Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205210
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816205210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Mesto Rožňava, Šafárikova 29,
Rožňava, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti
žalovanému: J. R. - IGLI AUTO, so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, IČO: 10 750 550, zastúpenému
JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a odstránenie stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 28.6.2017, č.k. 12C/132/2016-47 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 2.259,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.500,99 € od 15.januára
2015 do 2.augusta 2016, a vo výške 5 % ročne zo sumy 758,52 € od 3.8.2016 do zaplatenia, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o priznaní nároku žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 64 % voči žalobcovi.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
28.6.2017 č.k. 12C/132/2016-47 vo výroku I. zastavil konanie v časti uplatneného nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.3.2005 do 12.1.2010, od 1.4.2011 do 16.5.2014 a od
16.5.2017, vrátane príslušenstva a v časti odstránenia oceľového prístrešku. Vo výroku II. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.259,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.500,99 € od 15.1.2015 do 2.8.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 758,52 € od
3.8.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu
zamietol (výrok III.), a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, ktorú je povinný zaplatiť
žalobca (výrok IV.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.6.2016
č.k. 12C/12/2012-181, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2016, priznal žalobcovi z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 1.983,14 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
12. 01. 2010 do zaplatenia; vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Ďalším výrokom súd vylúčil na
samostatné konanie vec o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2013
v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2015 do 31.03.2016

v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia v sume 10,73 Eur za m2/rok, a o odstránenie
oceľového prístrešku nachádzajúceho sa na parc. KN-C č. 525/1, k.ú. T., a tiež rozhodnutie o náhrade
trov konania. Vylúčená vec sa (naďalej) viedla pod sp.zn. 12C/132/2016.3. Po citácii § 451 ods. 1,2 Obč.zákonníka (ďalej len „OZ“), § 456 OZ, § 123 OZ, § 8 ods. 1 zákona č.
369/1990 Zb. a § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. a § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a po vznesení
námietky premlčania práva zo strany žalovaného, (akceptujúc vznesenú námietku premlčania), žalobca

zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 23. 03. 2005 do 12.01.2010, od 01.04.2011 do 16.05.2014 a od 16.05.2017 do budúcna, vrátane
príslušenstva.

4. Rovnako žalobca zobral žalobu späť aj v časti odstránenia oceľového prístrešku s poukazom na to, že

došlokzmenevlastníkaoceľovejkonštrukcieKúpnouzmluvouzodňa02.08.2016,anáslednepozemku
registra “C“ parc. č. 525/1 o výmere 641 m2, v k.ú. T., vedeného na LV č. XXXX, na ktorom sa nachádzal
oceľový prístrešok. Uvedený pozemok bol prevedený do vlastníctva tretej osoby, na základe kúpnej
zmluvy a vkladu do katastra nehnuteľností, dňa 16.05.2017. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudla Z. P. V..

5. Žalobca (po čiastočnom späťvzatí žaloby) naďalej trval na vydaní bezdôvodného obohatenia vo
zvyšujúcej uplatnenej časti, v rozsahu zodpovedajúcom sume nájomného za m2 nehnuteľnosti, v
zmysle platnej úpravy vyplývajúcej zo Zásad pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom
nehnuteľností a hnuteľného majetku do vlastníctva Mesta Rožňava od 24.04.2014. V danom prípade sa
pre uvedenú zónu vychádzalo z výšky nájomného v II. zóne (nájomné znížené o 20 % oproti I. zóne), zo

sumy 14,80 Eur. Cena sa vzťahovala na užívanie dočasnej stavby (vy)užívanej na podnikateľské účely.
Takýmtospôsobomsižalobcauplatnilnárokzaobdobieod16.05.2014do14.01.2015,kedybolžalovaný
preukázateľne vedený ako podnikateľský subjekt. Na základe tejto úpravy si žalobca uplatnil nárok vo
výške istiny v sume 1.500,99 Eur za obdobie od 16. 05.2014 do 14. 01. 2015, a sumu 758,52 Eur,
za obdobie od 15. 01. 2015 do 02. 08. 2016, čo vyplynulo z upravenej žaloby. V dôsledku omeškania

žalovaného si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania z jednotlivých (omeškaných) súm .

6. Súd pri posudzovaní výšky nároku vychádzal zo Zásad pre určenie výšky nájomného za nájom a
podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta Rožňava, ktoré boli účinné od 24.04.2014; výška nájmu
sa nezmenila ani v posudzovanom období.

7.Postaveniežalovanéhoakopodnikateľskéhosubjektuvobdobípozastaveniaprevádzkovaniaživnosti,
bolo už vyriešené rozsudkom sp.zn. 12C/12/2012 zo dňa 06.06.2016, kde súd konštatoval, že
pozastavenie prevádzkovania živnosti žalovaným v období od 01.01.2010 do 31.12.2014 neznamená,
žeosobužalovanéhoniejemožnévdanomobdobípovažovaťzapodnikateľa,atoajspoukazomnaust.

§ 58 ods. 2 písm. c.) Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Pozastavenie prevádzkovania
živnosti totiž neznamená jej ukončenie, a preto súd posudzoval žalovaného v období pozastavenia
prevádzkovania živnosti ako podnikateľa.

8. Výška bezdôvodného obohatenia bola vypočítaná v zmysle Zásad pre určovanie výšky nájomného

za nájom a podnájom nehnuteľnosti a hnuteľného majetku vo vlastníctve mesta platných od 24.4.2014
Článku 3, bod A., I zóna, bod. 3 písm. a.) v spojitosti s II. zónou, kedy sa sadzby v bode A znižujú o 20
%. To znamená, pokiaľ bola sadzba nájomného za užívanie pozemku vo výške 18,50 Eur, 20 % zníženie
predstavuje zníženie o 3,70 Eur pre II. zónu, čo v konečnom dôsledku predstavuje výšku 14,80 Eur/m2.

9. Súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti v k.ú. T. vedenej na LV č.
XXXX pod parc. č. 525/1 o výmere 153 m2, ktorá zodpovedala zastavanej ploche oceľovým prístreškom.

10.Súd výpočetrozčlenildojednotlivýchobdobí,atozaobdobieod16.05.2014do14.01.2015,kedysúd
žalovaného posudzoval ako podnikateľa, a následne od 15.01.2015 do 02.08.2016, kedy bol žalovaný

posudzovaný ako fyzická osoba, lebo podnikanie ukončil.

11.Privýpočtevýškybezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod16.05.2014do14.01.2015súdvychádzal
z výšky nájomného v zmysle vyššie označených Zásad platných pre II. zónu v hodnote 14,80 Eur/
m2. Túto hodnotu prepočítal na počet užívaných m2 (14,80 Eur x 153 m2 = 2.264,40 Eur ročne).

Ďalší výpočet si vyžadoval prepočet na mesačnú výšku nájomného a následne na dennú. Výška
mesačného nájmu predstavovala 188,70 Eur (2.264,40€ : 12 mesiacov) a v prepočte na denné nájomné
predstavovala sumu 6,21 Eur (188,70 Eur : 30,40 dní). Uvedená doba užívania predstavovala celkove 7mesiacov a 29 dní v režime podnikateľského postavenia žalovaného, čo v prepočte predstavovalo sumu
1.500,99 Eur ( /7 mesiacov x 188,70 Eur = 1.320,90 Eur/ + /29 dní x 6,21 Eur/deň = 180,09 Eur/ ).

12. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.01.2015 do 02.08.2016 súd
vychádzal z výšky nájomného v zmysle vyššie platných Zásad, a to z čl. 3 písm. A I. zóna bod 4 -
dočasnéstavbyužívanénainéakopodnikateľskéúčely,kdevI.zónebolacenanájmu4,-Eur,poznížení
o 20 % pri zaradení nehnuteľnosti do II. zóny, predstavovala cena 3,20 Eur (20 % zo 4,- Eur = 0,80 Eur).
Túto hodnotu prepočítal na počet užívaných m2 (3,20 Eur x 153 m2 = 489,60 Eur ročne). Ďalší výpočet

si vyžadoval prepočet na mesačnú výšku nájomného a následne na dennú. Výška mesačného nájmu
predstavovala 40,80 Eur (489,60 : 12) a v prepočte na denné nájomné predstavovala sumu 1,34 Eur
(40,80 Eur : 30,40 dní). Uvedená doba užívania predstavovala celkove 18 mesiacov a 18 dní , kedy bol
žalovaný v postavení ako fyzická osoba, čo v prepočte predstavovalo sumu 758,52 Eur ( /18 mesiacov
x 40,80 Eur= 734,40 Eur/ + /18 dní x 1,34 Eur/deň = 24,12 Eur/ ).

13. Žalobca nemohol realizovať svoje právo vlastníka k pozemku za obdobie do 02. 08. 2016, lebo
žalovaný užíval túto plochu bez súhlasu žalobcu, bez nájomnej zmluvy a bez úhrad, a preto súd
konštatoval, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Takto získané obohatenie, ktoré
žalovaný získal tým, že nevykonával úhrady za užívanie pozemku, musí vydať žalobcovi, na úkor

ktorého sa obohatil.

14. Z predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX k. ú. T. zo dňa 29.5.2017 súd zistil, že výlučnou
vlastníčkou parcely registra „C“ parc. č. 525/1 - záhrady o výmere 641 m2 je Z. P. V. na základe Kúpnej
zmluvy č. 107/2017 V - 485/17.

15.Súdkonštatoval,ževdanomprípadežalobcazaobdobieod03.08.2016nazákladenájomnejzmluvy
prijal plnenie za užívanie pozemku na parcele č. KN-C 525/1, ktorá z hľadiska výmery zahŕňala aj časť
pôvodne užívanú žalovaným (153 m2). Za danej situácie sa na úkor žalobcu žalovaný nemohol obohatiť.
Prevod konštrukcie na iný subjekt, ale aj zmena užívateľského režimu pozemku bola žalobcovi známa

už od 03. 08. 2016, a napriek tomu si uplatňoval bezdôvodné obohatenia aj za uvedené obdobie; v tejto
časti nezobral žalobu späť. V tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Po citácii § 517 1,2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. súd uviedol, že žalovaný sa dostal
do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia diferencovane za jednotlivé obdobia, a to ku

dňu 15.01.2015 a ku dňu 03.08.2016. Úrok z omeškania ku dňu 15.01.2015 predstavoval výšku 5,05 %
ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu predstavovala
0,05 %, a táto sadzba bola zvýšená o 5 percentuálnych bodov, v zmysle ust. § 3 vyššie uvedeného
nariadenia vlády. Úrok z omeškania ku dňu 03.08.2016 predstavoval výšku 5 % ročne, pretože základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu predstavovala 0 % a táto sadzba bola

zvýšená o 5 percentuálnych bodov, v zmysle ust. § 3 vyššie uvedeného nariadenia vlády.

17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP za použitia
§ 256 ods. 1 CSP vzhľadom k tomu, že v konaní sp.zn. 12C/12/2012 nebolo rozhodované o náhrade
trov konania, a súd v tomto konaní rozhodoval o celkových trovách konania, ktoré vznikli jednak v konaní

vedenom pod sp.zn. 12C/12/2012 a sp.zn. 12C/132/2016. Žalobca si uplatnil v týchto dvoch konaniach
celkovo nárok súvisiaci s vydaním bezdôvodného obohatenia, celkovo v sume 24.083,24 Eur, z toho v
konaní sp.zn. 12C/12/2012 sumu 15.874,79 Eur, a v konaní sp.zn. 12C/132/2016 sumu 8.208,45 Eur. V
konaní vedenom pod sp.zn. 12C/12/2012 súd priznal žalobcovi z pôvodne uplatnenej sumy, len sumu
1.983,14 Eur s príslušenstvom, a v konaní sp.zn. 12C/132/2016 sumu 2.259,51 Eur s príslušenstvom.

Spolu súd priznal istinu vo výške 4.242,65 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu,
že žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku z titulu vznesenej námietky premlčania, súd
konštatoval, že v tomto prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania, čo súd v tomto prípade tiež
považuje za neúspech v konaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd konštatoval, že žalobca mal
vo vzťahu k celkovo uplatnenému nároku úspech vo výške 18 %, žalovaný vo výške 82 %. Väčší úspech

v konaní mal žalovaný a preto súd priznal náhradu trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia
žalovanému, predstavujúci rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalobcu a žalovaného, vo výške 64
%.18. Žalovaný navrhol priznať náhradu trov konania aj v časti uplatňovaného nároku na odstránenie
oceľového prístrešku, pretože žalobca zobral žalobu aj v tejto časti späť, čím zavinil procesne zastavenie
konania. Podľa názoru súdu, späťvzatie žaloby v časti odstránenia oceľového prístrešku zo zastavanej

plochy, ktorá pôvodne patrila žalobcovi, bolo spôsobné tým, že žalovaný po vylúčení veci z konania
sp.zn. 12C/12/2012 na samostatné konanie, dňa 02.08.2016 odpredal oceľový prístrešok tretiemu
subjektu, v dôsledku čoho stratil vecnú legitimáciu v konaní v tejto časti uplatňovaného nároku. Túto
skutočnosť však nezavinil žalobca, ale bola pôsobená postupom žalovaného. Vzhľadom k nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného v tejto časti nároku, žalobcovi nič iné neostalo, len zobrať žalobu späť,

pretože v opačnom prípade by musel súd takýto nárok zamietnuť. Za týchto okolností súd aj s poukazom
na vykonané dokazovanie v konaní sp.zn. 12C/12/2012, ohľadom legitimity predmetnej stavby, ktoré si
osvojil aj pre účely tohto konania, konštatuje, že sa jednalo o stavbu nelegálnu, nepovolenú v zmysle
stavebnéhozákona.Uvedené vyplynuloajzoznámeniakpodnetuvovecistavby„oceľovýprístrešok“na
parc. KN č. 525/1 k. ú. Rožňava, kde Okresný úrad v Rožňava, odbor životného prostredia, oznamoval
Mestskému úradu Rožňava dňa 09.12.2002, že neeviduje v súvislosti s uvedenou stavbou kolaudačné

rozhodnutie, vlastník stavby sa nezúčastnil na šetrení, nebolo preukázané povolenie k stavbe. Z toho
dôvodu stavebný úrad po preverení evidencie územných, stavebných a užívacích povolení od roku
1992 zistil, že žiadne z týchto rozhodnutí nebolo vo vzťahu k stavbe oceľového prístrešku vydané.
Stavebný úrad dospel k záveru, že ide o stavbu nepovolenú, pre ktorú vyplýva procesno-právny postup v
zmysle ust. § 88a Stavebného zákona. Súčasne z obsahu uvedeného oznámenia vyplynulo, že (naviac)

stavebný úrad nemôže ani dodatočne povoliť stavbu, bez súhlasu vlastníka pozemku.

19. Konanie o tejto časti nároku bolo vylúčené z pôvodného konania len z dôvodu, že strany sporu
prezentovali možnosť riešenia odstránenia oceľového prístrešku na základe vzájomnej dohody. Iný
dôvod na vylúčenie veci neprichádzal do úvahy. V prípade, že by strany sporu neboli prezentovali takýto

postoj, súd by bol rozhodol v pôvodnom konaní, a bol by v tejto časti žalobe vyhovel. Z týchto dôvodov
súd hodnotu konania týkajúcu sa oceľového prístrešku nezahrnul do náhrady trov konania, ktorú priznal
žalovanému, pretože v tejto časti podľa názoru súdu nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol

zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.055,99 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.5.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní. Odvolanie podal
z dôvodu uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Napadol výrok priznaného bezdôvodného
obohatenia za obdobie 16.mája 2014 do 14.januára 2015. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalovaný mal od 1.1.2010 do 31.12.2014 pozastavené prevádzkovania živnosti. Žalovaného súd

považoval za podnikateľa s poukazom na § 58 ods. 2 písm. c/ zákona č. 455/1991 Zb. Žalovaný
poznamenal, že pozastavenie prevádzkovanie živnosti síce neznamená to, že ho nemožno považovať
za podnikateľa, ale znamená to, že v tomto období v skutočnosti nevykonával podnikateľskú činnosť.
Podnikateľskú činnosť žalovaný nevykonával ani v spornom období, a ani v oceľovom prístrešku, ktorým
je zastavaná časť pozemku žalobcu o výmere 153 m2. O tom, že žalovaný nevykonával podnikateľskú

činnosť žalobca dobre vedel, o čom sa presvedčil pri ohliadke na mieste samom. Pre účely výpočtu
bezdôvodnéhoobohateniamalsúdprihliadnuťnatúskutočnosť,žežalobca(správnemalobyťžalovaný)
v posudzovanom období nevyužíval pozemok na podnikateľské účely (mal pozastavenú živnosť) a
tak súd v zmysle Zásad mal žalovaného posudzovať ako fyzickú osobu a nie ako podnikateľa. Výška
bezdôvodného obohatenia bola nesprávne vypočítaná, ak ju súd vypočítal zo sumy 14,80 € za 1 m2

za rok, lebo mal vychádzať zo sumy 3,20 €, ako dočasné užívanie stavby na iné, ako na podnikateľské
účely. Pri správnom výpočte za obdobie od 16.5.2014 do 14.1.2015 je výška bezdôvodného obohatenia
za 7 mesiacov a 29 dní 297,46 € (7 mesiacov x 40,80 € + 29 dní x 1,34 €).

21. Žalobca uplatnil aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.mája 2014 do

2.augusta 2016 na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 16.mája 2016. Žalobca nevyzval
žalovaného na plnenie v konkrétnej sume pred 16.májom 2016. Pretože čas plnenia nebol dohodnutý,
ani stanovený právnym predpisom, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Podľa žalovaného za takúto prvú výzvu k plneniu je treba považovať uplatnenie nároku
žalobcu a zaplatenie bezdôvodného obohatenia dňa 16. mája 2016, a tak v omeškaní žalovaný bol

prvého dňa po tom, čo žalobcovi bolo doručené toto oznámenie. Žalobca uplatnil nárok 16.mája 2016
a do omeškania sa žalovaný dostal dňom 17.mája 2016.22. Žalobca v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nikdy neoznámil žalobcovi tú skutočnosť, že má pozastavenú
živnosť. Žalovaný počas celej doby užívania týchto nehnuteľností deklaroval, že je podnikateľským

subjektom, a navyše takto platil žalobcovi aj daň z predmetných nehnuteľností. Zároveň poukázal na to,
že hoci mal žalovaný živnostenské oprávnenie pozastavené, hľadí sa naň ako na podnikateľa podľa § 58
ods. 2 písm. c/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, až do tých čias, kým si živnostenské
oprávnenie nezrušil. Tvrdenie žalovaného, že v danom období nevykonal podnikateľskú činnosť je pre
rozhodnutie v danej veci irelevantné.

23. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 23.11.2017. Ďalšie
vyjadrenia sa v spisovom elaboráte nenachádzajú.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (výrok II.), ktorým žalobe bolo vyhovené, ako
aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) je vecne správny, a preto ho odvolací súd v

týchto výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., kde konanie bolo zastavené o vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 23.3.2005 do 12.1.2010 a od 1.4.2011 do 16.5.2014 a od 16.5.2017, a to
vrátane príslušenstva, ako aj v časti o odstránenie oceľového prístrešku a vo výroku III., kde bola žaloba

v prevyšujúcej časti zamietnutá, odvolaním napadnuté neboli, a tak nadobudli právoplatnosť.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. decembra 2018 o 11.25
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 5. decembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa

§ 219 ods. 1, 3 CSP.

28. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/, t.j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

30. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.32. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

34. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej
časti, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

35. K dôvodom, ktoré rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje a s prihliadnutím na námietky žalovaného
v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto :

36. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tým, že užíval
pozemkyžalobcubezprávnehodôvodu,t.j.beznájomnejzmluvy.Ustanovenie§451ods.1OZvyjadruje
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné
obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo
sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo

sa povinný obohatil.

37.Bezdôvodnéobohateniejevyjadrenéiakopredmet,ktoréhosazáväzokzbezdôvodnéhoobohatenia
týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením jednak bez právneho dôvodu, ďalej z plnenia na
základe neplatného právneho úkonu, taktiež plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový

prospechznepoctivýchzdrojov.Oobohatenieidevtedy,aksaplnenímdostalomajetkovejhodnotytomu,
komu bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív.

38. V prejednávanom prípade je ustanovením § 451 OZ porovnávaný vzťah medzi vlastníkom pozemkov
(žalobcom) a vlastníkom oceľového prístrešku - haly, ktorá na týchto pozemkoch v rozhodnom období

sa nachádzala (žalovaným).

39. Pre posúdenie, či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, bolo podstatné zistenie, či
žalobcov pozemok bez právneho dôvodu žalovaný užíval.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu pozemok vo výmere 153 m2, na ktorom bol postavený oceľový
prístrešok - zastrešená hala, bola žalovaným užívaná už tým, že sa na tejto časti pozemku nachádzal
tento oceľový prístrešok - zastrešená hala, ktorú vlastnil žalovaný.

41.Odvolacísúdlenzdôrazňuje,ževtakomtoprípadejetotižzastavanýpozemokužívaný(jehoúžitková

hodnota je konzumovaná) už tým, že je na ňom postavený oceľový prístrešok - zastrešená hala, a
bez právneho významu je tá skutočnosť, akým spôsobom je vlastnícke právo oceľového prístrešku -
zastrešenej haly „konzumované“, či osobne žalovaným alebo či tento oceľový prístrešok alebo túto halu
prenajímal niekomu inému a podobne.

42. V konaniach, jednak v tomto, ako aj v predchádzajúcich konaniach bolo nesporne preukázané,
že žalovaný užíval zastavanú plochu o výmere 153 m2, na ktorej sa nachádzal oceľový prístrešok -
zastrešená hala.

43. K námietke žalovaného, že mal pozastavené prevádzkovanie živnosti a podnikateľskú činnosť

nevykonával, odvolací súd uvádza, že je skutočne rozdiel, či ide o pozastavenie prevádzkovania živnosti
alebo o ukončenie živnostenského oprávnenia, pretože pokiaľ mal žalovaný živnostenské oprávnenie
pozastavené, hľadí sa naňho podľa § 58 ods. 2 písm. c/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní ako na podnikateľa, až do tých čias, kým si živnostenské oprávnenie nezrušil. Tvrdenie
žalovaného, že mal pozastavené prevádzkovanie živnosti a nevykonával podnikateľskú činnosť je pre

určenie výšky bezdôvodného obohatenia právne irelevantné, lebo skutočne sa na žalovaného prihliada
ako na podnikateľa až do doby, pokiaľ živnostenské oprávnenie nezruší.44. Správne súd prvej inštancie posudzoval žalovaného ako podnikateľa pri výpočte bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 16.5.2014 do 14.1.2015 (v ktorom mal pozastavené prevádzkovanie živnosti)
a vychádzal pri výpočte bezdôvodného obohatenia z výšky nájomného, ktoré by mal platiť podľa

citovaných Zásad stanovených žalobcom.

45. K ďalšej námietke žalovaného ohľadom úroku z omeškania odvolací súd poznamenáva, že toto
konanie je pokračovaním vylúčenej časti z konania vedeného pod sp.zn. 12C 12/2012 Okresného súdu
Rožňava.

46. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 6. júna 2016, č.k. 12C 12/2012-181 bola uložená
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.983,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 12.1.2010 do zaplatenia v lehote do troch dní o právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol. Súd vylúčil na samostatné konanie vec o vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 1.4.2011 do 31.3.2013 v sume 3.283,38 €, od 1.4.2013 do 31.3.2015 v sume 3.283,38 €, od

1.4.2015 do 31.3.2016 v sume 1.641,69 € a od 1.4.2016 do zaplatenia 10,73 € za m2/rok a odstránenie
oceľového prístrešku nachádzajúceho sa na parcele KN-C č. 525/1 kat. úz. T., ako aj rozhodnutie o
náhrade trov konania.

47. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.6.2016, č.k. 12C 12/2012-181, už v

tomto konaní si žalobca uplatnil aj vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, ktoré je predmetom
tohto konania s príslušenstvom.

48. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak určil splatnosť bezdôvodného obohatenia za obdobie od
16.5.2014 do 14.1.2015 dňom 15.1.2015 a za obdobie od 15.1.2015 do 2.8.2016 dňom 3.8.2016.

49. Správne bola určená aj výška úrokov z omeškania podľa § 3 nar. vlády č. 20/2013 Z.z. v spojení
s § 517 ods. 1, 2 OZ.

50. Vecne správny bol aj výrok o náhrade trov konania, ktorý odvolací súd taktiež potvrdil ako vecne

správny.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozsudku odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutej časti, ako aj výrok o
trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, a preto
nemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalobcabolvodvolacomkonaníplneúspešný,apreto
mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).