Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/44/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010166

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3814010166.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 16.
marca 2018 v trestnej veci obžalovaného M. N. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. N., nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, bytom A., N. XXX/X,

je vinný, že

dňa 13.10.2013 v čase o 18,50 hodine viedol vozidlo zn. Mercedes - Benz, evidenčné číslo PD XXXDT,
po ceste I/50, po Nedožerskej ceste, smerom do centra mesta Prievidza, pričom na Nedožerskej ceste v
143 km v Prievidzi z dôvodu nedostatočného venovania sa vedeniu motorového vozidla a nesledovaniu
situácie pred vozidlom, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, narazil prednou časťou vozidla do chodkyne V.
A., ktorá prechádzala túto ulicu z pohľadu vodiča zľava doprava, čím jej spôsobil zranenia - trieštivú
zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia s posunutím úlomkov, otras mozgu prvého stupňa, tržne
zmliaždenéranyhlavyvľavejtemenno-spánkovejoblasti,pomliaždenieapodkožnýkrvnývýronpravého
stehna, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života štyri až päť mesiacov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

odsudzuje:

Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného M. N. (ďalej len obžalovaný), svedkov V. A. (ďalej
len poškodená), znalcov Ing. G. B. CSc., Doc. L., A. L., PhD, oboznámil sa so znaleckými posudkami

a s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že išiel vozidlom Mercedes od Nitrianskeho Pravna do Prievidze, pretože miesto
pozná, vie, že je tam priechod pre chodcov, ten nie je osvetlený, podľa neho obmedzil rýchlosť, na
priechode pre chodcov nevidel nikoho. Na ľavej strane cesty, v protismere stálo asi 10 áut, ktoré
odbočovali doprava na sídlisko, je tam stopka na železničnom prejazde. Z protismeru išiel kamión, aby

sa zmestil, je tam i odbočovací pruh, tento kamión sa dal do tohto pruhu, pretože keby išiel vo svojom
jazdnompruhu,prestojacevozidlábymuselostaťstáť.Išielsúčasnestýmtokamiónom,uholsanapravú
stranu, išiel plynulo, ako sa blížil k priechodu pre chodcov, nemenil rýchlosť, veď nič nevidel, ako kamión
išiel, nič nevidel, v tú dobu zbadal náraz, nič však nevidel, nevedel, či je to zviera, to si najprv i myslel,
až keď s vozidlom zastal, zistil, že to bola pani, ktorá nedýchala, musel ju prebrať. Pred obžalovaným

nešlo žiadne vozidlo, on išiel asi rýchlosťou 50 km/h. Kamión bol v pohybe, išiel rýchlosťou 50-60 km/
h, nevidel, že by pribrzdieval, bol celou časťou v odbočovacom pruhu, míňali sa, neodbočoval, nevidel,
žeby dával znamenie na odbočovanie, išiel priamo, nemenil ani svetlá, mal stále stretávacie (tlmené).
Keď sa s kamiónom míňal, nič nevidel, či niečo prechádza cez cestu, nič ani na ceste nevidel. Len
oproti vozidlá. S kamiónom, bol to náves, míňal sa tesne pred prechodom pre chodcov, zadnou časťou

vozidla kamiónu mimo priechodu pre chodcov, niekde tam mu tá chodkyňa vybehla, bližšie smerom do
Prievidze, po sekunde bol náraz, priechod pre chodcov dávno prešiel. Na otázku na vyvstaný rozpor
vo svojej výpovedi oproti prípravnému konaniu, že k priebehu nehody vypovedal v prípravnom konaní
tak, že: „...chodkyňu zazrel v strede vozovky, zastala, chodkyňu spozoroval, myslel si, že mu ona dá
prednosť...“, vysvetlil a uviedol, že chodkyňu nevidel, rozprával sa o tom so synom a boli názory, že

to bolo takto, potom si svoju výpoveď doma prečítal a dal si to do súvislosti, že to tak nemohlo byť.
On požiadal o vypracovanie znaleckého posudku Doc. L.. A. L., PhD, po tom, čo zistil, že v znaleckom
posudku je obvinený z nehody. Dňa 7.3.2014 je vypracovaný znalecký posudok a v prípravnom konaní
išiel zmeniť svoju výpoveď 1.3.2014 v tom smere, že on chodkyňu nevidel a je pravda to, že chodkyňu
nevidel. Na mieste nehody neboli žiadni svedkovia, vodič kamióna nezastal, pokračoval v jazde. Či niečo

išlo pred kamiónom, sa tiež nevedel vyjadriť, no skôr nie, lebo videl oproti stojace autá. Poškodená bola
oblečená v tmavom oblečení, nebola osvetlená, nebola dobre viditeľná.

Poškodená vypovedala, že jednoznačne prechádzala cez priechod pre chodcov na druhú stranu
vozovky, má takú rýchlejšiu chôdzu, išla do drogérie. Z ľavej strany nešlo žiadne vozidlo, z pravej strany

(zjejpohľadu)videlaprichádzaťvozidlo,nozjejpohľaduboloeštedosťďaleko,niekdeažzakrižovatkou,
plynulo prešla, zbadala svetlá, ako sa na ňu rúti, chcela vozidlo ako obehnúť, tak ako prechádzala
priechodom pre chodcov, že utečie, utekala smerom doľava, aby sa vzdialila od auta, ale to nestihla.
Poškodená nevedela uviesť, akú mohlo mať blížiace sa vozidlo rýchlosť, videla len jeho silné svetlá.
V čase nehody mala oblečené ružové (cyklámenovejšie) tepláky, mikinu, biele botasky. Na viac si už

potom nespomínala. Z pohľadu jej ľavej strany určite nešlo žiadne vozidlo, žiaden kamión, veď by si
nedovolila vojsť na cestu. V dôsledku nehody utrpela zranenie, ktoré je popísané v skutku obžaloby, v
jej nohe mala vsadené kliny, mala problém potom chodiť, podliatiny. Mala 10 mesačnú dcéru, tak mala
problém sa o ňu starať, obmedzená v obvyklom spôsobe života - došľapovať na nohu bola až do marca
budúceho roka. Trvalé následky nemá. Ako poškodená nežiadala uhradiť spôsobenú škodu.

Súd vypočul znalca Ing. G. B. CSc., ktorý vypovedal, že zotrváva na svojich záveroch uvedených v
písomnom znaleckom posudku, kde uviedol, že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody
nebola rýchlosť. Vodič sa pohyboval dovolenou rýchlosťou. Technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola skutočnosť, že poškodená prechádzala cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, vstúpila

do vozovky v čase, keď z jej pravej strany prichádzalo vozidlo obžalovaného, ktorého ona mala možnosť
včas vidieť, a to, že obžalovaný sa v mieste nehodového deja dostatočne nevenoval vedeniu vozidla,
nesledoval situáciu na vozovke, pred vozidlom, vôbec nevidel chodkyňu, ktorá prechádzala popred jeho
vozidlo zľava doprava, v dôsledku čoho došlo k stretu vozidla s chodcom, obžalovaný mal možnosť
dopravnej nehode zabrániť, keby sa dostatočne venoval aj v tejto situácii vedeniu vozidla. Znalec na

vysvetlenieprizohľadnenívýpovedeobžalovanéhonahlavnompojednávaníďalejiuviedol,ženávesovásúprava (o ktorej na hlavnom pojednávaní vypovedal obžalovaný, že sa s kamiónom takejto povahy
míňal) má 18 m dĺžku, ak by dej prebiehal tak, ako na hlavnom pojednávaní uvádzal obžalovaný, že
sa minul s kamiónom a asi 1 sekundu po tom došlo k nárazu, tak chodkyňa musela byť v pravom

jazdnom pruhu, pretože za sekundu nedokáže chodkyňa prejsť poza kamión, tak by musela prejsť pred
kamiónom, a to opäť zlepšuje viditeľnosť chodkyne, pretože svojím pohybom musela pretnúť svetelný
tok lúčov svetiel kamiónu. Chodkyňa vtedy musela byť tak 1-1,5 metra od miesta stretu, teda už v jeho
jazdnom pruhu, v jeho koridore, 2-3 sekundy. Kamión musel by byť pri jeho prejazde (ako vypovedal
obžalovaný 50 km/h) 50 metrov od nej, smerom od chodkyne k Prievidzi. Začiatok, kde chodkyňa začala

prechádzať priechod pre chodcov (ako ona o tom vypovedá), on - ako znalec - nevie určiť, no kde
bolo miesto stretu má znalec jednoznačne dokumentované stopami na mieste, a to predovšetkým je to
zaistená krvná stopa, ktorá je vo veľkej vzdialenosti od priechodu 20 metrov, do ktorej nebolo možné
chodkyňu odhodiť, resp. bolo, ale za iných ako tam prebiehajúcich okolností, veľkej nárazovej rýchlosť,
iné tomu zodpovedajúce poškodenia vozidla a rozsah zranení u poškodenej. Miesto stretu vozidla a
chodkyne je 6 metrov za priechodom pre chodcov. Podľa znalca je technicky prijateľné ako priebeh deja

popisovala poškodená, teda že prechádzala po priechode pre chodcov a potom ubiehala do ľavej strany
pred vozidlom.

Súd opakovane aj po tom, čo bol požiadaný o doplnky ním v prípravnom konaní podaného znaleckého
posudku, vypočul znalca Doc. Ing. A. L., PhD, ktorý nehodový dej zhrnul do svojich záverov tak, že

rozobral v dokazovaní vyvstané výpovede a skonštatoval, že v prípade, že poškodená prechádzala
cez priechod s obehnutím bez protiidúceho kamiónu, v tom prípade je príčinou vzniku dopravnej
nehody nesprávne konanie poškodenej (keď táto vstúpila do jazdnej dráhy obžalovanému, jej vybočenie
a obehovanie) a súčasne oneskorená reakcia obžalovaného na situáciu, nereagovanie na takéto
zabočenie chodkyne. V prípade, že by obžalovaný intenzívne brzdil, by chodkyňa opustila koridor

vozidla skôr, ako tam vozidlo obžalovaného príde. Takúto príčinu vzniku dopravnej nehody znalec
stanovil i v prípade, že chodkyňa prechádza od počiatku mimo priechodu pre chodcov bez protiidúceho
kamióna. Aj v tomto prípade ide o oneskorenú reakciu obžalovaného, pred zrážkou včas nereagoval na
pohyb chodkyne. V prípade, že chodkyňa prechádzala cez priechod pre chodcov s obehnutím a oproti
obžalovanému prechádzal kamión, ktorý prechádzal v protismernom jazdnom pruhu, ak účinok oslnenia

je viac ako 1,9 s, vodič - obžalovaný nemohol zrážke zabrániť, rovnaká situácia by bola, podľa znalca, v
prípade, že chodkyňa prechádzala mimo priechod pre chodcov a vodiča oslnil protiidúci kamión. Znalec
však i uviedol, že míňaniu sa kamióna a vozidla obžalovaného a jeho oslneniu, podľa jeho výpočtov,
vychádzajúc zo zaistených stôp po dopravnej nehode, muselo byť v čase 4,5 s pred zrážkou, čo je asi 56
m pred miestom zrážky, miesto zrážky od priechodu pred chodcov je 8 - 10 metrov, to bolo i miesto jeho

oslňovania. Z technického hľadiska je výpoveď obžalovaného, že k míňaniu sa a oslneniu kamiónom
došlo za priechodom pre chodcov bližšie k Prievidzi, neprijateľná, k stretu by nedošlo, chodkyňa by
prešla.

Súd sa oboznámil so Znaleckým posudkom č. 50/2016 (v spise č.l. 357-366), z ktorého vyplynulo,

že obžalovaný bol podrobený dopravno-psychologickému vyšetreniu a dosiahol veľmi dobré výsledky,
jeho kognitívne reakcie a schopnosť situačného prehľadu bola zistená v pásme lepšieho priemeru.
Reakčná doba vodiča, namerané kognitívne reakcie 0,659 s a schopnosť situačného prehľadu 0,627 s,
čo sú nižšie hodnoty ako 0,8-1 s, ktoré sa bežne používajú pri dopravno-psychologickom posudzovaní
reakcií vodiča za denného svetla. Obžalovaný má zvýšený predpoklad reagovať na rizikové situácie

počas jazdy vozidlom, ak táto situácia nie je rušená mimoriadnymi okolnosťami napr. oslnením, náhle
vkročenie chodca do jazdnej dráhy. Celková reakčná doba vodiča na chodca prechádzajúceho cez
vozovku zľava doprava spoza protiidúce vozidlo môže dosiahnuť čas 1,7 s až 2,1 s. Reakčná doba
prebiehaažpoadaptáciizrakunanovésvetelnépodmienky.Oslneniemôžespôsobiťvýraznépredĺženie
optickej reakcie až od hodnoty 0,7 s a prispôsobenie sa oka tejto zmene intenzity svetla môže trvať 0,4

- 0,75 s. Celkový čas optickej reakcie pri oslnení protiidúcim vozidlom môže byť až 1,1 - 1,5 s. Zdravé
oko vodičov nad 45 rokov sa adaptuje na oslnenie za 3 - 5 s.

Súd sa oboznámil i so Znaleckým posudkom č. 130/2013 (č.l. 39-44), z ktorého vyplynulo, že poškodená
utrpela zranenie - trieštivú zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia s posunutím úlomkov, otras

mozgu I. stupňa, tržne zmliaždené rany hlavy v ľavej temenno-spánkovej oblasti, pomliaždenie a
podkožný krvný výron pravého stehna, ku ktorým zraneniam, jednoznačne, došlo pri dopravnej nehode
po priamom náraze automobilu do pravého predkolenia poškodenej, pri následnom páde poškodená
utrpela otras mozgu I. stupňa, tržne zmliaždené rany hlavy v ľavej temenno-spánkovej oblasti,pomliaždenie a podkožný krvný výron pravého stehna, ktoré zranenie si vyžiadalo dňa 15.10.2013
operáciu - nápravu posunutých kostí do správneho postavenia a fixáciu kovovým osteosyntetickým
materiálom, po prepustení z nemocnice nasledovala domáca ambulantná liečba, obmedzovalo ju v

obvyklom spôsobe života - nemožnosti chôdze, štyri až päť mesiacov.

Súdsaoboznámilislistinnýmidôkazmi,znichpredovšetkýmzáznamomodopravnejnehode(č.l.29-32,
34-38).

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona; ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie
akékoľvek poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona; ublížením na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona; ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie

len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona; poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely Trestného
zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v
trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob

života poškodeného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, tak ako už v prípravnom konaní zmeniac svoju prvotnú výpoveď,
kedy vypovedal, že chodkyňu zazrel v strede vozovky, zastala, chodkyňu spozoroval, myslel si, že mu
ona dá prednosť, podľa názoru súdu, snažiac sa zbaviť svojej trestnoprávnej zodpovednosti, vypovedal,

že bol oslnený protiidúcim kamiónom a chodkyňu preto vôbec nevidel a zacítil až náraz, teda on zrážke
nemohol zabrániť, nesprávne išla chodkyňa, keď išla mimo priechod pre chodcov. Táto jeho výpoveď
je však, podľa názoru, súdu účelová, jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodenej, ale i výpoveďami
a závermi znalca Ing. B. CSc., ktorý vylúčil možnosť protiidúceho kamióna a prechodu chodkyne, ale
i závery znalca Doc. Ing. A. L., PhD. Tu súd poukazuje na závery znalca, ktorý na časť výpovede

obžalovaného, kedy súdu popísal miesto, kde, podľa neho, malo dôjsť k stretu s protiidúcim kamiónom,
a teda i jeho oslneniu, znalec skonštatoval o tomto mieste označenom obžalovaným ako o technicky
neprijateľnom mieste a dané miesto, kde by muselo dôjsť k stretu s oproti idúcim kamiónom, stanovil
na miesto 56 metrov od miesta zrážky, čo je však iným miestom, ako súdu popisoval obžalovaný vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2014. Podľa názoru súdu práve prvotná výpoveď

obžalovaného vykonaná v prípravnom konaní, v kontexte i s ostanými dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní, javí sa súdu ako pravdivá, vierohodná a zmenenú výpoveď na hlavnom pojednávaní,
ktorej zmenu obžalovaný súdu, podľa názoru súdu, nevedel hodnoverným a logickým spôsob vysvetliť,
súd hodnotí ako účelovú. Poškodená od počiatku vôbec vylučuje, žeby v smere zľava prichádzalo
nejaké vozidlo - kamión. Poškodená od počiatku bez zmeny svojej výpovede uvádza a vypovedala

tak i na hlavnom pojednávaní, že išla po priechode pre chodcov, v snahe vyhnúť sa prichádzajúcemu
vozidlu, pred ním ustupovala, obiehala ho na miesto, ktoré je mimo priechodu pre chodcov a tam
došlo k zrážke. Táto jej výpoveď je i podľa záverov znalcov technicky prijateľná. Znalci nevedia potvrdiť
ani vylúčiť túto jej časť výpovede, že teda začala cestu prechádzať po priechode pre chodcov a ažnásledne z neho pred prichádzajúcim vozidlom vybočila. Obžalovaný sa k pohybu chodkyne nevedel
súdu vyjadriť, veď ju vôbec nevidel. Potom súd, vzhľadom na vykonané dôkazy, nemajúc žiadne
pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej, podľa názoru súdu, pravdivosť jej výpovede nemal

súd žiadnym z vykonaných dôkazov spochybnenú, naopak pravdivosť výpovede obžalovaného o jeho
oslnení má súd spochybnenú práve tak výpoveďou poškodenej, keď tá vypovedá, že žiaden kamión
daným miestom v čase jej prechodu miestom nešiel, ale i závermi znalcov vo vzťahu k možnosti resp.
nemožnosti oslnenia obžalovaného spôsobom ako on popisoval, dospel k záveru, že vzhľadom na
výpoveď obžalovaného, kedy uviedol, že on chodkyňu nevidel a že na vozovke bol niekto zacítil v

čase zrážky, kedy však nevedel, či to je zviera a že ide o poškodenú zbadal až v spätnom zrkadle a
po zrážke, kedy zistil, že to je poškodená, výpoveď poškodenej, ale i závery oboch znalcov z odboru
doprava cestná, nehody v cestnej doprave, ktorí zhodne uviedli, že príčinou dopravnej nehody bolo
nesprávne konanie tak poškodenej, keď táto vstúpila do jazdnej dráhy obžalovanému, jej vybočenie
a obehovanie a súčasne však oneskorená reakcia obžalovaného na situáciu, nereagovanie na takéto
zabočenie chodkyne a skutočnosť, že došlo k stretu obžalovaného s poškodenou a u poškodenej k

vzniku následku na jej zdraví, ublíženia na zdraví, ktoré má povahu ťažkej ujmy na zdraví a obžalovaný
pri včasnej reakcii, venovaniu sa situácii pred priechode pred chodcov, o existencii ktorého, ako sám
vypovedal, vedel, uvedomujúc si, že musí dať prednosť chodcom, ktorí vstúpia na vozovku cez priechod
pre chodcov, je povinný prispôsobiť svoju rýchlosť povahe a stavu vozovky a iným okolnostiam, teda
existencii tam sa nachádzajúceho priechodu pre chodcov, teda musí znížiť rýchlosť svojho vozidla, tak,

aby nedošlo i v prípade napr. obžalovaným uvádzanému oslneniu k situácii, že osoby, ktoré prechádzajú
priechodom pre chodcov resp. v jeho blízkosti k ich ohrozeniu, mal možnosť zrážke a vzniku dopravnej
nehody zabrániť včasným reagovaním na tam sa pohybujúcu chodkyňu, mal súd bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný svojím konaním tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej
naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného

zákona. Technickú príčinu vzniku dopravnej nehody na strane poškodenej súd hodnotil ako druhoradú
a ako takú ju potom zohľadnil v súvislosti so svojím rozhodovaním o ukladanom treste osobe, ktorého
prvoradú zodpovednosť za vznik dopravnej nehody stanovil na strane práve obžalovaného.

Štátchrániživotazdravieakojednyznajdôležitejšíchspoločenskýchhodnôt,chrániichpredpáchateľmi,

ktorí ich svojím konaním narúšajú. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, v rámci ktorého sa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých
vyplýva charakteristika osoby obžalovaného, vyplýva z nich, správa na č. 143-147, 148, že obžalovaný
bol v minulosti viackrát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky na úseku cestnej premávky,

nebol postihnutý za iné priestupky. Oboznámil sa súd s odpisom registra trestov č.l. 149, z ktorého
vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou Pri určovaní druhu a výmery trestu nevzhliadol u obžalovaného
žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a tým pri ukladaní trestu použil i ustanovenie § 38 odsek 2
Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činu, okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného

činu, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac následok činu, berúc do
úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, berúc do úvahy i
vyššie uvedený podiel samotnej poškodenej na vzniku dopravnej nehody, tak ako na to súd poukázal
vyššie vo svojom odôvodnení rozhodnutia, berúc do úvahy i dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku,
potom súd dospel k záveru, že nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť už v tomto štádiu konania

trestom spojeným s odňatím slobody, no predovšetkým i trestom zákazu činnosti, preto súd má za to,
že účel trestu splní trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, výkon
ktorého obžalovanému bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Vyššie uložený trest potom súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej

miere splní účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.