Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217201357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8217201357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Janom Šoltésom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava,
proti žalovanému: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. M. XX, XXX XX J., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č. k. 6Csp 43/2017-46 z 15.1.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku I.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 230,44 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 16.1.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 261, § 479, § 499 a 502 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2,3
a 4 Občianskeho zákonníka a § 2, 9 a 11 zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Použil
tiež ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel žalobu

s VÚB akciová spoločnosť. Išlo o spotrebiteľský úver. Žalovaný bol v omeškaní a nesplácal úver v
stanovených lehotách. Právny predchodca žalobcu VÚB akciová spoločnosť, však mohla postúpiť svoju
pohľadávku inému subjektu za predpokladu, že predchádzala tomu písomná výzva, po tom čo klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní bol v omeškaní. Tieto podmienky musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania, však zistil, že nebol predložený dôkaz o tom,
že VÚB akciová spoločnosť vyzývala žalovaného. Vzhľadom k tomu dospel k záveru, že postúpenie
pohľadávky nebolo v súlade so zákonom a žalobca nemá aktívnu legitimáciu pre podanie takejto žaloby,

preto žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP.
Poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu SR 4Obo 210/01, 1Cdo 74/07 a 2Obo 49/08.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, voči a výroku, ktorým
žalobavprevyšujúcejčastibolazamietnutá,vočivýrokuonáhradetrovkonania.Poukázalnato,žesvoju
aktívnu legitimáciu súdu predložil riadnym hmotnoprávnym dokladom o postúpení pohľadávky a tým
boli splnené zákonom stanovené podmienky. Okrem toho právny predchodca žalobcu vyzval 2.3.2014

žalovaného na zaplatenie celého dlhu a tiež oznámil potom postúpenie pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách, hovorí o tom, že ide o prelomenie bankového tajomstva tým, že možno aj bankovú
pohľadávku postúpiť na iný subjekt. Je potrebné preferovať výklad v obdobných veciach v prospechplatnosti právneho úkonu a preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

4. Žalovaný k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 Civilného sporového poriadku prejednal
rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a násl. CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom

zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič
nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho konania.

6. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len ,,zákon o bankách´´), ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len ´´postupník´´), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej
len ako ,,OZ´´), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Žalovaný podpísal dňa 2.4.2013 žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty v Nižnom Tvarožci, pričom
v žiadosti žalovaný rukou vyplneným písmom uvádza osobné údaje, pracovné zaradenie a údaje k
používaniu kreditnej platobnej karty. Za VÚB a.s., za ktorú konala spoločnosť CFH a.s. bola žiadosť
podpísaná v Poprade dňa 4.4.2013.

10. Z predložených výpisov z Pôžičkovej karty za obdobie od 14.4.2013 do 31.12.2016 vyplýva, že
úverový rámec bol schválený 600,- eur, končený stav k 31.12.2016 bol 1.477,45 eur, štandardná úroková
sadzba 1,90% p.m./ 22,80% p.a., sankčná úroková sadzba 5,00% , štandardná splátka 20 eur. Z
popisu bankových operácií vyplývajú jednotlivé debetné a kreditné transakcie, výbery z bankomatu,
vykonávanie platieb kartou u obchodníkov, splácanie splátok v rôznych výškach. Z výpisov vyplýva,

že posledná úhrada žalovaným bola vykonaná dňa 10.10.2013 v sume 20 eur. Posledné čerpanie
úverovéhorámcabolodňa23.10.2013vsume7,49eur.Poposlednomčerpanísúnaúčteod29.10.2013
zaznamenané len náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti, štandardné úroky, poplatok
za úverové rizikové poistenie typu A, poplatok za správu kartového účtu, sankčné úroky.

11. Odvolacou námietkou žalobcu v časti, kde bola žaloba zamietnutá súdom prvej inštancie bola
okolnosť, že došlo k výzve zo strany právneho predchodcu žalobcu na úhradu pohľadávky žalovaného,
keď meškal viac ako 90 kalendárnych dní a tiež sa preukázal žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky,
ktorá zakladá nárok žalobcu uplatniť po nadobudnutí tejto pohľadávky od jeho právneho predchodcuplnenie priamo od dlžníka, čiže žalovaného. Pokiaľ poukázal žalobca na oznámenie, resp. listinu z
2.3.2014, ktorá mala byť tou výzvou, ktorú uvádza ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nutné je
konštatovať, že túto výzvu však neurobila banka, teda pôvodný veriteľ VÚB akciová spoločnosť, ale túto

výzvu vykonali slovenské kreditné karty, spoločnosť ktorá bola sprostredkovateľ a správca vtedajšieho
žalobcu resp. predošlého právneho predchodcu žalobcu, Consumer finance holding a.s.. Týmto nebola
splnená podmienka § 92 ods. 8 zákona o bankách a to výzva, ktorú banka pred postúpením splatnej
pohľadávky po omeškaní dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní musí preukázať a táto výzva musí byť
písomná. Z týchto dôvodov bol postup súdu prvej inštancie vecne správny v celom rozsahu a preto aj

odvolací súd v tomto rozhodnutí potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, okrem výroku 1. podľa § 387
ods. 1,2 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolaní mal úspech žalovaný, ktorému však preukázateľné žiadne trovy
konania spojené s týmto odvolacím konaním nevznikli, preto žiadnej zo strán žalobca nebol úspešný.

Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).