Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210362
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614210362.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516,
proti povinnému: Y. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, na vymoženie pohľadávky
v sume 2 732,19 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing.

Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorský úrad 979 01 Rimavská Sobota, Kálmána Mikszatha
268 pod spisovou značkou Ex 724/2014, o odvolaní oprávneného zo dňa 05.11.2014 proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec číslo konania 7Er/564/2014-14 zo dňa 09.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 724/2014, pričom rozhodol podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ a odsek
5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
posúdil ako spotrebiteľský vzťah a zameral sa na skúmanie dojednaných zmluvných podmienok z
hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva vyplýva

zo štandardnej zmluvy, zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ prvý. Rozhodcovská zmluva
nebola dojednaná individuálne, preto ju súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve a v dôsledku toho aj za neplatnú. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
tak, ako je formulovaná v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami zákon obchádza. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku absolútne neplatnou v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za
materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou
vykonaniu exekúcie a tým aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na jej vykonanie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal

predovšetkým na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX je samostatným úkonom,
ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, respektíve jej trvania ako takej.Oprávnený uviedol, že nepozná dôvod, pre ktorý sa exekučný súd nezaoberal celou rozhodcovskou
zmluvou. Poukázal najmä na bod 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorý výslovne uvádza, že
uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom

úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z
bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote
14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj
veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o
revolvingovom úvere. Oprávnený taktiež namieta, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy

podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Domnieva sa preto, že táto rozhodcovská
zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto posúdená ako neprijateľná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený podotkol v tejto súvislosti, že nie je mu potom
celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o
tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka
o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Oprávnený taktiež uviedol, že spotrebiteľ vzhľadom na

znenie rozhodcovskej zmluvy vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ potom povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu, urobil tak
dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva v danej veci nie je súčasťou všeobecných podmienok, respektíve inej zmluvy
a povinný pri uzavretí tejto zmluvy mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť osobitne zmluvu o

revolvingovom úvere. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania
oprávnenýtaktiežpoukázalnato,žespotrebiteľoviposkytujeminimálnerovnaký,avniektorýchsmeroch
oveľa širší, rozsah ochrany a možnosti uplatnenia jeho práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Taktiež
oprávnený podotkol, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie

pred rozhodcovským súdom je preto len alternatívne a nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval
len pred arbitrážou. Oprávnený v odvolaní poukázal na obsah viacerých súdnych rozhodnutí, v ktorých
všeobecné súdy zaujali totožné právne stanovisko ako prezentoval v odvolaní. V závere odvolania
potom zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené argumenty naďalej zotrváva na názore, že právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovská zmluva nie jej neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Uviedol, že rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.08.2012 ani
nevidel. Všetku dokumentáciu vzal k sebe pracovník oprávneného H. Y., ktorý ju v tom čase vybavoval.

Tiež si podľa tvrdenia povinného vzal aj všetky finančné prostriedky. Vedela o tom údajne aj vedúca
pobočky oprávneného a zástupkyňa kancelárie v Z., ul. B.. Povinný uviedol taktiež, že „tiež si nie je
istý, či je to jeho podpis na rozhodcovskej zmluve zo dňa 10.08.2012“. Podľa tvrdenia povinného H. Y.
dohodnutú pôžičku splácal podľa ich vzájomnej dohody, ktorú predložil povinný ako prílohu k vyjadreniu
k odvolaniu oprávneného. V plnej miere sa preto stotožňuje s uznesením okresného súdu, ktorý zamietol

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vyjadrenie povinného bolo zaslané oprávnenému na vedomie, ktorý sa však k jeho obsahu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia §
221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Návrhom zo dňa 09.06.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu so sídlom v Žiline spisovej značky : RK-PC-2582/13-EK zo dňa 22.10.2013. Pokiaľ súd skúmal
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu
predloženého rozsudku rozhodcovského súdu, keďže predmetom rozhodcovského konania bol nárokveriteľa vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere VS: XXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2012. Exekučný
súd však pri skúmaní podmienok pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora nebol dôsledný, keď
odvolaním napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol na základe takého právneho posúdenia, ako je v odôvodnení uznesenia uvedené.

Odvolací súd sa oboznámil detailne s obsahu predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval
pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2012
uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (č.l. 13 spisu). Odvolací súd

konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci,
nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami
uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže
už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide,
pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná
z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská

zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo
vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zodpovedá
číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je
osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto
koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo

individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto
zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva
v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný
spotrebiteľský vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere

medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne
informovaný“ (bod 2. zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že
„veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“.
Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú,

že aj dojednanie v závere rozhodcovskej zmluvy osobitne zakomponované, a to právo „dlžníka od
tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto
zmluvy“ (bod 7. zmluvy). Je preto nutné ešte na dôvažok konštatovať, že spotrebiteľ mal ponechanú
voľbu do určitého časového obdobia od zmluvy odstúpiť a to aj bez uvedenia dôvodu, čo je dojednanie v
prospech spotrebiteľa, umožňujúce spotrebiteľovi sa opätovne podrobne v pohodlí a bezpečí domáceho

prostredia a bez časového stresu oboznámiť detailne a podrobne s obsahom zmluvy, ktorú podpísal a
následne ešte zvážiť prípadné odstúpenie od nej. Za daných citovaných dojednaní tvoriacich obsah tejto
rozhodcovskej zmluvy za predpokladu, ak sa preukáže, že bola skutočne osobitne dlžníkom podpísaná,
potom by nebolo možné konštatovať, že nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že uvedený záver a konštatovanie by platilo výlučne len v prípade, ak
bude v danej exekučnej veci bezo sporu preukázané, že skutočne rozhodcovskú zmluvu podpisoval
povinný - a to vzhľadom na zásadné argumenty obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného.
Pokiaľ povinný tvrdí, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu „ani nevidel“ a taktiež „nie je si istý, či je
to jeho podpis na rozhodcovskej zmluve“, ide o zásadné skutkové tvrdenie spochybňujúce záver o

individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, resp. spochybňujúce platnosť tohto právneho úkonu,
pokiaľ by ho sám povinný vlastnoručne nepodpísal a konala by za neho iná osoba (ako by tomu
nasvedčovali listinné dôkazy predložené povinným v odvolacom konaní čl. 49 a 50 spisu).

Námietku povinného, že na rozhodcovskej zmluve v konkrétnom prípade sa nenachádza jeho podpis, je

nutné považovať za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu,
z ktorých vo svojom rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Bude vecou ďalšieho procesného postupu
exekučnéhosúdu,abytototvrdeniepovinnéhobuďhodnovernevyvrátilalebopotvrdilavnadväznostina
túto okolnosť potom nanovo posúdil individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy v konkrétnej veci.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie
konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.