Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204508
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815204508.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov
senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava proti povinnej: I. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom M., J. A. Y. 7, o vymoženie 3.300,15 eura s prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr.
Janou Virličovou, Vajnorská 100/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava zo dňa 7.12.2017, č.k. 12Er/413/2015-90, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47
967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava ako právnym nástupcom oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., IČO:
45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava.

II. P o t v r d z u juznesenie súdu prvej inštancie.

III. Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 7.12.2017, č.k.
12Er/413/2015-90 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere uzavretej dňa 13.10.2010
medzi právnym predchodcom oprávneného (C. banka, a.s.) a povinnou, boli Všeobecné obchodné
podmienky, v ktorých čl. 10 bod 10.2.2 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie
mal za to, že zmluva o úvere bola uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého boli vpísané

údaje o povinnej a výške úveru. Povinná nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných obchodných
podmienok poskytovania úveru, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere, mohla len odmietnuť zmluvu o úvere
alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam určeným dodávateľom. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ individuálne nedojednal, nakoľko úplne splývala s ostatnými obchodnými dojednaniami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Tým doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto v zmysle § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, na základe
ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je
neprijateľnou a absolútne neplatnou, rozhodnutie vydané na jej základe (rozhodcovský rozsudok) nie je
spôsobilým exekučným titulom. Preto súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietol.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnej exekútorke udelí poverenie na vykonanie
exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

4. Oprávnený uviedol, že dôvodom podania odvolania je, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok /ďalej len „C.s.p./); že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.); že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e) C.s.p.); že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.); že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie opravné prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.); že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.); že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu
rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie
je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Podľa oprávneného

exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného
(C. a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby
riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému

nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal
za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,
nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda

ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného. Na záver poukázal nato, že rozhodcovský súd, ktorý vydal
exekučný titul, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, v súlade s §
73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z..

5. V predmetnom súdnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke spoločnosť:
PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava, ktorá vystupovala v konaní ako
oprávnený. V odvolacom konaní však nastala podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že spoločnosť

PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava zanikla dňa 9.8.2017 v dôsledku
zlúčenia. V tento deň bola predmetná spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A,
Bratislava.

6. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté

pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 64 veta prvá C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

11. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Keďže oprávnený (spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.) zanikol v dôsledku zlúčenia, odvolací súd

rozhodol v zmysle § 64 veta prvá C.s.p. tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného
označeného vo výroku I. tohto uznesenia.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej

lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a
to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní
uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo

vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej,
a teda neplatnej podmienky.

15. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právna predchodkyňa oprávneného (C., a.s.) a povinná

uzavreli dňa 13.10.2010 zmluvu o úvere č. 1792888310, na základe ktorej právny predchodca
oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 3.500 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 70-tich mesačných
splátkach po 88,29 eura (ďalej len „zmluva“). V posudzovanom prípade je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej
a mediačnej, a.s. zo dňa 31.3.2014, sp. zn. IA-C/0214/0780. Právomoc rozhodcovského súdu vo

veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných
obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy.

16. Pokiaľ ide o odvolateľom tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok účinný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení §
44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z
uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.17. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,

že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

18.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

19. Nie je preto dôvodná námietka odvolateľa, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

20. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa vychádza predovšetkým
z tvrdení oprávneného a povinnej, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie
sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre
zastavenie exekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinnej.

21. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

22. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 10.2.2 VOP.23. Podľa bodu 10.2.2 VOP, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,

bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

24. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať

práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si
ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať
inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a konkrétne § 53

ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie ako v samotnej
smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

25. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v

rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

27.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvy,neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo VOP predložených
oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvej inštancie a má
za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného

právnym predchodcom oprávneného a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu
podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky
sú uvedené vo VOP alebo obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom,
takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej
z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným

podmienkam.

29. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZoRK, lebo nie je obsiahnutá v

dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP, v ktorých je
obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku
v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v
ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie

uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný
v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

32. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ
nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

34.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).