Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207072
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5613207072.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Chlumeckého 2, IČO: 00 166 260,
proti žalovanému W.. C. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom J.-D. C., B. XXXX/XX, zastúpenému
splnomocneným zástupcom advokátska kancelária Geško s. r. o., so sídlom Bratislava, Velehradská 33,
IČO: 36 740 101, v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 7. 2013, sa žalobca domáhal
voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o vykonaní práce č. 12/2011 zo dňa 21. 2. 2011, ako aj
náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 21. 2. 2011 uzatvoril so žalovaným dohodu o vykonaní
práce č. 12/2011, v ktorej si dojednali pracovnú úlohu „Analýza zmlúv medzi navrhovateľom spolu s
podriadenými organizáciami a spoločnosťami Comparex Slovakia, s. r. o., SIMS, a. s. a ostatných
zmlúv podľa potrieb žalobcu, vecné poradenstvo v oblasti informačných technológií pri iných vzťahoch
uzavretých žalobcom alebo podriadenými organizáciami“, dohodnutú odmenu 150 eur za hodinu, dobu,

v ktorej sa má pracovná úloha vykonať od 21. 2. 2011 do 31. 5. 2011 a predpokladaný rozsah práce
max. 350 hodín. Podľa potvrdenia k uvedenej dohode za obdobie od 1. 3. do 31. 3. 2011 žalovaný
vykonal dohodnutú prácu v rozsahu 70 hodín, za ktorú mu bola vyplatená za mesiac marec 2011
odmena vo výške 10050 eur, za mesiac február mu bola vyplatená odmena vo výške 4500 eur, za
apríl vo výške 11250 eur a za máj 6750 eur. Uvedená odmena predstavuje výrazný nepomer voči
priemernému mesačnému platu zamestnanca v štátnej službe alebo vo verejnej službe, ktorého denný
pracovný čas je 8 hodín. Uzatvorením dohody bol porušený zákon, keďže dohoda bola uzatvorená

dňa 21. 2. 2011, t. j. v deň začatia výkonu práce, čo je v rozpore so zákonným ustanovením § 226
ods. 2 Zákonníka práce. V dohode dohodnutá odmena bezprecedentne nadštandardne zvýhodnila
žalovaného v porovnaní s ostatnými zamestnancami, ktorí u neho pracujú za podobných podmienok, t.
j. minimálne s podobnou náplňou práce v štátnozamestnaneckom pomere alebo vo verejnej službe a
ich priemerný plat, aj s osobným ohodnotením, vrátane platu ich vedúceho, je 1475 eur. V predmetnom
prípade išlo aj o nehospodárne nakladanie verejných prostriedkov, nakoľko pracovnú úlohu, ktorú
mal žalovaný na základe dohody vykonať, bolo možné zabezpečiť zadaním úlohy zamestnancom u

neho pracujúcim v štátnozamestnaneckom pomere alebo vo verejnej službe. Uvedeným spôsobom
bol porušený § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce a § 31 ods. 1 písm. j) zákona číslo 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Navyše, nemá žiaden dôkaz, že žalovaný dohodnuté
práce vykonal, resp. odovzdal. Uzatvorená dohoda je aj v rozpore s dobrými mravmi, následkomčoho je jej neplatnosť. Dohodou bola porušená aj pracovnoprávna zásada zákazu zneužitia práva
a porušenia dobrých mravov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že
vyhlásenie neplatnosti dohody bude podkladom pre podanie návrhu na začatie ďalších konaní, či už

občianskoprávnych alebo trestnoprávnych.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 30. 3. 2016, uviedol, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby. Určovacia žaloba by mala plniť najmä prevenčnú funkciu, čo v danom prípade celkom zjavne

možné nie je, nakoľko vzťah, založený dohodou o vykonaní práce, už bol dávno ukončený uplynutím
času, obe zmluvné strany si splnili svoje povinnosti, ktoré im z dohody vyplývali. Postavenie žalobcu
v súčasnej dobe nie je neisté, neexistuje teda dôvod na autoritatívne vyslovenie neplatnosti dohody,
nakoľko by neslúžilo konečnému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu, ale predstavovalo by
len podklad pre ďalšie súdne spory. Žalobca sám v žalobe uvádza, že v závislosti na výsledku
konania má záujem iniciovať ďalšie súdne spory. Je možné sa domnievať, že bude požadovať najmä

vydanie bezdôvodného obohatenia. Vhodnejšie by preto bolo podať priamo žalobu na plnenie, pričom
neplatnosť dohody o vykonaní práce by sa posudzovala ako predbežná otázka. Pokiaľ ide o žalobcom
tvrdenú neplatnosť dohody z dôvodu porušenia zákonného ustanovenia § 226 ods. 2 Zákonníka práce,
úmyslom zmluvných strán nebolo vykonávať prácu bez pracovnej zmluvy, ale došlo len k drobnej
chybe pri vyhotovení písomného vyhotovenia dohody. Z okolností prípadu je zrejmé, že v čase,

keď začal reálne vykonávať pracovnú činnosť, už existovala písomná dohoda. Preto nie je možné
dohodu považovať za uzatvorenú v rozpore s obsahom a s účelom zákona. Poukázal tiež na to, že
ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov je potrebné vykladať reštriktívne, v záujme ochrany práv
účastníkov právnych vzťahov, preferovať taký postup, následkom ktorého bude zachovanie platnosti
právneho úkonu. Dojednaná výška odmeny je výsledkom konsenzu zamestnávateľa a zamestnanca.

Je právom zamestnanca v rámci procesu negociácie podmienok dohody požadovať čo najvyššiu
odmenu a uvedené konanie nie je v žiadnom prípade možné považovať za rozporné s dobrými mravmi.
Zamestnávateľniejepovinnýzamestnancompožadovanúvýškuodmenyakceptovať,anisnímuzatvoriť
dohodu. Ak však zamestnávateľ uzatvoril dohodu a zamestnanec dohodnutú prácu riadne a včas
vykonal, je zamestnávateľ povinný splniť svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú odmenu. Uzatvorením

dohody neporušil žiadne ustanovenie zákona. Zákonník práce mu poskytuje zvýšenú ochranu práv ako
slabšej strane zmluvného vzťahu.

3. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

4. Právny zástupca žalovaného navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko aj v
prípade určenia neplatnosti dohody by uvedené určenie nemalo význam na úpravu právnych vzťahov
medzi stranami sporu. Určovací výrok by mal priniesť stabilitu do právnych vzťahov medzi žalobcom a
žalovaným. Žalovaný návrh mal znieť na zaplatenie sumy, o ktorú sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť,
pričom otázku platnosti dohody o vykonaní práce mal súd riešiť ako prejudiciálnu otázku. Žalobca nemá

na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávaní zastúpený svojim právnym zástupcom, pričom
žalobca, ktorý navrhol vykonať výsluch žalovaného ako dôkaz, na pojednávaní na vykonaní uvedeného

dôkazu netrval. Súd mal preto preukázané, že nie je dôvod trvať na osobnej účasti žalovaného na
pojednávaní.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7.Žalobcaakozamestnávateľažalovanýakozamestnanecuzatvorilidňa21.2.2011dohoduovykonaní
práce č. 12/2011, v ktorej si dojednali pracovnú úlohu „Analýza zmlúv medzi ÚGKK spolu s podriadenými
organizáciami a spoločnosťami Comparex Slovakia, s. r. o., SIMS, a. s. a ostatných zmlúv podľa potrieb
ÚGKK, Vecné poradenstvo v oblasti informačných technológií pri iných vzťahoch uzavretých ÚGKK
alebo podriadenými organizáciami“. V čl. 2 dohody si dojednali odmenu vo výške 150 eur za hodinu.

V čl. 3 si dojednali dobu, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, od 21. 2. 2011 do 31. 5. 2011,
pričom, podľa čl. 4, predpokladaný rozsah práce predstavoval maximálne 350 hodín. Podľa potvrdenia
k dohode o vykonaní práce - príkazu na výplatu odmeny k dohode č. 12/2011 uzatvorenej so žalovaným
zo dňa 31. 5. 2011 za vykonanú prácu v čase od 1. 5. 2011 do 31. 5. 2011 v rozsahu 45 hodín bolopožiadané vyplatiť odmenu vo výške 6750 eur. Dňa 31. 8. 2011 uzatvorili žalobca a žalovaný ako štátny
zamestnanec služobnú zmluvu, v ktorej bol dojednaný vznik štátnozamestnaneckého pomeru dňom
1. 9. 2011 vo funkcii generálneho štátneho radcu v 11. platovej triede, v dočasnej štátnej službe, v

odbore štátnej služby Informatika (sociálno-ekonomické informácie, štátny informačný systém). Podľa
oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31. 8. 2011, vyhotoveného žalobcom, bola
žalovanému oznámená výška funkčného platu 1870 eur, a to platová tarifa v 11. platovej triede 935,50
eura a osobný príplatok 935,50 eura.

8. Podľa článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

9. Podľa 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

12. Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 21. 2. 2011, dohodu o vykonaní práce
zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy),
na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného
rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej
dohody o vykonaní práce.

13. Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 21. 2. 2011, dohoda o vykonaní práce
sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha,
dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný
rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o

vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca sa žalobou, podanou za
účinnosti procesného predpisu účinného do 30. 6. 2016 (Občianskeho súdneho poriadku číslo 99/1963

Zb. v znení neskorších predpisov), domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu (dohody o vykonaní
práce), v súlade so zákonným ustanovením § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30. 6. 2016. Procesný predpis, účinný od 1. 7. 2016 (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.), žalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu (o určenie právnej skutočnosti) upravuje v zákonnom ustanovení
§ 137 písm. d), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Aktuálna právna úprava v ustanovení § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku síce zaviedla princíp okamžitej aplikability aj na konania, ktoré začali pred
dňom jej účinnosti, t. j. pred 1. 7. 2016, avšak súčasne, v zákonnom ustanovení § 470 ods. 2, upravila
zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jej účinnosti.
Vychádzajúc z uvedených skutočností mal súd za to, že účinky podania žaloby o určenie neplatnosti

právneho úkonu v zmysle zákonného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
účinného do 30. 6. 2016, zostali zachované aj po 1. 7. 2016. Opačný právny záver by odporoval
ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z
princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. V ústavnom poriadku
Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v

platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).15. Keďže žalobca sa podanou žalobou domáhal určovacieho výroku v zmysle zákonného ustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016, súd prioritne skúmal, či
je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Preukázanie naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení je podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na
ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán
sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom

určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie
sa stalo neistým. Keďže určovacia žaloba má len preventívnu funkciu, smeruje k tomu, aby sa porušeniu
práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde
sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo
51/2011: „Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o
tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia

žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že si v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva
žalobou podľa § 80 písm. b/ O. s. p. t. j. žalobou o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z
právneho vzťahu alebo porušenia práva. Zásadne platí, že možnosť podania žaloby na plnenie spravidla
vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak
žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité

právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu
určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu
žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a
môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určujúca žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i

žaloba na plnenie.“ Prihliadajúc k uvedenému právnemu názoru najvyššej súdnej autority súd nemal
preukázané, že žalobcom tvrdené skutočnosti odôvodňujú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti právneho úkonu. Žalobca v žalobe výslovne tvrdil, že v prípade vyhovenia žalobe
bude rozsudok podkladom na podanie návrhov na začatie ďalších konaní. Žalobca teda už pri podaní
žaloby predpokladal, že rozhodnutie vo veci nevytvorí medzi stranami sporu pevný právny základ

a nepredíde žalobe na plnenie. Naopak, po rozhodnutí v predmetnej veci predpokladal iniciovanie
ďalších konaní. Súd mal preukázané, že žalobcom požadované určenie by nevytvorilo pevný právny
základ právnych vzťahov strán sporu. Samotné určenie neplatnosti dohody o vykonaní práce je totiž
pre žalobcu bez praktického významu a dôsledkov. V prípade vyhovenia žalobe by žalobca následne
pre dosiahnutie ním sledovaného cieľa, vyplývajúceho z podanej žaloby, musel iniciovať ďalšie súdne

spory o splnenie povinnosti. Podaná žaloba preto nepredstavuje spôsobilý procesný nástroj ochrany
práv žalobcu, nakoľko neslúži potrebám praktického života, ale, naopak, vyhovenie požadovanému
návrhu by viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Už len okrajom súd poukazuje na to, že na
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukazoval aj žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení ku žalobe a rovnako tak súd pri uvedení predbežného právneho posúdenia veci

postupom podľa zákonného ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Nakoľko v spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.