Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118210906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118210906.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu G..

Ľ. W., A.. XX. XX. XXXX, S. W. F. XX, XXX XX F., právne zast. JUDr. Daniel Šintaj, advokát, Majerská
cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému MBB, a. s., so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 039 225, právne zast. JUDr. JAKUB KAJBA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 237 007, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva
advokát JUDr. Jakub Kajba, o zaplatenie sumy 6 687,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 575,-- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, si žalobca uplatnil proti žalovaného
právo na zaplatenie sumy 6 687,50 Eur. Uviedol, že žalobca vykonával u žalovaného v období od 05.
03. 2007 do 25. 09. 2015 funkciu predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti. Dňa 03. 05. 2012
riadne valné zhromaždenie žalovaného, v zmysle bodu 4., Uznesenie č. 1/5 Zápisnice č. 1 vyhotovenej

z uvedeného valného zhromaždenia, schválilo odmeny členom predstavenstva, a to vo výške 366,--
Eur/mesiac a v prípade kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti za príslušné účtovné obdobie
ešte odmenu 2 075,-- Eur/polročne. Žalovaný, napriek tomu, že dosiahol v roku 2013, 2014 a 2015
kladný hospodársky výsledok, odmeny v plnom rozsahu nevyplatil, vyplatil iba časť odmeny za prvý
polrok 2014 vo výške 575,-- Eur a žalobca má za to, že v tomto prípade čiastočnou úhradou uznal nárok
za uvedené obdobie. Zo zápisu predstavenstva žalovaného č. 1/2015 zo dňa 05. 01. 2015 vyplýva,
že spoločnosť dosiahla kladný hospodársky výsledok za rok 2014 vo výške 86 514,01 Eur a že táto

skutočnosť zakladá právo na vyplatenie odmien predstavenstvu spoločnosti a predstavenstvo vyslovilo
súhlas s vyplatením odmien za rok 2014 a doplatenie nevyplatených odmien od roku 2013. Žalobcovi
patrí nárok na zaplatenie odmeny za prvý polrok 2014 vo výške 1 500,-- Eur, za druhý polrok 2014 vo
výške 2 075,-- Eur, za prvý polrok 2015 vo výške 2 075,-- Eur a za druhý polrok 2015 do 25. 09. 2015
vo výške 1 037,50 Eur. Nároky žalobcu sú potvrdené aj ekonómkou žalovaného. V zmysle § 261 ods.
6 písm. b) Obchodného zákonníka sa vzťah štatutárneho orgánu a spoločnosti spravuje Obchodným
zákonníkom. V podanej žalobe žalobca ako dôkazy označil úplný výpis žalovaného z obchodného

registra, Zápisnicu č. 1 zo dňa 03. 05. 2012, Zápis č. 1/2015 a Zoznam nárokov.

2. Súd vydal v upomínacom konaní dňa 30. 01. 2018 platobný rozkaz sp. zn. 30Up 55/2018, proti
ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že žalobca síce neuvádzaaké konkrétne hospodárske výsledky mal žalovaný za relevantné obdobia dosiahnuť, avšak uvádza
nepravdivú skutočnosť, že žalovaný dosiahol v roku 2015 kladný hospodársky výsledok. Žalovaný
za rok 2015 dosiahol záporný hospodársky výsledok vo forme straty vo výške 1 126 033,-- Eur,

čo okrem iného vyplýva i z verejne dostupných zdrojov. Vzhľadom na uvedené žalovaný rozporuje
skutkové tvrdenie žalobcu, že za rok 2015 dosiahol kladný hospodársky výsledok a predložením riadnej
individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 preukazuje opak. Žalobca taktiež nepreukázal,
že by bola splnená podmienka rozhodnutia predstavenstva o vyplatení odmien za rok 2015. Napokon,
žalobcovi žiadny nárok na rok 2015 vzniknúť nemohol, nakoľko pokiaľ by aj bol daný, bol viazaný

na funkciu predsedu predstavenstva a dosiahnutie hospodárskeho výsledku, pričom žalobca už v
čase dosiahnutia hospodárskeho výsledku nebol predsedom predstavenstva. Žalovaný v súčasnosti
podrobnejšie analyzuje rok 2014, avšak poukazuje na skutočnosť, že za rok 2014 bol dosiahnutý kladný
hospodársky výsledok vo forme zisku vo výške 8 518,-- Eur. S poukazom na rozhodnutie valného
zhromaždenia, žalovaný by teda mal vyplatiť odmeny spolu vo výške 12 450,-- Eur, t. j. vo výške
presahujúcej výšku zisku, a teda žalovaný by nielen celý kladný hospodársky výsledok, ale z časti i

iné zdroje musel minúť na odmeny predstavenstva, dôsledkom čoho by nebol reálne zisk, ale strata vo
výške 3 932,-- Eur. Žalovaný je názoru, že za daných okolností a navyše za ekonomického stavu, v
ktorom sa žalovaný v roku 2014 nachádzal, uplatňovanie si nároku na odmenu za rok 2014 je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca je presvedčený, že uvedených skutočností si bol
žalobca dobre vedomý a z tohto dôvodu si žiadne odmeny za rok 2014 nevyplatil, hoci bol do 25. 09.

2015 vo funkcii predsedu predstavenstva spoločnosti, a teda mohol tak urobiť. Žalovaný v podanom
odpore ako dôkaz označil Účtovnú závierku spoločnosti žalovaného zostavenú k 31. 12. 2015 a výpis
žalovaného z obchodného registra.

3. Podaním zo dňa 03. 03. 2018 žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Súčasne sa žalobca

vyjadril k podanému odporu a poukázal na to, že odmena predsedu predstavenstva bola viazaná
vždy na daný polrok a má za to, že pre vznik nároku je rozhodný hospodársky výsledok spoločnosti
k danému polroku. Podľa vedomostí žalobcu spoločnosť vykazovala na konci prvého polroka 2015
kladný hospodársky výsledok. Z dôvodu, že žalobca účtovnými dokumentmi spoločnosti nedisponuje,
navrhuje, aby žalovaný predložil účtovné doklady preukazujúce hospodársky výsledok spoločnosti

k 30. 06. 2015. Žalobca namieta tvrdenia o tom, že by uplatňovanie odmeny za rok 2014 bolo v
rozpore s poctivým obchodným stykom. Nie je zrejmé, v čom by mal byť rozpor s poctivým obchodným
stykom, keď si žalobca uplatňuje oprávnený nárok, v primeranej výške, tak ako bol schválený valným
zhromaždením spoločnosti. Poukazovanie na ekonomický stav spoločnosti v roku 2014 nemá žiadnu
relevanciu. Okrem toho, poukazovanie na zisk za rok 2014 po zdanení, nie je pre posudzovanie zásady

poctivého obchodného styku vôbec správny. Podľa účtovnej závierky predloženej žalovaným, v roku
2014 disponovala spoločnosť dostatočným majetkom a aj peňažnými prostriedkami (101 310,-- Eur),
teda nejednalo sa o stav, kedy by priznanie a vyplatenie odmien členom orgánov spoločnosti malo
spôsobiťspoločnostiekonomicképroblémyalebobyvýškaodmiennezodpovedalaekonomickémustavu
spoločnosti. V rozpore s poctivým obchodným stykom je práve konanie žalovaného, ktorý napriek vzniku

nároku odmieta tento nárok riadne vyplatiť. Z uvedeného dôvodu sa musí žalobca domáhať svojho
nároku súdnou cestou. V tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na to, že má voči žalovanému aj ďalší
nárok na vyplatenie tantiem za rok 2014 vo výške 919,94 Eur v zmysle Zápisnice č. 2/2015 zo dňa 30.
06. 2015.

4. Následne bola na Okresnom súde Banská Bystrica, ako súde príslušnom podľa Civilného sporového
poriadku, veci pridelená spisová značka 64Cb 23/2018.

5. Hoci po podaní odporu má súd nariadiť pojednávanie (§ 267 ods. 3 CSP), keďže ustanovenia zákona
sa vykladajú aj s poukazom na účel celej právnej normy, s poukazom na článok 3 a článok 4 Základných

princípov Civilného sporového poriadku súd má za to, že podanie odporu de facto spĺňa požiadavku
vyjadrenia k podanej žalobe (analógia § 167 ods. 2 CSP), a teda aby súd mohol v konaní aplikovať
aj ostatné ustanovenia Civilného sporového poriadku, najmä ustanovenia o koncentrácii konania, súd
má za to, že aj po podanom odpore by stranám sporu mala byť daná možnosť na podanie repliky, t. j.
vyjadrenie žalobcu k podanému odporu (analógia § 167 CSP) a následne podanie dupliky žalovaným,

t. j. vyjadrenie žalovaného na reakciu žalobcu k podaného odporu (analógia § 167 ods. 4 CSP).

6. Súd preto žalovanému umožnil, aby sa vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 03. 03. 2018 a uviedol
ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu a podaním zo dňa 19. 04. 2018 žalovaný uviedol, žehospodársky výsledok je rozdiel medzi výnosmi z podnikania a nákladmi vynaloženými na podnikanie,
ktorý je uvádzaný ako položka Výkazu ziskov a strát v účtovnej závierke za príslušné účtovné obdobie.
Účtovným obdobím žalovaného je kalendárny rok. Žalovaný teda vyhotovuje riadnu individuálnu účtovnú

závierku za účtovné obdobie kalendárneho roka. Zo žiadneho právneho predpisu ani korporátneho
dokumentu žalovaného nevyplýva povinnosť vyhotovovať mimoriadnu účtovnú závierku za obdobie
kalendárneho polroka. Žalovaný teda v súlade so zákonom vyhotovuje účtovnú závierku za obdobie od
01. 01. kalendárneho roka do 31. 12. daného kalendárneho roka a nevyhotovuje mimoriadne účtovné
závierky za obdobia od 01. 01. kalendárneho roka do 30. 06. daného kalendárneho roka a od 01.

07. daného kalendárneho roka do 31. 12. daného kalendárneho roka. Pokiaľ by rozhodnutie valného
zhromaždenia podmieňovalo „polročný nárok“ kladným hospodárskym výsledkom za „účtovné obdobie“
je neurčité a zmätočné a nemohol na základe neho vzniknúť žalovanému žiadny nárok. Priebežný
výsledok hospodárenia, ktorý nemožno považovať za hospodársky výsledok za účtovné obdobie je
možné zistiť len vytlačením zostav z účtovníctva vo forme tzv. obratovej predvahy. Podľa „Predvahy“ za
prvý polrok roku 2014 bol priebežný hospodársky výsledok záporný vo forme straty 3 850,09 Eur a za

druhý polrok roku 2014 kladný vo forme zisku vo výške 12 368,04 Eur. Podľa „Predvahy“ za prvý polrok
2015 bol priebežný hospodársky výsledok kladný vo forme zisku vo výške 42 339,22 Eur a za druhý
polrok roku 2015 záporný vo forme straty vo výške 1 168 372,46 Eur. Teda aj pri teoretickom akceptovaní
vzniku nároku a akceptovaní „polročného hospodárskeho výsledku“, mohol vzniknúť žalobcovi nárok na
odmenu len za druhý polrok roku 2014 a prvý polrok roku 2015. Vzhľadom na uvedené a preukázané

nesplnenie podmienok pre vyplatenie odmien za prvý polrok roku 2014 a skutočnosť, že žalovaný
žalobcovi za toto obdobie vyplatil časť odmeny vo výške 575,-- Eur, žalovaný týmto započítava voči
nároku žalobcu na vyplatenie odmeny za druhý polrok roku 2014 nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 575,-- Eur, ktoré bolo spôsobené plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný zotrváva
na svojej argumentácii vo vzťahu k výkonu práva na vyplatenie odmeny žalobcu s poctivým obchodným

stykom. Žalovaný poukazuje aj na situáciu, v akej sa spoločnosť žalovaného pod vedením žalobcu
nachádzala, žalovaný bol v danom období v úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Žalovaný len v
roku 2014 bol povinný uhradiť ako dôsledok omeškania s plnením svojich povinností v čase, keď bol
žalobca členom predstavenstva, príslušenstvo a sankcie vo výške 22 193,61 Eur a v roku 2014 žalovaný
neplnil riadne a včas ani len svoje verejno-právne záväzky. Za stavu, v akom sa spoločnosť žalovaného

nachádzala v čase, keď bol žalobca jej predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom, nemožno
považovať vyplatenie odmien za výkon funkcie za súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

7. Následne na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 07. 08. 2018. Podaním
doručeným súdu dňa 06. 08. 2018, teda deň pred určeným termínom pojednávania, žalobca podal

návrh na zmenu petitu žaloby s tým, že získal dôkaz, ktorý preukazuje, že žalobcovi mali byť za rok
2014 vyplatené aj tantiemy vo výške 919,94 Eur, ktoré boli priznané valným zhromaždením spoločnosti
žalovaného dňa 30. 06. 2017. Žalobca zasiela zápisnicu z uvedeného valného zhromaždenia. V zmysle
nového nároku navrhuje, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 607,44 Eur.
Termín pojednávania určený na deň 07. 08. 2018 bol odročený (zmenený) na deň 13. 11. 2018 z dôvodu

žiadosti žalovaného, ktorý pre správanie žalobcu nemal zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie,
keďkonštatovanépodaniežalobcumunebolodoručenéviacako5dnípredodňom,keďsapojednávanie
malo konať.

8. Podaním zo dňa 28. 08. 2018 žalovaný uviedol, že tvrdený nárok na tantiemy žalobca uvádzal

už vo vyjadrení k odporu. Žalobca dokonca už pred podaním žaloby tento nárok a jeho právny titul
uvádzal napríklad vo Výzve na plnenie zo dňa 02. 06. 2017. Keďže žalobca v súčasnom štádiu konania
uvádza nové skutočnosti a predkladá nové dôkazy, pričom doposiaľ predložené dôkazy nie sú spôsobilé
preukázať nový tvrdený nárok žalobcu, žalovaný navrhuje, aby súd návrhu na zmenu návrhu nevyhovel.
Z dôvodu istotu i vo vzťahu k tomuto nároku žalovaný uvádza, že je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, vzhľadom na stav, v akom sa spoločnosť žalovaného nachádzala v čase výkonu
funkcie žalobcu. Žalobcom predložená účtovná závierka za obdobie 01. 01. 2015 až 30. 06. 2015 je
označená ako riadna, čo nezodpovedá skutočnosti. Účtovným obdobím žalovaného bolo a je obdobie
kalendárneho roka. Žalobca netvrdí, ani nepreukázal, že by ním predložená účtovná závierka bola
overená audítorom a taktiež nebola uložená do Registra účtovných závierok. Skutočnosť, že nejaká

účtovná závierka bola urobená za obdobie kalendárneho polroka, v žiadnom prípade nerobí z obdobia
kalendárneho polroka účtovné obdobie.9. Na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2018 súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že nepripúšťa
zmenu žaloby a zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu 919,94
Eur titulom tantiém za rok 2014, ktoré uznesenie bolo následne vypracované aj písomne pod sp. zn.

64Cb 23/2018-222.

10. V konaní nebolo sporné (§ 151 ods. 1 CSP), že v období od 05. 03. 2007 do 25. 09. 2015 žalobca bol
predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti žalovaného. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že
riadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, konané dňa 03. 05. 2012, pod bodom 4 programu

rozhodovalo o odmenách pre členov predstavenstva a dozornej rady a schválilo uznesenie o návrhu
odmien pre členov predstavenstva a členov dozornej rady tak, že odmena predsedu predstavenstva je
aj 2 075,-- Eur polročne, čo platí v prípade dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti
za príslušné účtovné obdobie. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že programom zasadnutia
predstavenstvažalovanéhokonanéhodňa05.01.2015,podbodom5,bolnávrhnavyplatenieodmienza
rok 2014 a predstavenstvo súhlasilo 100 % s návrhom na odmeny pre zamestnancov spoločnosti za rok

2014 a súhlasilo s návrhom na doplatenie nevyplatených odmien od roku 2013 v zmysle predloženého
návrhu riaditeľa spoločnosti. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný vyplatil žalobcovi za
prvý polrok roku 2014 odmenu v sume 575,-- Eur.

11. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia zostatku odmeny za prvý polrok roku 2014 v sume

1 500,-- Eur, odmeny za druhý polrok roku 2014 v sume 2 075,-- Eur, odmeny za prvý polrok roku 2015
v sume 2 075,-- Eur a pomernej časti odmeny za druhý polrok roku 2015 v sume 1 037,50 Eur, a to
s tvrdením, že spoločnosť žalovaného dosiahla v roku 2014 kladný hospodársky výsledok a pre vznik
nároku žalobcu bol rozhodný hospodársky výsledok spoločnosti k danému polroku.

12. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že vyplatenie odmeny za rok 2014 je v rozpore s poctivým
obchodným stykom a bránil sa tvrdením, že v roku 2015 nedosiahol kladný hospodársky výsledok.

13. Do pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti patrí aj schvaľovanie pravidiel
odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ak stanovy neurčia, že pravidlá odmeňovania schvaľuje

dozorná rada (§ 187 ods. 1 písm. i) Obchodného zákonníka). Ak teda valné zhromaždenie spoločnosti
žalovaného konané dňa 03. 05. 2012 rozhodlo o odmenách pre členov predstavenstva, teda rozhodlo,
v akej výške a v akom prípade členom predstavenstva odmena patrí, išlo o rozhodnutie, ktoré patrilo
do pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti žalovaného, keďže stanovy žalovaného
neurčovali, že by pravidlá odmeňovania schvaľovala dozorná rada. Valné zhromaždenie schválilo

odmenu predsedu predstavenstva aj v sume 2 075,-- Eur polročne, čo platilo v prípade dosiahnutia
kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti za príslušné účtovné obdobie.

14. Sporná tak bola v konaní skutočnosť, že či pre vznik nároku žalobcu ako predsedu predstavenstva
na odmenu bol rozhodný hospodársky výsledok spoločnosti k príslušnému polroku, a teda priebežný

výsledok hospodárenia, alebo hospodársky výsledok uvádzaný v riadnej účtovnej závierke za príslušné
účtovné obdobie.

15. Účtovným obdobím je kalendárny rok, ak Zákon o účtovníctve neustanovuje inak (§ 3 ods. 3 Zákona
č. 431/2002 Z. z.). Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok, teda obdobie nepretržite po sebe

idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom (§ 3 ods. 4 Zákona
č. 431/2002 Z. z.), pričom účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka
písomným oznámením daňovému úradu (§ 3 ods. 6 Zákona č. 431/2002 Z. z.). Účtovná jednotka
zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy (§ 17 ods. 6 Zákona č. 431/2002 Z. z.), a
teda účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy aj k poslednému dňu

účtovného obdobia (§ 16 ods. 4 písm. b) Zákona č. 431/2002 Z. z.), pričom vo výkaze ziskov a strát
riadnej účtovnej závierky a sa vykazuje aj výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne
predchádzajúce účtovné obdobie (§ 18 ods. 4 Zákona č. 431/2002 Z. z.).

16. V danom prípade strany konania ani len netvrdili, že by účtovným obdobím spoločnosti žalovaného

bol hospodársky rok, preto aj s poukazom na základnú zákonnú úpravu, účtovným obdobím žalovaného
bol a je kalendárny rok, teda obdobie od 01. 01. do 31. 12. príslušného roku. Keďže hospodársky
výsledok, resp. výsledok hospodárenia, sa vykazuje vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky
za účtovné obdobie, teda v prípade uplatneného nároku žalobcu za kalendárny rok 2014 a kalendárnyrok 2015, hoci výška odmeny člena predstavenstva bola určená sumou 2 075,-- Eur polročne, platila
v prípade dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti za kalendárny rok 2014 a za
kalendárny rok 2015, teda žalobca ako predseda predstavenstva mal nárok na odmenu spolu v sume 4

150,-- Eur v prípade dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti za príslušný kalendárny
rok. Naviac, aj predstavenstvo akciovej spoločnosti žalovaného konané dňa 05. 01. 2015, kedy ešte
žalobca bol predsedom predstavenstva, pri návrhu na vyplatenie odmien za rok 2014 vychádzalo
z hospodárskeho výsledku spoločnosti za rok 2014, nie prípadne za kalendárny polrok. Pokiaľ aj
žalobca v tomto súdnom konaní predložil účtovnú závierku zostavenú k 30. 06. 2015, žalobca ani len

neuviedol tvrdenia, z akého dôvodu takáto účtovná závierka vystavená bola a z čoho prípadná povinnosť
žalovanéhozostaviťtakútoúčtovnúzávierkuvyplývala,atoajspoukazomnazákonnúúpravupovinnosti
účtovnej jednotky zostaviť účtovnú závierku. V konaní nebolo sporné, že podľa účtovnej závierky za
účtovné obdobie roku 2014 bol výsledok hospodárenia žalovaného kladný, súd preto posúdil nárok
žalobcu na doplatenie odmeny za účtovné obdobie roku 2014 ako dôvodný. Za účtovné obdobie roku
2015 bol výsledok hospodárenia záporný, preto žalobcovi nárok na odmenu nevznikol.

17. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu
ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie
všeobecnejšíchmorálnychzásadčinoriemvyjadrenýchvpojmedobrémravy.Ideokonkretizáciunoriem
morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové

vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk
kvalifikuje ako poctivý. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva a sú
kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu
ochranu.

18. Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti je jedným zo zákonom upravených orgánov spoločnosti,
keďideonajvyššíorgánakciovejspoločnosti(§184ods.1Obchodnéhozákonníka)azákonomurčeným
orgánom akciovej spoločnosti je aj predstavenstvo, ktoré je štatutárnym orgánom spoločnosti (§ 191
ods. 1 Obchodného zákonníka). Ako už bolo uvedené, schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov

orgánov akciovej spoločnosti, patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti. V danom prípade
teda priamo valné zhromaždenie žalovaného mohlo v rámci schvaľovania pravidiel odmeňovania
obmedziť výšku odmien alebo určiť, kedy odmeny vyplatené nebudú. Valné zhromaždenie však
nárok na vyplatenie odmien viazalo len na kladný hospodársky výsledok, nie prípadne na výšku
hospodárskeho výsledku a pomer medzi výškou vzniknutého nároku na odmeny a výškou dosiahnutého

kladného hospodárskeho výsledku. Vznik nároku na odmenu predstavenstva a vyplatenie odmeny
člena predstavenstva predstavuje vnútorné pomery akciovej spoločnosti, a teda ak samotná spoločnosť
žalovaného výkonom pôsobnosti valného zhromaždenia si tieto pomery daným spôsobom upravila,
nie je možné dospieť k záveru, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Samotná spoločnosť žalovaného si tieto práva daným spôsobom upravila, a teda musí niesť aj

prípadnénegatívnedopadyspojenésvýkonomtýchtopráv.Naviac,išlobyajoneprimeranéautoritatívne
zasiahnutie do vnútorných pomerov obchodnej spoločnosti, ak by súd mal vyhodnotiť ako výkon práva
zo zásadami poctivého obchodného styku vyplatenie odmien v určitom účtovnom období len z dôvodu,
že suma, ktorá má byť na odmenách vyplatená, je neúmerná k hospodárskemu výsledku a stavu
spoločnosti. Súd preto dospel k záveru, že uplatnenie práva žalobca na vyplatenie odmien nie si

výkonom práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

19. Pokiaľ žalovaný podaním zo dňa 19. 04. 2018 započítal proti nároku žalobcu na odmenu za druhý
polrok roku 2014 sumu 575,-- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na vyššie uvedený
právny názor súdu, žalovaný existenciu takejto pohľadávky nepreukázal, teda k čiastočnému zániku

pohľadávky žalobcu nedošlo.

20. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3 575,--
Eur pozostávajúcej z doplatku odmeny za prvý polrok 2014 v sume 1 500,-- Eur a z odmeny za druhý
polrok roku 2014 v sume 2 075,-- Eur vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

21. V tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania
(§ 262 ods. 1 CSP) a pretože každá strana mala vo veci úspech len čiastočný, s poukazom na § 255
ods. 2 CSP súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,

má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.