Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/391/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203350
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216203350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: M. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. O., Q. XXX/XX, o zaplatenie 723,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. júna 2017 č. k. 13C/102/2016-120 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 723,37 eura, ako aj v
časti 28% úroku ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 123,37 eura od 04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, zo sumy
prevyšujúcej sumu 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 63,37 eura
od 19. 01. 2017 do 20. 02. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 23,37 eura od 21. 02. 2017 do 14. 03. 2017,
bez sumy 26,63 eura, ktorú už žalovaný uhradil, zastavil. Ďalším výrokom rozhodnutia súd žalobcovi:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 vrátil zo zaplateného
súdneho poplatku za žalobu sumu 19,80 eura prostredníctvom Slovenská pošta, a. s., Banská Bystrica,

IČO: 36 631 124, po právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu v prevyšujúcej časti 28% úroku ročne zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Uviedol, že žalobou doručenou
súdu dňa 07. 03. 2016 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 723,37
euras28%úrokomročneod01.03.2016dozaplateniaanáhradytrovkonania.Uplatnenýnárokžalobca
odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 02. 11. 2011 (ešte pod obchodným menom Dexia banka Slovensko,
a. s.) uzatvoril Zmluvu č. 3843852002, na základe ktorej žalovanému ako majiteľovi účtu zriadil a vedie
bežný účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX tak, ako to vyplýva z priložených výpisov z účtu. Žalovaný porušil

zmluvu tým, že sa na uvedenom účte dostal do nepovoleného debetu, ktorého výška k 29. 02. 2016
dosiahlažalovanúsumu.KeďžeúrokysanaúčetpripisujúvzmysleVOPkprvémudňumesiaca,žalobca
si uplatnil úrok od 01. 03. 2016 v súlade s priloženou Výveskou úrokových sadzieb, v zmysle ktorej je
istina nepovoleného prečerpania účtu úročená úrokom vo výške 28% ročne. Za dôkaz žalobca označil
zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky, výpis z účtu, poslednú výzvu a vývesku úrokových sadzieb.
Žalobca podaním zo 07. 02. 2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 660 eur z dôvodu, že žalovaný
dňa 03. 10. 2016 uhradil sumu vo výške 600 eur, dňa 13. 12. 2016 uhradil sumu 20 eur a dňa 18. 01.

2017 uhradil sumu 40 eur. Súčasne uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatňuje nárok na
zaplatenie sumy vo výške 63,37 eura spolu s 28% úrokom ročne zo sumy 723,37 eura od 01. 03. 2016 do
03. 10. 2016 s 28% úrokom ročne zo sumy 123,37 eura od 04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, s 28% úrokom
ročne zo sumy 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017, s 28% úrokom ročne zo sumy 63,37 eura od19.01.2017dozaplateniaspolusnáhradoutrovkonania. Žalobcapodanímz29.05.2017zobralžalobu
späť aj v časti o zaplatenie sumy vo výške 90 eur s tým, že si uplatňuje nárok na zaplatenie 28% úroku
ročne zo sumy 723,37 eura od 01. 03. 2016 do 03. 10. 2016, 28% úroku ročne zo sumy 123,37 eura od

04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, 28% úroku ročne zo sumy 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017,
28% úroku ročne zo sumy 63,37 eura od 19. 01. 2017 do 20. 02. 2017, 28% úroku ročne zo sumy 23,37
eura od 21. 02. 2017 do 14. 03. 2017, a to bez sumy 26,63 eura, ktorú žalovaný uhradil. V danom prípade
je zrejmé, že žalobca sa domáhal, pred čiastočným späťvzatím žaloby v dôsledku úhrad žalovaného,
zaviazania žalovaného na zaplatenie pôvodne žalovanej sumy vo výške 723,37 eura s príslušenstvom

titulom debetu, v súvislosti so Zmluvou z 02. 11. 2011, predmetom ktorej bolo (len) zriadenie účtu -
osobný účet, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva
o poskytovaní elektronického bankovníctva. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval nielen ustanovenia
§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na žalobcu, ktorého pôvodné obchodné meno
bolo Dexia banka Slovensko a. s. a predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

majúc za to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri
uzatváraní zmluvy z 02. 11. 2011 nekonal žalovaný ako podnikateľ. Zo zmluvy sporiacich sa strán
nevyplývali žalovanému žiadne povinnosti, avšak žalobcovi, pod pôvodným obchodným menom Dexia
banka Slovensko a. s., vyplývala (aj) povinnosť poskytnúť žalovanému otvorenie a vedenie osobného
účtu, ako aj poskytovanie bankových produktov a služieb k tomuto účtu, a to vydanie platobnej karty

a služby elektronického bankovníctva. V zmluve z 02. 11. 2011 nebolo ani určené, že žalobca ako
banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky
na účte, a preto s poukazom na § 710 Obchodného zákonníka sa na debetné mínusové operácie na
účte žalovaného nepoužijú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukazovanie žalobcu
v žalobe na Všeobecné obchodné podmienky je nenáležité, najmä keď žalobca neponúkol za dôkaz

Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Dexia banka Slovensko a. s. ako zmluvného partnera
žalovaného, ale k žalobe pripojil Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Prima banka Slovensko,
a. s. (VOP), účinné od 01. 02. 2016. Preto v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným predložené VOP
nemohli tvoriť ani súčasť zmluvy a tieto nie sú ani žalovaným podpísané. Preto nemôžu tvoriť zmluvnú
dokumentáciu vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09. 11.

2016). Pokiaľ žalobca v danom prípade pripustil skutočnosť, že už k 31. 05. 2012 sa žalovaný dostal
do mínusu a toto prečerpanie do debetu sústavne pretrvávalo a narastalo, na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo výške rozdielu medzi kreditnými
a debetnými operáciami. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorou nepochybne je aj zmluva uzatvorená podľa § 708 Obchodného zákonníka, súd s poukazom na

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v danom prípade bola žaloba doručená súdu dňa 07. 03. 2016, pričom
predmetom daného sporu je podľa žalobcu zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vyčísleného
žalobcom síce ku dňu 29. 02. 2016 v žalovanej výške, pričom žalovaný bol v mínuse od 31. 05. 2012
sústavne a k 31. 01. 2014 bol v mínuse vo výške 241,89 eura a aj k 28. 02. 2014 bol v mínuse

vo výške 251,05 eura, avšak uvedené mínusové zostatky sústavne narastali v dôsledku zaťažovania
účtu žalovaného v zmluve neupraveným úrokom a v zmluve neupravenými poplatkami, nepochybne
do podania žaloby uplynula žalobcovi subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo popri rozdiele medzi jeho kreditnými a debetnými
operáciami aj zo zmluvne neupraveného tzv. čerpania povoleného prečerpania, ktoré bolo žalovaným

ostatný raz realizované dňa 28. 06. 2013 vo výške - 6,22 eura, a tak premlčacia doba na jeho vydanie
uplynula uplynutím dňa 28. 06. 2015. Žalobca súdu neponúkol žiadny dôkaz o dvojstrannom právnom
úkone - dohode - sporiacich sa strán o povolenom debete a jeho výške, ako aj podmienkach splácania,
preto nie je zrejmé, prečo od 31. mája 2012 až do 29. 02. 2016 toleroval mínusový zostatok na účte
žalovaného, ktorý sústavne narastal o ním účtované poplatky a úroky, pričom nepochybne plynula aj

premlčacia doba na jeho úspešné uplatnenie. Pokiaľ žalobca mínusový zostatok na účte žalovaného
úročil, pričom v zmluve si so žalovaným nedohodol žiadny úrok a ani jeho výšku a obdobne si so
žalovaným v zmluve nedohodol ani platenie akýchkoľvek poplatkov, žalobca aj s poukazom na § 9 ods.
9 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, ale aj § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať ani úrok

a ani poplatky, keď tieto nie sú uvedené ani v zmluve z 02. 11. 2011. Z dôvodu, že žalobca zobral
žalobu v časti nedôvodne žalovanej, avšak žalovaným uhradenej istiny vo výške 723,34 eura, ako aj
v špecifikovaných častiach z uplatneného 28% úroku ročne späť, súd konanie v rozsahu čiastočných
späťvzatí žaloby zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb.rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu, po jej krátení o 6,70 eura, pričom
zohľadnil, že zostávajúca uplatnená časť 28% úroku sa stala samostatným predmetom konania. Z
premlčanej sumy bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať žalobcovi ani zmluvne neupravený

28% úrok ročne, ktorého dôvodnosť uplatnenia, rovnako ako dôvodnosť zaťažovania účtu žalovaného
jednotlivými debetnými operáciami, súd z dôvodu hospodárnosti konania ani podrobnejšie neskúmal.
V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu zo zmluvy uzavretej podľa § 708 Obchodného zákonníka
súd opätovne poznamenáva, že zmluvné strany v zmluve nielenže neriešili (ne)prípustnosť debetu, ale
ani výšku jeho úročenia. S poukazom na uvedené súd, po čiastočnom zastavení konania v dôsledku

čiastočného späťvzatia žaloby, zostávajúcu časť žaloby zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodol
s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému
žalovanému náhradu trov konania, na ktorú má právo, nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by mu
nejaké trovy konania v zmysle § 251 CSP vznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním

žalobca,domáhajúcsanímzmenyrozsudkusúduprvejinštancievtejtočastiavyhoveniažalobevplnom
rozsahu. Mal za to, že v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Uviedol, že Zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za
poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené na jednom

dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil,
že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o
trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo výrokoch, ktorými

súd konanie zastavil a vrátil súdny poplatok žalobcovi, ktoré neboli dotknuté odvolaním, rozsudok súdu
prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 723,37 eura spolu
s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 723,37 eura od 01. 03. 2016 do zaplatenia. Žalobca svoj
nárok odvíjal od Zmluvy č. 3843852002 zo dňa 02. 11. 2011, na základe ktorej bol žalovanému
zriadený a vedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmysle bodu 3.8 VOP bol žalovaný povinný mať
na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok

úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na
porušenie tejto zmluvnej povinnosti žalovaným, tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania
vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal
súdnou cestou. Žalobca ďalej v podanej žalobe poukázal na bod 3.12 VOP, v zmysle ktorého, ak
nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po

dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby. Taktiež poukázal na bod 8.8 VOP, v zmysle ktorého z poskytnutých peňažných
prostriedkov musí klient platiť úroky. Úroky sa vypočítajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky.
Výška úroku sa počíta podľa počtu skutočne uplynutých dní a roka v trvaní 360 dní. Úroky sa platia zaobdobie kalendárneho roka vždy v posledný kalendárny deň mesiaca prostredníctvom inkasa splatnej
čiastky úrokov z bežného účtu klienta. V súlade so znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb
je aktuálna istina pohľadávky 723,37 eura úročená úrokom vo výške 28% ročne.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 723,37 eura, ako aj v časti 28% úroku
ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 123,37 eura od 04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, zo sumy prevyšujúcej

sumu 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 63,37 eura od 19. 01.
2017 do 20. 02. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 23,37 eura od 21. 02. 2017 do 14. 03. 2017, bez
sumy 26,63 eura, ktorú už žalovaný uhradil, zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže žalovaný v tomto
rozsahu žalobcovi plnil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť a vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol v dôsledku podaného

odvolania žalobcu sa stal predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že
pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného 28%-ného úroku (nad rozsah zastavenia konania)
zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 02. 11. 2011 Zmluvu o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanému zriadil osobný
účet. V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne poplatky, ani úroky v prípade povoleného
prečerpania na osobnom účte. Žalobca si svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo
výške 28% zo sumy 795,24 eura odvodzuje od bodu 3.12 VOP Prima banky, a. s. účinných od 01.
02. 2016, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade nepovoleného

prečerpania.

15. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v
zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu
dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti

sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných
obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok
však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské
zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo
znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa

spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto Všeobecné
obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné
vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré
samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej
zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená stranami v

bode IV.3 odkazuje na aplikáciu obchodných podmienok banky a všeobecných obchodných podmienok
banky. Žalobca predložil súdu všeobecné obchodné podmienky, účinné od 01. 02. 2016, v ktorých je
nepovolené prečerpanie upravené v bode 3.12. Bod 3.12, ktorý by mal stanovovať výšku úrokov po
dobu nepovoleného prečerpania, znovu odkazuje na úrok, ktorý má byť vypočítaný na základe úrokovejsadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, pričom ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane.
Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol
individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného prečerpania a rovnako zo strany žalobcu nebolo

preukázané, že by žalovaného oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, resp. k nim
pristúpil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá výška
úroku v prípade nepovoleného prečerpania, keďže táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v
bode 3.12, aj to nedostatočným spôsobom, naviac, žalobca predložil súdu obchodné podmienky účinné
od 01. 02. 2016 bez toho, že by bolo zrejmé, že by sa s týmito žalovaný oboznámil a pristúpil k nim.

Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie so žalovaným ako spotrebiteľom úrokov vo výške 28%
z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom,
že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaný ako spotrebiteľ
pristúpil, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovaným neboli platne dojednané úroky v prípade
nepovoleného prečerpania účtu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že obchodné podmienky, ktoré
často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často

neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. K poukazu žalobcu na judikatúru
Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní
k Smernici 2008/48/ES odvolací súd udáva, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere sa môže
uviesť aj osobitne v prílohe, teda nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument,

avšakprílohamusíbyťneoddeliteľnousúčasťouzmluvyataktiežmusíbyťspotrebiteľoviodovzdaná,aby
sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne
podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy, t.j. napr. aj všeobecné podmienky. Toto európska smernica
neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom. Z vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanému aj všeobecné obchodné podmienky, že s týmito

všeobecnými obchodnými podmienkami bol žalovaný riadne oboznámený a že ich pri prevzatí podpísal.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k
zamietnutiu žaloby (v časti úroku za nepovolené prečerpanie), ako vecne správny spolu so súvisiacim
výrokom o náhrade trov konania, potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste
priznať mu náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci
však priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanému v odvolacom konaní

preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).