Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/240/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617205064
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617205064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobkyne E.. I. E., F.. X.X.XXXX, T. Š. X, A.,
zastúpenej opatrovníčkou E.. I. T. E., H.., F.. XX.X.XXXX, T. Š. X, A., proti žalovanému D.. P. C.,
okresnému prokurátorovi, Š. XX, H., o vymazanie trestného stíhania žalobkyne z registra trestov a
náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 11C/19/2017-170 z 15.3.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol a sporovým stranám

náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal z toho, že žaloba nemala náležitosti predpísané zákonom a zároveň popísaný skutkový
stav nezodpovedal záverečnému návrhu žaloby, súd uznesením 11C/19/2017-53 zo dňa 29.3.2017
vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania.
Táto vo svojom podaní označenom ako "doplnenie podania zo dňa 27.2.2017" doručenom tunajšiemu
súdu dňa 11.4.2017 upravila okruh žalovaných subjektov a za jediného žalovaného označila D.. P.

C., prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, Š. XX. Zároveň rozšírila petit žaloby o druhý výrok,
ktorým žiadala "odškodné od štátu Slovenskej republiky, štátnej prokuratúry Poprad, spôsobenej jej
škodyprokurátoromJUDr.Danielompreukázanýmnezákonnýmkonaním,poškodenianazdraví,ľudskej
dôstojnosti pričom požadovala odškodné vo výške 2.000,- Eur".
V odpovedi na výzvu súdu doručenú súdu dňa 15.6.2017 opätovne potvrdila že vo veci môže žalovať
D.. P. C., ale škodu jej má za neho podľa petitu zaplatiť Slovenská republika.
Konštatovala, že vo veci "útoku na štátny orgán" bolo proti nej vedené nezákonné a nespravodlivé

konanie zo strany Okresného oddelenia Policajného zboru v Levoči, Okresného úradu justičnej polície
Policajného zboru Poprad - vyšetrovateľom pánom B., ktoré bolo odobrené prokurátorom pánom
Danielom - Poprad. Naopak tí, ktorí páchali nezákonnosti a to pracovníci bývalého Okresného úradu,
odboru všeobecnej vnútornej správy v Levoči, pod vedením pána T. boli zachránení, a to vďaka Okresnej
prokuratúre H., D.. C..
Žalobkyňa v replike zo dňa 2.11.2017 uviedla, že ochranca zákonnosti D.. P. C. je jej listinnými
dôkazmi preukázaný ako nenapraviteľný klamársky skazenec. Ona sa domáha odškodnenia zákonne

na základe článku 46/3 Ústavy SR, pre nezákonné rozhodnutie, nezákonné konanie štátnej prokuratúry
Poprad, jej prokurátora. Prvé uznesenie vydané žalovaným uznesenie sp. zn. 1Pv 1008/03-12 zo
dňa 14.10.2003 je jeho samousvedčením z uvedenia neprávd, sťažnosť ktorej dátum neuviedol bola
nedôvodná a jej nedôvodnosť zistil jej preskúmaním. Krajská prokuratúra Prešov na jej sťažovaniezo dňa 20.11.2003 potvrdila, že postup prokurátora bol správny, s tým že na druhej strane uviedla,
že uznesenie o vznesení obvinenia ešte neznamená uznanie obvineného za vinného a bude vecou
ďalšieho vyšetrovania dôsledne preveriť uplatnenú obranu na základe dodatočne zisteného skutkového

stavu. Druhé uznesenie zo dňa 6.2.2004 na jej sťažnosť zo dňa 5.1.2004 voči Okresného riaditeľstva
Úradu justičnej a kriminálnej polície v Poprade, sp. zn. OUJP-619/30-PP-2003 zo dňa 19.12.2003,
ktorým zastavil trestné stíhanie voči jej osobe, rovnako ako nedôvodnú zamietol. Krajská prokuratúra
Prešov, prokurátor E.. P. zamietnutie jej sťažnosti odložil. Dňa 13.2.2004 zaslala Krajskej prokuratúre
Prešov sťažnosť a žiadosť proti uzneseniu zo dňa 6.2.2004, pričom táto oznámila že vyšetrovací spis

justičnej a kriminálnej polície v Poprade vrátili Okresnej prokuratúre v Poprade a zároveň podnet
kvalifikovala ako podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a zaslala Generálnej prokuratúre
v Bratislave. Vec vybavil prokurátor D.. Š. vyhovorením sa na neplatný znalecký posudok. I žalovaný
vedel o neplatnosti znaleckého posudku, bez podpisov znalcov s pečiatkami a jeho povinnosťou bolo
prešetriť jeho zákonnosť.
Žalovaný vo svojej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, vznesenej námietke

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Konštatoval, že ak sa žalobkyňa nedomáha uloženia povinnosti
súdom v tomto konaní priamo osobne voči nemu ako žalovanému, nevie prečo bol vlastne žalobkyňou
ako žalovaný označený. Navrhol súdu žalobu zamietnuť resp. alternatívne navrhol súdu zváženie
postupu podľa ust. § 138 C.s.p. (zjavne nedôvodná žaloba).
Zo znaleckého posudku č. 77/2003 zo dňa 3.12.2003 vyhotovenom v konaní ČVS:OUJP-619/30-

PP-2003 predloženého žalobkyňou, vypracovaného znalcami E.. T., E.. A. I. H.. P., resp. jeho záverov
bolo zistené, že znalci zistili u žalobkyne prítomnosť duševného ochorenia a to trvalej poruchy s bludmi
s obrazom paranoidnej poruchy. Konštatovali, že ide o ochorenie dlhodobejšieho charakteru, prejavuje
sa paranoidnými bludmi s vplyvom na správanie sa žalobkyne (vypisovanie sťažnosti, urážky a pod.)
Ďalej sa v bode 5. konštatuje, že vzhľadom na charakter prejavu duševného ochorenia menovanej,

konkrétne chronické podávanie nezmyselných a často urážlivých sťažností, nie je možné na základe
tejto skutočnosti obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony, pretože podávanie sťažností nie je právny
úkon. Jej pobyt na slobode nie je nebezpečný.
Z Lustrácie v registri priestupkov súd zistil, že s výnimkou priestupku proti verejnému poriadku zo dňa
14.10.2014 žalobkyňa nemá iný priestupkový záznam.

Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne
či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), teda žalovaný má pasívnu legitimáciu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už

aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
Súd citujúc zák. č. 58/69 Zb., § 1, § 2, § 4, § 10 dôvodil, že podľa § 22 ods. 1-3 citovaného zákona, právo
na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o

škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia
doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za
desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým
bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať
naústrednomorgáne(§9ods.1),premlčaciadobaododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,

najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa tento zákonný postup
nedodržala, žalobu bez predbežného prejednania nároku uplatnila priamo voči dozorujúcemu
prokurátorovi, ktorý mal vydať podľa žalobkyne nezákonné rozhodnutie. Navyše žalobu podala po
uplynutí obdobia viac ako 10 rokov od prevzatia týchto rozhodnutí, až 1.3.2017.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobu bolo i v druhom výroku petitu žalobného
návrhu potrebné zamietnuť, jednak z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v spore, nakoľko v
spore o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia nemôže byť zodpovedným subjektom priamo
prokurátor, ale v prípade splnenia ostatných podmienok iba ústredný štátny orgán. Zároveň bol tohonázoru, že žalobu bolo v tejto časti nutné zamietnuť i z toho dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
splnenie zákonom predpísaného postupu, teda podanie žiadosť o predbežné prerokovania nároku
príslušnému ústrednému orgánu, nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia príp. nesprávny

úradný postup žalovaného a rovnako ani skutočnosť, že by jej vznikla nejaká majetková resp.
nemajetková ujma.
Zároveň súd konštatuje, že nárok na náhradu škody žalobkyne z dôvodu nezákonnosti rozhodnutí
vydaných žalovaným a to konkrétne uznesenia sp.zn. 1Pv 1008/03-12 zo dňa 14.10.2003 a sp. zn. 1Pv
1008/2003-35 zo dňa 6.2.2004 bol uplatnený po uplynutí všetkých zákonných premlčacích lehôt.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Napriek tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech súd sporovým stranám náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalovaný ich náhradu nežiadal.

3. V podanom odvolaní žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, poukázala na to, že došlo k
viacerým nezákonnostiam, dokonca aj trestnosti konania, nenamietala vylúčenie sudkyne, ktorá konala

vo veci a poukázala na to, že viaceré klamstvá sú v rozsudku, ktoré ani nemožno uviesť (napr. že
žalobkyňa je zdravá - dôkaz: dlhodobé liečenie na neurológii, príloha č. 8, potreba platenia liekov, suma
odškodného 2 000 €) a chce zákonne šetriť po žalobnom návrhu, lebo toto súdne konanie bola fraška.
Žalobkyňa požadovala náhradu nemajetkovej ujmy od žalovaného Karola Daniela.

4. Odvolací súd poukazuje, že podľa obsahu odvolania navrhla zrušiť predmetný rozsudok ako aj výrok
o trovách konania. Sudkyňa zneužila svoju právomoc ako verejná činiteľka a chránila nepravdivo vydaný
znalecký posudok.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie.

6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

7. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1
písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv

na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.

8. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

9. Z obsahu žaloby je zrejmé, že nejde ani o podanie neúplné, ani o podanie nezrozumiteľné, resp.
neurčité, preto nebolo povinnosťou súdu podľa § 129 ods.1 CSP vyzývať žalobkyňu na doplnenie žaloby,

a z toho dôvodu preto nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,
v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,

v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.11. Žalobkyňou v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak

hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

13. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

15. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že aj keď
neuviedla odvolacie dôvody žalobkyňa a ich presné zákonné znenie, namietala nesprávne právne
posúdenie veci a nezistenie skutkového stavu, nevyhodnotenie dôkazov, v hodnotení dôkazov však
odvolací súd nezistil žiadny logický rozpor a rozsudok súdu prvej inštancie je dobre odôvodnený a

je presvedčivý argumentačne. Súd prvej inštancie žalobu zamietol správne pre nedostatok pasívnej
legitimácie v spore a okrem iného žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie zákonom predpísaných
náležitostí, postupov, lebo nepodala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku príslušnému ústrednému
orgánu, nepreukázala tak existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupužalovaného ako fyzickej osoby, a nepreukázala že by jej vznikla nejaká majetková alebo nemajetková
ujma.

17. I napriek poučeniam súdu prvej inštancie zotrvala na tom, že žaluje len D.. P. C., okresného
prokurátora.

18. Výrok o trovách konania sa odôvodňuje § 396 ods.1 CSP, lebo nebola žalobkyňa úspešná a žalovaná
si neuplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.