Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206694
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216206694.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,

Piešťany, IČO: 36234176, v konaní zastúpený Advokátkou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanému : C. W., T.. XX.X.XXXX, U. H. Y. XX/XX, Y., o
zaplatenie 3.147,86 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n ý zaplatiť žalobcovi 2.100,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 9.2.2016 do zaplatenia , všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z am i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,44%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 3.5.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy

3.147,86 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 34,41 Eur, úroku z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 3.147,86 Eur od 28.4.2016 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku 88,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 311,40 Eur. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 15.8.2014 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti (ďalej len ÚZP). Predmetom
Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 3.000,-Eur, ktorú sumu sa dlžník
zaviazal vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 74,98 Eur v súlade s ÚZP. Túto svoju

povinnosť si riadne neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou svojho záväzku a preto v zmysle Hlavy
ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol vyzvaný listom zo dňa 21.1.2016 k
splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Dlžná suma 3.147,86 Eur pozostáva
z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo
zosplatnených budúcich splátok. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle
Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Ďalej žiadal žalovaného zaviazať
na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne, výšku ktorých od 9.2.2016 do 27.4.2016 vyčíslil osobitne

sumou 34,41 Eur, taktiež a na zaplatenie sumy 24,- Eur a 12,- Eur za upomienky a zmluvnú pokutu v
sume 17,- Eur.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa neospravedlnil, o
odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, ani nepodal písomné vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom žalobcu z obchodného registra, Úverovou zmluvou zo
dňa 15.8.2014, Úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, informáciami o poistení, výzvou žalobcu
k splateniu celého úveru zo daň 21.1.2016 spolu s dôkazom o jej podaní na poštovú prepravu apredžalobnou výzvou zo dňa 30.3.2016. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci :

4/ Strany sporu uzatvorili dňa 15.8.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,-Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 84 mesačnými
splátkami po 74,98 Eur. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, druhá a
nasledujúce splátky boli splatné vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Lehota splatnosti bola: 84
mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úrokovú sadzbu dohodli 24,31

%, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 27,5% a priemernú hodnotu RPMN 17,94%.
Celková čiastka splantá spotrebiteľom bola 6.298,32 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú ÚZP.
Z výkazu splátok predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný na úvere zaplatil 899,76Eur. Túto
skutočnosť žalovaný nespochybnil. Úver riadne splácal do 18.8.2015, zaplatil na ňom 12 splátok po
74,98 Eur. Od nasledujúceho mesiaca úver prestal splácať, preto žalobca listom zo dňa 21.1.2016 vyzval
ho k splateniu celého úveru vo výške 3.147,86 Eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy, ktorá bola

odovzdaná na poštovú prepravu dňa 25.1.2016. Toto právo si žalobca uplatnil v súlade s ustanovením
§ 565 Občianskeho zákonníka a § 3 Hlavy 7 ÚZP, podľa ktorého v prípade, že sa dlžník oneskoril s
platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, je povinný celý čerpaný úver na požiadanie vrátiť (tzv.
zosplatnenie úveru). Z úhrad žalovaného žalobca na istinu započítal sumu 191,25 Eur a na úrok 708,51
Eur. Jeho pohľadávka uplatnená v tomto konaní pozostáva z dlžnej istiny 90,59 Eur (do zosplatnenia),

z úroku 286,11 Eur, zo zosplatnenej istiny 2.718,16 Eur, z vyčísleného úroku z omeškania 34,41 Eur,
zmluvnej pokuty 17,- Eur a poplatku za upomienka 12,- Eur a 24,- Eur.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.

6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
7/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
8/PodľahlavyXI.čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.

10/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia ods. 2 v
tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať ,
aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) .
11/ Podľa § 53 ods. 1-3, 5 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľmožnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

12/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14/ Podľa § 1 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v v znení účinnom

do 31.3.2015 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15/ Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16/ Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: písm. (f) dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského; (k)výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.

17/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, a k zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

18/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014

s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.
d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán

na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom

vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu,
vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam
pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravujeosobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť
a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský
úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov vzťahujú ustanovenia tohto

zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona.
V § 1 Hlavy 5 ÚZP je uvedené, že jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny,
úrokov a úhrady za poistenie, ak nie je v zmluve alebo týchto úverových podmienkach uvedené
inak. V Zmluve je uvedená výška mesačných splátok 74,98 Eur, chýba však údaj o tom, koľko sa
započíta z jednotlivých splátok na úhradu istiny a koľko na príslušenstvo pohľadávky. Podľa § 9 písm.

k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru,
že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ
tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej
zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a
osobitne na poplatky. Navrhovateľ jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení,

ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Absencia vyššie uvedenej
obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1 citovaného zákona nie neplatnosťou
právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou , podľa ktorej sa takto poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti
zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra

2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len za predpokladu, že zmluva
stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. Navyše ani termín konečnej splatnosti
úveru nie je v Zmluve uvedený v súlade s ustanovením § 9 ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
V predmetnej veci súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu vyše uvedené požiadavky

nespĺňa, preto predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný
vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy žalobca plnil sumu vo výške 3.000,- Eur,
žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe na úvere zaplatil 899,66 Eur, preto ho súd zaviazal na
zaplatenie sumy 2.100,24 Eur, t.j. poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol.

20/ Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 17,- Eur, na poplatok za
upomienky 12,- Eur a 24,- Eur a zákonné úroky z omeškania od 9.2.2016, výšku ktorých do 27.4.2016
vyčíslil sumou 34,41 Eur.

21/ Podľa §1 Hlavy 18 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky je dlžník povinný uhradiť
poplatok za upomienku vo výške 5,-Eur v prípade prvej upomienky a 12,-Eur v prípade druhej a ďalšej
upomienky.

22/ Podľa § 2 Hlavy 18 ÚZP v prípade ak sa dlžník omešká s úhradou splátky, spoločnosť má právo

vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur.

23/ Podľa § 544 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

24/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník

povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,
ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej

výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými
požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi. Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere skúmal ako
predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu. Je evidentné,že ÚZP v §2 Hlavy 18 upravuje oprávnenie veriteľa požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v prípade
omeškania v sume 17,- Eur a v § 1 Hlavy 18 nárok na poplatok za upomienky, avšak úverové zmluvné
podmienky spoločnosti boli vopred pripravené veriteľom bez možnosti spotrebiteľa ich ovplyvniť.

Spotrebiteľ nemal na výber, buď podpísal úverovú zmluvu a týmto zároveň súhlasil s ÚZP, alebo
nedostal úver. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute vo formulárovom tlačive veriteľa
nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretie
predmetnej zmluvy, je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že dojednanie medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom o zmluvnej pokute a nároku na poplatok

za upomienky sa nepovažuje za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca
v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár veriteľa,
ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách podpísal dňa 15.8.2014 bez možnosti ovplyvniť vopred
pripravený text s vopred určenými podrobnými podmienkami poskytnutia úveru a nemožnosťou ich
zmeny, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že podmienka, na základe ktorej je

spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu a poplatok za upomienky je obsiahnutá vo všetkých
Obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverových zmlúv spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s., čiže v žiadnom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané podmienky a vzhľadom na
túto skutočnosť súd žalobu v tejto časti zamietol. Neplatnosť dohody o zmluvnej pokute súd nevyhlásil vo
výrokurozsudkuzaneprijateľnúzdôvodu,že neprijateľnosťtejtopodmienkyužurčilvoviacerýchsvojich

rozsudkoch. K poplatku za upomienky súd dodáva, že žalobca nevydokladoval vznik tohto nároku,
nakoľko súdu nepredložil ani jednu upomienku, iba predžalobnú výzvu a výzvu k splateniu celého úveru.

25/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95
Z.z.) .

26/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 10.9.2014
do 15.3.2016 0,05%).

27/ Podľa výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 21.1.2016 žalovaný dlžnú čiastku mal zaplatiť do 15 dní

od jej odoslania. Nakoľko výzva bola podaná na poštovú prepravu dňa 25.1.2016, táto lehota plynula
do 8.2.2016 a žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu od 9.2.2016. Od tohto dňa
má žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05%.

28/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho

povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

29/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok
ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku
ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plnýúspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže

len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o
prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o
pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom

úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca
mal vo veci 66,72%-ný úspech, žalovaný 33,28%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti
v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania podľa § 255 ods.2 CSP vo výške 33,44% (66,72% -
33,28%= 33,44%), čomu trov vynaložených na súdny poplatok 35,- Eur zodpovedá suma 26,43 Eur a
z účelne vynaložených trov na právne zastúpenie 80,35 Eur zodpovedá suma 60,68 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný

titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).