Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010731
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817010731.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 23. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Y. U. , nar. XX.XX.XXXX
v L., okres Prievidza, trvale bytom
Mesto L., t.č. bytom J.,

M. M. č. XC./XXX,

j e v i n n ý , ž e

ako osoba konajúca za daňový subjekt s obchodným menom Y. U., IČO: XX XXX XXX, miesto
podnikania: E. F. XXX/XX, ako platca dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej len DPFO) podal na G. V.,
pobočka J.

- dňa 02.04.2012 daňové priznanie k DPFO za zdaňovacie obdobie rok 2011, v ktorom priznal zdaniteľné
príjmy len vo výške 3.982,70 eur, uviedol výdavky vo výške 1.593,08 eur, základ dane vo výške 2.389,62
eur a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0 eur, napriek jeho vedomosti o tom, že v zdaňovacom
období - rok 2011 mal príjmy z uskutočnených zdaniteľných plnení
spolu vo výške 33.344,50 eur a tým skrátil daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011

vo výške 3.100,54 eur,

- dňa 02.04.2013 daňové priznanie k DPFO za zdaňovacie obdobie rok 2012, v ktorom priznal príjmy
len vo výške 4.025,20 eur, uviedol výdavky vo výške 1.610,08 eur, základ dane vo výške 2.415,12 eur
a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0 eur, napriek jeho vedomosti o tom, že v zdaňovacom
období - rok 2012 mal príjmy z uskutočnených zdaniteľných plnení spolu vo výške 20.235,67 eur a tým
skrátil daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012 vo výške 1.614,36 eur,

- dňa 30.06.2014 daňové priznanie k DPFO za zdaňovacie obdobie rok 2013, v ktorom priznal príjmy
len vo výške 4.469,00 eur, uviedol výdavky vo výške 1.787,60 eur, základ dane vo výške 2.681,40 eur
a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0 eur, napriek jeho vedomosti o tom, že v zdaňovacom
období - rok 2013 mal príjmy z uskutočnených zdaniteľných plnení spolu vo výške 16.553,52 eur a tým
skrátil daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 vo výške 1.409,34 eur
a tak nepriznaním všetkých dosiahnutých príjmov za zdaňovacie obdobia: roky 2011, 2012 a 2013

na škodu G. V., pobočka J., J., G. A./XXXX, skrátil daň z príjmov fyzickej osoby celkom
o sumu vo výške 6.124,24 eur,

t e d a

vo väčšom rozsahu skrátil daň,

t ý m s p á c h a lzločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e
Podľa § 276 ods.2 Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k

trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods.4 písm. g) Trestného zákona ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiťsavskúšobnejdobevsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkom

programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. E., vypočul
splnomocnenkyňu poškodenej strany Ing. F. Y., vypočul svedkyne: F. L., H. K., Ing. U. Z., vypočul
znalkyňu Ing. H. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra

trestov.

Obžalovaný Y. E. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti.Obžalovanývosvojejvýpovedinahlavnompojednávanípokiaľsatýkatrestnejčinnostikladenej
za vinu uviedol, že sa nedopustil. Uviedol, že bol B. s obchodným menom Y. U., IČO: XX XXX XXX,

pričom miesto podnikania mal v J. a bol platca dane z príjmov fyzickej osoby. Ďalej uviedol, že predmetné
daňové priznania mu vypracovávala F. L., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti a táto mu robila
aj kompletné účtovníctvo. On jej odovzdával všetky podklady na vypracovanie daňového priznania a on
už len daňové priznanie podpisoval. Ďalej uviedol, že v roku 2013 sa rozišiel s F. L. a zistil, že ona mu
nesprávne viedla účtovníctvo a nevydala mu všetky jeho účtovné doklady. Uviedol, že je pravdou, že

on podpísal daňové priznanie za roky 2011 a 2012, pričom daňové priznanie za
rok 2013 nepodpísal a daňové priznanie mu robila nejaká firma z J. podľa dokladov, ktoré predmetnej
firme predložil. Podľa jeho názoru, mu daňové priznanie za rok 2013 mu spracovala H. K.
z J.. Pre vypracovanie daňových priznaní jej on odovzdal všetky podklady. Nevedel vysvetliť, prečo
neboli v daňových priznaniach uvedené skutočne dosiahnuté príjmy. K rozdielom medzi jeho skutočnými

príjmami a príjmami priznanými v daňových priznaniach uviedol, že si to nevie vysvetliť, on musel platiť
zamestnancov, materiál a častokrát nemal peniaze ani pre seba.

Splnomocnenkyňa poškodenej strany Ing. F. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
pracuje na G. V., pobočka J.. Ďalej uviedla, že u obžalovaného vykonali kontrolu správnosti určenia

dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2011 - 2013, pričom počas kontroly zo
zabezpečených dokladov zistili, že obžalovaný im v podaných daňových priznaniach za roky
2011, 2012 a 2013 nepriznal všetky zdaniteľné príjmy, ktoré dosiahol v príslušnom zdaňovacom období.
Na základe toho určili rozdiel medzi DPFO, ktorú si určil obžalovaný (vždy v sume 0 eur) a nimi zistenou
DPFO za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Podľa ich názoru, obžalovaný tak spolu skrátil

DPFO za roky 2011, 2012 a 2013 vo výške 5.656,06 eur, škodu za poškodenú stranu neuplatnila.

Svedkyňa F. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žila do roku
2013 v spoločnej domácnosti a majú spolu maloleté dieťa. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný v tom čase
podnikal, obžalovaný bol stále v práci, pričom jej nedával pravidelne finančné prostriedky. Svedkyňa

jednoznačne poprela, že by obžalovanému robila účtovníctvo. Kto obžalovanému v tom čase viedol
účtovníctvo, nevedela uviesť, obžalovaný jej tvrdil, že mu to robí nejaká daňováčka, ale tú ona nikdy
nevidela, ani nevie, kto to mohol byť. Svedkyňa uviedla, že ona mu vypisovala daňové priznania k DPFO
za roky 2011, 2012 a to podľa údajov, ktoré jej k tomu uviedol obžalovaný, ktorý aj daňové priznania
podpísal. Nevedela uviesť, kto obžalovanému vypracoval daňové priznanie za rok 2013. Ďalejuviedla, že ona nevie uviesť, aké mal obžalovaný v danom čase príjmy. Na záver uviedla, že žiadne
účtovné doklady jej obžalovaný nikdy nedával a ani žiadne účtovné doklady obžalovaného nemá.

Svedkyňa Ing. U. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2013 našla
obžalovaného na internete a dohodla sa s ním na vykonaní určitých prác, za ktoré mu ona aj zaplatila
a to sumu 8.972 eur, pričom peniaze mu posielala na dva bankové účty. Na záver uviedla, že s prácou
obžalovaného nebola spokojná, pretože obžalovaný nevykonal všetko na čom sa dohodli.

Svedkyňa H. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona v roku 2013 obžalovaného
nepoznala a teda mu ani nemohla vypracovať daňové priznanie za rok 2013.

Znalkyňa Ing. H. W. - znalkyňa z odboru ekonomika - účtovníctvo vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na písomne podanom znaleckom posudku, ako i na jeho
záveroch. Znalkyňa uviedla, že určenie výšky DPFO za zdaňovacie obdobia roky 2011, 2012 a 2013

určila podľa výšky preukázaných príjmov obžalovaného v zdaňovacích obdobiach daň, akú mal priznať
poškodenému. Znalkyňa výdavky obžalovaného určila rovnako, ako tomu bolo v podaných daňových
priznaniach a to ako paušálne výdavky vo výške 40 % z dosiahnutých príjmov. Na tom základe znalkyňa
určila prináležiacu DPFO za zdaňovacie obdobie rok 2011 na sumu 3.100,54 eur, za rok 2012 na sumu
1.614,36 eur a za rok 2013 na sumu 1.409,34 eur. Na záver znalkyňa uviedla, že skutočné výdavky

obžalovaného za dané obdobia nemali na určenie DPFO žiadny vplyv z dôvodu, že obžalovaný si vždy
uplatňoval paušálne výdavky.

V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to protokol o určení dane č.l. 11-24, rozhodnutia o vyrubení
dane č.l. 25-39, sťažnosť č.l. 365, daňové priznania č.l. 40-58, 399-416, faktúry, zmluvy, doklady

a dohody k dielam č.l. 136-138, 141-147, 149-155, 162-163, 165-169, 171-324, výpis z bankového
účtu č.l. 428-440, výpis z bankového účtu č.l. 490-712, správa G. K. s.r.o. č.l. 714-732, správa H. &
J. s.r.o. č.l. 871-875, výpis zo Ž. K. č.l. 876.
Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej
činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou splnomocnenkyne poškodenej strany Ing.

O. Y., ako aj výpoveďami svedkýň F. L., H. K., Ing. U. Z., ako aj výpoveďou znalkyne Ing. H. W., ako
aj listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný, ako osoba
konajúca za daňový subjekt s obchodným menom Y. U., IČO: XX XXX XXX, miesto podnikania: E.
F. XXX/XX, ako platca dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej len DPFO) podal na G. V., pobočka J. v
období rokov 2011 - 2013 daňové priznania, pričom v daňových priznaniach uviedol príjmy v nižšej

výške ako skutočne mal, aby nemusel zaplatiť žiadnu daň. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že
obžalovaný za horeuvedené obdobia určil daňovú povinnosť vo výške 0 eur, hoci vedel, že jeho príjmy
sú vyššie, pričom ušetrené finančné prostriedky použil pre svoje potreby a pre potreby podnikania. Súd
preto konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval
ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005

Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože obžalovaný vo väčšom rozsahu skrátil daň.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na tom, aby boli riadne platené dane. Súd u
obžalovaného nezistil poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. Motívom konania u obžalovaného bola
snaha bezpracne získať finančné prostriedky.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe.
Jedenásťkrát bol riešený v priestupkovom konaní a to prevažne v oblasti cestnej dopravy. Doposiaľ bol
päťkrát súdne trestaný.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu

obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia §
38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby s probačným dohľadom v trvaní tri roky, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní dva roky, uložil mu podľa § 51
ods.4 písm. g) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa počas plynutia skúšobnej doby v súčinnosti

s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu. Pokiaľ prokurátor navrhoval uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti
vykonávaťživnosťvoblastiachtak,akotoobžalovanémuB.vJ.povolil,taksúdtomutonávrhunevyhovel
z dôvodu, že obžalovaný má jednak určenú vyživovaciu povinnosť a zákazom činnosti by u neho došlok strate príjmu a teda nemožnosti plnenia vyživovacej povinnosti, jednak z toho dôvodu, že prokurátor
nepreukázal,žebyobžalovanýajpožalovanomobdobímalkrátiťvdaňovýchpriznaniachdaňajednakaj
z toho dôvodu, že aj B. Ú. sám od seba môže obžalovanému zrušiť živnosť vzhľadom na toto odsúdenie,

čo im vyplýva aj priamo zo Zákona.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženou povinnosťou bude
v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.