobcu), na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi (tretí výrok) podal (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného (prostredníctvom
právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že v konaní neexistuje dôvod, aby
neboli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania, nakoľko vedľajší účastník k návrhu na
vydanie platobného rozkazu podal kvalifikované vyjadrenie, ktoré nebolo formulárové a neobsahovalo

všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach. Boli v ňom uvádzané len skutočnosti na základe
ktorých došlo k zamietnutiu návrhu. Tvrdenie súdu o tom, že by na neprijateľné podmienky a premlčanieprihliadol aj bez pomoci vedľajšieho účastníka z úradnej povinnosti považoval za hypotetické, keďže v
mnohých konaniach vedených na súde prvej inštancie nebolo na neprijateľné podmienky prihliadnuté,
čo motivuje aj naďalej žalobcov žalovať nedôvodné nároky. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací

súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Zároveň si voči vedľajšiemu účastníkovi uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za
to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi je v súlade so zákonom a aj rozhodovacou praxou súdov. Uviedol, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené a úkony pri ktorých sa dal zastupovať
mohol vykonať aj sám na základe šablónovitých podaní, aké boli predložené aj v predmetnom konaní.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov i na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo/5/2013.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 15. 01. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny

kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP

zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods.
1 CSP a contrario a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým

pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok)
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,
ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného
účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.

Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti
preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 04.

2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1301,92 Eur s príslušenstvom. Dňa 27. 11. 2014
bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie subjektu - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z.,
so sídlom v Banskej Bystrici, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX).

9. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti

je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane
žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože
možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo
špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšiehoúčastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu
(bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd

zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup
do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na

právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpeniesplnomocnenýmprávnymzástupcom-advokátomasamozrejmemaliprávonanáhradutrov
konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. Ako už bolo uvedené, oznámením doručeným prvoinštančnému súdu dňa 27. 11. 2014 vstúpil do
konania vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici na
stranu žalovaného. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04. 06. 2015 vedľajší účastník na strane žalovaného

namietal, že ročná úroková sadzba úveru presahuje štandardnú výšku viac ako päťnásobne, taktiež
poukázal na skutočnosť, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a vzniesol i námietku premlčania. Okresný súd rozsudkom zamietol návrh žalobcu v celom
rozsahu z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala povinné náležitosti a v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch [§ 11 ods. 1 písm. a)] prvoinštančný súd považoval spotrebiteľský

úver za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že žalobca nemal voči žalovanému nárok na zaplatenie
úroku z úveru ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany
žalovanéhoanakoľkožalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške1500Euražalovanýmuuhradilsumu
vo výške 2073,62 Eur, teda viac ako mu bolo zo strany žalobcu poskytnuté, zamietol návrh žalobcu v
celom rozsahu.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd na rozhodovanie o trovách konania správne aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od 01. 07. 2016 -
§ 255 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že po splnení podmienok uvedených v § 93 O.s.p. sa vedľajší účastník zúčastňoval

na konaní popri žalovanom. Nemal však priame právo na predmet konania. Jeho účasť na konaní bola
závislá od žalovaného, ktorému pomáhal v konaní (v danom prípade vedľajší účastník poskytoval pomoc
žalovanému - spotrebiteľovi pri ochrane jeho spotrebiteľských práv). Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.
umožňovalo, aby právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa
zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchprávnychpredpisov,vstúpiladosúdneho

konania na strane účastníka (spotrebiteľa), ktorému chcela svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Ako
už bolo uvedené, vedľajší účastník mal rovnaké procesné práva a povinnosti ako žalovaný, na strane
ktorého vystupoval, teda ktorého v konaní podporoval, s čím bola spojená aj úplná zodpovednosť za
výsledok konania v procesnej rovine, premietnutá do náhrady trov konania. Prvoinštančný súd teda
správne ustálil, že žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mal plný úspech aj vedľajší účastník

na strane žalovaného.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne ustálil neúčelnosť trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, preto
mu náhradu trov konania nepriznal, pričom prvoinštančný súd prihliadol pri svojom rozhodovaní na

podávanie „šablonovitých“ vyjadrení vedľajším účastníkom a na obsah jeho vyjadrenia k žalobe.
Žalovaný však (tak ako i iní spotrebitelia, voči ktorým žalobca podával žaloby) mal právo, aby mu
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola ochrana spotrebiteľských práv procesnými úkonmi
pomohla v konaní.

13. Z uvedeného vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania a jeho
vystupovanie v ňom nebolo bezúčelné. Vedľajší účastník sa meritórne vyjadril k žalobe až po tom,
ako mu bola doručená spolu s prílohami. Jeho vyjadrenie bolo konkrétne, urobené s ohľadom na
konkrétne okolnosti danej veci a jeho vypracovaniu nevyhnutne muselo predchádzať oboznámenie sas vecou a jej skutkové a právne posúdenie. V prípade ak vedľajší účastník na strane žalovaného v
písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril i právny názor k iným skutočnostiam, ktoré boli pre rozhodnutie
prvoinštančného súdu právne irelevantné, táto okolnosť nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru, že

na strane Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016
vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) išlo o neúčelne vynaložené trovy.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok prvoinštančného súdu vo
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (tretí výrok) zrušiť [§ 389 ods. 1

písm. b) CSP] a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

15. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016 vystupujúceho
v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov
odvolacieho súdu.

16. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý a druhý výrok) zostali nedotknuté
(§ 367 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).