Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214773
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117214773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: L. Y., O.. XX. XX. XXXX, Č. X.
XX, XXX XX F., štátna občianka SR, v konaní zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so
sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42256593, proti žalovanému: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ

GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/27, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie
222,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
12Csp/136/2017 - 56 zo dňa 10.4.2018 zo dňa takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 222,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 222,57 EUR od 29. 10. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do pätnásť dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v sporovom konaní nebolo medzi stranami sporné,
že žalobkyňa so žalovaným dňa 9.6.2015 uzatvorila platne zmluvu o úvere, ktorá má charakter
spotrebiteľského úveru a je absolútnym obchodom. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil,
že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením všeobecne 60. mesiacom a 15. dňom
v poslednom mesiaci, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením.
Súd akceptoval len túto námietku žalobkyne vo vzťahu k predbežnému posúdeniu, že úver je potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkový podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, čo bez ďalšieho na viedlo následne k dôvodnosti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 222,57
eura (3.222,57 - 3.000).
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd tento priznal od 29. 10. 2016 s poukazom na to, že žalobkyňa
predžalobnou výzvou preukázala, že žalovaného vyzvala výzvou zo dňa 14. 10. 2016 na
vrátenie tejto sumy v lehote 14 dní od jej doručenia.

V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že aj keď
zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá,
podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je

konečná splatnosť poskytnutého úveru. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
vo veci C- 42/2015, v ktorom sa vyjadril k niektorým náležitostiam úverových zmlúv, a na viaceré
rozhodnutia prvoinštančných súdov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmenil priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného
aj odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny, dostatočne odôvodnený, sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov Slovenskej
republiky. Podľa jej názoru nie je možné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť na základe odvolania
podaného žalovaným.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 31.10.2018 (§ 219 ods. 3 CSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Medzi stranami sporu nebol sporný spotrebiteľský charakter zmluvy ani aplikácia Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Spornou

bola určitosť vyjadrenia konečnej splatnosti úveru z pohľadu splnenia povinnosti uviesť v zmluve o
spotrebiteľskom úvere všetky náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ.

7. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť

spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

8. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor, že zo zmluvy o úvere nie je možné
zistiť termín konečnej splatnosti úveru.

Termín konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený ako „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do
15. dňa v poslednom mesiaci“.
Takýto údaj je podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúci. Ani údaj o počte splátok 60 nemožno
stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm.

l/, kde sa uvádza aj počet splátok.
Ak by aj súd pripustil určitosť vyjadrenia konečnej splatnosti úveru, tak je potrebné dodať, že v
čase podpisu zmluvy žalobkyňa nemala k dispozícii údaje potrebné pre vypočítanie dátumu konečnej
splatnosti úveru, t.j. dátum poskytnutia úveru, a teda v čase, keď zmluvu podpisovala, bolo pre ňu
objektívne nemožné zistiť konečnú splatnosť úveru. Uvedené vyplýva aj z toho, že podľa zmluvy prvá

splátka mala byť splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Zmluva o úvere pritom na rozdiel
od zmluvy o pôžičke (ktorá je reálnym kontraktom), má konsenzuálnu povahu. V čase podpisu zmluvy
úver len mal byť poskytnutý, v tom čase teda žalobkyňa nepoznala rozhodnú skutočnosť, determinujúcu
konečnú splatnosť úveru. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru je možnépovažovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v
čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.
Podľa názoru odvolacieho súdu absenciu niektorej z podstatných náležitostí pri podpisovaní zmluvy nie

je možné dodatočne konvalidovať doplnením potrebných údajov.

9. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom, a to pri širšom výklade
aj z hľadiska rozsahu jeho záväzkov, nakoľko nesplatením svojho dlhu do dátumu konečnej splatnosti
úveru sa spotrebiteľ dostáva do omeškania a zo strany veriteľa nastupujú sankčné mechanizmy v

podobe rôznych poplatkov, pokút či úrokov z omeškania.

10. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o
konečnej splatnosti v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, čo má s poukazom na ust. § 11
ods. 1 písm. b) ZoSÚ za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobkyni
vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v

zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.